Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209579
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6414209579.9

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
žalobkyne K. P., Y.. XX.XX.XXXX, L.. E. W. XX, XXX XX L. E., štátna občianka SR, v konaní
zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47234466, proti žalovanému Pohotovosť, s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35807598, o návrhu žalobkyne na zaplatenie sumy vo výške 520,58 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 520,58 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15% ročne zo sumy 520,58€ od 27.07.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2014 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 520,58€ s príslušenstvom z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedla, že dňa 05.08.2010 došlo na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobkyni
zo strany žalovaného vo výške 350,-€. Odplata bola v zmluve dohodnutá na sumu 310,-€, ktorú sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 11-tich mesačných splátkach, počnúc dňom 10.09.2010. Žalobkyňa
použila poskytnutý úver na osobné potreby. Ročný úrok predstavuje 88,6 %, ktorý žalobkyňa považuje
za dojednaný neplatne pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že na

predmetný zmluvný vzťah by sa mali aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení neskorších predpisov platného v čase uzavretia úverovej
zmluvy.Zmluvaneobsahovalapodstatnéobligatórnenáležitosti,atoročnúpercentuálnumierunákladov,
úrokovú sadzbu a termín konečnej splatnosti úveru, preto mal žalovaný nárok len na vrátenie ním
poskytnutej istiny vo výške 350,- € a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata.
Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila na jeho účet sumu vo výške 870,58 €,

tzn. o 520,58 € viac, než mal žalovaný nárok. Preto v rozsahu sumy 520,58 € došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného, ktoré žiada žalobkyňa vydať. Žalovaný napriek výzve žalobkyne
dlžnú sumu nevrátil, preto si žalobkyňa uplatnila žalobou okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok
z omeškania od 26.07.2014, teda odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné
vrátenie dlžnej sumy.

2. Súd vo veci naposledy rozhodol rozsudkom č. k. 19C/119/2014-226 zo dňa 20.10.2016 tak, že
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 520,58€ s príslušenstvom z tituluvydania bezdôvodného obohatenia a súčasne vo výroku rozhodnutia určil neprijateľnosť zmluvnej
podmienky uvedenej v bode 16. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Krajský súd v Banskej
Bystrici Uznesením č.k. 13Co/330/2017-289 zo dňa 27.03.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní z rozhodcovskej
doložky predloženej žalovaným, ktorá však sa netýkala namietanej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 05.08.2010. Z uvedeného dôvodu odvolací súd uložil prvostupňovému súdu, aby uložil žalobkyni
povinnosť predložil „správnu“ rozhodcovskú zmluvu a opätovne posúdiť, či je táto platná, a teda či Stály
rozhodcovský súd vydal svoje rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

3. Súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, oboznámil sa s obsahom
rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, ako aj listinnými dôkazmi
založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 05.08.2010 Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej

poskytol žalovaný žalobkyni sumu vo výške 350,-€, ktorú sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému
v 11-tich mesačných splátkach vo výške 60,-€ počnúc dňom 14.09.2010. Podľa prehľadu splátok
poukázaných žalobkyňou žalovanému, žalobkyňa celkovo na úver zaplatila čiastku vo výške 870,58€, a
to počnúc prvou splátkou dňa 20.09.2010 vo výške 60,- € a poslednou splátkou dňa 18.03.2013 vo výške
750,58 €. V ten istý deň zmluvné strany uzatvorili rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky

spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 05.08.2010 budú riešené buď
pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo na príslušnom súde SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na tomto súde.

5. Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR

07894/11 zo dňa 18.08.2011 uložil Stály rozhodcovský súd žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu vo výške 725,19 € spolu s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 725,19 € od 31.03.2011
do zaplatenia a zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 725,19 € od 16.05.2011 do zaplatenia.
Predmetný rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2011 a vykonateľnosť
dňa 13.10.2011.

6. Žalobkyňa v konaní pred súdom uviedla, že si brala úver od žalovaného na opravu auta, ktoré sa
jej pokazilo. Úver si vybavovala na pobočke žalovaného v Y. E., pričom obchodnej zástupkyni p. C.
povedala, že pracuje v spoločnosti G. G. Y. a tieto skutočnosti si aj overovali u jej zamestnávateľa.
Predmetný úver jej poskytli v hotovosti do rúk.

