Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/454/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214798
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5715214798.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: O.. O. B., E.. X.X.XXXX, J. I.

Q.. L. XXX/XX, XXX XX I., zastúpený AK Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, 821
08 Bratislava, IČO: 51 290 596 proti žalovanému: U.. A. O., J. I. Q.. Č. XXX/XX, XXX XX S., zastúpený
JUDr. Jozefom Vančom, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 60/A, 036 01 Martin o zaplatenie 3 357
€ s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov

konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. U.. O. G., I. D.. E. XXX/XX, XXX XX Liptovský Hrádok, znalcovi z odboru stavebníctva, odvetvie
odhad hodnoty stavebných prác, zapísaného v zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti
SR pod č.915215 sa priznáva znalecká odmena vo výške 64 eur.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť znalcovi U.. O. G. podľa výroku III. znaleckú odmenu vo výške 64 eur

do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet znalca, vedeného v Tatra banke a.s. Liptovský Mikuláš
IBAN S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 357
€ spolu s 8,05 %-nými úrokmi z omeškania od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradenia trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že v lete r.2013 si dal vypracovať jednoduchú projektovú dokumentáciu na prístavbu
svojej rekreačnej chaty E. K., E. Q.. D. W. I. Č.. XXXX/XX. Malo ísť o letnú kuchynku so sanitou a
ložnou plochou nad ňou. Podľa rozpočtu zo skutočnosti neboli žalovaným urobené všetky práce, ani celá
stavba, ani hrubá stavba, ktorých hodnota mala činiť podľa rozpočtu celkom 13 511,97 € bez DPH. Po

vzájomnom stretnutí so žalovaným v septembri 2013 na chate žalobca tento rozpočet v celom rozsahu
neakceptoval s tým, že odôvodnil to tým, že momentálne má k dispozícií max. 10 000 € a až neskôr
bude mať ďalšie peniaze. Na to mu žalovaný ponúkol, že najprv urobí hrubú stavbu a na budúci rok,
keď budú ďalšie peniaze urobí ostatné práce. Žalobca toto akceptoval a žalovaný požadoval od žalobcu
vopred vyplácať mu peniaze na zakúpenie materiálu a na ďalšie práce. Aj túto požiadavku žalobca
akceptoval. Vždy pred jednotlivými dodávkami materiálov a pred začatím vykonávania stavebných prác,
ktoré žalovaný robil v septembri až v októbri 2013, žalobca vyplatil v hotovosti do rúk žalovaného, lebo

na účet to žalovaný nechcel ako zálohu ( preddavok celkom 10 000 € ) naposledy 29.10.2013 sumu
100 € na tzv. chemickú injektáž komína, ktorú však žalovaný už vôbec neurobil. Žalobca vychádza
z toho, že keďže žalovanému na realizáciu hrubej stavby dal vo forme preddavkov sumu 10 000
€, tak sa vyporiadajú až po vykonaní prác a vyúčtovaní podľa skutočností. Na žalobcove osobné atelefonické výzvy, aby mu žalovaný urobil vyúčtovanie dodávky materiálov a hodnoty vykonaných prác
na prístavbe chatky, tak neurobil. Bol mu neprítomný, alebo chorý. U.. A. D., znalec odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty prác vypracoval pre žalobcu ako

žiadateľa odborné vyjadrenie č. 03/2015 dňa 26.7.2015, z ktorého žalobca zistil, že hoci na preddavkoch
zaplatil žalovanému 10 000 €, žalovaným vykonané práce boli v hodnote 7 075,27 € vrátane 20 %-
nej DPH a po odpočte za nesprávne vykonané práce, ktoré mali hodnotu 647,30 € vrátane 20 %-nej
DPH iba v hodnote 6 397,97 € vrátane 20 %-nej DPH, čím vznikol rozdiel v neprospech žalobcu 3
602,03 € vrátanie 20 %-nej DPH. Za demoláciu pôvodnej drevenej šopy v hodnote 214,91 € vrátane

