Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010024
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819010024.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Márie

Jánošdeákovej a Ing. Janky Hrušovskej, v trestnej veci obžalovaného Ľ. B., na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 24. mája 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. B., N.. XX.XX.XXXX M. A., C. A. A., X. XX, dôchodca,

j e v i n n ý,

že dňa 09.09.2018 v čase okolo 16.00 h v katastri obce Brzotín, okres Rožňava, na verejnom

priestranstve pri rieke Slaná za záhradami rodinných domov na X. ulici, najprv slovne napadol a kosou sa
zahnal na maloletú Q..X.., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa prechádzala na hrádzi, následne maloletú kosou
s drevenou násadou o dĺžke 1,85 m odtláčal tak, že ju nasmeroval do oblasti jej hrudníka, pričom keď
sa maloletá bránila, chytila sa ľavou dlaňou za naostrenú kovovú časť kosy s dĺžkou 70 cm, obžalovaný
kosou vykonal pohyb, čím spôsobil maloletej Q..X.. rezné rany na základnom článku 3., 4. a 5. prsta ľavej
ruky, poškodenie povrchového a hlbokého ohýbača 4. prsta ľavej ruky a poškodenie hlbokého ohýbača
5. prsta ľavej ruky, s dobou liečenia viac ako 6 týždňov, ktorá doposiaľ nebola ukončená,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví, tento čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, a týmto činom spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) ods. 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení zákona č. 161/2018 Z. z. a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody

v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci, a to
1 ks kosy s dreveným poriskom o dĺžke 185 cm a dĺžkou kovovej čepele 70 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenej Q. X., N.. XX.XX.XXXX, A. A., X. XX, D. D. D. F. X., N.. XX.XX.XXXX, A. A., X. XX a
splnomocneným zástupcom JUDr. Rolandom Kovácsom, z titulu bolestného (140 bodov po 19,08 €) vo

výške 2671,20 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť liečebné náklady
spojené s vynaloženou lekárskou starostlivosťou Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., Mamateyova
17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874, zastúpenej Mgr. M. V., na účet vedený v Štátnej pokladnici číslo:

SK238180000000221753, VS: 1843147801, KS: 0058, vo výške 1979,22 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so
zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Ľ. B. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že sa cíti byť nevinný. Následne využil
svoje právo a odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať. Zotrval na pôvodnej výpovedi z prípravného
konania. Súd prečítal po splnení zákonom stanovených podmienok zápisnicu o predchádzajúcom

výsluchu menovaného zo dňa 11.09.2018. Na svoju obhajobu uviedol, že išiel kosiť trávu pod orechom,
ktorý sa nachádza za násypom, tiahnucim sa okolo rieky Slaná. Počas kosenia sa tam objavil pes, ktorý
prešiel cez hrádzu, prebehol neďaleko neho a cez vyšliapanú cestičku v tráve zišiel k rieke. Za ním
sa po krátkej dobe na hrádzi objavila poškodená maloletá. Obžalovaný zdôraznil, že nevie, koľko má
poškodená rokov. Následne zišla z hrádze a pobrala sa cez vyšliapaný chodník smerom k rieke. Vtedy

ho oslovil, že kam zase ide. Ona mu odvrkla, že si ide kde chce a že to nie je jeho pozemok. Po uplynutí
asi 15 až 20 minút sa poškodená vracala od rieky tým istým spôsobom, vyšla na hrádzu, obžalovaný
tiež vyšiel na hrádzu a postavil sa pred poškodenú. Povedal jej, že tam nemá čo robiť a že tadiaľ nemá
čo ísť. Bolo to na úrovni jeho pozemku - jeho záhrady a bránil jej pokračovať v ceste preto, lebo podľa
jeho názoru nemala čo robiť na jeho pozemku. Domnieval sa totiž, že keď hrádza sa nachádza na konci

jeho pozemku, tak aj hrádza je jeho majetkom. Postavil sa pred ňu tak, že kosu držal za drevené porisko
a kovovú časť mal položenú na zemi. Špička kovovej časti smerovala pred neho. V tom poškodená
začala do neho „skákať“, ale len ústne mu hovorila, že to nie je jeho pozemok a že pôjde kadiaľ chce a
bude robiť to, čo chce. Následne ho chcela udrieť rukami po tvári, v čom jej on zabránil tak, že ju jednou
rukou odstrčil od seba, vzal kosu do rúk a dal ju pred seba ako štít. Kosu držal pred sebou pravou

