Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, October 19, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213162
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414213162.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobkyne: O.
G., D.. X.X.XXXX, N. P. XX, XXX XX P., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX uzatvorená medzi žalobkyňou

a žalovaným je neplatná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 1474,- € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Súd žalobu žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .

IV. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 10.11.2014, doručenou súdu dňa 14.11.2014 domáhala
proti žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2011 a vydania
bezdôvodného obohatenia v sume 2.813,85 € zo zmluvy č. XXXXXXXXX, a v sume 1474,- € zo
zmluvy č. XXXXXXXXX a žiadala nahradiť trovy konania. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky

procesného útoku: Uviedla, že ako spotrebiteľka, má právny záujem na určení neplatnosti úverovej
zmluvy uzatvorenej so žalovaným. Jej nároky sú odôvodnené cieľom európskych smerníc na ochranu
spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Žalobkyňa so žalobcom uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorou jej žalovaný poskytol
spotrebiteľský úver číslo XXXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2010 vo výške 350, - € a číslo XXXXXXXXX
zo dňa 3. 1. 2011 vo výške 1400, - €. Zo zmluvy číslo XXXXXXXXX žalovanému žalobkyňa uhradila

celkovú sumu vo výške 3163,85 € a zo zmluvy číslo XXXXXXXXX vo výške 2874, - €. Zo zmluvy
číslo XXXXXXXX teda preplatila istinu sumou 2813,85 € a zo zmluvy číslo XXXXXXXXX sumou vo
výške 1474, - €. Žiadala vydať bezdôvodné obohatenie, o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže úver bol
pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov a naviac žalovaný sa obohatil aj preto, že úverová
zmluva je z dôvodov uvádzaných ďalej absolútne neplatné. Žalobkyňa poukázala na to, že je to
predovšetkým žalovaný, ktorý má povinnosť odbornej starostlivosti a povinnosť postupovať v súlade

s dobrými mravmi. Podmienky dojednané so žalovaným nemôžu obstáť za žiadnych okolností. V
zmluvách uzatvorených so žalovaným sú najmenej tieto neprijateľné zmluvné podmienky: rozhodcovská
doložka, všetky právne spory sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, dohoda o vyplnení zmenieka výška administratívneho poplatku. Žalovaný tiež podľa názoru žalobkyne používa nasledujúce nekalé
obchodné praktiky: v zmluve neuvádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ročnú úrokovú
sadzbu, „ krížikuje “ účel úveru zamestnanie. Žalobkyňa uviedla, že úver poskytnutý žalovaným je

úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
2. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na základe zmluvy číslo XXXXXXXXX bola vykonaná exekúcia
aexekučnýmtitulombolpravdepodobnepodľavyjadreniažalobkynerozhodcovskýrozsudok.Žalobkyňa
uviedla že obidva úvery si vzala na súkromné účely, kupovala televízor a ostatné maličkosti a určite
nie na výkon zamestnania. V čase poskytnutia úveru nemala žiadne živnostenské oprávnenie, bola

zamestnaná na dohodu u svojej matky C. G.. Vybavovala pre ňu záležitosti týkajúce sa účtovníctva.
3. Žalobkyňa pripojila k žalobe zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenú dňa 3. 1. 2011, z ktorej
vyplýva, že jej bol poskytnutý úver vo výške 1400, - € a žalobkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť
žalovanému zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 858, - € a celkovo tak zaplatiť čiastku 2238, - €
v šiestich mesačných splátkach po 373, - €. Prvá splátka bola určené na deň 12. 2. 2011. V zmluve
je v kolónke s nápisom „ zamestnanie “ krížikom označené, že žalobkyňa ako dlžníčka prehlasuje,

že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Z predloženej listiny - splátky a pokuty
týkajúcej sa zmluvy číslo XXXXXXXXX vyplýva, že k dátumu 30. 1. 2014 žalobkyňa celkovo na tento
úver splatila sumu 2650, - €. Žalobkyňa pripojila aj zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXX uzatvorenú dňa
26. 11. 2010, z ktorej vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 350, -€, ktorú sa žalobkyňa ako
dlžníčka zaviazala splatiť žalovanému zvýšenú o „príslušný poplatok“ vo výške 346,- €, t.j. celkovo mala

zaplatiť čiastku 696, - € v dvanástich mesačných splátkach po 58, - €, počnúc dňom 5. 1.
2011. V zmluve je v kolónke s nápisom „ zamestnanie “ krížikom označené, že žalobkyňa ako dlžníčka
prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Z listiny „ splátky a pokuty “
týkajúcej sa zmluvy číslo XXXXXXXXX súd zistil, že ku dňu 24. 9. 2014 žalobkyňa celkovo zaplatila na
tento úver sumu 3105,85 €.

4. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe a použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: Namietol
existenciu prekážky veci už rozhodnutej (res iudicatae) pretože zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX
bol spor právoplatne rozsúdený rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14. 1. 2014 spisová
značka SR 05140/13 a zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX rozsudkom Stáleho rozhodcovského

súdu spisová značka SR 04347/12. Rozhodcovský súd sa pri rozhodovaní zaoberal zmluvami o úvere,
ktorých neplatnosti a vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa domáha, pričom ich posúdil
ako platné a prisúdil žalovanému právo na plnenie v súvislosti s týmito zmluvami o úvere. Z tohto
dôvodu žiadal konanie zastaviť. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetné zmluvy o úvere nie sú zmluvami
o spotrebiteľskom úvere, pretože žalobkyňa vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na

výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobca ako odôvodnenie tohto tvrdenia
okrem iného uviedol, že okrem zmlúv o úvere, uzavreli strany sporu aj dodatky k zmluvám o úvere,
ktorými bližšie špecifikovali účel úveru (výkon zamestnania) v podobe nákladov na reklamu. Dôkazné
bremeno na preukázanie účelu úveru preniesol preto na žalobkyňu. Žalovaný ďalej argumentoval
tým, že zmluvy o úvere nespĺňajú definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o

spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že podľa zákona je spotrebiteľskou zmluvou tá zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Z predložených zmlúv o úvere však v žiadnom prípade podľa názoru žalovaného nevyplýva existencia
záväzkužalovanéhoposkytnúťžalobcovifinančnéprostriedky.Zákonospotrebiteľskýchúverovjetedav

danom prípade podľa názoru žalovaného neaplikovateľný. Zmyslom úverových zmlúv v tomto prípade je
stanoviť právo, a nie povinnosti veriteľa poskytnúť finančné prostriedky dlžníkovi. Pokiaľ ide o námietku
týkajúcu sa rozhodcovských zmlúv, žalovaný uviedol, že považuje uzavreté rozhodcovské zmluvy za
samostatne a individuálne vyjednané dvojstranné právne úkony zachytené na samostatnej listine a tieto
zmluvy považuje za platné. K námietke o voľbe Obchodného zákonníka žalovaný uviedol, že toto si

nezasluhuje iný komentár ako citáciu ustanovenia § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka. K
vyplneniu blankozmeniek uviedol, že táto argumentácia žalobkyne je bezpredmetná, pretože si žalovaný
neuplatňoval žiadne práva zo zmenky voči žalobkyni. K výške uplatnenému poplatku, t.j. odplaty za
poskytnutieavráteniepeňažnýchprostriedkovtaktiežžalovanýprenášadôkaznébremenonažalobkyňu
a tvrdí, že musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočuje

z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných
zdrojov (tak ako žalovaný). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia považuje za nedôvodný a
nepodložený. K určeniu neplatnosti zmluvy o úvere ako celku uviedol, že žalobkyňa nepreukázala
neplatnosť akéhokoľvek dojednania zmluvy o úvere, ktoré by tvorilo podstatnú náležitosť tejto zmluvy.Ani prípadná výška poplatku za úver ani absencia niektorej z podstatných náležitosti zmluvy, nemá za
následok neplatnosť zmluvy o úvere. poukázal na ústavnoprávny princíp zachovania platnosti zmluvy,
podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita takého výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť

zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Namietol
existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovaný žiadal prednostne konanie
vo veci zastaviť a v prípade, ak tak súd neurobí, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
žalobkyňu na náhradu trov konania.
5. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, žiadosť o úver

číslo XXXXXXXXX, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisová značka SR 05140/13, ktorý sa týka
zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXX, ktorým tento súd priznal žalovanému ( v rozhodcovskom konaní
v postavení žalobcu) zaplatenie sumy 1749,97 € spolu s príslušným zmenkovým úrokom a zaviazal
žalobkyňu (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovanej) na náhradu trov rozhodcovského konania.

6. Z výsluchu svedkyne C. S., narodený XX. X. XXXX, matky žalobkyne, ktorá bola aj jej

zamestnávateľkou, súd zistil, že v žalobkyňa bola v čase, keď vzala úvery od žalovaného u svedkyne
zamestnaná na dohodu na výpomocné práce typu vykladania tovaru a podobne. Svedkyňa uviedla, že
vie o tom, že si žalobkyňa zobrala od žalovaného úver avšak tento úver nepoužila na účely prác, ktoré u
nej vykonávala. Peňažné prostriedky z úverov použila na kúpu tovaru do domácnosti (akého nevedela
uviesť).