DPH podľa znalca patrí z pohľadávky odpočet v prospech žalovaného tak, že pohľadávka žalobcu činní
3 357,12 € vrátane DPH. Žalovaný hrubú stavbu ani všetky práce HSV ( hrubá stavebná výroba ) vôbec
nedokončil, neurobil práce ani podľa projektovej dokumentácie ani podľa rozpočtových položiek. Práce,
ktoré vykonal nevykonal v projektovanom ani v rozpočtovanom rozsahu, a to ani čo do druhov materiálu,
ani rozmerov, ani kvality. S porovnaním rozpočtu so skutočnosťou zistenou znalcom boli preukázané
značné rozdiely vo výmerách, druhoch a cene použitých stavebných materiálov a cene stavebných prác

na ujmu žalobcu.

2. Súd platobným rozkazom č. k. 15C/454/2015-41 zo dňa 20.4.2016 rozhodol o návrhu žalobcu, a
tomuto vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odôvodnený odpor ( č. l. 44 súdneho
spisu ), v ktorom uviedol, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu

zo strany žalobcu, sú zavádzajúce. Stav veci tak, ako ho opísal žalobca, nezodpovedá ani zďaleka
objektívnej realite. Opis, ako a kým bola celá stavba realizovaná, takisto nie je pravdivé, namieta aj
tvrdenia žalobcu o vyplatenej sume. Zároveň poukázal na to, že realizátorom stavby mal byť Z. J. a
žiadal, aby boli vypočutí jednak projektant stavby, realizátor stavby pán J. a znalec, ktorý vyhotovil
znalecký posudok.

3. Podaním doručeným súdu 19.9.2016 sa žalobca vyjadroval k podanému odporu ( č. l. 52 súdneho
spisu ), kde uviedol, že trvá na tom, že žalovaný si za svoje dielo dopredu pýtal preddavky na materiál
a zaplatenie robotníkov. Zobral v hotovosti od žalobcu na ruku peniaze postupne spolu rovných 10 000
€, z ktorých podľa jeho osobného vyjadrenia dal vraj 7 500 € na materiál a 2 500 € bola odmena za

jeho prácu, avšak pritom neodviedol daň z príjmu, podľa jeho tvrdení vraj preto, že to bola súkromná
výpomoc, hoci najprv prezentoval, že má stavebnú firmu a že má rozsiahle skúsenosti. Žalobca trval na
tom, že žalovaný bol dodávateľom a realizátorom stavby s tým, že realizoval celú hrubú stavbu sám,
ktorúanineurobil,nedokončil,spoluzozačiatkuosobnesjednýmpomocníkomajehonevlastnýmsynom
za prítomnosti pána O. J.. O tom, že teda žalovaný bol dodávateľom a realizátorom stavby svedčí aj

doložená fotodokumentácia, ako aj výpovede, ktoré navrhol v rámci konania žalobca, rovnako aj dodací
list z firmy Novoplast, s.r.o. Lipovec, odkiaľ objednal frézu a kúpil štyri plastové okná 25.11.2013. Čo sa
týka legálnosti stavby žalobca trval na tom, že ohlásil mestu Vrútky stavebné úpravy chaty, a to listom
č. SP-2126/2013-RY 26.7.2013, kde mesto oznámilo, že nemá námietky voči uskutočneniu stavebných
úprav.

