Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200195
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200195.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov
JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: Stormex, s.r.o. so sídlom Považská
Bystrica, Sládkovičova 2545, IČO: 44 341 911, právne zastúpený: JUDr. Jozef Uj, advokát so sídlom
Trenčín, Zlatovská 22 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1.

februára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra
2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára
2016 a rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015 z r u š u j
e a vec v r a c i a Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu
Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 podľa § 74 ods. 4

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín (ďalej aj správny orgán I. stupňa“) č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015,
ktorým správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1
písm. g/ Daňového poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013
vo výške, ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty.

3. Žalobca v správnej žalobe vytýkal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré
považoval za arbitrárne a nejasné, nakoľko v ňom nebolo uvedené, aké skutočnosti vyplývajú z
jednotlivýchdôkazovaakýmiúvahamibolsprávnyorgánprvéhostupňavedenýprivydávanírozhodnutia
ahodnotenídôkazov.SpoukazomnajudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,krajskýchsúdov
a judikatúru ESĽP uviedol, že na konanie o správnom delikte rovnako ako na konanie o priestupkoch
dopadá čl. 6 Dohovoru, teda právo na spravodlivý proces. Rovnako z Odporúčania výboru ministrov č.

R (91) 1 pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov zo dňa 13.02.1991
vyplýva, že pri ukladaní administratívnych sankcií platia analogicky základné podmienky ukladania
trestných sankcií. Žalobca zastával názor, že správne orgány porušili právo žalobcu ako daňovéhosubjektu vyplývajúce z čl. 6 Dohovoru tým, že nebol oboznámený s obvinením zo správneho deliktu,
ktorý sa mu kladie za vinu, nebola mu daná možnosť žiadnym spôsobom sa tomuto obvineniu brániť,
nemal prostriedky a možnosti na prípravu svojej obhajoby, nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam

ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, nemal možnosť navrhovať dôkazy a byť prítomný pri
procese dokazovania a nemal právo byť prítomný na konaní o vlastnom obvinení. Žalobca rovnako
namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko tento sa vo svojom odôvodnení
nijako nezaoberal postupom správneho orgánu prvého stupňa ani jeho odôvodnením.

4. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že vydaniu rozhodnutia žalovaného a
prvostupňového rozhodnutia predchádzala daňová kontrola a daňové konania, ktorých žalobca bol
účastníkom.ŽalobavoveciuplatnenianadmernéhoodpočtudanejesamostatnýmkonanímnaKrajskom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/110/2015. Zastával názor, že do rozhodnutia č. 768100/2015 zo
dňa 08.06.2015 nebolo potrebné prepisovať obsah, zistenia, dôkazy a úvahy uvedené v rozhodnutí č.
102463278/2016 zo dňa 01.02.2016. Opakované konanie správcu dane by bolo neefektívne, v rozpore

so zásadou rýchlosti a hospodárnosti daňového konania. Týmto postupom správca dane ani žalovaný
neupreli žalobcovi žiadne práva, pretože žalobca bol v predchádzajúcich konaniach so všetkými
zisteniami a úvahami oboznámený. Ani podanie žaloby žalobcom nemá vplyv na uloženie pokuty. Ak by
bolo rozhodnutie správcu dane v súdnom konaní zrušené, podľa § 155 ods. 13 Daňového poriadku by
bola novým rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená

alebo zrušená z úradnej moci. Žalobca uplatnil všetky zákonné možnosti počas daňových konaní,
vyjadroval sa ku skutkovým zisteniam, uplatnil odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane a podal žalobu.
Žalobca si tak uplatnil všetky práva, ktoré mu boli priznané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a
čl. 13 Dohovoru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Krajský súd v Trenčíne /ďalej aj ,,správny súd"/ preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych
orgánov podľa § 177 a nasl. SSP a ustálil, že rozhodnutie žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa 1.
februára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra
2015 je potrebné zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu Trenčín na ďalšie konanie a rozhodnutie z týchto
dôvodov:

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil nasledovné:

7. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102463278/2016zodňa1.februára2016,ktorýmžalovanýpodľa§74ods.4Daňovéhoporiadkupotvrdil

prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015, ktorým
správca dane uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/
Daňovéhoporiadku-uplatnenienadmernéhoodpočtuzazdaňovacieobdobieIV.štvrťrok2013vovýške,
ktorá je väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty.