7. Žalovaný na výzvu súdu potvrdil, že žalobkyňa na účet žalobcu zaplatila sumu v celkovej výške
870,58€ (2 x 60€ + 750,58€).

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v čase rozhodnom pre posúdenie veci, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočíta na
základe údajov platných v čase uzatvorenie a zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia,
cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

15. Prejudiciálne súd skúmal, či sú splnené v danej veci podmienky konania, okrem iného sa
zaoberal v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu aj charakterom rozhodcovského rozsudku a
platnosťou rozhodcovskej zmluvy za účelom posúdenia, či vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 07894/11 zo dňa 18.08.2011 je spôsobilým exekučným titulom, resp. neexistujúcim
rozhodnutím a dospel k záveru, že sa jedná o nulitný právny akt, nakoľko je založený na neplatnej

rozhodcovskej zmluve. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný na podklade rozhodcovskej
zmluvy, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom. Pritom len platná rozhodcovská zmluva zakladá
oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi sporovými stranami. V danom
prípade bola rozhodcovská zmluva dojednaná síce na osobitnej listine, avšak na vopred pripravenom
formulári, ktorého znenie nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Na

neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani ten fakt, že jej obsah umožňoval
alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba
prislúchala iba schvaľujúcej strane a nie je ju možné následne zmeniť. Takáto voľba právomoci je
preto iba formálna a iluzórna, pričom tento záver konštatoval vo svojich rozhodnutiach niekoľkokrát
aj Najvyšší súd SR (napr. 5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013, 3Cdo 13/2013). Najvyšší súd Slovenskej

republiky zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská
doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje
značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach, pretože od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby
sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva absolútne neplatná, na
takúto rozhodcovskú zmluvu sa hľadí tak, ako keby nebola nikdy urobená (neexistovala). Na dôvod

zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex offo).
Stály rozhodcovský súd preto vydal svojej rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda
na vydanie rozhodnutia nemal oprávnenie, preto ide o rozhodnutie neexistujúce. Z uvedeného dôvodu
je potrebné rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu považovať za nulitný právny akt, na ktorý nemožno
prihliadať a nemôže tvoriť ani prekážku už rozsúdenej veci. Plnenie, ktoré žalobkyňa na jeho podklade

žalovanému poskytla preto nemožno považovať za dobrovoľné plnenie na podklade vykonateľného a
jestvujúceho exekučného titulu.16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobkyne je dôvodný v celom
rozsahu. Prejudiciálne sa súd zaoberal právnym základom nároku žalobkyne z titulu posúdenia
charakteru právneho vzťahu, z ktorého malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia. Súd sa stotožnil

s názorom žalobkyne, že dňa 05.03.2010 uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy. Zo znenia §-u 1 ods. 1 predmetného
zákona vyplýva, že spotrebiteľským úverom je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď
žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky ich reálnym odovzdaním v hotovosti. Žalobkyňa

pritom vystupovala v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorej bol ponúknutý
a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, a
žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Aj keď je na predloženej zmluve ako účel poskytovaného
úveru uvedené, že predmetný úver bol žalobkyni poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, súd

uvádza, že z jeho úradnej činnosti je mu známe, že žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti používa
predtlačené formulárové znenie zmluvy o úvere, pričom pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi využíva
prehlásenie spotrebiteľov o tom, že predmetný úver im je poskytovaný za účelom výkonu zamestnania,
povolania, resp. podnikania, aby tak vylúčil aplikáciu zákonov na ochranu spotrebiteľa. Uvedená
skutočnosť bola preukázaná aj v danom prípade výsluchom žalobkyne, ktorá v konaní potvrdila, že si

brala úver u žalovaného za účelom realizovania svojich spotrebiteľských potrieb (oprava auta) a nie za
účelom výkonu zamestnania, keďže v uvedenom čase pracovala v spoločnosti G. a takého prostriedky
za daným účelom ani nepotrebovala. Z uvedeného dôvodu považoval súd predmetné prehlásenie
obsiahnuté v zmluve o úvere za účelové konanie žalovaného koncipované na obchádzanie ustanovení
zákona na ochranu spotrebiteľa ako i zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. K výhradám žalovaného uvedených v odvolaní v tom smere, že predmetná zmluva nemôže byť
spotrebiteľským úverom, vzhľadom k tomu, že vo všeobecných obchodných podmienkach bolo medzi
účastníkmi konania v čl. 16 dojednané, že na právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom
a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva súd