4. Podaním doručeným súdu dňa 22.9.2017 v spojení s podaním doručeným súdu 19.10.2017 ( č.
l. 162, 174 súdneho spisu ) žalobca dal návrh na zmenu (rozšírenie ) žaloby a žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 991 € spolu s 5,05 %-nými úrokmi z omeškania od 1.9.2015 do
zaplatenia.Poukázalnato,že zdokazovaniavyplynulo,akoaj výpoveďoužalovaného,žerekonštrukciu

prístavbychatynerobilajehofirma,aležalovanýakosúkromnávýpomoc,čímžalovanýúmyselneuviedol
žalobcu do omylu v tom, že žalovanému ako podnikateľovi vznikol nárok na daň z pridanej hodnoty, čo
žalobcaakceptovalpripodanížalobyaztohtodôvodumusíupraviťpetitoprotinávrhunazačatiekonania
a odrátal z tej čiastky DPH, a preto oproti sume vznikol rozdiel v neprospech žalobcu v sume 4 670,36 €
bez DPH, a teda kompletná pohľadávka po odrátaní DPH predstavuje sumu 4 991 € s príslušenstvom.

5. Podľa ust. § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ) o prípustnosti zmeny žaloby
súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré
nasleduje bezprostredne potom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby doručuje súd subjektom, ak

neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena do vlastných rúk.
Súdozmenežaloby(ods.4odôvodneniarozsudku,ktorúpripustil,rozhodoluznesenímnapojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 1.10.2018 ( č. l. 259), nakoľko boli prítomné obidve sporové strany. Vyhlásenie
uznesenia je protokolárne zachytené v zápisnici z pojednávania zo dňa 1.10.2018. Súd mal za to, že nieje potrebné písomné vyhotovenie a doručenie predmetného uznesenia v zmysle ust. § 235 ods. 2 CSP,
nakoľko proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, nebolo to potrebné pre vedenie konania a
boli prítomné strany sporu.

6. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré v
rámci procesnej obrany a procesného útoku do konania doložili strany sporu. Vykonal výsluch žalobcu,
žalovaného, S. I. B., O. J., Y.. Čo sa týka ďalších svedkov, ktorí boli navrhnutí zo strany žalovaného
A. B., J. L., tak žalovaný na pojednávaní netrval na výsluchu týchto svedkov a súd ani nepovažoval za

dôvodné týchto svedkov vypočuť. Rovnako čo sa týka svedka U.. O. B. - syna žalobcu, ďalej žalobca
nežiadal vykonať výsluch tohto svedka.

7. Žalobca v rámci záverečnej reči tvrdil, že nedošlo k dojednaniu zmluvnej ceny, nakoľko nebola
uzatvorenázmluvaodielo.Žalovanýpočasvýstavbyžalobcuzavádzal,jehorozpočetbolnadhodnotený,
čo preukázal aj vyjadrením znalca U.. D., ktorý do konania doložil odborné vyjadrenie. Jediné, čo

je sporné je výška bezdôvodného obohatenia s tým, že ich znalec vypracoval odborné vyjadrenie a
poukázal na chyby v znaleckom posudku protistrany. Žiadal, aby žalobe bolo vyhovené. Žalovaný mal
za to, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný, za nepreukázaný, nebolo neunesené žiadne dôkazné
bremeno, a ak sa aj tvrdilo v nejakej zmluve, či už je alebo nie je zmluva ústna, pravdou je fakt,
že žalovaný v dobrej viere v rámci občianskej výpomoci pomohol žalobcovi pri výstavbe a bol týmto

spôsobom aj morálne poškodený. Poukázal na znalecký posudok, ktorý do konania doložil, a n jeho
základe žiadal žalobu zamietnuť.

8. Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“ ), zmluvou o dielo zaväzuje sa
objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané ( zhotoviteľ diela ), že ho za dojednanú cenu vykoná na

svoje nebezpečenstvo.
Podľa§634ods.1OZ,akniejevýškacenydojednanázmluvoualeboustanovenáosobitnýmipredpismi,
treba poskytnúť primeranú cenu.
Podľa § 634 ods. 2 OZ, ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo
vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten komu bolo zadané,

oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

9. V zmysle citovaného zákonných ustanovení je potrebné uviesť, že zákon pre uzavretie zmluvy o dielo
nevyžaduje písomnú formu a je pre ňu teda typické, že má často charakter ústnej dohody. Podstatnými
časťamizmluvyodielojedohodaopredmetediela,ktoroumábyťtedašpecifikovanédieloaoposkytnutí

