Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/72/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2111204142.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: P. Z., K..

XX.XX.XXXX, O. Q. XXX/XX, W., zastúpený Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o., so
sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Q. I., K.. XX.XX.XXXX, O. U.. S. XX, I.,
zastúpený HALADA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661,
o zaplatenie 10.450,-Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10.450,-Eur spolu s ročným 9 % úrokom z omeškania zo
sumy 10.450,-Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia 10.450,-Eur istiny spolu
s príslušenstvom, 9% ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia, z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami bola uzavretá dňa 24.02.2009
Zmluva o kúpe motorového vozidla ( ďalej len „kúpna zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný Q. I.
ako predávajúci zaviazal previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu X. D., rok výroby XXXX, č.

podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, modrej farby, EČV: I. XXX P. na žalobcu a tento sa zaviazal uhradiť
kúpnu cenu vo výške 10.450,-Eur, ktorú povinnosť si žalobca splnil v celosti pri podpise zmluvy. V článku
I. predmetnej zmluvy žalovaný vyhlásil ako predávajúci, že je výlučným vlastníkom motorového vozidla,
že na vozidle nie je zriadené záložné právo a ani nič podobné, čo by bránilo okamžitému voľnému
predaju predmetného vozidla a zároveň v článku III. ods. 5 zmluvy tiež žalovaný vyhlásil, že si je plne
vedomý vážnosti svojho prehlásenia uvedeného v článku I. V prípade zatajenia skutočností brániacich
voľnému predaju predmetného vozidla, bude znášať všetky právne a finančné dôsledky z tohto činu

plynúce. Motorové vozidlo bolo za účelom jeho predaja vystavené v autobazáre P., W..Y..R.., kde si
ho žalobca vybral. Kúpnu zmluvu podpísal v zastúpení žalovaného na základe splnomocnenia zo dňa
09.02.2009 Q. I. pracujúci ako vedúci odštepného závodu autobazáru a tento od žalobcu prevzal i kúpnu
cenu. Žalobca následne previedol toto motorové vozidlo na W. X., ktorá ho predala P. W. dňa 16.8.2010,
ktorému bolo predmetné vozidlo dňa 20.8.2010 odobraté orgánmi činnými v trestnom konaní ORPZ v
Pezinku pre podozrenie, že toto motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti. Na základe odborného
posudku o kontrole originality vozidla, ktorá kontrola bola vykonaná dňa 20.08.2010, bolo zistené, že

bol vykonaný zásah do VIN čísla a vozidlo bolo prevzaté do trestného konania. Žalobca nadobudol
predmetné vozidlo už s takto pozmeneným VIN číslom. Zdôraznil, že sa snažil vec riešiť mimosúdnou
cestou, ale žalovaný opakovane nepreberal zásielky, na jeho návrh nereagoval, pričom je presvedčený,
že pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu, kúpna zmluva je v zmysle § 39Občianskehozákonníkaneplatnýmprávnymúkonom,apretoježalovanýpovinnývydaťmubezdôvodné
obohatenie vo výške zaplatenej kúpnej ceny za motorové vozidlo. V doplnení žaloby zo dňa 11.06.2011,
doručeného súdu dňa 21.07.2011, žalobca uviedol, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu, ktoré

mal nadobudnúť od Q. I. z kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2009, previedol (pozn. súdu z evidenčnej karty
vozidla vyplýva deň zápisu vlastníka vozidla 27.02.2009) na W. X.Ú., ktorá sa z dôvodu hospodárnosti
nákladov spojených s prepisom automobilu zapísala ihneď ako jeho ďalšia vlastníčka po Q. I..

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2011 uviedol, že vzhľadom na to, že kúpna zmluva

obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, jedná sa o platný právny úkon. Na základe
platnej kúpnej zmluvy došlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu motorového vozidla medzi žalovaným
Q. I. a žalobcom, čím došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu. V zmysle
článku III. bod 4 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje
Obchodným zákonníkom. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu podľa §
409 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný nadobudol motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy

uzavretej v novembri alebo decembri 2007 od predávajúceho V. S., s trvalým pobytom Z. XXXX/XX,
V. O.. Pán S. inzeroval predaj motorového vozidla v inzertných novinách Avízo. Žalovaný Q. I. sa
stretol s p. S. v V. O. v kancelárii v objekte čerpacej stanice pohonných hmôt OMV, kde vyplatil p. S. v
hotovosti kúpnu cenu vo výške 455.000,- Sk, a to za prítomnosti svedka p. Q. O.U., K.. XX.XX.XXXX,
O. V. XXXX/XX, XXXXX I.. Po odovzdaní peňazí žalovaný, p. O. a p. S. spoločne išli na dopravný

inšpektorát v Považskej Bystrici, kde p. S. odhlásil motorové vozidlo z evidencie. Pán S. sa preukázal na
dopravnom inšpektoráte v Považskej Bystrici svojím občianskym preukazom na jeho meno, pričom jeho
meno bolo uvedené aj vo veľkom technickom preukaze motorového vozidla ako vlastník motorového
vozidla. Po odhlásení vozidla prevzal žalovaný veľký technický preukaz motorového vozidla, ktorý
následne odovzdal na dopravnom inšpektoráte v Trnave, kde bolo motorovému vozidlu pridelené nové

evidenčné číslo vozidla a bol vystavený nový technický preukaz s uvedením žalovaného Q. I. ako
vlastníka motorového vozidla. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný Q. I. kúpil motorové vozidlo
od jeho vlastníka, resp. ak by pán S. hypoteticky nebol vlastníkom motorového vozidla, žalovaný v
1. rade bol dobromyseľný o tom, že pán S. ako predávajúci je vlastníkom motorového vozidla a že
žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Žalovaný Q. I. sa potom, čo motorové

vozidlo ako vlastník užíval, rozhodol pre predaj motorového vozidla z dôvodu, že v tom čase (január
2009)kúpilnahypotekárnyúverbytnauliciU..S.XX,XXXXXI.(dôkaz:výpiszLVč.XXXX)apotreboval
finančné prostriedky na rekonštrukciu tohto bytu. Žalovaný doteraz vlastnil 25 až 30 automobilov, pričom
v určitých obdobiach vlastnil aj dva, výnimočne aj tri automobily súčasne (napr. športové a úžitkové a
pod.) a aj v predmetnom období vlastnil ďalší automobil. Počas užívania motorového vozidla nedošlo k

