Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718201694
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718201694.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň

JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu C. F. s.r.o., so sídlom v V., U. XX, C.:
XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. L. X., advokátom so sídlom v V., U. XX, proti žalovanému E. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., K. XXXX/X, o zaplatenie 1.331,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 03. apríla 2019, č.k. 6Csp/7/2018-74, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o zaplatenie 1.331,41 eur

s príslušenstvom. Výrokom II. nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol,
že podanou žalobou sa pôvodný žalobca X. a.s. domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
istinu 1.331,41 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.331,41 eur od 01.09.2015
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd v tejto veci vydal platobný rozkaz č.k. 6Csp/7/2018-41
zo dňa 28.06.2018, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Proti uvedenému platobnému rozkazu
podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v ktorom namietal premlčanie žalovanej pohľadávky. Z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 04.11.2014 spoločnosť N. I. B., a.s. C.:

XX XXX XXX uzatvorila so žalovaným písomnú Zmluvu o poskytovaní služieb, podpísanú žalovaným,
v zmysle ktorej sa účastníci tejto zmluvy dohodli, že jednotlivé zmluvy o službách budú vzájomne
považovať za uzatvorené po splnení náležitostí stanovených zákonom o elektronickom obchode,
zákonom o finančných službách na diaľku a zákonom o spotrebiteľských úveroch a predmetnou
zmluvou. Dňa 20.11.2014 uzatvoril žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom elektronickú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.300 eur, ktorý
sa žalovaný zaviazal splácať spolu s úrokom vo výške 25 % ročne, pri RPMN 25 %, a to v pravidelných

60 mesačných splátkach vo výške 37,34 eur splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že
prvá splátka bude vykonaná 20.12.2014, t.j. v kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci,
v ktorom bol úver poskytnutý. V zmluve bol žalovaný označený svojim menom, priezviskom, rodným
číslom, číslom dokladu totožnosti - občianskym preukazom a adresou trvalého pobytu. Z Predžalobnej
upomienky zo dňa 27.06.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť N. I. B., a.s.
vyzval žalovaného na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 4/2015 do 05.08.2015. Zároveň upozornil
žalovaného, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude oprávnený úver zosplatniť. Z doručenky k

Predžalobnej upomienke vyplýva, že žalovaný si uvedenú zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z
Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 súd zistil, že právny predchodca
žalobcu - spoločnosť N. I. B., a.s. oznámil žalovanému, že z dôvodu neobnovenia plnenia svojich
povinností žalovaným v zmysle zmluvy, rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal jehoúhradu. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu - X. J., a.s., na
žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 6Csp/7/2018 - 67 zo dňa 09.01.2019, právoplatným a vykonateľným
dňa 01.03.2019, pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu X. J., a.s. so sídlom U. O.

1, V., C.: XX XXX XXX vstúpila spoločnosť C. F. s.r.o. so sídlom U. XX, V.- mestská časť F. U., C.:
XX XXX XXX (žalobca). Právne vec súd posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka
účinného v čase uzatvorenia; § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 9, § 100ods. 1, § 101, § 565
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy; § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného

v čase uzatvorenia zmluvy. Súd mal za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
vznikol právny vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Uvedená zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Uvedenou zmluvou sa právny predchodca žalobcu ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi peňažné prostriedky

a žalovaný sa zaviazal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže žalovaný vzniesol
námietku premlčania, súd sa v prvom rade zaoberal, či došlo k premlčaniu nároku žalobcu v zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z citovaného § 101 OZ v spojení s § 100 ods. 1 OZ,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť na súde. Keďže k vyhláseniu
predčasnej splatnosti predmetného dlhu žalovaného došlo z dôvodu nezaplatenej splátky splatnej dňa

20.04.2015 vychádzajúc z predžalobnej upomienky zo dňa 27.06.2015 , trojročná premlčacia doba na
uplatnenie celého nároku uplynula dňa 20.04.2018. Žaloba bola doručená súdu až dňa 07.06.2018, teda
oneskorene, až po márnom uplynutí premlčacej doby. V dôsledku toho, že žalobca podal na súd žalobu
až dňa 07.06.2018, súd jeho nárok vyhodnotil ako premlčaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalovanému ako strane

sporu, ktorá mala vo veci plný úspech prislúcha právo na náhradu trov konania, avšak z dôvodu, že mu
v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie

pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka na posúdenie premlčania splátok
splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie
sporu dňa 07.06.2018 mohli podliehať splátky splatné od 20.04.2015 do 20.05.2015 z ktorých žalovaný
splátku v sume 37,34 eur splatnú dňa 20.04.2015 zaplatil po zosplatnení úveru, čo žalobca preukazoval
predloženým prehľadom splátok a úhrad. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho

zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu, tj. splátok splatných od 20.07.2015 a nasl.) by posúdil
podľa § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 26.08.2015 bol zosplatnený celý úver
ku dňu 19.08.2015, čo žalovaný nerozporoval. Žaloba bola na súde podaná dňa 07.06.2018 a tak
nezaplatená úverová splátka splatná dňa 20.06.2015 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho
zo splátok predchádzajúcich zosplatneniu splatných od 20.07.2015 premlčaná nie je, keďže nárok

bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá pre predčasne zosplatnenú
časť úveru začala v zmysle ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka plynúť od 21.07.2015.
Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565
Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch

mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej
doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky,
ako ustálil súd, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred
okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Podporne
poukazoval na uznesenie KS Trenčín č.k. 17Co/228/2016-74, na uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. 9Co/44/2018-110 zo dňa 30.04.2018, na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/456/2006 a rozhodnutie
NS ČR, sp.zn. 21Cdo/426/2005. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania bola ku dňu
podania žaloby premlčaná 1 úverová splátka á 37,34 eur splatná dňa 20.05.2015. Z dôvodu vznesenej
námietky premlčania preto žalobca zobral žalobu späť čo do zaplatenia sumy 37,34 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 37,34 eur od 01.09.2015 do zaplatenia a navrhol odvolaciemu

súd konanie v tejto časti zastaviť. Navrhoval, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
1294,07 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1294,07 eur od 01.09.2015 do
zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovináhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore. Navrhoval,
aby odvolací súd konanie v časti o zaplatenie sumy 37,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
p.a. zo sumy 37,34 eur od 01.09.2015 do zaplatenia zastavil.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že premlčacia doba uplynula podľa
Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný nevidel dôvod na otvorenie konania, keďže súd už vo veci
rozhodol.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že nárok žalobcu je v celom
rozsahu premlčaný, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, premlčacia doba bola trojročná a
plynula odo dňa splatnosti nesplatenej splátky dňa 20.04.2015 vychádzajúc z predžalobnej upomienky
zo dňa 27.06.2015, a teda premlčacia doba uplynula dňa 20.04.2018. Žaloba bola doručená súdu dňa
07.06.2018 oneskorene, a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného
žalobou, ktorá vychádza z toho, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacej
doby práva žalobcu odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.04.2015 s odôvodnením, že ide o
splátku, ktorú už žalovaný pred zosplatnením neuhradil tak, ako táto skutočnosť vyplýva z predžalobnej
upomienky zo dňa 27.06.2015.

8. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci
spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úver, ktorý však žalovaný nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu ako
veriteľ oznámením zo dňa 26.08.2015 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver a to pre omeškanie

splátky uvedenej v predžalobnej upomienke zo dňa 27.06.2015, t. j. splátky splatnej v mesiaci 4/2015.
Podľa zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20.11.2014 (ďalej
len „zmluva o úvere“) boli splátky úveru splatné vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
Uvedené skutočnosti ani žalobca v podanom odvolaní nerozporuje.
9. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že s

ohľadom na uvedený skutkový stav, premlčacia doba práva žalobcu uplatneného žalobou začala plynúť
odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu zosplatnil predčasne úver poskytnutý
žalovanému. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh /
tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok
plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak

sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda
začína skôr ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

11. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého
úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac 04/2015 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka/,ktorá bola splatná do dňa 20.04.2015, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.04.2015 a uplynuladňa 20.04.2018. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 07.06.2018, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. Súd prvej
inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.

12. Odvolaciemu súdu konajúcemu a rozhodujúcemu v predmetnom spore je známe rozhodnutie iného
senátu tunajšieho odvolacieho súdu č. k. 17Co/228/2016-74 zo dňa 12. apríla 2017, na ktoré
v odvolaní zvlášť poukazuje žalobca. Vyššie uvedené závery, pre ktoré bola žaloba žalobcu zamietnutá,
však nie sú s týmto rozhodnutím v zásade rozporné. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu na daný spor

nedopadá. V tomto prípade totiž právny predchodca žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre
mnohosť omeškaných splátok úveru ale pre omeškanie konkrétnej splátky úveru splatnej v marci 2014.
V takomto prípade by bolo vyslovene rozporné s ustanovením § 103Občianskeho zákonníka, ak by
konajúci súd premlčaciu dobu zosplatneného dlhu počítal od splatnosti niektorej inej splátky ako tej, pre
nesplnenie ktorej sa stal celý dlh zročným.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovanému však žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli a tieto nevyplývali ani z obsahu spisu, a preto odvolací súd rozhodol tak,
že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).