ceny za vyhotovené dielo. Zákon ako podstatnú náležitosť vymedzuje aj záväzok, že zhotoviteľ vykoná
dielo na svoje nebezpečenstvo, čo je však základným charakterom tejto zmluvy a nemusí byť explicitne
v nej uvedené. Ďalšie náležitosti zmluvy o dielo nemusia byť v nej obsiahnuté. V súvislosti s výškou ceny
diela je potrebné zdôrazniť, že podstatnou náležitosťou zmluvy je len dohoda o odplatnosti vyhotovenia
diela, a nie presne určená výška takejto ceny. Vedľajšími náležitosťami ceny bude potom splatnosť ceny

diela, nároky z omeškania a pod. Cena diela môže byť určená dohodou účastníkov, čo je najobvyklejší
spôsob určenia ceny.

10. Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá ústne zmluva o
dielo ako medzi dvoma fyzickými osobami nepodnikateľmi, nakoľko z výpisu zo živnostenského registra

je zrejmé, že žalovaný v čase, keď uzatvoril predmetnú zmluvu o dielo so žalobcom ústne, čo bolo
v septembri 2013, nemal oprávnenie na predmetnú činnosť( č. l. 257a). Čo sa týka tvrdení žalobcu,
že mal žalovaný vystupovať aj v iných spoločnostiach, tak v spoločnosti IVET, s.r.o. je konateľkou a
spoločníčkou dcéra žalovaného a táto firma sa venuje poisťovníctvu a ďalšia spoločnosť, na ktorú sa
teda odvolával žalobca, tak k tej žalovaný uviedol, že tam bol len konateľom s tým, že majiteľom bol syn a

k žiadnym stavebným činnostiam nebol oprávnený zo strany jeho syna. Súd mal preukázané výpoveďou
žalobcu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 11.9.2017, kde žalobca uviedol, že sa dohodli na hrubej
stavbe, teda zemné práce, základy, inštalácie s tým, že žalobca uviedol, že má len 10 000 € a žalovaný
s uvedenou cenou za dielo súhlasil. Toto potvrdila aj svedkyňa, ktorá bola vypočutá na pojednávaní, a
to I. B. ( č. l. 127 súdneho spisu ), ktorá uviedla, že sa dohodli na hrubej stavbe za cenu 10 000 €. S

tým, že žalovaný aj predmetnú stavbu realizoval spolu s dvoma osobami, boli to asi jeho pracovníci. To,
že uvedenú stavbu realizoval žalovaný potvrdil aj ďalší svedok na pojednávaní O. J. ( č. l. 128 súdneho
spisu ). To znamená, že neobstoja tvrdenia žalobcu, ani žalovaného, že napriek tomu, že nedošlo k
písomne uzavretej zmluve, že nebola uzavretá zmluva o dielo. Súd právne uzatvára, že bola uzavretázmluva o dielo ústne a boli dohodnuté podstatné náležitosti tejto zmluvy - dohoda o predmete diela -
zhotovenie hrubej stavby letnej kuchyne so sanitou a ložnou plochou nad ňou, ako prístavby rekreačnej
chaty žalobcu E. K.. Podľa názoru súdu bola dohodnutá aj ďalšia náležitosť tejto zmluvy o dielo, a to

dohoda o poskytnutí ceny za vyhotovené dielo.

