Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/165/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211221580
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4211221580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: B.. C. M., nar. X.X.XXXX, bytom L., D. XXXX/
XX, zastúpený: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom L., Pohraničná 7, proti žalovanej: B. M.ová,
nar. XX.X.XXXX, bytom L., O. rad 6, zastúpená: Advokátska kancelária C.. Roman Blažek, s.r.o., so
sídlom L., Pohraničná 4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu L. zo dňa 5. septembra 2017 č. k. 6C/380/2011-416 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov k hodnote obchodného podielu v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., so sídlom

Orechový rad 6, Komárno, IČO: 36 564 630, vo výške 122.977 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi na vyporiadanie sumu 61.488,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

Žalobca a žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok v sume 3.689 eur na účet
Okresného súdu Komárno do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu trov

prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 24.11.2011
domáhal, aby súd vyporiadal zaniknuté BSM účastníkov, a to obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
DÓRA FASHION, s.r.o. V žalobe uviedol, že so žalovanou po rozvode manželstva dňa 6.4.2011
uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej však len čiastočne vyporiadali predmet zaniknutého
BSM, keďže predmetom dohody nebol aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION,

s.r.o., a to napriek tomu, že tento bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva zo spoločných
prostriedkov.

3. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, pretože ešte pred ich rozvodom žalobca jej povedal, že sa chce
rozviesť a po rozvode nemieni pracovať v ich obchodnej spoločnosti. Žiadal, aby mu vyplatila za jeho
obchodný podiel sumu 165.000 eur. Túto sumu ona mu aj zaplatila, a to tak, že dňa 17.6.2010 zrušila
termínovaný vklad v Dexia banke a vybrala 100.000 eur, túto odovzdala žalobcovi a okrem toho mu

odovzdala 65.000 eur (tieto sumy boli tou časťou spoločných úspor, ktorá pripadla jej po ich rozdelení
na základe ich ústnej dohody).4. Súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 14.5.2013 č.k. 6C/380/2011-277 vyporiadal
zaniknuté BSM strán sporu tak, že obchodný podiel v obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o.,
IČO: 36 564 630 so sídlom Komárno, Orechový rad 6, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorú

zaviazal žalobcovi zaplatiť na finančné vyporiadanie sumu 122.977 eur a žalobcovi nepriznal náhradu
trov konania. Pritom vychádzal z toho, že dňa 06. 04. 2011 strany sporu uzatvorili písomnú dohodu o
vyporiadaní BSM (teda po zániku BSM), z obsahu ktorej bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto
spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Predmetom tejto dohody,
ako z jej obsahu vyplýva, sporný obchodný podiel obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o. nebol.

Úkon, ktorým žalobca previedol (bezplatne) svoj obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti,
považoval za darovanie medzi manželmi a ako také šlo o neplatný právny úkon, preto obchodný podiel
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a uložil jej na vyporiadanie žalobcovi zaplatiť polovicu z
hodnoty obchodného podielu stanovenej znaleckým posudkom.

5.VdôsledkuodvolaniažalovanejKrajskýsúdNitrauznesenímč.k.5Co/248/2013-303zodňa24.4.2014

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd
sa nestotožnil s názorom, že zmluva o prevode obchodného podielu medzi účastníkmi v obchodnej
spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., je neplatná. Uviedol, že v danej veci je potrebné striktne oddeliť
rovinu BSM, t.j. súkromného majetkového inštitútu podľa Občianskeho zákonníka a rovinu činnosti
obchodnej spoločnosti a úkonov jej spoločníkov ohľadne obchodných podielov, ktoré sú inštitútom podľa

