Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899534
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7104899534.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobcu S. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom
Q. Y. XX, X., proti žalovaným 1/ Ľ. Š., narodený X.XX.XXXX, naposledy bytom U. X, Košice, 2/ H. F.,
narodený XX.X.XXXX, bytom I. X, X., zastúpený JUDr. Jolanou Fuchsovou, PhD., advokátkou so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, 3/ W. Č.Ň., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. X, X., zastúpený JUDr. Milanom
Sedlákom, MBA, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, o určenie neplatnosti právnych
úkonov s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19. októbra
2015 č.k. 26C 343/2004-439, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 19.10.2015, č.k.
26C 343/2004-439 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov,
a to :

-plnomocenstva udeleného dňa 25.5.2001 v Košiciach žalobcom splnomocnencovi K. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X., aby „ho v jeho mene a v plnom rozsahu zastupoval vo veci uzavretia
kúpnopredajných zmlúv ohľadom jednoizbového bytu, príslušenstva a podielu na spoločných častiach
a zariadeniach a pozemku na ulici I. č. X na 9. pochodí, č. bytu 46 v Košiciach, ako aj k prevzatiu kúpnej
ceny bytu“,
-plnomocenstva udeleného 25.5.2001 v Košiciach žalobcom splnomocnencovi „K. U., narodenému
XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, X., na všetky právne úkony súvisiace s predajom vyššie uvedených
nehnuteľností, zabezpečenie kúpnej zmluvy, podpísanie kúpnej zmluvy, podpísanie zmluvy o pôžičke,

podpísaniezmluvyozabezpečeníprevodompráva,podanienávrhunavkladvlastníckychpráv,prípadne
pre potrebné doplnenie vyššie uvedených zmlúv a návrhov alebo spätné vzatie návrhu na vklad z
katastra, vrátane vzdania sa opravného prostriedku na výrok z katastra, preberanie písomnosti z
katastra, podpisovanie iných dokumentov, ktoré súvisia s predajom vyššie uvedených nehnuteľností, k
podpisovaniu tlačív o ukončení odberu elektrickej energie, plynu a podobne, taktiež k umoreniu pôžičky,
k prevzatiu kvitancie vyplývajúcej z vyššie spomenutých právnych vzťahov, ako aj prevzatie kúpnej ceny
alebo finančných prostriedkov súvisiacich s vyššie uvedenými zmluvami“,

-kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.7.2001 medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ohľadom prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXXX, kat. úz. H. J., obec X., okres X. Z. ako byt
č. XX vo vchode č. 4 na 9. poschodí v obytnom dome so súpisným č. XXX4, postavenom na parcele č.3783aspoluvlastníckypodielnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastnícky
podiel k pozemku vo veľkosti 130/10000-in.

2. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvou o prevode vlastníctva
bytu, uzavretou podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytu a nebytových
priestoroch v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.) predávajúci

Mesto Košice previedlo na žalovaného (správne malo byť žalobcu-poznámka odvolacieho súdu) ako
kupujúceho dňa 21.6.2001 vlastníctvo („byt“ č. 46 na 9. poschodí bytového domu súp. č. 1034, na
Užhorodskej 4 v Košiciach, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo veľkosti 130/10000-in a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcelného č.
3783/000, druh zastavané plochy o výmere 401 m2 vo veľkosti 130/10000-in. Prevádzaný byt č. 46
pozostáva z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva. Predávajúci predáva žalobcovi ako kupujúcemu

nehnuteľnosť vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku za dohodnutú kúpnu cenu 8.416,-Sk. Podľa článku X.
ods. 2 kúpnej zmluvy žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe právoplatného
rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu. Okresný úrad Košice IV, katastrálny odbor, povolil
vklad do katastra nehnuteľností dňa 2.7.2001 pod č. V 1078/2001.

4. Z kúpnej zmluvy predloženej Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice, ktorá
bola uzavretá dňa 25.7.2001 medzi žalobcom ako predávajúcim, zastúpený K. U., bytom F. XX,
X.Z. a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim vyplynulo, že žalobca mal kúpnou zmluvou previesť
vlastnícke právo k bytu č. 46 na 9. poschodí bytového domu, súpisné č. 1034 na I. X v X.Š.h,

vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti
130/10000-in a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 3783/000, druh zastavenej plochy o
výmere 401 m2 vo veľkosti 130/10000-in na žalovaného v 2. rade za kúpnu cenu 150.000,-Sk.

5. Ku kúpnej zmluve zo dňa 25.7.2001 boli pripojené dve plnomocenstvá, a to plnomocenstvo zo

dňa 25.5.2001, ktorým mal žalobca splnomocniť K. U., rodné číslo 671222/6785, bytom F. XX, X.Š.,
aby žalobcu v jeho mene a v plnom rozsahu zastupoval vo veciach uzavretia kúpnopredajných zmlúv
ohľadne jednoizbového bytu, príslušenstva a podielu na spoločných častiach a zariadeniach a pozemku
na ulici I. č. X na 9. poschodí, č. bytu XX, ako aj k prevzatiu kúpnej ceny za byt. Na predmetnom
plnomocenstve sa nachádza osvedčenie pracovníčky poverenej notárom JUDr. Danielou Kováčovou,

že podľa knihy osvedčení a pravosti podpisov č. 0I.-820/2001 osvedčuje, že žalobca S. U., rodné číslo
XXXXXX/XXX, bytom X., I. XXXX/X, ktorého osobná totožnosť bola zákonným spôsobom preukázaná,
túto listinu pred pracovníčkou notárskeho úradu vlastnoručne podpísal dňa 25.5.2001.