11. Rovnako súd mal preukázané výpoveďou žalobcu, ktorú nespochybnil žalovaný, že sa dohodli
na vyplácaní preddavkov na zakúpenie materiálu a na ďalšie práce. Podľa žalobcu tento zaplatil
žalovanému preddavky na nákup stavebného materiálu a na zaplatenie práce dvoch robotníkov, ktorí

žalovanému pomáhali pri realizácií tohto diela v týchto výškach: dňa 17.9.2013 sumu 2 200 €, ktoré
mu mal dať v hotovosti ( č. l. 147, 148 súdneho spisu ), 25.9.2013 sumu 5 000 € v hotovosti ( č. l.
145 súdneho spisu ), 24.10.2013 sumu 2 000 € v hotovosti ( č. l. 145 súdneho spisu ), 24.10.2013
sumu 500 € ( č. l. 145,146 súdneho spisu ). Dňa 29.10.2013 podľa výpovede žalobcu mal odovzdať
žalovanému ešte 100 €. Listinný dôkaz o tomto do konania predložil, žalovaný uvedené spochybnil.
Žalobca poukázal na účet žalovaného ešte čiastku 300 €, čo bolo preukázané prehľadom transakcie od

1.11.2013 do 1.11.2013 ( č. l. 166 súdneho spisu ) potvrdením žalovaného, že išlo o jeho účet ( č. l. 268
súdneho spisu) a 400 €, avšak to bolo 27.11.2013 a podľa vyjadrenia žalobcu išlo o doplatok za okná,
ktorý žalovaný teda požadoval, nakoľko ich objednal a osadenie nebolo podľa žalovaného predmetom
rozpočtu v rámci hrubej stavby.
Čiže po odrátaní 400 € a nepreukázaných 100 eur súd ma za to, že preddavkovo zaplatil žalobca na

predmetné dielo žalovanému 10.000 eur.

12. Tak ako už bolo vyššie konštatované, je nepochybné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo,
nakoľko bolo preukázané, že boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo, a to aj dohoda
o cene diela, nakoľko ide o odplatnú zmluvu. Na to, aby vznikla takáto zmluva o dielo, sa vyžaduje

dojednanie povinností objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi odmenu za vykonanie diela. Odmena nemusí
byť dohovorená výslovne, môže vyplývať z povahy danej zmluvy. Ak nebolo dohovorené inak, však
cena diela zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty. Je jasné, že strany sa môžu dohovoriť aj na poskytnutí
preddavku, čo je v zásade určitý druh platenia v splátkach. Vo všetkých prípadoch však ide už o platenie
ceny diela. Žalobca v priebehu konania uviedol, že vychádzal z toho, že keďže teda žalovanému dal na

realizáciu diela - hrubej stavby vo forme preddavkov sumu 10 000 €, tak následne dôjde k vyporiadaniu
až po vykonaní prác a ich vyúčtovaní podľa skutočností. Avšak k tomuto nedošlo, nakoľko žalovaný
teda neurobil vyúčtovania dodávky materiálov a hodnoty vykonaných prác na to, aby žalobca zistil, aká
bola primeraná cena za podľa neho čiastočne realizovanú, ale nedokončenú hrubú stavbu. Žalobca si
uplatnil v konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože mal za to, že k uzavretiu zmluvy

o dielo nedošlo, s čím sa teda súd nestotožnil. Pri uplatnení nároku žalobca vychádzal z odborného
vyjadrenia č. 03/2015 ( č. l. 6 súdneho spisu ), v ktorom bolo uvedené, že hodnota skutočne vykonaných
stavebných prác na posudzovanej stavbe v čase jej realizácie, a to v cene primeranej bola vo výške
7 075,27 €. Ďalej v závere bola vypočítaná hodnota odpočtu za nesprávne vykonané práce ( montáž,
lakovanie a plech, krytiny bez namontovania parozábrany a kontralatovania), kde z tejto primeranej ceny

sa mal odrátať čiastka 647,30 € a zároveň si zaúčtoval žalobca za demoláciu pôvodnej drevenej šopy
ako cenu sumu 214,91 €. Zároveň v priebehu konania došlo k zmene žaloby, kde si ešte žalobca z
primeranej ceny odrátal aj pripočítanú DPH, nakoľko podľa tvrdenia žalovaného uvedenú stavbu mu
realizoval len ako občiansku výpomoc. Čo sa týka vykonania prác bolo preukázané výpoveďou žalobcu,
že práce prebiehali od septembra do novembra s tým, že stavba mala byť uzatvorená, mali tam byť