Obchodného zákonníka. Prevod obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným medzi
spoločníkmi možno posudzovať výlučne podľa § 115 OBZ a skutočnosť, že prevod obchodného podielu
sa uskutočnil medzi manželmi, ktorí boli obaja spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným, je z
hľadiska riešenia otázky BSM irelevantná. Takýto prevod nie je darovaním medzi manželmi, ale ide o
podnikateľskú činnosť medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Za situácie, že žalobca previedol svoj

obchodný podiel na žalovanú, ona sa stala jedinou spoločníčkou spoločnosti s ručením obmedzeným
a vlastníčkou obchodného podielu. Predmetom vyporiadania BSM teda nemôže byť obchodný podiel,
ale iba jeho hodnota, a tak súd nemôže rozhodovať o prikázaní obchodného podielu niektorého z
rozvedených manželov v rámci vyporiadania BSM. Súd môže vyporiadať iba hodnotu obchodného
podielu v súčasnosti patriaceho žalovanej. Obaja účastníci ako manželia nadobudli každý z nich podiel

v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník, z prostriedkov patriacich do BSM, čo sa taktiež
zohľadňuje pri vyporiadaní BSM. Ak žalobca previedol svoj obchodný podiel na žalovanú bezodplatne,
potomsatrebavyporiadaťsotázkou,čisapoprávnejstránkevzdalprávanacelýziskviažucisaktomuto
obchodnému podielu, alebo len na polovicu zisku, pričom druhá polovica prislúcha druhému manželovi.

6. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že svedok Ing. C.O.
vypovedal, že robil účtovníctvo pre obchodnú spoločnosť a pripravil podklady k tomu, aby sa účastníci
mohli dohodnúť o rozdelení celého ich majetku. V zmluve o prevode obchodného podielu je uvedené,
že obchodný podiel sa prevádza bezodplatne, a to preto, aby žalobca nemusel platiť daň z tej sumy,
ktorú mal dostať z majetku spoločnosti. Prvým krokom v procese vyporiadania BSM bola dohoda ešte

pred rozvodom strán sporu. Druhým krokom bola zmluva o prevode obchodného podielu s.r.o. aj to ešte
pred rozvodom a posledným krokom bola dohoda o vyporiadaní BSM podľa jeho vedomostí navzájom
strany sporu po podpísaní dohody o vyporiadaní BSM nemali voči sebe žiadne nároky. Svedkyňa N. M.
(dcéra sporových strán) uviedla, že dohoda jej rodičov ohľadne s.r.o. bola taká, že obchodná spoločnosť
celá zostane matke, a tá otcovi vyplatí 165.000 eur. Táto suma vyšla tak, že hodnota s.r.o. je 10 mil.

korún, z toho polovica je 165.000 eur. Túto sumu matka aj vyplatila takým spôsobom, že 100.000 eur
zaplatila tak, že vybrala spoločné peniaze z účtu a odovzdala otcovi a otec si ponechal 100.000 eur
z druhého účtu a z toho matke žiadne peniaze nedal. Takýmto spôsobom potom bola vyplatená suma
165.000 eur. Má o tom vedomosti, že žalovaná chcela ísť k notárovi, aby sa úradne potvrdilo, že otca
vyplatila z s.r.o., otec však to odmietol s tým, načo úradný papier, keď sa dohodli. Súd prvej inštancie

uviedol, že svoje rozhodnutie neopiera o tieto dôkazy, preto v odôvodnení sa s nimi ďalej nezaoberá
a nevyhodnocuje z pohľadu predmetu tohto sporu, ich obsah uvádza pre potreby prípadného konania
súdov vyššej inštancie.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že sporové strany manželstvo

uzatvorili dňa 12.12.1992, právoplatne bolo rozvedené dňom 26.8.2010. BSM účastníkov konania
počas trvania ich manželstva zrušené nebolo, preto zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva teda dňom 26.8.2010. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 9.6.2010 žalobca
bezodplatne previedol na žalovanú svoj obchodný podiel v podiele 100 %. Dňa 6.4.2011 stranysporu uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj
nehnuteľnosť. Z dohody bolo zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie
týka a akým spôsobom boli vyporiadané. Predmetom tejto dohody nebo sporný obchodný podiel

obchodnej spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o. l.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 143, § 149 ods. 1, 2, § 149a Občianskeho
zákonníka, § 114 ods. 1, § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že nie je vylúčené,
aby rozvedení manželia vyporiadanie BSM vykonali čiastočne dohodou a zvyšok súdnym rozhodnutím,