rukou za porisko v mieste, kde je držiak kosy a ľavou rukou držal kosu za kovanie v mieste, kde sa kosa
prichytáva za porisko. Porisko bolo pritom položené na zemi. Čepeľ smerovala popred neho vo výške
jeho hrudníka až tváre. Poškodená vtedy začala rukou pohybovať proti nemu a pritom sa chytila kosy
za čepeľ a sa poranila. Kosu hneď pustila a odišla preč cez jeho pozemok. Až večer sa dozvedel od
cudzích osôb, že sa poranila na ruke. Poprel, že by kosou akokoľvek pohyboval, prípadne že by kosou

maloletú poškodenú odtláčal.

Pri ďalšej výpovedi dňa 20.09.2018 už obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať. Dňa
11.09.2018 sa obžalovaný zároveň zúčastnil rekonštrukcie, kde znázornil, ako mal držať kosu v priebehu
celéhoincidentu.Nazačiatkuúkonuznázornildržaniekosyvsúladesjehovyššiepopísanouvýpoveďou,

avšak následne polohu kosy a jej držanie znázornil odlišným spôsobom. Znázornil, že kosa je dolnou
časťou poriska opretá o zem a kovová časť kosy smeruje sprava doľava pred jeho telom. Pravou rukou
ju drží za hornú časť kosy a ľavou rukou za špičku kovovej časti. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný
uviedol, že je vysoký 176 cm. Premeraním bolo zistené, že kosa má drevené porisko o dĺžke 185 cm.

Zákonná zástupkyňa poškodenej maloletej F. X. na hlavnom pojednávaní výslovne prehlásila, že
nesúhlasí s tým, aby sa jej dcéra zúčastnila ďalších úkonov a výsluchov. K prejednávanej veci uviedla,
že dcéra chodievala k rieke Slaná so psom po hrádzi denne 2 aj 3-krát. Podľa jej vedomia tento pozemok
- hrádza patrí Povodiu rieky Slaná. Je tam prístup verejnosti a chodia tam buď iní ľudia so psami alebo aj
napr. rybári a cyklisti. Má vedomosti o tom, že obžalovaný má narážky aj na iných ľudí, ktorí tam chodia.

Približne 1,5 roka mal pripomienky aj k jeho dcére. Dcéra je skôr tichá, utiahnutá a s jej správaním nemaližiaden problém. Nezvykne si vymýšľať, ani klamať. Na terajšej adrese bývajú 14 rokov, teda od svojho
narodenia. Samotný skutok nevidela, ale uviedla, že dcéra prišla domov v čase okolo 16.00 h až 16.15
h, držala sa za ruku, ktorú mala poranenú v oblasti prstov a povedala jej, že ju kosou poranil sused

Ľ. B., keď sa prechádzala po hrádzi. Od dcéry sa dozvedela, že keď prechádzala po hrádzi, tak na ňu
vykrikoval, že tadiaľ nemá čo prechádzať. Potom ju mal obžalovaný strčil zozadu do chrbta a keď sa
otočila, mal zdvihnúť kosu a mal sa na ňu zahnať. Ona sa bránila tým, že dala ruku pred seba a keď sa
takto bránila, obžalovaný potiahol kosu a spôsobil jej poranenia. Keď oslovila obžalovaného v súvislosti
s tým, čo sa stalo, on sa usmieval a hovoril, že nič neurobil.

Svedkyňa P. X., stará matka poškodenej, uviedla, že obžalovaného pozná od detstva, býva v susedstve
a nikdy s ním nemala žiadne spory. V kritický deň robila domáce práce v záhrade, keď prišla poškodená
maloletá po ich záhrade smerom od hrádze a jajkala. Keď prišla k nej, ukázala jej ruku, na ktorej mala
zárezynaprstoch.Povedalajej,žetourobil„tenstarýskosou“.Okamžiteišlazaobžalovanýmnahrádzu,
kde kosil, a vyčítala mu, čo urobil. On sa začal „uškierať“ a povedal, že maloletá je vinná, lebo nemala čo