uvádza,žetotodojednanieposúdilvzmysle§53ods.1,§53ods.4a§54ods.1Občianskehozákonníka
ako dojednanie, ktoré je v neprospech spotrebiteľa. Dané dojednanie súd vyhodnotil ako neplatné podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd poukazuje
na to, že uvedená voľba rozhodného práva bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach,
ktoré boli uvedené na rube zmluvy vo forme ich predtlačeného znenia, teda spotrebiteľ (žalobkyňa)

nemal reálnu možnosť do ich obsahu nijakým spôsobom zasiahnuť, prípadne dojednať pre seba
odchylnú úpravu ich znenia. Navyše, uvedená zmluvná podmienka nebola dojednaná zrozumiteľným
a jasným spôsobom tak ako to vyžaduje zákon na ochranu spotrebiteľa, vzhľadom na jej umiestnenie
v texte všeobecných obchodných podmienok (bod 16) si spotrebiteľ takéto dojednanie nemusí vôbec
všimnúť a dodávateľ sa nepochybne na túto skutočnosť spolieha. Z uvedeného dôvodu, nemožno

hovoriť o tom, že toto ustanovenie bolo individuálne dojednané, zohľadňujúc postavenie žalobkyne
ako spotrebiteľa, keďže aplikácia akýchkoľvek obchodnoprávnych ustanovení nie je na prospech
spotrebiteľa (zákonná úprava s účinnosťou od 01.04.2015 ukladá povinnosť aplikovať na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2
tretej vety OZ, a to aj v prípadoch, keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva). Súd z vyššie

uvedených dôvodov považuje takéto dojednanie v spotrebiteľských veciach za nekorektné s účelom
obísť ustanovenia právnych predpisov koncipovaných na ochranu spotrebiteľa.

19. V ďalšom preto súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi účastníkmi

konanianeobsahovalaobligatórnenáležitostizmluvyakýmisúúdajeoúrokovejsadzbespotrebiteľského
úveru, údaj o konečnej splatnosti úveru, údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov a pod. Zákon v čase podpisu úverovej zmluvy absenciu týchto
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionoval jeho bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou.Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o spotrebiteľských úveroch pritom je, aby mal spotrebiteľ v
čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného
úveru. Na strane žalovaného tak vznikol majetkový prospech v časti peňažných prostriedkov, ktoré

prevzal od žalobkyne nad hodnotu istiny. Z uvedeného dôvodu je preto správne tvrdenie žalobkyne, že
žalovaný nadobudol rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa za poskytnutý úver zaplatila a sumou, ktorá
jej bola zo strany žalovaného poskytnutá bez právneho dôvodu. Keďže vykonaným dokazovaním bolo
zistené, že žalovaný poskytol žalobkyni celkovú sumu úveru 350,- € a žalobkyňa žalovanému celkove
na úver zaplatila sumu vo výške 870,58€, preto došlo v rozsahu sumy 520,58€ na strane žalovaného

k bezdôvodnému obohateniu. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobný návrh žalobkyne za
dôvodný v celom rozsahu, a preto mu vyhovel.

20. Žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie aj úroku z omeškania, nakoľko žalovaný sa dostal
do omeškania so zaplatením svojho splatného peňažného záväzku. Súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania zo žalovanej sumy odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie stanovenej

vo výzve, ktorú adresovala žalobkyňa žalovanému, t. j. od 27.07.2014. Úrok z omeškania súd priznal
v zákonnej výške v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 3
Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. a na prechodné ustanovenie obsiahnuté v § 10c) tohto nariadenia, t.j.
vo výške 8,15% ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa požadovala priznať úrok z omeškania od dátumu
26.07.2014, teda deň pred uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie žalovaného, súd žalobu žalobkyne

v tejto časti zamietol. Z predloženej výzvy na dobrovoľné splnenie povinnosti súd zistil, že žalobkyňa
poskytla žalovanému na dobrovoľné splnenie povinnosti lehotu do 26.07.2014, teda žalovaný sa mohol
dostať do omeškania až dňom nasledujúcim po márnom uplynutí tejto lehoty na plnenie, teda až odo
dňa 27.07.2014.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalobkyni nárok
na plnú náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, keďže bola v konaní plne úspešná (až
na zanedbateľnú časť úroku z omeškania - omeškanie jeden deň, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá).
Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievsúlades§262ods.2CSPpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.