žiadnej skutočnosti, ktorá by spochybnila vlastnícke právo žalovaného k motorovému vozidlu. Žalovaný
má za to, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzavrel ako vlastník motorového vozidla, na základe čoho
došlo k prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zo žalovaného Q. I. ako predávajúceho na
žalobcu ako kupujúceho. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka
umožňuje dobromyseľnému nadobúdateľovi nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka, pretože

ide o prelomenie všeobecne platnej právnej zásady, že „nikto nemôže na druhého previesť viac práva,
ako má sám“. K prelomeniu tejto zásady dochádza v obchodnoprávnych vzťahoch v záujme ochrany
a právnej istoty kupujúceho. Ak by teda žalovaný Q. I. hypoteticky nebol v čase uzavretia kúpnej
zmluvy vlastníkom motorového vozidla, potom je zrejmé, že žalobca bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dobromyseľný o tom, že žalovaný v je vlastníkom motorového vozidla. Žalobca sám potvrdzuje, že v

čase uzavretia kúpnej zmluvy nevedel, že žalovaný nie je vlastníkom a súčasne, že žalovaný nie je
oprávnený s motorovým vozidlom nakladať za účelom jej predaja. Zo súvisiacich okolností je zrejmé,
že žalobca tieto skutočnosti ani vedieť nemohol. Žalobca v žalobe uvádza, že bol pri uzatváraní kúpnej
zmluvy konaním žalovaných uvedený do omyli a z toho dôvodu je kúpna zmluva absolútne neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu ako výlučný

vlastník motorového vozidla, žiaden omyl nevyvolal, ani o žiadnom omyle nevedel. Žalobca nemohol byť
preto konaním žalovaného uvedený do omylu a kúpna zmluva je platná. K tvrdeniu žalobcu o právnej
vade motorového vozidla a preto absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalovaný uviedol, že právna
vada nebola preukázaná a výskyt akejkoľvek vady vrátane právnej na motorovom vozidle nespôsobuje
neplatnosť kúpnej zmluvy, len zakladá nároky zo zodpovednosti za vady. Preto mal za to, že kúpna

zmluva zo dňa 24.02.2009 je platným právnym úkonom, plnenie, ktoré žalovaný prijal na základe kúpnej
zmluvy, nie je bezdôvodným obohatením a nárok žalobcu nie je dôvodný.3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby právnym zástupcom
žalobcu a vyjadrením k prednesu právnym zástupcom žalovaného Q. I. vykonal dokazovanie výsluchom
žalovaného Q. I., v tom čase tiež výsluchom žalovaného Q. I., výsluchom žalobcu, oboznámením

evidenčnej karty k motorovému vozidlu, Zmluvou o kúpe motorového vozidla zo dňa 24.02.2009,
dopytom na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Pezinku k č. k. Č.-XXX/OJP-V.-XXXX, ako aj celým
spisovým materiálom a v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 17C/72/2011 - 118
zo dňa 28.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/454/2012 - 145 zo dňa
11.12.2013 súd žalobu voči pôvodnému žalovanému 2/, Q. I., K.. XX.XX.XXXX, právoplatne zamietol.

Odvolací súd zamietnutie žaloby voči žalovanému Q. I. pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s povinnosťou zaoberať sa v prvom rade kvalifikáciou uplatneného
nároku, podriadiť ho pod príslušné zákonné ustanovenia upravujúceho tento vzťah, vyhodnotiť právnu
argumentáciu účastníkov konania a výsledky vykonaného dokazovania.

4. Dňa 8.10.2014 tunajší súd v poradí druhým rozsudkom č. k. 17C/72/2011 - 170 žalobu opätovne

zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Kúpnu zmluvu zo dňa 24.2.2009 podriadil pod
režim Obchodného zákonníka lebo obsahovala platnú dohodu o voľbe práva, túto kúpnu zmluvu ako
celok posúdil za platnú, odstúpenie od nej ako neplatné, preto dospel k záveru, že nie je dôvod na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi. Dodal, že aj keby prišiel k inému záveru, by žalobe
nemohol vyhovieť z dôvodu, že žalobca s nárokom na zaplatenie kúpnej ceny neponúkol zároveň

vrátenie motorového vozidla žalovanému, čím nesplnil svoj synalagmatický záväzok. Krajský súd v
Trnave ako odvolací súd na odvolanie žalobcu uznesením č. k. 24Co/829/2014 - 217 zo dňa 18.11.2015
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že pre
posúdenie uplatneného nároku bolo dôležitým vyhodnotenie článku III. bodu 4 kúpnej zmluvy, kde
bolo účastníkmi dohodnuté, že vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré zmluva bližšie neupravuje, sa

riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych
predpisov. Pokiaľ súd prvého stupňa uzavrel, že dohoda o voľbe práva vyžaduje len písomnú formu,
pokiaľ nejde o vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka, čo je v danej posudzovanej veci
splnené a že súd nemal pochybnosti, že by zmluvné strany nechceli uzavrieť zmluvu podľa Obchodného
zákonníka, toto zdôvodnenie je nepostačujúce a nepresvedčivé. Ani odôvodnenie, že v okamžiku

uzavierania zmluvy bola podľa názoru súdu skutočná vôľa strán uzatvoriť túto zmluvu podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a je nepostačujúce. Súd
prvého stupňa sa dohodou o voľbe Obchodného zákonníka obsiahnutou v kúpnej zmluve bližšie z
hľadiska okolností za akých bola uzavretá, akým spôsobom a prípadne aj prečo, nezaoberal. Neposúdil
ju ani z hľadiska platnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Až po vyriešení platnosti dohody o voľbe

Obchodného zákonníka z hľadiska vôľovej zložky a určitosti prejavu, je možné pristúpiť k posúdeniu
uplatneného nároku žalobcu.