robiť na hrádzi so psom. Keď mu oznámila, že pôjde na políciu, začal sa smiať „ako nepríčetný“ s tým, že
nech len ide, keď chce. Obžalovaný sa mal vnučke tiež vyhrážať, že keď ju tam ešte raz uvidí, odsekne
jej hlavu aj nohy. Pokiaľ ide o vnučku, túto charakterizovala ako normálne dievča zhovorčivú s každým,
ktorá by nikomu neublížila, nezvykne si vymýšľať a nevie o jej žiadnych konfliktoch. Pokiaľ ide o miesto
činu, toto patrí Povodiu rieky Slaná, viacerí tam chodia kosiť a taktiež chodia tadiaľ rybári a podobne.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. T. A., PhD, ktorý podal znalecký posudok
vypracovaný spoločnosťou R. P. s.r.o.. Na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch tohto znaleckého
posudku. Predovšetkým popísal poranenia, ktoré utrpela poškodená tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Podľa vyjadrenia znalca, všetky poranenia vznikli naraz a nie postupne, keď počas incidentu s

obžalovaným poškodená držala ohnutými prstami ľavej ruky ostrie ruky. Toto poranenie môže vzniknúť
buď uchopením ostria čepele prstami a ich násilným pritlačením voči čepeli kosy, alebo ak ruka
poškodenej s ohnutými prstami držala čepeľ kosy, ktorá sa pohla. Na základe zistených poranení však
nie je možné rozlíšiť, ktorým z týchto mechanizmov poranenie vzniklo. V liečbe poškodenej sa pokračuje
doposiaľ. Celková doba liečby uvedených poranení je dlhšia ako 6 týždňov. Tieto zranenia s veľkou

pravdepodobnosťou zanechajú trvalé následky v zmysle jaziev, ale najmä v obmedzení hybnosti 4. a 5.
prsta ľavej ruky. Znalec zároveň ohodnotil vzniknuté poranenia v rámci bolestného na 140 bodov.

Znalkyňa PhDr. M. C., PhD potvrdila na hlavnom pojednávaní svoje závery, ktoré zistila pri znaleckom
skúmaní osobnosti maloletej poškodenej. Dodala, že u maloletej neboli zistené žiadne také skutočnosti,

ktoré by znížili vierohodnosť jej výpovede, teda v podstate celý jej obraz ako bol zaznamenaný aj
pri psychodiagnostických metódach nemal za následok potrebu znalkyne použiť iné metódy a zisťovať
dlhšiu štruktúru osobnosti. Poškodená bola pri vyšetrení pokojná, zdieľavá a prežité udalosti popisovala
veľmi vierohodne bez spochybniteľných prejavov. Neboli zistené žiadne sklony k vedomému klamstvu
alebo okolnosti, pre ktoré by mohla zámerne skresľovať prežité udalosti. Osobnosť poškodenej sa

vyznačuje tým, že ide o stabilného človeka a nepredpokladá sa, že bude v situácii reagovať impulzívne
zvýšeným resp. stresovým prejavom a nepodľahne danej situácii skratovému konaniu. Pokiaľ ide o
konkrétne závery zistené pri vyšetrení poškodenej, ide o osobnosť bez tendencie k sociálnej žiadúcnosti,
je nevyhranená skôr s inklináciou k introverzii a s nízkym skóre vo faktore psychotizmu bez prejavenej
afektívnej patológie. Poškodená je schopná správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať

prežité udalosti všeobecne aj vo vzťahu k spáchanému skutku. U menovanej nie sú v správaní prítomné
tendencie k disimulácii (zakrývania skutočnosti) alebo agravácii (prehnaného stupňovania) prejavov
týkajúcich sa predmetu trestného konania. Všeobecná vierohodnosť poškodenej maloletej je zachovaná
v plnom rozsahu.

Súd do konania pribral aj znalkyňu z odboru psychológie odvetvia klinická psychológia dospelých
PhDr. D. M. za účelom podania písomného znaleckého posudku k osobnosti obžalovaného. Znalkyňa
vypracovala požadovaný znalecký posudok a tento následne podala na hlavnom pojednávaní, kde
zotrvala na svojich záveroch. Uviedla, že vyšetrenie obžalovaného bolo zamerané na diagnostiku tak
výkonovej schopnosti ako intelekt, pamäť, pozornosť, myslenie, ako podklad pre zistenie vierohodnosti