musí sa však tak stať po zániku BSM. V tejto veci však zmluva o prevode odchodného podielu
bola uzavretá počas trvania manželstva strán podľa OBZ ako právny úkon medzi podnikateľmi a
spoločníkmi obchodnej spoločnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetný obchodný podiel
bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva zo spoločných prostriedkov a spoločníkmi obchodnej
spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., boli len strany sporu. Napriek tomu samotný obchodný podiel
nepatrí do BSM; do BSM patrí hodnota obchodného podielu. Je to tak preto, lebo obchodný podiel

je majetkovým právom patriacim výlučne spoločníkovi obchodnej spoločnosti, bez ohľadu na to, či
vklad do spoločnosti bol zaplatený z prostriedkov patriacich do BSM. Žalobca ako spoločník obchodnej
spoločnosti teda mohol svoj obchodný podiel so súhlasom valného zhromaždenia previesť na žalovanú,
išlo o prevod obchodného podielu na druhého spoločníka obchodnej spoločnosti. V prejednávanej veci
prevod obchodného podielu sa uskutočnil na základe zmluvy uzavretej podľa OBZ, pričom platnosť tejto

zmluvy ani jedna strana nenamietala a nerozporovala. Žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti
mohol bezplatne previesť svoj obchodný podiel na žalovanú a tým sa vzdať tejto majetkovej hodnoty v
prospech žalovanej. Samotná tá skutočnosť, že žalobca bezplatne previedol svoj obchodný podiel na
žalovanú, s prihliadnutím na obsah zmluvy o prevode obchodného podielu, podľa názoru súdu prvej
inštancie zároveň znamená aj to, že sa vzdal hodnoty svojho obchodného podielu (so všetkými jej

časťami). Pre toto konanie potom plynie záver, že hodnota obchodného podielu ku dňu zániku BSM
už netvorila jeho predmet, pretože táto hodnota v čase zániku BSM už bola vo výlučnom vlastníctve
žalovanej. Vyporiadanie BSM pritom je možné vykonať len ku dňu jeho zániku, preto súd žalobu
považoval za nedôvodnú a mal za to, že žalobca sa takto vzdal predmetnej majetkovej hodnoty v
prospech žalovanej. Preto nie je možné, aby sa teraz v tomto konaní domáhal finančného vyporiadania

a žiadal vyporiadanie takej hodnoty, ktorá v čase zániku BSM už nepatrila do BSM.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a v konaní plne úspešnej
žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť
a vyporiadať zaniknuté BSM účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikáže
hodnotu obchodného podielu v obchodnej spoločnosti N. Fashion, s.r.o., Komárno, Orechový rad 6,
a žalovanú zaviaže zaplatiť mu finančné vyrovnanie v sume 122.977 eura do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a neriadil sa právnym názorom KS Nitra. Odvolací
súd jednoznačne zaujal názor, že hodnota obchodného podielu je predmetom BSM. Súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetom dohody zo dňa 06.04.2011 nebol obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
N. Fashion, s.r.o., ale odignoroval skutočnosť, že strany sporu boli spoločníkmi v obchodnej spoločnosti,
každý s 50% podielom, a teda oba obchodné podiely tvorili predmet BSM, pretože boli nadobudnuté zo

spoločných prostriedkov tvoriacich BSM. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu opomenul vyporiadať s
otázkou vyporiadania k obchodnému podielu, ktorý vlastnila žalovaná vo výške 50 %, lebo ten nesporne
tvoril predmet BSM. Podľa jeho názoru predmet BSM však tvorí celý obchodný podiel, pretože aj keď
bezodplatne previedol svoj podiel na žalovanú, táto sa stala vlastníčkou celého podielu vo výške 100
%, ktorý bol nadobudnutý z prostriedkov BSM. Poukázal na rozsudok NS SR č.k. 4Cdo 147/2011,

podľa ktorého je možné BSM vyporiadať čiastočne dohodou. K otázke vyčíslenia hodnoty obchodného
podielu má za to, že táto bola stanovená znaleckým posudkom a znalec posudzoval štruktúru majetku
spoločnosti, krátkodobé a dlhodobé pohľadávky a záväzky. Všeobecná hodnota jednotlivých zložiek
majetku bola stanovená sumou 562.743,92 eura, výška záväzkov sumou 316.790,39 eura a všeobecná
hodnota obchodného podielu sumou 245.953,53 eura, čo predstavuje všeobecnú hodnotu 100 %

obchodného podielu.

11. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť a priznať jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že zvykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu celé svoje BSM vyporiadali dohodou a navzájom si
nič nedlhujú, ako to vyplýva aj z článku III bod 4. dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 06.04.2011, čo
potvrdili aj svedkovia. Dohoda o vyporiadaní BSM bola finálnym aktom strán sporu a nie čiastkovým.

12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), na ktorom zopakoval
vykonanie niektorých dôkazov, urobil záver, že sú dané dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Preto
tento rozsudok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 388
CSP zmenil, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. V danej veci sporové strany boli manželia od 12.12.1992 do 26.08.2010, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva. Počas manželstva dňa 09.10.2004 založili obchodnú
spoločnosť DÓRA FASHION, s.r.o., obaja nadobudli obchodné podiely zo spoločných finančných
prostriedkov. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 09. 06. 2010 žalobca previedol svoj

obchodný podiel bezodplatne na žalovanú. Žalobca bol spoločníkom uvedenej obchodnej spoločnosti
do 19.07.2010. Po rozvode manželstva dňa 06. 04. 2011 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní
BSM. V tejto dohode si vyporiadali nehnuteľnosti a hnuteľné veci, pričom v čl. III. bod. 3. uviedli, že
peňažnú hotovosť, ktorou disponovali pred rozchodom, si rozdelili podľa osobitnej dohody v roku 2010
pred zánikom BSM, a v čl. III. bod 4. Uviedli, že vyporiadanie BSM manželov je konečné a definitívne

a v budúcnosti si voči sebe nebudú činiť žiadne iné finančné nároky ohľadne vecí patriacich do BSM.
V dohode nie je však žiadna zmienka o obchodnej spoločnosti a o prípadnom vyporiadaní obchodných
podielov, resp. ich hodnoty.

14. Občiansky zákonník umožňuje vyporiadanie BSM dohodou alebo rozhodnutím súdu. Pokiaľ sa

neskôr objaví majetok patriaci do BSM, ktorý nebol zahrnutý do dohody o vyporiadaní BSM, možno tento
majetok vyporiadať aj súdnym rozhodnutím, pokiaľ sa žaloba podá do troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia od rozvode manželstva. Pri vyporiadaní BSM je každý z manželov oprávnený požadovať,
aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo zo
spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok. Majetok je súhrn majetkových hodnôt

patriacich určitému subjektu. Za majetok manžela treba považovať i jeho podnik a preto je podnikajúci
manžel povinný nahradiť prostriedky, vynaložené zo spoločného majetku na jeho podnik, i keď tieto
prostriedky v rámci podnikania investoval do cudzej veci. Avšak je potrebné prihliadnuť k tomu, že táto
investícia slúžila k zárobkovej činnosti, rozmnožujúcej spoločný majetok manželov, preto nemožno od
podnikajúceho manžela požadovať, aby vrátil do BSM celú výšku investície bez ohľadu na stav aktív

a pasív jeho podnikania.

15. V súčasnosti odvolacím súdom prijatý právny názor, ktorý má oporu v judikatúre, je taký, že
obchodný podiel je za istých podmienok súčasťou BSM, pričom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
svojím rozsudkom sp. zn. 2Cdo 168/2005 judikoval, že „ak jeden z manželov za trvania manželstva

nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel
v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu)
zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ V zásade sa judikáty opierajú o
obchodnoprávnu úpravu, a to, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, len v
prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy vo výlučnom

osobnom vlastníctve manžela - spoločníka. K tomu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
svojím rozsudkom zo dňa 26. novembra 2009 sp. zn. 6Obdo 30/2009: „Spoločníkom spoločnosti je
výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu
a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel

na zisku, ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to
vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.“ Z
predmetného judikátu vyplýva, že do BSM bude patriť len samotná hodnota obchodného podielu, a
to len v prípade jeho vyporiadania, teda ak manželstvo zanikne. Obchodný podiel ako taký, je vždy
vo výlučnom osobnom vlastníctve manžela - spoločníka. Musí byť však splnená podmienka, aby bol