8. V prejednávanom prípade vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzalo daňové konanie a daňová
kontrola vykonaná u daňového subjektu (t.j. žalobcu) za účelom zistenia oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013. O výsledku
vykonanej kontroly bol spísaný Protokol č. 9312402/5/4836526/2014/RagT zo dňa 30.10.2014 spolu

s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v tomto protokole, ktorý bol daňovému subjektu
doručený dňa 03.11.2014. K ukončeniu daňovej kontroly došlo dňom doručenia protokolu o daňovej
kontrole žalobcovi. Nasledujúci deň, t.j. 04.11.2014 začalo vyrubovacie konanie podľa § 68 Daňového
poriadku, ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia správcu dane č. 9312402/5/443244/2015/PríV zo
dňa27.02.2015,ktorýmbolžalobcoviakoplatiteľovidanezpridanejhodnotyurčenýrozdielvsume4.920

eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 znížením nadmerného odpočtu
zo sumy 6.060,76 eur na sumu 1.140,76 eur, nakoľko správca dane neuznal právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č. OF2013/0542, OF2013/0545, OF2013/0596,
OF2013/0599, OF2013/0657 a OF2013/0658 vystavených dodávateľom AGENCY GEMINI s.r.o. Proti
tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 768100/2015 zo dňa 08.06.2015 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo.
Predmetné rozhodnutie vo veci nadmerného odpočtu dane nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2015.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobu žalobca, ktorá je predmetom súdneho prieskumu na tunajšom
súde pod sp. zn. 13S/110/2015. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.9. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 21195421/2015 zo dňa 9. novembra 2015
uložil žalobcovi pokutu vo výške 492 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového

poriadku - uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2013 vo výške, ktorá je
väčšia ako nadmerný odpočet, ktorý si mal uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím č. 102463278/2016 zo dňa 1. februára 2016 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správny orgán začal daňové konanie o správnom

delikte po daňovej kontrole a právoplatnom rozhodnutí o určení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie
4. štvrťrok 2013. Žalobcovi neoznámil začatie konania o správnom úkone a prvým úkonom bolo vydanie
prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte.

10.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

10.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10.2. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich

subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10.3. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej.

10.4. Podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

10.5. Podľa § 191 ods. 4 SSP ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

10.6. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

10.7 Podľa § 58 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok) ak daňové konanie
začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci, konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal

voči daňovému subjektu alebo inej osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon.

10.8. Podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uplatní si
nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa
osobitných predpisov.

10.9. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 2 Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca dane
znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/.

11. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či konanie vo veci správneho deliktu, za ktorý
bola napadnutými rozhodnutiami žalobcovi uložená pokuta, boli zo strany správnych orgánov vykonané
v súlade so zákonom.12. V prejednávanom prípade žalobca namietal porušenie viacerých jeho práv, vyplývajúcich z čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd s tým, že pri ukladaní administratívnych sankcií analogicky

platia základné podmienky ukladania trestných sankcií.

13. Krajský súd v prvom rade uvádza, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
aplikácie ktorého sa žalobca domáha, je publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb., a preto
je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Jeho ustanovenia tak možno aplikovať aj na

prejednávaný prípad.

14. Krajský súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu ohľadom analogického uplatnenia základných
podmienok ukladania trestných sankcií na ukladanie administratívnych sankcií, medzi ktoré zaraďujeme
aj správne delikty. Správne delikty majú vo všeobecnosti trestnoprávny charakter podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj ,,Dohovor“). Konanie o nich by preto mali ovládať záruky

práva na spravodlivý proces. Základné záruky sú riadne, verejné a primerane rýchle prejednaniu
záležitosti, pri rešpektovaní minimálnych práv obvineného. Veda správneho práva z tohto dôvodu
zdôrazňuje primeranú aplikáciu ústavnoprávnych záruk vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti v
právnej úprave správneho trestania.

15. Právne predpisy, ktoré ustanovujú skutkové podstaty správnych deliktov, rovnako ako Daňový
poriadok, neupravujú postup správnych orgánov v takom rozsahu, v akom upravujú postup orgánov
činných v trestnom konaní predpisy trestného práva. Pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy je
preto potrebné použiť analógiu zákona, ktorá spočíva v analogickom použití pravidiel vyjadrených
v právnej úprave trestného práva. Analógia zároveň odôvodňuje použitie týchto pravidiel v duchu

záruk ustanovených Dohovorom. Presadenie myšlienky spravodlivého procesu znamená, že jednotlivec
má právo na spravodlivé právne konanie, v ktorom orgán verejnej moci uplatňuje všetky zásady
správneho rozhodovania podľa zákona a v súlade s ústavnými princípmi. Keďže čl. 6 ods. 1 veta prvá
Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“, je podľa názoru krajského súdu
nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku

nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť. K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 12.
marca 2009, kde konštatoval, že „trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických
osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný
postih za trestné činy. Z tohto hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú

obvinenému z trestného činu.“

16. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
boloschválenéVýboromministrovdňa13.02.1991,odporúčavládamčlenskýchštátov,abysavosvojom
práve a aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto Odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti

Odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie,
ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez
ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.
Podľa zásady č. 6 Odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií
poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené

záruky v trestnom konaní.