7. Z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou - potvrdenia žalovaného o výške uhradených splátok
z jednotlivých zmlúv o úvere zo dňa 19. 8. 2016 vyplýva, že žalobkyňa uhradila zo zmluvy číslo
XXXXXXXXXsplátkyvcelkovejvýške azozmluvyčísloXXXXXXXXXsplátkyvcelkovejvýške2874,-€.

8. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu, Slovenská rozhodcovská a.s. spisová značka SR 05140/13
súd zistil, že návrh na začatie rozhodcovského konania podal žalovaný proti žalobkyni. Žalovaný sa
v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu domáhal zaplatenia zmenky vystavenej žalobkyňou.
Podkladom pre rozhodovanie stáleho rozhodcovského súdu bola aj zmluva o úvere uzatvorená medzi
sporovými stranami číslo XXXXXXXXX zo dňa 3. 1. 2011. Rozhodcovský súd vydal v

tomto konaní rozsudok dňa 14. 1. 2014, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu vo výške
1749,97 € spolu so zmenkovým úrokom a nahradiť mu trovy konania. Tento rozsudok bol doručený
žalobkyni dňa 22. 1. 2014. Žalobkyni bolo doručené oznámenie, že rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 27. 1. 2014.

9. Lustráciou spisov na tunajšom súde súd zistil, že okrem iných je proti žalobkyni ako povinnej vedené
exekučné konanie oprávneného - žalovaného na vymoženie povinnosti 310,32 € s príslušenstvom na
základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu - Slovenská rozhodcovská, a.s. číslo
konania SR 04347/12 zo dňa 15. 10. 2012. Táto exekúcia bola ukončená vymožením pohľadávky a
poverenie bolo vrátené dňa 7. 11. 2014. Exekúcia sa viedla pod spisovou značkou 2Er/371/2014. Z

pripojeného spisu tunajšieho súdu pod touto spisovou značkou súd zistil, že exekučné konanie sa viedlo
na základe exekučného titulu - vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, ktorého podkladom bola
zmluva o úvere číslo XXXXXXXXX zo dňa 26. 11. 2010.

10. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a

vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy takto:

11.Podľa§ 52Občianskehozákonníka(ďalejajako„OZ“)vzneníplatnomaúčinnomvčaseuzatvorenia
úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľskéúvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

13. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

16. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a
žalovaným, ich písomnými vyjadreniami, výsluchom žalobkyne a svedkyne a oboznámením sa
pripojenými spismi Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05140/13 a tunajšieho súdu sp. zn.
2Er/371/2014.

18. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že medzi žalovaným ako dodávateľom, ktorý
poskytoval úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňou boli uzatvorené dve
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2010 a č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2011. Uzatvorené
zmluva o úvere sú podľa názoru súdu formulárové, boli predtlačené a žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich
obsah. Žalobkyňa uviedla, že úvery jej boli poskytnuté na osobné potreby. Túto skutočnosť v konaní

potvrdila aj svedkyňa - matka žalovanej, ktorá bola v čase poskytnutia úverov aj jej zamestnávateľka.
Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného je predtlačená časť, kde
je uvedená výška úveru spolu s výškou príslušného poplatku, výška a počet splátok s uvedením dňa
splatnosti prvej splátky a predtlačenou formuláciou, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon
podnikania, zamestnania alebo povolania. Súdu je takáto praktika žalovaného známa z iných konaní

a to aj za okolností, keď preukázateľne osoba žiadajúca o úver, finančné prostriedky na tento účel
nemohla použiť (napr. bola v čase poskytnutia úveru na starobnom dôchodku). V danom prípade
súd považuje za preukázané, že žalobkyňa tieto prostriedky na účel zamestnania nepoužila, keďže
v tomto čase pracovala u matky, ktorej vypomáhala či už s vykladaním tovaru alebo s účtovníctvom.
Sama živnostenské oprávnenie nemala. Vyznačovanie tohto účelu úveru u žalovaného súd označuje

za nekalú obchodnú praktiku s cieľom obísť ustanovenia zákonov na ochranu práv spotrebiteľa
(zákon číslo 129/2010 Z.z. priamo vo § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa nepriznáva osobe, ktorá
koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania). Súd sa pri výklade obsahu zmluvy a
posúdenia postavenia žalobkyne opiera aj o ust. § 54 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd považoval