5. Súd vo veci doplnil dokazovanie, po oboznámení sa so spisovým materiálom uviedol predbežné
právne posúdenie a uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 03.08.2016 konanie v časti

príslušenstva, 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 10.450,-Eur od 22.02.2011 do 20.10.2011
zastavil, keď žalobca uviedol, že úroky z omeškania si uplatňuje od doručenia žaloby žalovanému a
preto berie žalobu v časti späť, s čím žalovaný súhlasil. Návrh žalovaného na doplnenie dokazovania
opätovným výsluchom Q.K. I. a osoby, ktorá vypracovala predtlačenú typovú kúpnu zmluvu zo strany
autobazáru za účelom preukázania skutočnej vôle strán kúpnej zmluvy na uzatvorenie dohody o voľbe

Obchodnéhozákonníka,zamietolavporadítretímrozsudkomč.k.17C/72/2011-249zodňa03.08.2016
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 10.450,-Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 21.10.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. Krajský súd v Trnave ako odvolací
súd na odvolanie žalovaného uznesením č. k. 24Co/16/2017 - 283 zo dňa 14.03.2018 napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vec mu vrátil na ďalšie konanie pre nesprávny procesný postup,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. V odseku 34 odôvodnenia uznesenia uviedol, že preberá súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav veci a aj podstatnú časť argumentácie súdu vzhľadom na výsledky doteraz
vykonaného dokazovania. Preto uložil súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté pochybenie v súlade s

procesnými ustanoveniami, zvážiť aj vykonanie ďalších žalovaným navrhnutých dôkazov na doplnenie
dokazovania, konkr. opätovným výsluchom Q. I. v aktuálnom procesnom postavení svedka a znovu
rozhodnúť o žalobe a rozhodnutie náležite odôvodniť.6. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu nariadil za účelom odstránenia
procesného pochybenia pojednávanie, konkr. za účelom oboznámenia žalovaného s uznesením
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku ( ďalej aj „ORPZ“), ku ktorému právny zástupca

žalovaného uviedol, že na vykonaní dôkazu listinou už netrvá, nakoľko sa po nahliadnutí do súdneho
spisu a vyhotovení jej rovnopisu s predmetným dôkazom oboznámil. Následne súd oboznámený so
spisovým materiálom nariadil na návrh žalovaného doplnenie dokazovania výsluchom Q. I. a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nie sú splnené podmienky podľa § 261 Obchodného zákonníka
na obligatórne uplatnenie tohto predpisu pre daný záväzkový vzťah a poukázal na skutočnosť, že zákon
v prípade dojednania o voľbe práva, rovnako ako pri akomkoľvek inom zmluvnom dojednaní vyžaduje,
aby z neho vyplývala jednoznačná vôľa zmluvných strán, že celý ich záväzkový vzťah založený zmluvou
sa bude riadiť Obchodných zákonníkom, resp. že právnym úkonom chceli účastníci založiť obchodno-
záväzkový vzťah. Z ustanovenia sporného čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy účastníkov však takáto vôľa

nevyplýva. Podľa gramatického výkladu je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že režim Obchodného
zákonníka by sa mohol vzťahovať len na právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvy, ktoré táto kúpna
zmluva bližšie neupravuje. Nakoľko nie je možné, aby bola kúpna zmluva uzavretá z časti podľa režimu
Občianskeho aj Obchodného zákonníka je zrejmé, že táto zmluva je ako celok podriadená režimu
Občianskeho zákonníka, pretože v zmysle gramatického výkladu vzťahom bližšie neupraveným v tejto

zmluve určite nie je prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu z predávajúceho
na kupujúceho a zaplatenie kúpnej ceny kupujúcim, nakoľko tieto právne vzťahy sú v kúpnej zmluve
upravené výslovne, a to v čl. I. a II. kúpnej zmluvy. Okrem toho čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy obsahuje
aj odkaz na ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy, čo znamená odkaz na ktorýkoľvek platný a
účinný právny predpis vrátane Občianskeho zákonníka. Sporné zmluvné ustanovenie je preto z hľadiska

svojho obsahu zmätočné. Zdôraznil, že právne vzťahy, ktoré nemajú charakter či už absolútnych alebo
relatívnych obchodov sa ex lege spravujú Občianskym zákonníkom, pričom v danom prípade ani jeden
z účastníkov nemal status podnikateľa a tento stav môže byť prelomený len jednoznačnou dohodu
účastníkov, že celý právny vzťah založený zmluvou sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Túto
požiadavku však citované ustanovenie čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy nespĺňa. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23 Cdo 3356/2009. Poukázal na vyjadrenie Q. I., že kúpnu
zmluvu vyhotovoval ako zamestnanec bazáru, prostredníctvom ktorého sa motorové vozidlo predávalo.
Účastníci, ktorí zmluvu uzatvárali, prinajmenšom žalobca, sa na tvorbe obsahu zmluvy nepodieľal. V
súvislosti s otázkou synalagmatického záväzku poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa
25.05.2000, sp.zn. 25 Cdo 2432/1999, podľa ktorého účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú

vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z neplatnej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka
tiež vtedy, keď vydá vec príslušnému štátnemu orgánu. Listom zo dňa 3.5.2012 žalobca odstúpil od
kúpnej zmluvy z 24.2.2009 z dôvodu vady na motorovom vozidle s pozmeneným VIN číslom, ktorá
ho robí neupotrebiteľným na určený účel, čo je podstatné porušenie zmluvy zo strany predávajúceho
a zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy kupujúcim. K okolnostiam uzatvorenia kúpnej zmluvy na

pojednávaní dňa 3.8.2016 uviedol, že v tomto prípade išlo o kúpu vozidla od súkromnej osoby, teda nie
od autobazáru, ale od pána I., auto len stálo v autobazáre. Žalobca podpisoval formulárovú predtlačenú
zmluvu v autobazáre, kde mu ju predložil Q. I., vypýtal si peniaze 10.450 eur ako kúpnu cenu a túto
odovzdal žalovanému. Zmluvu si žalobca pri podpise prečítal, k jej obsahu nemal výhrady. Článok o
voľbe Obchodného zákonníka si nevšimol, nepýtal sa v autobazáre na toto dojednanie. Kúpnu cenu mu

znížili oproti pôvodnej o 100.000 Sk.

8. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že v tom autobazáre pred kúpou vozidla bol asi 4x, predtým, ako to
kúpil, bola cena vyššia. Zakaždým, ako tam prišiel, mu znižovali cenu vozidla až na tých 10.450,-Eur a si
myslí, že majiteľ bazáru aj ten pán, od ktorého to kupoval vedeli, aké to bolo auto, lebo pred kúpou ešte

v bazáre zistil, že bolo prestriekané zo zadnej strany, čo mu aj p. I. potvrdil, že bolo opravované. Potom
pristúpili ku kúpe vozidla. Zmluvu podpísal, lebo mu povedali, že bude druhý kupec, keď to nezoberie
on. Nevedel, o akú zmluvu ide, nevyzná sa v tom. Auto používal zhruba 1,5 roka, potom ho predal p. W.,
ktorý potom zistil pri kontrole originality, že je auto odcudzené. Potom následne sa súdil s p. W., ktorému
vrátil peniaze. Nevie, kde auto je, bolo zadržané políciou. Je to už 9 rok, stálo ho to veľa nervov, peňazí,

rozpadu vzťahu. Chce, aby sa to ukončilo.

9. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu bolo po vecnej stránke správne a na tom nič nezmenil ani dnešný výsluch p. I..Z rozsiahleho vykonaného dokazovania vyplýva, že dohoda o voľbe práva v článku III ods. 4 kúpnej
zmluvy, teda podriadenie zmluvného vzťahu režimu Obchodného zákonníka, nemožno považovať za
platnú. V tomto kontexte žalobca počas celého konania uvádzal rozsiahlu a podrobnú argumentáciu

podporujúcu tento záver a to v početných vyjadreniach. Predovšetkým ide o posledné podanie zo
dňa 20.09.2018, vyjadrenie zo dňa 01.08.2016, doplnenie odôvodnenia odvolania zo dňa 26.03.2015,
Odvolanie zo dňa 21.11.2014. Na podporu tejto argumentácie opätovne zdôrazňuje a poukazuje na
judikatúru NS ČR a rozsudok sp. zn. 23Cdo/3356/2009 a zároveň najmä na právny názor Krajského
súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku č. k. 4Co/146/2013 - 264 zo dňa 22.10.2014, podľa ktorého

je dohoda o voľbe práva obsiahnutá v kúpnej zmluve zo dňa 24.02.2009 neplatná. Napokon v tejto
súvislostizdôrazňuje,žeajtunajšísúdvnaposledyzrušenomrozsudkuprejudiciálneposúdiltútodohodu
o voľbe práva za neplatnú a voči tomuto posúdeniu nemal námietky ani súd odvolací. Vzhľadom na
uvedené je nepochybné, že kúpna zmluva bola uzavretá v režime Občianskeho zákonníka a keďže v
konaní bolo riadne preukázané, že žalovaný ako predávajúci v čase prevodu vlastníctva motorového
vozidla nebol vlastníkom vozidla, keďže išlo o kradnuté vozidlo a vlastníkom bol taliansky občan, podľa

§ 39 Občianskeho zákonníka je takáto kúpna zmluva neplatným právnym úkonom. Z toho ďalej vyplýva,
že žalobca má voči žalovanému nárok na vrátenie kúpnej ceny podľa § 457 OZ, keďže žalovanému
úhradou kúpnej ceny plnil z neplatného právneho úkonu a žalovaný s tak na jeho úkor obohatil.

10. Žalovaný vypovedal, že považoval kúpnu zmluvu zo dňa 24.02.2009 za platný právny úkon, keď v

článku III. bode 4 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa spravuje
Obchodným zákonníkom, teda bola uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, preto v
zmysle § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobudol vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci
nebol vlastníkom predávaného tovaru. Ďalej uviedol, že žalovaný nadobudol predmetné motorové
vozidlo na základe kúpnej zmluvy uzavretej v novembri alebo decembri 2007 od predávajúceho V. S.Y.

B. V. O., kde toto vozidlo odhlásil z evidencie, pričom sa preukázal svojim občianskym preukazom a
jeho meno bolo uvedené aj vo veľkom technickom preukaze motorového vozidla a potom ho prihlásil
žalovaný na Dopravnom inšpektoráte v Trnave a bolo mu pridelené nové evidenčné číslo vozidla, bol
mu vystavený nový technický preukaz, teda žalovaný mal za to, že kúpil motorové vozidlo od jeho
vlastníka a bol dobromyseľný. Pri kúpe sa nezaujímal o pôvod vozidla, kúpna zmluva nebola uzatvorená

v písomnej forme. Potom ho predal žalobcovi cestou splnomocnenca, žalobcu nikdy osobne nevidel.
Vôľa zmluvných strán bola, že uzatvárajú zmluvu podľa Obchodného zákonníka a bude sa spravovať
ustanoveniami Obchodného zákonníka. Do znenia zmluvy, ktorú vypracoval Q. I. nezasahoval. Uviedol,
že išlo o bežnú štandardnú zmluvu. Na pojednávaní dňa 03.08.2016 tvrdil, že nebolo preukázané, že
predmetné vozidlo pochádza z trestnej činnosti, že bolo odcudzené v Taliansku, že ide o totožné vozidlo

aké bolo odňaté orgánmi činnými v trestnom konaní P. W., kedy došlo k pozmeneniu VIN čísla a že
žalovaný nebol v čase uzavretia zmluvy vlastníkom vozidla. Navrhol znova vypočuť žalobcu, žalovaného
a pôvodne žalovaného 2/, Q. I., ku skutočnostiam, za akých okolností bola uzatvorená dohoda o voľbe
Obchodného zákonníka a aká bola skutočná vôľa strán kúpnej zmluvy, ako aj osoby, ktorá pripravovala
zmluvu.

11. Právny zástupca v záverečnej reči uviedol, že má zato, že dohoda o voľbe práva je určitá
a zrozumiteľná, má náležitosti platného právneho úkonu. Vôľa účastníkov zmluvy bola slobodná a
vážna, čo bolo preukázané výpoveďou žalobcu na pojednávaní dňa 01.08.2018 ako aj výsluchom
svedka na dnešnom pojednávaní. Dohoda o voľbe práva tak zodpovedá vôli účastníkov kúpnej zmluvy.