obchodný podiel nadobudnutý počas trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.
16. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda môžu byť aj iné majetkové hodnoty,
ako je obchodný podiel (jeho hodnota) alebo podnik za predpokladu, že bol nadobudnutý zatrvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Čo sa týka samotnej hodnoty obchodného podielu, ktorý by
patril za vyššie uvedených podmienok do BSM a nastalo by vysporiadanie BSM, manžel, ktorý nevlastní

obchodný podiel má nárok na vyplatenie jeho protihodnoty. Hodnota sa určuje podľa stavu v dobe zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov buď ich dohodou alebo znaleckým posudkom vychádzajúc
z obvyklej ceny, teda trhovej alebo všeobecnej. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným,
nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania

o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyporiadava. Pri oceňovaní obchodného
podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa
vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vyporiadania.
Druhý manžel má právo požadovať v čase, kedy si manželia delia majetok (napr. v prípade rozvodu),
výplatu za hodnotu obchodného podielu. Ak obchodný podiel patrí len jednému z manželov, výnosy z
neho ako napríklad podiel na zisku alebo odmena za jeho prevod, budú patriť do BSM, aj v prípade, že

obchodný podiel bol nadobudnutý výlučne z prostriedkov oddeleného vlastníctva jedného z manželov.
Ak zanikne účasť manžela - spoločníka v spoločnosti za jej trvania - do bezpodielového spoluvlastníctva
vstupuje vyplatený vyrovnávací podiel alebo pri prevode obchodného podielu vyplatená odplata za
obchodný podiel manžela - bývalého spoločníka.
17.Naurčeniehodnotyspornéhoobchodnéhopodielusúdvykonalprvejinštancieznaleckédokazovania

a zadovážil si znalecký posudok Znaleckej organizácie, spol. s.r.o. Z tohto znaleckého posudku vyplýva,
že všeobecná hodnota majetku obchodnej spoločnosti ku dňu zániku BSM (26. 08. 2010) je 245.953,53
eura, zaokrúhlene 245.954 eur. Závery znaleckého posudku účastníci nespochybnili a proti jeho obsahu
žiadne námietky nevzniesli.
18. Odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné, pričom sa stotožnil s názorom, že súd

prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej
inštancie sa úplne totiž neriadil právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v predchádzajúcom
rozhodnutí, resp. si právny názor odvolacieho súdu nesprávne vyložil. Jednoznačne bolo potrebné
konštatovať, že z dohody o vyporiadaní BSM uzavretej sporovými stranami nevyplýva, že by predmetom
vyporiadania bol aj obchodný podiel. Účastníci v dohode uviedli v prvej časti majetok, ktorý patril do

BSM, a v ďalšej časti si ho vyporiadali. V dohode vôbec neuviedli, že predmetom BSM je, resp. že
do BSM patril aj obchodný podiel v spoločnosti DÓRA FASHION (hodnota obchodného podielu) a
akým spôsobom bol vyporiadaný samostatne v rámci nejakej prípadnej čiastkovej dohody o vyporiadaní
BSM. Žalovaná nevedela relevantne vysvetliť dôvod, prečo v dohode nebola uvedená žiadna zmienka
o vyporiadaní hodnoty obchodného podielu, pričom z prejavov žalobcu vyplývalo, že pri uzatvorená

dohoda sa tejto oblasti vôbec netýkala. Odvolací súd preto urobil záver, že z dohody o vyporiadaní BSM
nevyplýva, že by sa strany sporu po rozvode manželstva vyporiadali aj ohľadom hodnoty obchodného
podielu obchodnej spoločnosti žalovanej, preto konštatoval, že v tomto bode zostalo bezpodielové
spoluvlastníctvo neporiadané.
19. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že striktne bolo potrebné oddeliť rovinu obchodnoprávnu,