nasadené okná, ktoré ešte objednal žalovaný, avšak v rozpočte na hrubú stavbu neboli zahrnuté, ale
žalobca uhradil žalovanému na okná sumu 400 €. V konaní neboli preukázané tvrdenia, že by stavba
nebola dokončená, že mala nedorobky, že mala vady. Žalobca do konania nepredložil dôkaz, ktorý
by preukazoval, že by vyzýval žalovaného na odstránenie vád, nedorobkov a že by ho v období teda
po ukončení hrubej stavby- diela vyzýval na prevzatie diela. Žalobca potvrdil na pojednávaní ( č. l.

130 súdneho spisu ), že v prvej polovici r. 2014 predmetnú prístavbu dokončila iná spoločnosť. Aj
samotný žalovaný skonštatoval, že posledné práce vykonal v novembri 2013, stavbu uzavrel oknami a
vyúčtovanie bolo také, že všetci boli spokojní, s tým, že žalovaný tvrdil, že až o pol roka sa ozval žalobca,
že tam je už nejaká iná firma, aby im žalovaný doložil nejaké vyúčtovanie. Súd mal za to, že nebolo
preukázané, že by dielo nebolo dokončené, že by boli vytýkané vady zo strany žalobcu.

13. Čo sa týka odborného vyjadrenia znalca Ing. Miloša Kovaľa ( č. l. 6), toto bolo vyhotovené až
26.7.2015. Čiže aj tvrdenia znalca v súvislosti s vypočítanou hodnotou odpočtu za nesprávne vykonané
práce, čo majú predstavovať čiastku 647,30 €, sú bezpredmetné, nakoľko nebolo preukázané, že byžalobca po odovzdaní stavby, ktorú užíval, nejakým spôsobom vytýkal vady u žalovaného. Jediná
spornosť, je, čo sa týka vyúčtovania predmetného diela, nakoľko žalobca tvrdil, že bola dohoda taká, že
sa budú poskytovať preddavky, on poskytol žalovanému preddavky vo výške 10 000 € a po skončení

prác malo dôjsť k vyúčtovaniu podľa skutočne vykonaných prác a zakúpeného materiálu. Žalovaný k
uvedenému len vo všeobecnosti uvádzal, že má za to, že tie preddavky, ktoré mu boli poskytnuté vo
výške 10 000 €, boli akurát postačujúce na zakúpenie materiálu a na vyplatenie dvoch robotníkov, ktorí
pomáhali žalovanému na predmetnej realizácii diela, trval n tom, že tá cena 10.000 eur je primeraná.
Zároveň žalovaný si dal do konania vypracovať znalecký posudok, ktorý má formu súkromného

znaleckého posudku podľa § 209 a nasl. Civilného sporového poriadku. Tento Znalecký posudok č.
7/2018 ( č. l. 218) vypracoval znalec Ing. Hlina. V závere tohto znaleckého posudku znalec skonštatoval,
že hodnota stavebných prác, ktorá bola vykonaná objednávateľom, teda žalovaným predstavuje čiastku
10 646 € s DPH ( č. l. 221 súdneho spisu ). Tak ako už bolo vyššie uvedené, ak nebolo dohodnuté inak,
cena diela zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty. Treba uviesť, že materiál, ktorý sa zakupuje sa s príslušnou
DPH, a to akým spôsobom vykonal vyúčtovanie žalovaný ako fyzická osoba, podľa názoru súdu nie je

predmetom tohto sporu. Súd ma zato, že nebolo preukázané, že by existovala dohoda medzi žalobcom
a žalovaným, že cena diela nebude zahŕňa príslušnú DPH, a preto cena diela zahŕňa aj DPH.
Čo sa týka záverov znaleckého posudku, súd z nich vychádzal, vykonal aj pojednávanie, na ktorom
vypočul jednak osobu, ktorá vykonala odborné vyjadrenie, ktoré doložil do konania žalobca, jednak
aj znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. Základnou námietkou, ktorá bola vznesená zo strany