Argumentáciu zrušeným rozsudkom súdu prvej inštancie nemožno akceptovať bez ohľadu na dôvod
zrušenia rozsudku, súd prvej inštancie nemôže byť takýmto zrušeným rozsudkom viazaný, ani tým,
ako bola v zrušenom rozsudku prejudiciálne riešená otázka voľby práva. Vzhľadom na platnosť kúpnej
zmluvy a dohody o voľbe práva, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol, nakoľko neexistuje dôvod
na to, aby žalovaný vracal prijaté plnenie, keďže nedošlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu.

XX. Q. I. vypočutý ako účastník konania, pôvodný žalovaný 2/, na pojednávaní dňa 03.05.2012 uviedol,
že mu nie je zrejmé, prečo je uvádzaný v konaní ako ten, ktorý by sa mal bezdôvodne obohatiť. On iba
vypísal kúpnu zmluvu na základe plnomocenstva, nebol vlastníkom predmetného motorového vozidla.
On z toho nemá ani korunu. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedol, že vypracoval kúpnu zmluvu,

nakoľko je zamestnancom bazáru, k čomu mal plnú moc od žalovaného. Prevzal kúpnu cenu od žalobcu,
na čo bol žalovaným splnomocnený a kúpnu cenu predávajúcemu odovzdal, o čom predložil výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 24.02.2009. Na pojednávaní dňa 10.10.2018 pri výsluchu v procesnom
postavení svedka vypovedal, že je to 10 rokov dozadu, už si to všetko presne nepamätá, ani vo firmeuž nepracuje niekoľko rokov. Čo vedel, povedal cca 5 rokov dozadu na pojednávaní. Formulár zmluvy
vypracoval jeho vedúci p. W., používala sa dlhé roky, možno sa aj používa. Podpisovali ju aj právnici,
dlhé roky sa v bazáre používala. Je to štandardná zmluva, nikdy ju nikto nenapadol. Vypĺňal ju on,

mal na to plnú moc od pána I.Z.. P. Z. zmluvu osobne podpísal pred ním a pred vedúcim, pánom W..
Pánovi Z. bol určite poskytnutý priestor na to, aby sa oboznámil so zmluvou. Každý jeden zákazník,
čo berie od nich auto, si to musí prečítať, bol to štandard bazáru. Na otázku, či mal žalobca nejaké
výhrady k textu zmluvy uviedol, že si nepamätá, myslí si, že nie. Nespomína si, kto vypracoval formulár
zmluvy, už keď nastúpil do bazáru, zmluva bola vyhotovená. Skôr to bude vedieť majiteľ, p. W.. Nevie,

či zmluvu vypracoval pán W., skôr ju zadovážil. Používala sa, keď sa predávali autá. On nemal právne
vzdelanie. Zmluvu vypracoval v tom zmysle, že ju vypísal, v tom zmysle ju vypracoval. Na otázku, prečo
pána W. nespomenul už vtedy ( pozn. súdu pri výsluchu v roku 2012) uviedol, lebo sa ho na to nikto
nepýtal. Pán W. s tým nič nemá, je majiteľ bazáru, on (pozn. súdu svedok) tam bol predavač. Bol to v
tej dobe jeho vedúci, ale mal práve na to jeho, aby to vypísal ako predajca. Na otázku, či predtým, ako
predložil žalobcovi zmluvu, či aj s ním rokoval o obsahu zmluvy, či uviedol možnosť uzavrieť zmluvu

podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka svedok uviedol, že ju dal prečítať
jednému aj druhému, a oni ju podpísali. Robia to štandardne, tak predali nevie koľko áut, nikdy nebol
problém. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či osobitne so žalobcom vôbec nehovorili o tomto, iba
mu dal zmluvu, vypovedal, že mu dal zmluvu, on si ju prečítal a podpísal. Keď si pamätá, kupovali tam
aj právnici, aj sudkyňa zo W., nikdy s tým žiaden problém nebol. Nikto ho nekontaktoval, myslel si, že to

už je uzavreté. Obaja, aj kupujúci aj predávajúci, sa mu zdali dosť seriózni, určite nepatrili do kategórie
nejakých podvodníkov s autami.

13. Zo zmluvy o kúpe motorového vozidla zo dňa 24.02.2009 vyplýva, že P. Z. ako kupujúci a Q. I. ako
predávajúci (identifikačné údaje fyzických osôb ručne vpísané do predtlačeného formuláru) uzatvorili

zmluvu. Predávajúci v článku I. vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nasledovného motorového vozidla
zn. X. D., rok výroby XXXX, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, č. motora XXXXXX, modrá farba,
EČV: I. XXX P., stav tachometra 145.000 km. Predávajúci ďalej v zmluve vyhlásil, že je výlučným
vlastníkom tohto motorového vozidla, na ktorom nie je záložné právo, ani nič podobné, čo by bránilo
okamžitému voľnému predaju motorového vozidla a kupujúci sa zaviazal ku dňu podpisu tejto zmluvy

prevziať vozidlo a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu 10.450,-Eur. V článku III. bodu 4 kúpnej zmluvy
je v predtlačenej forme uvedené, že vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré zmluva bližšie neupravuje,
sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych
predpisov.

14. Z výpisu histórie evidenčnej karty vozidla vyplýva, že od 27.2.2009 bola ako držiteľ vozidla a zároveň
akovlastníkvozidlavedenáW.X.,K..XX.XX.XXXX.Od14.12.2007do27.02.2009bolakodržiteľvozidla
a zároveň ako vlastník vozidla vedený Q. I..

15. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 16.08.2010 uzavretej medzi W. X. ako predávajúcou a P. W. ako kupujúcim

súd zistil, že došlo k predaju predmetného motorového vozidla pánovi W. za kúpnu cenu 9.300,-Eur.