skutočnosť, že žalobkyňa nekonala pri uzatváraní zmluvy a jej plnení ako podnikateľka za preukázanú
(žalovaný na vyvrátenie tohto tvrdenia nepredložil súdu žiadny dôkaz) a preto priznal žalobkyni
jednoznačne postavenie spotrebiteľky. K argumentácii žalovaného, že k zmluvám boli uzatvorené
dodatky preukazujúce účel poskytnutia úveru na úhradu nákladov na reklamu, súd uvádza, že žalovaný
na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil súdu žiadny dôkaz, na túto obranu žalovaného preto nemožno

prihliadnuť. Praktikami žalovaného sa zaoberala aj Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá žalovanému
uložila pokutu za nekalú obchodnú praktiku, pretože vykonanou kontrolou bolo zistené, že v zmluvách
o úvere žalovaný klamlivo vyznačuje účel úveru „na výkon povolania“ a tým dlžníkov vyňal spod
ochrany noriem spotrebiteľského práva, čím vybočil z pravidiel čestnej obchodnej praxe uznávanej v
jeho oblasti činnosti (rozhodnutie inšpektorátu slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave

číslo P/0273/01/2010 zo dňa 18. 5. 2011, potvrdené rozhodnutím ústredného inšpektorátu slovenskej
obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo SK/0068/99/2011 zo dňa 10. 6. 2011).19. Na obidve zmluvy uzatvorené medzi sporovými stranami súd aplikoval všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon č. 129/2010 Z.z., v znení platnom a
účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv.

20. Pretože súd posúdil zmluvné vzťahy medzi stranami sporu ako spotrebiteľské, skúmal z úradnej
moci,čipredmetnéúverovézmluvyobsahujú všetkyobligatórnenáležitosti,ktorépodľazák.č.129/2010
Z.z. obsahovať musia a či odplata dohodnutá v zmluvách neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

21. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2011. Po preskúmaní
predmetnej zmluvy musí dať súd za pravdu žalobkyni, keď tvrdí, že výška odplaty dohodnutá v zmluve je
v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska,
priemerné úrokové miery z úverov v období kedy bola uzatvorená predmetná zmluva boli vo výške 6,35
% pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých do 1 roka. Odplata dohodnutá v zmluve

vo výške 838,- € pri poskytnutí úveru vo výške 1400,- € (t.j. vo výške 60 % za poskytnuté obdobie 6
mesiacov, t.j. za rok je vo výške 120 %) je niekoľkonásobne vyššia a nemožno preto vziať do úvahy
ani argumenáciu žalovaného, keď tvrdí, že je nebankovou spoločnosťou a berie pri poskytovaní úverov
na seba vyššie riziko. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných
a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak,

aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti. Súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne keď uvádza, že neprimerane vysoká odplata
dojednaná pri zmluvách o úveroch je považovaná za odporujúca uznávaným pravidlám správania,
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda je v rozpore s dobrými mravmi.

22. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo
práva zaťažuje žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že

práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, teda či odstráni neistotu
vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Právny záujem, ktorý
je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie
naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je účinný procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je

spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určeniastalojehoprávnepostavenieneistým.Zanedovolenúmožnopovažovaťurčovaciužalobu,pokiaľ
neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia
žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,
že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súd považuje žalobkyňou prednesené skutkové okolnosti za

postačujúce na preukázanie naliehavého právneho záujmu a má za to, že táto určovacia žaloba slúži
k vyriešeniu sporu medzi stranami. Keďže sa žalobkyňa zároveň domáha podanou žalobou aj plnenia,
súd má za to, že odstránením tejto neistoty medzi stranami nedôjde k vzniku ďalších sporov.

23. Súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu kontrole a zistil, že zmluva neobsahuje obligatórne údaje o

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) a y) zák. č. 129/2010 Z.z.). Z tohto dôvodu má
byť zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z.

24.Súdpovažujezadôležitéposúdiť,čizobjektívnehohľadiskajeúverovázmluva, zdôvoduneplatnosti
jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Prihliada sa pritom na objektívne hľadisko, či je zmluva
ako celok neplatná, respektíve ďalej možná (ciele zakotvené v článku 6 ods. 1 in fine smernice
rady 93/13/EHS a o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách ). Za dôležité sa
tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu na kontrakte trvať bez neplatných klauzúl. V rámci

interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti spotrebiteľky, ktorej bola predložená vopred
naformulovaná zmluva. Súd má za to že predmetná zmluva vykazuje závažné vady čo do podstatných
náležitostí. Obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku týkajúcu sa výšky dohodnutej odplaty. V zmluve
absentujú viaceré obligatórne náležitosti, a to údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnejúrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov.
Práve údaj o RPMN a priemernej RPMN je podľa názoru súdu podstatným údajom pre rozhodnutie