žalobcu bola námietka, že bol spochybnený výpočet hodnoty stavebných prác, nakoľko znalec U.. G.
mal použiť v znaleckom posudku databázu spoločnosti KROS, s.r.o. a na to uviedol znalec, že databáza
je všeobecne používaná, vychádza sa z nej pri vypracovávaní štátnych zákaziek, verejných obstarávaní
až po súdnoznaleckú prax. Zároveň sa znalec vyjadroval k viacerým otázkam, ktoré mu boli kladené na
pojednávaní ( č. l. 280). Podľa názoru súdu znalec U.. G. na všetky otázky a pochybenia odpovedal

riadnym, zrozumiteľným spôsobom a súd vychádzal z toho znaleckého posudku, ktorý bol do konania
daný ako súkromný znalecký posudok, čo má vyššiu právnu silu ako odborné vyjadrenie vykonané
U.. D. a doložené žalobcom. Podľa názoru súdu určenie hodnoty ceny stavebných prác bolo určené
týmto znaleckým posudkom tak, že zodpovedali v tom čase za obvyklé ceny toho času na tom mieste
realizované. Súd mal za to, že poskytnutím preddavkov v sume 10 000 € v porovnaní s primeranou

cenou, ktorá vyplynula zo znaleckého posudku, nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie žalovanej sumy
a z tohto dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

14. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný

mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom
rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Podľa § 208 ods. 3 CSP, ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.
Podľa § 260 CSP, ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
V zmysle citovaného ustanovenia § 260 CSP je týmto osobitným predpisom zákon č. 382/2004 Z. z.

o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 382/2004 Z. z.“) a vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o
odmenách , náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
(ďalej len „vyhláška č. 491/2004 Z. z.“).

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona. č. 382/2004 Z. z., znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so
zadávateľom, ktorým nie je súd alebo iný orgán verejnej moci, na zmluvnej odmene; ak sa nedohodnú,
patrí mu tarifná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z., výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí
a) časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť,

b)paušálnymspôsobompodľapredmetuúkonuznaleckejčinnostivzávislostiodpočtuúkonovznaleckej
činnosti.
Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z., za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky,cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie
a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta, výdavky spojené s činnosťou korektora
a poradcu a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z., znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

17. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z., hodinová odmena za jednu začatú hodinu výkonu
znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č. 491/2004 Z. z., hodinová odmena nepatrí znalcovi za čiastkové úkony, za
ktoré mu patrí len paušálna alebo len podielová odmena.

Podľa § 5 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z. z., znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné

oboznámenie so spisom 19,92 eura.

18. Súd v konaní vykonal ako dôkaz - Súkromný znalecký posudok č. 7/2018, ktorý vypracoval
znalec U.. G.. Z dôvodu, že boli podané námietky k tomuto znaleckému posudku, súd v konaní znalca
vypočul na pojednávaní dňa 14.11.2018. Za predmetný úkon - účasť na pojednávaní a vyjadrenie k

námietkam, si znalec vyúčtoval odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času podľa
vyššie citovaných ustanovení vyhlášky č. 491/2004Z. z. vyúčtovaním č. 13/2018 vo výške 64 eur.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a na základe zisteného stavu, po oboznámení sa s
vyúčtovaním odmeny, súd znalcovi priznal uplatnenú znaleckú odmenu v sume 104,66 eur. Nakoľko bol
v konaní žalobca neúspešný, súd ho zviazal povinnosťou zaplatiť znalcovi takto priznanú znaleckú

odmenu na účet znalca.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Okresný súd Martin, dňa 3.4.2019

JUDr. Miriam Štillová
sudca