6. Z ďalšej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 23.7.2004 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalovaným

v 2. rade a žalovaným v 3. rade. Žalovaný v 2. rade ako predávajúci previedol svoje výlučné vlastnícke
právo k vyššie uvedenému bytu č. XX vo výmere 39,71 m2 na 9. poschodí bytového domu súpisné č.
1034/4, ulica I. X, ako aj spoluvlastníctvo na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj podielu
na pozemku parcelného č. 3783, zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2 v podiele 130/10000-in
na žalovaného v 3. rade ako kupujúceho. V článku III kúpnej zmluvy je dohodnutá kúpna cena 495.100,-

Sk. Vklad bol Správou katastra Košice povolený dňa 12.8.2004 pod č. V 935/2004.

7. Po citácii § 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 34 OZ, § 36 OZ a § 37 ods. 1 OZ, § 37 ods.
3 OZ, § 38 ods. 1, 2 OZ, § 39 OZ, § 40a OZ a § 41a ods. 1 OZ, § 41a ods. 2 OZ, § 42 OZ, § 588 OZ a
§ 80 písm. c/ O.s.p. súd konštatoval, že sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má žalobca na takomto

určení neplatnosti právnych úkonov naliehavý právny záujem.

8. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny
záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol vyhlásený rozsudok vo
veci samej. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom zamietnutia

žaloby.9. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by
bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým.

10. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila praktickým potrebám
života, ale by viedla k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

11. Žaloba o určenie podľa § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená aj vtedy, ak má požadované

určenie len povahu prejudiciálnej (predbežnej) otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny
vzťah alebo právo a to najmä vtedy, ak takáto prejudiciálna otázka nerieši alebo nemôže (objektívne
vzaté) riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva
žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude
vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah (právo) významný pre právny pomer
účastníkov ešte nevyplýva, ale že určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie.

12. Súd konštatoval, že námietka žalovaných v 2. a 3. rade o nepreukázaní naliehavého právneho
záujmu žalobcu je opodstatnená. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych
vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho vzťahu. Najvyšší súd SR už v rozsudku 3 Cdo 98/2004,

ako aj sp.zn. 1 Cdo 91/2006 uviedol, že ak právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu
(plnomocenstva, kúpnej zmluvy) má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo
povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky. Stav
ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa samotným vyriešením týchto
predbežných otázok, ktoré sú aj predmetom tejto žaloby, definitívne neodstráni. Želaný stav sa dosiahne

určením, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo (povinnosť). Súd mal za to, že v danom prípade,
ak by súd vyhovel žalobe, musel by sa žalobca domáhať ďalšou žalobou priamo určenia existencie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

13. Zároveň súd konštatoval, že ak zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo

nie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne
preskúmaval žalobu z vecnej stránky.

14. O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
s odkazom na § 151 ods. 1, 3 O.s.p.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že sa cíti poškodený. Má
za to, že celá záležitosť bola zmanipulovaná. Žiadal, aby vec bola riešená v prítomnosti podvodníkov,
ktorí ho podviedli. Súdu malo byť známe, že sa dopustili viacerých podvodov. Na výzvu súdu o doplnenie
dôvodov odvolania poukázal na dôvody, ktoré uviedlo Centrum právnej pomoci, ktoré ho počas konania

zastupovalo. Časť odvolania venoval tomu, že polícia a súdy mali riešiť „Š.“ a spol., ktorý spôsobil, že
prišiel o byt a bytové zariadenie.

16. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 od. 1 CSP a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. februára 2017 o 13.05 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 22.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP
a § 378 ods. 1 CSP.20. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 28.1.2016 a 17.2.2016, t.j. za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd vec prejednal v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. CSP, účinného od 1. júla 2016.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

23. Keďže odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku.

24. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj o potrebe
ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

25. Odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolacie dôvody, ale z obsahu odvolania možno vyvodiť, že
uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že súd nesprávne právne posúdil daný
skutkový stav.

26. Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. obsahuje odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že strany sporu, okrem
povinnosti tvrdenia, majú aj dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, najmä nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné,
t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom

tvrdení strán sporu (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a podobne. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je súd povinný
odôvodniť v písomnom vyhotovení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.).

27. Ďalší odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie

nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom je v súlade s § 132 O.s.p. a
to vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.

28. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na vadnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.

29. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímjeomylsúdupriaplikáciipráva
na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,

než ktorý mal použiť alebo, ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

30. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.31. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.

32. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný,
t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jedna z podmienok na to, aby súd
mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi : žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania (stranami sporu) je sporný (existencia
aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi - stranami sporu); jestvuje ohrozenie
práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť

inak, len určovacím výrokom; jestvuje (aj) potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo
právneho vzťahu.

33. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázaná existencia naliehavého
právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné,

aby tento naliehavý právny záujem existoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v
čase rozhodovania odvolacieho súdu (porovnaj § 154 ods. 1 O.s.p. a § 211 ods. 3 O.s.p.).

34. Návrh na určenie práva bol aj v minulosti svojou povahou návrhom preventívnym, pri ktorom sa viac
než pri návrhoch (žalobách) na plnenie dbalo, aby nedošlo k jeho zneužitiu a prísne sa selektovala jeho

prípustnosť. Mnohé minulé právne vety zo súdnych rozhodnutí možno považovať aj pri súčasnej úprave
za akceptovateľné. Ako príklad stačí uviesť tieto tri. Na určení, či je tu právny záujem, sa prihliada z
úradnej povinnosti. Podľa ustanovenia o určovacej žalobe nie je prípustná žaloba o určenie, že niekomu
kedysi prislúchalo vlastnícke právo (Úradná zbierka č. 1026). Na nedostatok predpokladu určovacej
žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek stave konania (Úradná zbierka č. 2774).

35. Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. považuje
aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva,
resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len
predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý

právny záujem (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 98/2004).

36. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí
znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo, že nie
je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe

inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom,
že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda
spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu predmetná
nehnuteľnosť patrí.

37. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností, záznam je úkon plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na
zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide teda o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný,
ale iba tzv. evidenčný charakter (viď R 18/2004). Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú
do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov

potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam.

38. Podľa § 44a O.s.p. účastník konania (žalobca) je oprávnený podať na príslušnej správe katastra
(okresnom úrade) návrh na zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania, v ktorom sa
uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam.

39. Ak po zápise tejto poznámky do katastra nehnuteľností bude nehnuteľnosť prevedená na
tretiu osobu, výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo snehnuteľnosťou, je záväzný nielen pre žalovaných, ale aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k
tejto nehnuteľnosti od žalovaného, prípadne jeho právneho nástupcu.

40. V súlade s § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti (s účinnosťou od 1.9.2009),
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, správa katastra (okresný úrad) vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou zmenou (nehnuteľnosť bola
prevedená po zápise poznámky o začatí súdneho konania na tretiu osobu, ktorá v rozsudku nie je
označená ako žalovaný), a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna úprava

týka.

41. O tom, že žalobca nepodal návrh na príslušnú správu katastra (okresný úrad) na zápis začatia (tohto)
súdneho konania, svedčia aj listy vlastníctva č. 12973 kat. úz. H. J. (na č.l. 214 spisu), na ktorých nie je
uvedený zápis tejto informatívnej poznámky (§ 44a O.s.p.).

42. Podľa § 159a O.s.p. výrok právoplatného rozsudku o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa
nakladalo s nehnuteľnosťou je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti
bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.

43. Vzhľadom na to, že táto poznámka v katastri nehnuteľnosti nebola zapísaná, rozhodnutie súdu by
nebolo záväzné pre žalovaného v 3. rade, ktorý je vlastníkom predmetného bytu od 12.8.2004.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v otázke, že žalobcovi
naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovaným

v 2. rade chýba, pretože právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou,
t.j. kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade.

45. Pozornosti odvolacieho súdu neušla ani tá skutočnosť, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti
„dohody“ o plnomocenstve, ktorú uzavrel s K. U., ale tohto „splnomocniteľa“ K. U. neoznačil za

žalovaného v tomto konaní.

46. Pre úplnosť treba konštatovať, že vlastníkom predmetného bytu je žalovaný W. Č., ktorému svedčí
vlastnícke právo, vedené na LV XXXXX kat. úz. H. J. k bytu č. XX vo vchode 4 na 9. poschodí, ako aj
k podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel

k pozemku 130/10000-in. Na tomto liste vlastníctva je vedená ako informatívna poznámka uznesenie
Okresného súdu Košice I o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 2.11.2012 sp.zn. 26C 343/2004.

47. Pre úplnosť treba ale poznamenať, že uplatnenie práva v konaní pred súdom podlieha procesným
pravidlám, ktoré nemožno prehliadať alebo opomínať. Uplatnenie práva je úzko spojené s procesným

postupom, ktorý si účastník konania zvolil a za ktorý nesie sám zodpovednosť. Žalobca je pánom sporu
a ten určuje, kto je žalovaným a čo je predmetom konania.

48. Pretože odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh na určenie
podľa § 80 písm. c/ O.s.p. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa súčasne

takýto návrh preskúmaval aj po vecnej stránke.

49. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

50. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, ale trovy odvolacieho konania im
nevznikli,apretoodvolacísúdrozhodol,ženepriznávastranámsporunáhradutrovodvolaciehokonania.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).