16. Z potvrdenia vydaného ORPZ v Pezinku, ČVS: ORP-719/OJP-PK-2010 zo dňa 22.11.2010
vyplýva, že dňa 20.8.2010 bolo P. W. zaistené osobné motorové vozidlo zn. X. D., EČV: O. XXX
B. a následne dňa 16.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania

identifikačných údajov motorového vozidla, pretože doposiaľ nezistený páchateľ v presne nezistenom
čase a mieste, úmyselným zásahom pozmenil výrobné číslo na predmetnom osobnom motorovom
vozidle v hodnote cca 9.500 eur z pôvodného tvaru VIN: XJXGWEXXXXYXXXXXX na pozmenený tvar
VIN: XJXGXEXAXXYXXXXXX.

17. Z uznesenia OR PZ v Pezinku, ČVS: ORP-719/OJP-PK-2010 zo dňa 4.3.2016 vyplýva, že trestné
stíhanie za prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla bolo podľa §
228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že dňa 29.10.2010 bolo
zistené pôvodné VIN číslo vozidla v tvare XJXGWEXXXXYXXXXXX a vozidlo s takýmto číslom bolo

odcudzené dňa 25.5.2006 majiteľovi E. J., nar. XX.X.XXXX B. D. B. I.. V roku 2006 bolo dovezené
z Talianska na Slovensko, absolvovalo prihlasovacie konanie a dňa 14.8.2006 bolo prihlásené do
evidencie vozidiel ODI v Šali pod VIN číslom: XJXGXEXAXXYXXXXXX. Na základe šetrení v trestnom
konaní nebolo možné ustáliť miesto kde prišlo k pozmeneniu VIN čísla, či to bolo už v Taliansku aleboaž na Slovensku a nebolo možné vzniesť obvinenie určitej konkrétnej osobe. Uvedené rozhodnutie je
posledným rozhodnutím v trestnej veci.

18. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/146/2013 - 264 zo dňa 22.10.2014 vyplýva, že
odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 7C/105/2011-205 zo dňa 07.11.2012,
ktorým bola žalobcovi, P. Z., K.. XX.XX.XXXX uložená povinnosť zaplatiť P. W., K.. XX.XX.XXXX
sumu 9.300,-Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v prijatí
kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo. V predmetnom konaní oba súdy prejudiciálne posudzovali

platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2009 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako
predávajúcim, pričom dospeli k záveru, že táto zmluva je neplatná, pretože vozidlo vlastnícky patrí
talianskemu občanovi, ktorému bolo odcudzené, a teda v zmysle zásady nemo plus iuris žalobca
nemohol k nemu nadobudnúť vlastnícke právo titulom kúpnej zmluvy zo dňa 24.02.2009 a následne ho
previesť na P. W.. V súvislosti s tým, či žalobca mohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto
motorovému vozidlu, súdy taktiež prejudiciálne posudzovali platnosť ustanovenia kúpnej zmluvy zo

dňa 24.02.2009 o voľbe Obchodného zákonníka a ustálili, že dotknuté ustanovenie nie je platnou
dohodu o voľbe práva. V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Bratislave uviedol, že predmetná
zmluva je zmluvou formulárovou, vypracovaná bola na podklade vzoru všeobecne použiteľného a
dopísané do nej boli len náležitosti slúžiace na identifikáciu zmluvných strán, predmetu kúpy a dátum
uzavretia zmluvy. Za existencie takýchto skutkových okolností je potom potrebné vyvodiť záver, že u

zmluvných strán rozhodne pri uzatváraní zmluvného vzťahu absentovala náležitosť ich vôle spravovať
ich vzťah ustanoveniami iného ako primárne na nich ako subjekty nepodnikateľské sa vzťahujúceho
hmotného práva. Pokiaľ ide o hľadisko určitosti prejavu, tento právny úkon trpí vadami s následkom
jeho neplatnosti, nakoľko v príslušnom článku zmluvy je odkaz na všetky všeobecne záväzné právne
predpisy, a teda okrem uvedeného Obchodného zákonníka napr. i na Občiansky zákonník. Preto mal

súd za to, že na zmluvný vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2009 je potrebná aplikácia
Občianskeho zákonníka, keď konštatoval neplatnosť dojednania článku III bodu 4 kúpnej zmluvy,
pretože nezodpovedá dojednaniu podľa § 262 Obchodného zákonníka.

19. Z Odborného posudku o kontrole originalita vozidla zo dňa 20.08.2010 vyplýva výsledok: vozidlo je

nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, v poznámke uvedené o. i. VIN nemeraný ryty
nerovnomerne usporiadaný, veľká hrúbka povlakovej vrstvy v okolí VIN podozrenie na manipuláciu s
VIN. S následným zaistením veci - motorového vozidla - P. W. OR PZ v Pezinku.

20. Z Výsledku skúmania zo dňa 29.10.2010 Kriminalistickým a Expertíznym ústavom Policajného

zboru vyplýva, že po odstránení vrstvy krycej farby a tmelu z čísla boli zistené neupotrebiteľné
mechanoskopické stopy po brúsení, ktorým bolo pôvodné číslo karosérie odstránené. Metalografickým
skúmaním bolo zistené číslo v tvare *XJXGWEXXXYXXXXXX*.

21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia

kúpnej zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“), strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

22. Podľa § 37 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia kúpnej
zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet
kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť mu zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

30. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,

pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

31. Zhodnotením skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním má súd za to, že žaloba je
v celom rozsahu dôvodná. Súd má preukázané, že strany sporu dňa 24.02.2009 v Trnave uzatvorili

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. X. D. modrej farby, rok výroby
XXXX, č. podvozku XJXGXEXAXXYXXXXXX, EČV: I. XXX P.. Žalovaný ako predávajúci, ktorý uzatváral
zmluvu a preberal kúpnu cenu cestou splnomocneného zástupcu Q. I., v zmluve vyhlásil, že je výlučným
vlastníkom tohto motorového vozidla, na ktorom nie je záložné právo, ani nič podobné čo by bránilo
okamžitému voľnému predaju motorového vozidla a žalobca ako kupujúci sa zaviazal ku dňu podpisu

tejto zmluvy prevziať vozidlo a zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu 10.450 eur, k čomu aj došlo, pričom
kupujúci si vozidlo riadne prezrel, bol na skúšobnej jazde a zistil závady na motorovom vozidle, a
to opravovanú karosériu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporné bolo, podľa akého
zákonasaspravujerežimkúpnejzmluvy,ktorúotázkusúdvkonaníriešilakopredbežnú.Vtejtosúvislosti
bolo dôležitým vyhodnotenie článku III. bodu 4 zmluvy o voľbe Obchodného zákonníka a posúdenie

okolností, za ktorých došlo k jej uzatvoreniu.

32. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka vymedzuje pôsobnosť Obchodného zákonníka v
odsekoch 1 a 2 prostredníctvom subjektov ako účastníkov záväzkového vzťahu, kedy sa jedná o
relatívne obchody medzi podnikateľmi a v odseku 3 ide o absolútne obchody, na ktoré je Obchodný

zákonník aplikovateľný aj v prípade, keď je účastníkom iná osoba ako podnikateľ. Podľa § 262 ods.
1 Obchodný zákonník v rámci princípu zmluvnej voľnosti pripúšťa, aby si strany zvolili aplikovateľnosť
Obchodného zákonníka aj na neobchodné vzťahy (ani relatívne, ani absolútne obchody, ale fakultatívne
obchody), kedy si účastníci zmluvy písomne dohodnú použiteľnosť Obchodného zákonníka. Voľba
Obchodného zákonníka vychádza zo zásady čo najširšej zmluvnej voľnosti stranám a umožňuje im,

aby úpravu vzájomných záväzkových vzťahov podriadili prísnejšiemu právnemu režimu Obchodného
zákonníka. O to viac bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že kúpna zmluva v danom prípade je
formulárová predtlačená zmluva, vypracovaná podľa všeobecného vzoru, do ktorej sa dopisovali len
údaje o zmluvných stranách, predmete kúpy, kúpnej cene a dátum. Zmluvné strany ju uzatvorili ako
fyzické osoby nepodnikatelia, keď boli v zmluve označené menom, priezviskom a dátumom narodenia,

resp. rodným číslom. Žalobca si zmluvu prečítal, avšak ustanovenie čl. III bod 4 zmluvy si podľa
vlastného vyjadrenia nevšimol, nevenoval mu pozornosť. Na vypracovaní zmluvy sa nijako nepodieľal. Z
jeho vyjadrenia je zrejmé, že nemal vôľu podriadiť režim kúpnej zmluvy režimu Obchodného zákonníka,
keď predmetom zmluvy bolo ojazdené motorové vozidlo, pri ktorom predávajúci podstatne „spustil“ z
pôvodne žiadanej kúpnej ceny. Vzťahy bližšie neupravené zmluvou sa mali riadiť podľa sporného článku

„ustanoveniami ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov“, ktoré ustanovenie už Okresný súd
Bratislava II v konaní sp. zn. 7C/105/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
4Co/146/2013 v spore P. W.Á. ako kupujúceho vozidla od W. X. a P. Z., v konaní na tunajšom súde v
procesnom postavení žalobcu, vyhodnotil za neplatné, keď vlastníctvo k motorovému vozidla náleží
talianskemu občanovi, ktorému bolo odcudzené a uzavretú zmluvu podriadil pod Občiansky zákonník,

keď ustanovenie článku III bod 4 nevyhodnotil ako dojednanie podľa § 262 Obchodného zákonníka, a
preto ani nebola možná jeho aplikácia.33. Súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka Q. I., prihliadol na skutočnosť, že tento bol pôvodným
žalovaným 2/, voči ktorému bola žaloba právoplatne zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
28.06.2012 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 11.12.2013. Z výsluchu

Q. I. vypovedajúceho už v postavení svedka nemal súd preukázanú vôľu žalobcu ako kupujúceho
uzavrieť zmluvu podliehajúcu Obchodnému zákonníku. Z výsluchu svedka vyplynulo, že išlo o
štandardnú formulárovú zmluvu, ktorú nevypracoval ani svedok Q. I., ale túto zadovážil priamo
majiteľ bazáru, ktorý nemal právnické vzdelanie a túto zmluvu používali v bazáre štandardne pri
všetkých predajoch motorových vozidiel bez výslovne vyjadrenej vôle predávajúcich v prípade, že

vlastníkom motorového vozidla nebola spoločnosť P. W.. W. Y.. R.., t. j. autobazár, ale autobazár bol na
základe osobitného splnomocnenia a preberacieho protokolu splnomocnený na predaj v mene majiteľa/
vlastníka motorového vozidla. Z výsluchu svedka mal súd tiež za preukázané, že Q. I. ako osoba
bez právnického vzdelania formulárové zmluvy vypĺňal, bola to jeho pracovná náplň, ktorú vykonával
namiesto samotného majiteľa autobazáru, p. W., ktorý formulár zmluvy zaobstaral. Formulár zmluvy
sa používal v bazári už v čase, keď p. I. do bazáru nastúpil. O obsahu formulárovej zmluvy so

žalobcom, ani žalovaným, nerokoval, neupozornil zmluvné strany na možnosť uzavretia zmluvy podľa
Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka. Súd z výsluchu svedka mal za to, že
poverený zamestnanec autobazáru, v tom čase Q. I., si plnil pracovné povinnosti používajúc predtlačený
formulár bez výslovného vedomia, že v článku III bod 4 sa nachádza neurčité ustanovenie Dohody
o voľbe zákona, preto ani zmluvné strany nemohol poučiť o význame dojednanej dohody a to aj pre

prípad, že by jej znenie nebolo neurčité. Obdobne ako uviedol už Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí
sp. zn. 4Co/146/2013, ustanovenie článku III bod 4 okrem toho, že nespĺňa náležitosť vôľovej zložky
právneho úkonu nepochybne minimálne na strane kupujúceho, zároveň v prejave absentujúcej vôle nie
je dostatočne určitým, keď z jeho znenia nie je možné ustáliť, že sa jedná o dohodu o voľbe zákona.
Právne vzťahy, ktoré nemajú charakter absolútnych alebo relatívnych obchodov sa ex lege spravujú

Občianskym zákonníkom a tento stav môže byť prelomený len jednoznačnou dohodou účastníkov,
že celý právny vzťah založený zmluvou sa bude riadiť Obchodným zákonníkom. Túto požiadavku
však citované ustanovenie čl. III. ods. 4 kúpnej zmluvy nespĺňalo. Určitosť právneho úkonu treba v
súkromnoprávnej sfére posudzovať vždy vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom
pre interpretáciu obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v

dobe uzatvárania zmluvy. Súd mal preukázané, že vôľa jednej zo zmluvných strán, a to vôľa žalobcu,
nebola podriadiť režim uzatvorenej formulárovej kúpnej zmluvy ustanoveniam Obchodného zákonníka,
preto ustanovenie o voľbe zákona považoval v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatné a celý režim zmluvy podriadený Občianskemu zákonníku.