spotrebiteľa, či danú úverovú zmluvu uzatvorí. Tieto údaje umožňujú spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť
ponúkaného úveru oproti úverom ponúkaných inými bankovými či nebankovými subjektmi. Používanie
takejtozmluvy,akoštandardnejtypovej,evidentnezakladánekalúobchodnúpraktiku,ktorájezakázaná.
Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia v časti vyznačovania
účelu úveru. Za stavu, že vady predmetnej úverovej zmluvy sa dotýkajú základných náležitosti tejto

zmluvy, nemožno podľa názoru súdu takúto zmluvu udržať ako celok platnú. Súd berúc na zreteľ
povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností
v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá
(finančnú situáciu žalobkyne, uzatvorenie rozhodcovských zmlúv a blankozmeniek, na základe ktorých
si žalovaný vymáhal dlžné sumy v rozhodcovskom konaní) a evidentnú nadvládu veriteľa nad dlžníkom,
súd dospel k záveru o neplatnosti celej predmetnej úverovej zmluvy.

25. Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 3.1.2011 je podľa názoru súdu
neplatná, strany si musia vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia. Absolútna neplatnosť právneho úkonu
(negotium nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege) a hľadí sa naň, ako keby nebol
urobený. Keďže žalobkyni bola na základe tejto zmluvy poskytnutá suma 1400,- € a celkovo žalovanému

zaplatila sumu 2874, - €, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 1474,- € a
to titulom plnenia bez právneho dôvodu. Vzhľadom k odôvodneniu rozhodnutia uvedeného ďalej súd
uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorého
podkladom bola zmluva č. XXXXXXXXX bola vykonaná exekúcia.

26. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa zo dňa 26. 11. 2010
súd sa zaoberal právnym posúdením, či u žalovaného skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobkyňa plnila žalovanému sumu 3163,85 €
a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
04347/12, ktorý bol podkladom pre výkon exekúcie v konaní Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn.

2Er/371/2014. Žalobkyňa teda žalovanému plnila to, čo bolo predmetom exekúcie a preto táto suma,
ktorú získal žalovaný, nebola plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne majetkový prospech získaných z
nepoctivých zdrojov. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie poukázaním na uznesenie Ústavného súdu
SR č.k. III. ÚS 435/2013-25, v zmysle ktorého rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je

spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore,
že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie
bol pripojený exekučný titul. Exekučný súd je už v štádiu tohto posudzovania povinný ex offo skúmať,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na

jeho vydanie, a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch
vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie
označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v
prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (taktiež závery
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/1526/14-84 zo dňa 28.1.2016). Súd má za

to, že platnosť rozhodcovskej doložky, resp. neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v zmluve,
ktorá bola podkladom pre rozhodnutie - exekučný titul, môže byť skúmaná len v rámci posudzovania
existencie vykonateľného exekučného titulu v exekučnom konaní, prípadne v konaní o žalobe o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudkupodľa§40anasl.Zák.č.244/2002Z.z. Nazákladevykonanéhodokazovania
súd dospel k záveru, že na strane žalovaného teda nedošlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle §

451 Občianskeho zákonníka, pretože rozhodcovský rozsudok bol po preskúmaní exekučným súdom
podkladom pre vykonanie exekúcie, ktorá sa skončila vymožením celej sumy. Jedine exekučný súd bol
povinný skúmať, či rozhodcovský rozsudok je riadnym podkladom pre vykonanie exekúcie a či nejde o
„nulitný právny akt“. Keďže súd v predmetnom konaní otázku posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky
týkajúcej sa zmluvy č. 609500292 a následkov tohto posúdenia nie je oprávnený riešiť, touto otázkou sa

vodôvodnenírozhodnutianezaoberal.Zuvedenýchdôvodovsúdžalobužalobkynevtejtočastizamietol.

27. K námietke prekážky právoplatne rozhodnutej veci je súd toho názoru, že obidva rozhodcovské
rozsudky (sp. zn. SR 04347/2 a SR 05140/13) boli vydané na základe predloženej zmenky vystavenejžalobkyňou. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
a vydania bezdôvodného obohatenia z o zmluvy č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX a preto nemôže ísť
o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého k mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov
konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa aj žalovaný boli v

konaníčiastočneúspešní,pretosúdprávonanáhradutrovkonanianepriznalžiadnejzosporovýchstrán.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.