teda prevod obchodného podielu medzi obchodnými spoločníkmi (i keď manželmi) a rovinu
občianskoprávnu týkajúcu sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prevod obchodného podielu
v obchodnej spoločnosti medzi sporovými stranami sa týkal výlučne ich obchodných vzťahov. Súd
prvej inštancie sa vôbec nezaoberal obchodným podielom žalovanej (50 %), ktorý nadobudla počas
manželstva zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do BSM. Pokiaľ žalobca tvrdil, že

obchodný podiel previedol na žalovanú bezodplatne a žalovaná mu nevyplatila žiadne finančné
prostriedky, resp. ich mala vyplácať až v budúcnosti, potom je zrejmé, že jeho obchodný podiel
nemohla nadobudnúť zo spoločných finančných prostriedkov. V konaní nebolo nad všetky pochybnosti
preukázané, že by mu žalovaná vyplatila hodnotu obchodného podielu v sume 165.000 eur, ako to počas
konania tvrdila. Dcéra N. ako svedkyňa tvrdila iba výber sumy 100.000 eur každou sporovou stranou,

pričom každý vybral túto sumu z iného účtu.
20. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka ku dňu zániku manželstva by mal podnikajúci manžel vrátiť
to, čo bolo zo spoločného na jeho podnikanie vynaložené. Z toho potom vyplýva značná obťažnosť
vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech bezpodielového spoluvlastníctva. Zo
sporu však nemožno urobiť vyúčtovací spor, preto judikatúra zastáva názor, že podnikajúci manžel je

povinný nahradiť do BSM takú sumu, ktorá sa rovná pozitívnemu (kladnému) rozdielu medzi aktívami a
pasívamijehopodnikaniakudňuzánikuBSM,čojespravidlacenajehopodniku.Tomupotomzodpovedá
právny záver, že v tomto prípade žalovaná nadobudla zo spoločných finančných prostriedkov iba svoj
pôvodný obchodný podiel 50 %, pretože ďalší obchodný podiel 50 % nadobudla následne už v rámciobchodnoprávnych vzťahov bezodplatne od druhého spoločníka, čo v podstate znamená, že druhý
- polovičný - obchodný podiel nadobudla bez vynaloženia spoločných finančných prostriedkov, či z
výnosov a ziskov plynúcich jej z podnikania. Vzhľadom na to odvolací súd urobil záver, že predmetom

vyporiadania BSM je iba hodnota jej pôvodného obchodného podielu 50 % v sume 122.977 eur a každá
zo sporových strán má na tejto hodnote rovnaký podiel v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho
zákonníka, lebo pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, nie je vecne správny,
lebo nezodpovedá zistenému skutkovému stavu a ani zákonnej úpravy vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Odvolanie žalobcu z vyššie opísaných dôvodov odvolací súd považoval
za opodstatnené, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil s tým, že
sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov k hodnote obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti DÓRA FASHION, s.r.o., so sídlom Orechový rad 6, Komárno, IČO: 36 564 630, vo výške

122.977 eur tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyporiadanie sumu 61.488,50 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konečnom dôsledku odvolací súd teda žalovanú zaviazal
zaplatiť žalovanému na vyporiadanie sumu z polovičnej hodnoty obchodného podielu 122.977 eur, čo
predstavuje sumu 61.488,50 eura, vychádzajú z toho, že podiely oboch strán sporu v rámci BSM sú
rovnaké.

22. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, 2
a § 255 ods. 2 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán
nemá právo na ich náhradu s ohľadom na to, že mali v konaní úspech len čiastočný.

23. V súvislosti so zmenou napadnutého rozsudku odvolací súd rozhodol aj o povinnosti zaplatiť súdny

poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, a to v súlade s ustanovením podľa § 2 ods.
1 písm. b), § 2 ods. 3, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1,8, § 8 ods. 4, § 9 ods. 4 a položky 6 písm. b) Sadzobníka
súdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuzákonaosúdnychpoplatkochč.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Výška poplatku za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva bola stanovená podľa vo výške 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku,

t.j. zo sumy 122.977 eur. Súdny poplatok činí po zaokrúhlení v zmysle § 7a zákona o súdnych poplatkoch
sumu 3.689 eur a strany sporu sú povinné ho podľa § 2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona zaplatiť
spoločne a nerozdielne na účet súdu prvej inštancie.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).