34. Súd mal ďalej preukázané uznesením ORPZ v Pezinku o prerušení trestného stíhania, že vlastníkom
vozidla, o ktoré sa v konaní jedná zn. X. D., je taliansky občan, ktorému bolo v Taliansku v roku
2006 odcudzené motorové vozidlo s pôvodným VIN číslom v tvare XJXGWEXXXXYXXXXXX a totožné
vozidlo bolo dňa 14.8.2006 na Slovensku prihlásené do evidencie vozidiel pod novým VIN číslom
XJXGXEXAXXYXXXXXX a dňa 20.8.2010 bolo zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní pre

podozrenie,žepochádzaztrestnejčinnosti.Predanékonanienebolopodstatné,ktojepáchateľomtohto
trestného činu. Dňa 24.02.2009 bolo vozidlo zn. X. D. s rovnakým VIN číslom XJXGXEXAXXYXXXXXX
predmetom kúpnej zmluvy medzi žalovaným a žalobcom.

35. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie zásady rímskeho práva, že

nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest
quam ipse habet), a teda, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak
subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol platne ďalej previesť. Na tomto závere nič nemení ani dobromyseľnosť nadobúdateľa ako
kupujúceho v občianskoprávnych vzťahoch. Iná je situácia v obchodnoprávnych vzťahoch, avšak súd

mal už ustálený režim uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko vlastníkom
predmetného motorového vozidla je stále taliansky občan E. J., ktorému bolo odcudzené, každý ďalší
jeho nadobúdateľ uzatváral zmluvu v rozpore so zákonom (§ 123 Občianskeho zákonníka) lebo nebol
jeho vlastníkom, a preto je táto zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Uvedené sa
vzťahuje i na kúpnu zmluvu zo dňa 24.02.2009.

36. K žalobcovmu odstúpeniu od zmluvy súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1
Cdo 48/2010, podľa ktorého predpokladom platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od
zmluvy smerujúceho k zrušeniu zmluvy je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútneneplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Odstúpiť teda možno len od
platne uzavretej zmluvy. Keďže v danom prípade kúpna zmluva platne uzavretá nebola, ani odstúpenie
od nej nebolo platné.

37. Žalobca tým, že plnil z neplatného právneho úkonu, keď zaplatil žalovanému kúpnu cenu 10.450-Eur,
má nárok na jej vrátenie podľa § 457 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Dôsledkom
plnenia z neplatnej alebo zrušenej zmluvy je povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si navzájom všetko, čo
plnením z takejto zmluvy nadobudli (vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán). Zo zákona tak

vzniká synalagmatický záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie viazaná vzájomne na
seba. Každému z účastníkov zrušenej alebo neplatnej zmluvy sa tak zakladá právo na vydanie toho,
čo poskytol druhej zmluvnej strane a povinnosť vrátiť plnenia, ktoré sám dostal podľa takejto zmluvy.
Ak je kúpna zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia
svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný alebo schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal
ako plnenie zo zmluvy. Kupujúcemu tak prislúcha právo na vrátenie kúpnej ceny voči predávajúcemu a

predávajúcemu vznikne právo na spätný prevod vlastníctva k veci.

38. Účastník neplatnej zmluvy, ktorý kúpil odcudzenú vec, splní povinnosť vrátiť plnenie prijaté z
neplatnej zmluvy podľa § 457 Občianskeho zákonníka tiež vtedy, keď vydá vec príslušnému štátnemu
orgánu. Robí tak totiž za toho, kto vec poškodenému odcudzil a predal, plní preto súčasne uvedenú

povinnosť, ktorú má voči druhému účastníkovi neplatnej zmluvy, aj keby tento subjekt mu nebol známy.
Ten, kto vec odcudzil by totiž nemohol úspešne požadovať vrátenie plnenia z neplatnej zmluvy. Z
uvedeného je zrejmé, že osoba, ktorá odcudzenú vec vracia pôvodnému vlastníkovi prostredníctvom
štátneho orgánu, robí tak aj za ostatné osoby, ktoré v reťazi neplatných právnych úkonov odcudzenú vec
scudzovali. Povinnosť vydať vec vlastníkovi sa teda považuje za splnenú aj vtedy, ak je vec vydávaná

poškodenému prostredníctvom príslušného štátneho orgánu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 25.05.2000, sp.zn. 25 Cdo 2432/1999). Tak tomu bolo aj v danom prípade, keďže motorové
vozidlobolovydanéorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,čímdošlozároveňksplneniupovinnostižalobcu
vrátiť plnenie získané na základe predmetnej kúpnej zmluvy od žalovaného.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy za dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny 10.450,-Eur žalobcovi.

40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

41. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania, ktorý súd priznal v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov s
účinnosťoudo31.01.2013.Žalovanýsinesplnilsvojupovinnosťvydaťbezdôvodnéobohateniežalobcovi
riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z
omeškania. Súd mu ich priznal z dlžnej sumy 10.450,-Eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému dňa 20.10.2011, kedy bol už zrejmý začiatok omeškania žalovaného, teda od 21.10.2011

do zaplatenia v uplatnenej výške 9 % ročne.

42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď žalobca bol v
konaní úspešný v plnom rozsahu, neúspech žalobcu bol len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky
( zastavenie konania pre úroky z omeškania uplatnené od podania návrhu do 20.10.2011 uznesením

vyhláseným na pojednávaní). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.