výpovede a pre zistenie schopnosti správne vnímať a reprodukovať zažité udalosti a na posúdenie
osobnostnej štruktúry so zameraním na tie črty, ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť výpovede a tak
isto na posúdenie rezerv obžalovaného zvládať záťažové situácie resp. konfliktné momenty, ako bol
aj konkrétny prípad. Obžalovaný je schopný neporuchovo vnímať objektívnu realitu, zažité udalosti sizákladne zapamätať správne, aj keď v detailoch môžu nastať nejaké skreslenia. Tieto však nemajú
patologický charakter a nie sú ani účelové. Vyšetrením neboli zistené sklony k účelovému klamstvu, ani
k agraváciám, konfabuláciám, simuláciám alebo disimuláciám. Oslabenie pamäte je typické pre vekovú

hranicu, v ktorej sa nachádza, teda pre obdobie rannej až pravej staroby. Pre toto obdobie všeobecne je
charakteristická znížená kognitívna flexibilita, koncentrácia pozornosti, rozdelenie pozornosti, nastáva
väčší vplyv emócii a tak isto aj únavy alebo interferencii s inými zážitkami na to, koľko si teda ten
človek je schopný si zapamätať. V bežných situáciách je obžalovaný schopný uvažovať logicky a
efektívne zvládať situácie, ale týka sa to hlavne známych situácii, ktoré pozná, avšak v nových alebo

záťažových situáciách už môže nastať problém, čo je typické pre starší vek. Žiadna duševná porucha
alebo organické zmeny prípadne porucha osobnosti u obžalovaného zistená nebola. Ľudia vo veku
obžalovaného sú rigidnejší, konzervatívnejší, trvajúci na takom dodržiavaní tradičných hodnôt takou
svojou tvrdohlavosťou, pretože aktívne už nie sú schopní nejakých zmien, veľkých činov, ale trvajú na
tom, čo poznajú, a v čom vyrastali. U obžalovaného, pokiaľ ide o sociálne kontakty, je komunikatívny,
aktívny, ale dominuje u neho potreba riadiť, štrukturovať, organizovať v medziľudských vzťahoch. Silné

emócie a silné afekty môžu ovplyvňovať usudzovanie a zhodnocovanie alebo aj interpretácie situácie, do
ktorej sa obžalovaný mohol dostať. Tieto oslabujú schopnosť vidieť iným pohľadom ako svojim. T.z., že
oslabuje schopnosť decentrácie a potom obžalovaný môže vidieť veci alebo vnímať veci subjektivisticky,
čiže svojim pohľadom a ťažšie pripúšťa iný pohľad alebo iný názor na vec a môže pritom tvrdohlavo
trvať na svojom názore, čo môže znamenať rizikovú črtu pre vznik konfliktu. Nedokáže teda regulovať

až tak emócie, keď ho zaplavia a trvá si na svojom, a to môže znamenať moment, kedy sa mohol dostať
do konfliktu. Tvrdohlavosť alebo zásadovosť je charakteristická črta pre ľudí v jeho veku. Pamäťové
schopnosti obžalovaného boli namerané v pásme priemeru rovnako aj intelektové schopnosti, netrpí ani
špecifickouporuchouosobnostiresp.nejakoupovahovouanomáliou,ktorábyhopredisponovalaktomu,
že by mal sklony napr. k fantazívnym produkciám, vymýšľaniu alebo účelovému klamstvu. Všeobecná

vierohodnosťjetedadostatočná.Vdanomprípadepravdepodobnejehoemočnáinterpretáciavzniknutej
situácie spočívala v tom, že došlo k takej kolízii vnútorných životných hodnôt obžalovaného (napr. úcta
k starším a podobne), že to mohlo zvýšiť jeho vnútorné pnutie, ktoré on nezvládol a mohlo to vyústiť do
konfliktu. Celkovo schopnosť zvládať záťažovú situáciu a odviesť napätie u obžalovaného je oslabená
neredukovaná a teda v stresových situáciách môže reagovať emotívne, afekty ho môžu ovplyvňovať na