17. Keďže v predmetnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov
o postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty, treba podľa názoru krajského súdu aplikovať
na danú vec čl. 6 Dohovoru, ktorý zahŕňa v prvom rade obvinenie z trestného činu a konanie o ňom.

18. Obdobne tak v rámci trestného konania, ktorého základné zásady sa v zmysle vyššie uvedeného
analogicky aplikujú na správne trestanie, platí, že ak je na podklade trestného oznámenia alebo
zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi

obvinenému (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku). V prípade správneho konania, kedy správny orgán
má dostatočne za preukázané, že konkrétna osoba naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, je
preto nevyhnutné, aby obvinenej osobe bola predpísaným spôsobom doručená písomnosť obsahujúcaoznámenie o začatí konania o správnom delikte, prípadne predvolanie s identifikovaným skutkom, ktorý
sa obvinenej osobe kladie za vinu.

19. V prejednávanom prípade však žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom oznámené, že sa voči
nemu vedie konanie o správnom delikte. Žalobca sa dozvedel až o jeho výsledku z prvostupňového
rozhodnutia, ktorým mu správny orgán prvého stupňa uložil pokutu za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nemal žiadnu možnosť
byť bez meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia vzneseného proti nemu,

nemal primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, nemal možnosť obhajovať sa osobne
alebo prostredníctvom obhajcu, nemal možnosť vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe
a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako
v prípade svedkov proti nemu (čl. 6 ods. 3 písm. a/ až c/ Dohovoru). Obdobné práva a záruky sú
priznané aj obvinenému podľa 34 Trestného poriadku, ktoré by rovnako mali byť poskytnuté aj osobe
postihovanej za spáchanie správneho deliktu. Páchateľovi správneho deliktu totiž nemôže byť priznané

horšie postavenie ako páchateľovi deliktu trestného. Námietka žalobcu ohľadom porušenia práv žalobcu
na spravodlivé konanie je tak dôvodná.

20. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že doručenie rozhodnutia (oznámenia) o
začatísprávnehokonaniazasprávnydeliktjepodstatnousúčasťounáležitéhozisteniaskutočnéhostavu

veci v správnom konaní, pričom jeho osobitný význam spočíva práve v tom, že ak nie je preukázané
doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí prípadné rozhodnutie o uložení
sankcie takou vadou konania, ktorá sama osebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť.
K uvedenému krajský súd s poukazom na ustálenú súdnu prax odvodenú tiež z judikatúry ústavného
súdu uvádza, že v konaní o správnom delikte platí, že osoba obvinená zo správneho deliktu má právo v

správnom konaní na vypočutie. Preto si mal žalovaný dostatočne overiť, či konanie o správnom delikte
vôbec začalo a kedy a akým spôsobom mal žalobca možnosť vyjadriť sa k dôvodom začatia správneho
konania a k jeho podkladom.

21. Záverom považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal v

predchádzajúcichkonaniachmožnosťvyjadriťsakzisteniamaúvahámsprávnychorgánov,oktorýchbol
oboznámený, a preto mu neboli v konaní o správnom delikte uprené žiadne práva. Podľa žalovaného tak
nebolo potrebné prepisovať obsah, zistenia, dôkazy a úvahy uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí vo
veci nadmerného odpočtu dane, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou efektívnosti a hospodárnosti.
Krajský súd k tomuto názoru uvádza, že daňové konanie a konanie o správnom delikte sú dve konania,

ktoré sa od seba odlišujú a sú ukončené samostatnými rozhodnutiami. Podľa súdu je tak nevyhnutné,
aby žalobcovi bola daná možnosť uplatniť jeho základné práva nielen v daňovom konaní, ale aj v konaní
o správnom delikte. Rovnako tak je nevyhnutné, aby aj rozhodnutia vydané v rámci správneho trestania
boli dostatočne odôvodnené, aby z nich bolo zrejmé, akými logickými úvahami sa správne orgány riadili
a ako hodnotili jednotlivé dôkazy, čo však, ako správne uviedol žalobca, v danej veci absentuje. Je

síce pravdou, že uvedeným postupom by došlo k určitému predĺženiu konania, avšak zásadu rýchlosti
a hospodárnosti konania nie je možné podľa súdu povýšiť a uprednostniť pred právom žalobcu na
spravodlivé konanie.

22. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102463278/2016 zo dňa

1. februára 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 21195421/2015
zo dňa 9. novembra 2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a
rozhodnutie (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP), nakoľko postupom orgánu verejnej správy došlo k odňatiu
možnosti účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom.

23. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o
zodpovednosti žalobcu za správny delikt, ktorý sa mu kladie za vinu tak, aby nedošlo k porušeniu
procesných práv žalobcu.

24. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy v

ďalšom konaní viazaný.25. Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal úplnú náhradu
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.