úrovni usudzovania v situácii, v ktorej sa nachádza. Mentálne racionálne brzdy sú slabšie. Vierohodnosť
výpovede obžalovaného je minimálne znížená tým, že pamäťové schopnosti sú oslabené vekom, avšak
nie je osobnosť, ktorá by mala sklony k účelovému klamstvu. Ak interpretoval konfliktnú situáciu pod
vplyvom silných emócii, čo nie je možné vylúčiť a v takom prípade to mohla byť iná interpretácia,
ako objektívna. Znalkyňa však poukázala na to, že každý, kto je v nejakej situácii, vždy ju do určitej

miery vníma subjektívne a v tejto súvislosti znova znalkyňa poukázala na vek obžalovaného a na jeho
osobnosť, ktorá má komplex hodnôt, noriem, ako aj povahu, ktorá je možno direktívnejšia a on si v
podstate potrebuje všetko uriadiť, ukontrolovať, trvá si na svojom a v prípade keď sa mu devalvujú tieto
hodnoty (hlavne úcta k starším) mohol sa dostať do vnútorného pnutia, čím ho zaplavili emócie a preto
je možné pripustiť, že vzniknutú situáciu vnímal inak, než sa odohrala.

Po splnení zákonom stanovených podmienok súd prečítal na hlavnom pojednávaní aj zápisnicu o
výsluchu svedkyne-poškodenej Q. X., ktorá popísala skutkový dej tak, ako je to uvedené v obžalobe.
Vypovedala, že po opakovanom upozornení zo strany obžalovaného, že tadiaľ nemá chodiť, už pred
hrádzou do nej začal strkať rukami s tým, že ten pozemok je jeho. Mal ju strkať do ruky a pleca. Ona

mu povedala, že tá hrádza nepatrí jemu, ale Povodiu rieky Slaná. Následne vyšla na hrádzu, on šiel za
ňou a strkol do nej rukami do chrbta. Na to poškodená vrátila na hrádzu, avšak nestihla mu nič povedať,
lebo sa začal oháňať kosou vo výške jej hrudníka. Stál vo vzdialenosti 2 metrov. Kosa sa pred ňou
pohybovala asi vo vzdialenosti 20 cm. Začal ju pritom odtláčať kosou, ale nespomenula si na to, či sa
ju aj dotkol. Vtedy ľavou rukou uchopila kosu v najužšom mieste (špic kosy). Chytila ho z dôvodu, že

sa takto bránila. Držala ho len chvíľu a vtedy obžalovaný potiahol kosu a ju porezal na prstoch. Ihneď
kosu pustila a utekala domov. Poranenie ukázala starej matke P. X., ktorá šla za obžalovaným. Následne
udalosť oznámila aj matke a na pokyn jej lekárky odišli do nemocnice. Aj v minulosti sa viackrát stalo,
že na ňu obžalovaný kričal s tým, že mu vadil jej pes.

Vzhľadom na to, že zákonná zástupkyňa opakovane nedala súhlas na výsluch maloletej poškodenej,
súd jej výsluch na hlavnom pojednávaní nevykonal. Zároveň jednotlivé strany v rámci kontradiktórneho
konania nenavrhli vykonať dôkaz vzhliadnutím obrazovo-zvukového záznamu o výsluchu maloletej
poškodenej.Súd sa oboznámil podrobne aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil posudzovaného činu tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.

Súd považuje na základe výsledkov dokazovania za preukázané, že obžalovaný konajúc v presvedčení,
že pozemok, na ktorom kosí, patrí do jeho vlastníctva, viackrát upozornil maloletú poškodenú, ktorá
tadiaľ prechádzala so psom, že tam nemá chodiť, pretože ten pozemok je jeho. Menovaná ignorovala

jeho upozornenia a navyše mu povedala, že ten pozemok jeho nie je. Vo veci boli vypracované znalecké
posudky, ktoré vo všeobecnosti konštatujú dostatočnú vierohodnosť výpovedí tak poškodenej maloletej,
ako aj obžalovaného do tej miery, že sú použiteľné v trestnom konaní. U obžalovaného však pri vyšetrení
boli zistené skutočnosti, ktoré môžu jeho vnímanie prežitých udalostí skresľovať, a to z dôvodu jeho
veku a zníženej schopnosti zvládať záťažové konfliktné situácie. Znalkyňou bolo konštatované, že
takáto okolnosť môže nastať, ak niekto nerešpektuje tradičné hodnoty, ktoré uznáva obžalovaný. Podľa

názoru súdu jeho reakciu voči poškodenej maloletej vyvolalo najmä to, ako sa k nemu správala, teda
že odvrávala, protestovala a neposlúchla ho bez komentovania, čím porušila jeho predstavy o úcte
k starším. Obžalovaný má dispozíciu k tomu, aby sa snažil presadzovať svoj názor a tento si tvrdo
obhajovať. Bolo pre neho ťažké zniesť, keď niekto nerešpektuje jeho tvrdenia a presvedčenia.

Súd nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti výpovede maloletej poškodenej, čo vyplýva aj zo záverov
znalkynePhDr.M.C.PhD.Takvprípravnomkonaní,akoajpredznalkyňoujasne,podrobne,konkrétnea
pokojne popisovala prežité udalosti, pričom mechanizmus vzniku poranení súhlasí s tým, ako konkrétny
skutkový dej popisovala. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že obžalovaný rozporným
spôsobom v prípravnom konaní popisoval, ako v čase konfliktu a najmä v čase vzniku poranení

poškodenej držal kosu. Ak by totiž mal porisko opreté o zem a kovovú časť kosy by mal na úrovni hlavy
resp. tváre, znamenalo by to, že poškodená sama k nemu prikročila, nadvihla ruku (obžalovaný má
podľa jeho vyjadrenia výšku 176 cm a drevené porisko 185 cm) a uchopila ňou koniec kosy (kde ju
mal podľa fotodokumentácie pri rekonštrukcii držať práve obžalovaný) a takto si mala sama spôsobiť
poranenie. Takýto priebeh deja je veľmi málo pravdepodobný. Reálnejšou sa preto stáva verzia, že

v skutočnosti sklonil kosu proti poškodenej, ktorá obžalovanému odporovala pri upozornení, vtedy sa
poškodená zľakla a v rámci obrany uchopila kosu tak, ako to popisovala.

Podľa § 155 ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému
úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha tento čin na chránenej osobe (v tomto prípade na

dieťati).

Predpokladom naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty tohto zločinu teda je, že páchateľ mal
v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. V danom prípade takáto okolnosť vykonaným dokazovaním
zistenánebola.Obžalovanýsícemanipulovalspredmetom,ktorýjeveľminebezpečnýpresvojupovahu,

a je s ním potrebné zaobchádzať veľmi obozretne, najmä v prítomnosti iných osôb. Vzhľadom na
výsledky dokazovania však súd konštatoval, že nebol preukázaný úmysel obžalovaného spôsobiť ťažkú
ujmu poškodenej maloletej. Výsledky dokazovania však nepochybne dokazujú skutočnosť, že s kosou
manipuloval v tesnej blízkosti maloletej poškodenej a teda prinajmenšom mohol predpokladať, že môže
spôsobiťublíženienazdraví,aksaostriekosydostanedojejtesnejblízkostiapreprípad,žesatakstane,

bol s tým aj uzrozumený. Je potrebné vychádzal z toho, že obžalovaný má dlhoročné skúsenosti a vie,
aká je kosa nebezpečná. Súd má za preukázané, že po tom, ako sa poškodená postavila obžalovanému
na odpor, tento nezniesol vzniknutú situáciu a rázne naznačil poškodenej, že trvá na svojom tým, že
obrátil proti nej kosu. Obranu spočívajúcu v tom, že sa ho snažila maloletá poškodená napadnúť a udrieť,
považuje súd za tendenčnú a účelovú. Známky dominantnej agresivity a útočnosti u poškodenej zistené

neboli, naopak aj v minulosti sa stalo, že ju obžalovaný upozorňoval a kričal na ňu, a to bez toho, aby
sa ho snažila poškodená napadnúť.

Po obrátení kosy proti poškodenej a naznačení, že ju chce odtlačiť, táto v obrane uchopila kosu, kedy
však došlo k určitému pohybu a došlo aj k poraneniu prstov poškodenej. Obžaloba konštatuje, že

obžalovaný kosu úmyselne potiahol a takto jej spôsobil poranenia. Súd však nezistil taký priamy dôkaz,
ktorý by svedčil o tejto skutočnosti, resp. o úmysle obžalovaného potiahnuť kosu. Preto súd upravil
znenie tejto časti výroku tak, že obžalovaný vykonal kosou pohyb, avšak nie je možné konštatovať, či
to bol pohyb náhodný, mimovoľný alebo úmyselný. Je však zrejmé, že poškodená kosu uchopila, došlopo zovretí prstov k ich poraneniu, následne kosu hneď pustila a utekala domov. Z týchto dôvodov súd
dospel k záveru, že konaním obžalovaného v tomto smere boli naplnené zákonné znaky len prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Vykonané dôkazy

jasne svedčia o tom, že nebezpečným spôsobom manipuloval s kosou voči poškodenej, kedy mohol
predpokladať, že jej môže spôsobiť ujmu na zdraví, pričom poznal vek poškodenej, že ide o dieťa (ako z
výpovede svedkov nepochybne vyplýva, ide o susedov, ktorí sa poznajú od detstva a teda obžalovaný,
nakoľko má zachované pamäťové schopnosti, musel vedieť v akom veku je maloletá poškodená) a
zároveň týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (tento záver nepochybne vyplýva zo znaleckého

posudku MUDr.A.).

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného aj ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) ods.
2 písm. b) Trestného zákona.

Podľa citovaného ustanovenia sa prečinu výtržníctva dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky,

verejnealebonamiesteverejnostiprístupnomhrubejneslušnostialebovýtržnostitým,ženapadneiného
a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Zo správy Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. Banská Bystrica nepochybne vyplýva, že
pozemok, na ktorom došlo k prejednávanému činu, je vo vlastníctve tohto podniku, o čom svedčia

aj fotodokumentácie, výpisy z pozemkovej mapy a listy vlastníctva. Na túto ochrannú hrádzu ako aj
k brehu rieky Slaná zo strany od obce Brzotín je umožnený prístup pre pešiu verejnosť. Obžalovaný
teda bez akéhokoľvek právneho dôvodu konal tak, akoby tento pozemok bol jeho, a to bezdôvodne a v
rozpore so skutočnosťou. Na tomto mieste je však potrebné poukázať na to, že keď obžalovaný konal
v presvedčení, že je to jeho pozemok a teda nie pozemok, ktorý môže užívať širšia verejnosť, nemôžu

byť naplnené zákonné znaky prečinu výtržníctva, pretože znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu
predpokladajú vedomosť páchateľa, že koná na mieste, kde sa môže nachádzať verejnosť, prípadne
verejnosť môže sledovať jeho konanie a môže sa nad týmto konaním pohoršovať. Sám uviedol, že tento
pozemok dlhšiu dobu užíva v tom smere, že tam kosí trávu, prípadne oberá plody stromov. Z týchto
dôvodov súd uvedenú kvalifikáciu vypustil s prihliadnutím aj na skutočnosť, že pozemok obžalovaného

susedí s týmto pozemkom.

Zhrnúc vykonané dôkazy teda súd konštatuje, že obžalovaný nekonal v rámci nutnej obrany tak, ako sa
snažil vo svojej obhajobe prezentovať, ale konal nad tento rámec a bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Súd sa stotožňuje s verziou maloletej poškodenej, že sa obžalovaný správal voči nej neadekvátne, keď

otočil proti nej kosu a túto v obrane musela uchopiť. Takto došlo k poraneniu jej prstov a spôsobeniu
ťažkej ujmy na zdraví. Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) ods. 3 písm. c) Trestného zákona

Konanie obžalovaného je závažné pre spoločnosť, pretože narušil úmyselným konaním jej záujmy na

ochrane života a zdravia občanov.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne. Na verejnosti sa správa slušne a zúčastňuje
sa aj verejných podujatí. Priestupkov sa nedopúšťa. Je dôchodcom. Doposiaľ súdne trestaný nebol.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, § 38
ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). S prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, osobu obžalovaného a jeho doterajší život súd uložil menovanému trest odňatia
slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne

odložený na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň súd vyslovil aj trest prepadnutia
veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, a to 1 ks kosy. Vlastníkom tejto veci sa stáva štát.

Vzhľadom na riadne uplatnený nárok na náhradu škody vo výške bolestného, súd uložil obžalovanému
povinnosť uhradiť poškodenej maloletej zastúpenej zákonnou zástupkyňou náhradu škody z titulu

bolestného za 140 bodov v celkovej výške 2671,20 eur.

Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. vyčíslila celkový nárok na náhradu vynaložených nákladov na
poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 1979,22 eur a tiež náklady konania vo výške 1,65 eur.Druhý z týchto nárokov však bližšie nezdôvodnila a preto súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť
vynaložené náklady vo výške 1979,22 eur a so zvyškom bola VšZP a.s. odkázaná na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.