Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/60/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119212564
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119212564.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu 1./: C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. J. - C. XXX, XXX XX J.,
a žalobkyne 2./: C. C., L.. XX.XX.XXXX, J. J. - C. XXX, XXX XX J., proti žalovanému 1./: G. X., L..
XX.XX.XXXX, J. J. - C. XXX, XXX XX J., proti žalovanej 2./: E. X., L.. XX.XX.XXXX, J. J. - C. XXX, XXX
XX J., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaným, ktorí majú nárok na náhradu trov konania, sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16.12.2019 sa žalobcovia domáhali, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakáže žalovaným nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na LV
č.XXX pre obec Buková, k.ú. Buková, parc. KN-C č. XXXX o výmere 327 m2 druh zastavené plochy a

nádvoria a parc. KN-C č. XXXX/X o výmere 180 m2 druh dvor, a to najmä scudziť, zaťažiť, či prenajať
až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súčasne žiadali, aby súd rozhodol o uložení povinnosti
podať žalobu žalobcom v lehote 30 dní.

2. Návrh žalobcovia odôvodnili tým, že na súde sa vedie konanie navrhovateľ o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Ďalej uviedli, že majú za to, že z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva

opodstatnenosť návrhu, nakoľko žalovaní ponúkli realitnej kancelárii svoje nehnuteľnosti na predaj
vrátane vstupu do ich rodinného domu s trvalým pobytom. Vstup po dohode so žalovanými majú od
roku 1997 k nehnuteľnostiam žalobcov prechodom z časti pozemku žalovaných na parc. č. XXXX, a
to z dôvodu, že iný vstup k rodinnému domu č. XXX nie je možný. Na základe súhlasu žalovaných a
Obecného úradu Buková žalobcovia vybudovali oplotenie a bránu v roku 1997. Naposledy vo februári
2018 žiadali žalobcovi a cestou starostu obce o vecné bremeno k časti predmetnej nehnuteľnosti na

parcele č. XXXX, s čím nepochodili. Takže od marca 1997 majú pozemok ohradený vrátane časti parcely
č. XXXX, nakoľko žalobcom bolo povedené, že žalovaní majú dostatok pozemku. Napriek tomu, že
predmetný pozemok je nevyužiteľný (1x elektrický stožiar a 1x telefónny stĺp) tak ho od roku 1996
žalobcovia kosia a starajú sa o pozemok, nakoľko ho majú za bránou i v príjazdovej ceste k rodinnému
domu č. XXX a i napriek tomu, že je uvedený na cudzom pozemku. Žalovaných viackrát kontaktovali,
avšak bezúspešne, pričom od roku 2002 spolu nekomunikujú.

3. Žalobcovia k návrhu pripojili: fotodokumentáciu inzercie predaja nehnuteľnosti žalovaných č.l. 3-6,
protokol o vytýčení pozemku č.l. 7, oznámenie o ohlásení drobnej stavby č.l. 8, ohlásenie drobnej
stavby č.l. 9, mapa skutočného stavu č.l. 10, záznam podrobného merania č.l. 11, geometrický plán č.l.
12-13, fotka brány č.l. 14, odpoveď na sťažnosť č.l. 15, 16, čiastočný výpis z listu vlastníctva č.XXXX
č.l.5, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX č.l.6, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX č.l. 7,

Geometrický plán č.l.8-9, výpis z katastrálnej mapy č.l. 10-11, fotodokumentáciu č.l. 12-15, výzva č.l.17, záznam z pokusu o doručenie zásielky č.l. 18, stanovisko k žiadosti č.l. 19-územný plán obce Horné
Orešany č.l. 20-22, kópia katastrálnej mapy č.l. 23-24, letecká snímka prístupu č.l.25.

4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojenými listinnými
dôkazmi tak, ako boli popísané vyššie

5. Súd návrh posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods.2 písm. b) a c) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami (c)), niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala (d)),

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené

16. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), každý má právo
vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok
nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

18. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Procesným inštitútom, ktorý umožňuje bezodkladne poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným právam, je neodkladné opatrenie. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia

byť aspoň osvedčené, nemusia byť zatiaľ dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená,
že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie
stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Súčasne však v súlade s ustanovením § 324 ods. 3
CSP nesmie ísť o prípad, kde možno dosiahnuť rovnaký cieľ zabezpečovacím opatrením.

20. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané vlastnícke právo žalobcov ako aj žalovaných
k dotknutým nehnuteľnostiam. Ďalej mal súd preukázané, že žalobcovia využívajú v súčasnosti právo
prechodu cez pozemok žalovaných, a to reálne parcelu č. XXXX k svojim pozemkom, pričom totoprávo využívajú so súhlasom žalovaného na podklade vzájomných rokovaní z 90-tych rokov. Ďalšie
tvrdenie, že neexistuje iný prístup na pozemok žalobcov v konaní súd nemal preukázaný, nakoľko
uvedené zostalo len v rovine tvrdenia žalobcov a nebolo uvedené preukázané skutočným stavom -

fotodokumentáciou, keďže z obsahu katastrálneho portálu mal súd preukázané, že pozemky žalobcov
sa nachádzajú blízko hlavnej cesty. Uvedené však nie je podstatné pre posúdenie podaného návrhu, a
preto súd bližšie už tieto okolnosti neskúmal, ale zaoberal sa podstatou návrhu žalobcov. Je potrebné
si uvedomiť, že právny systém v Slovenskej republike je v súčasnosti (oproti minulosti) postavený na
zásade rešpektu štátu, ale aj tretích osôb k súkromnému vlastníctvu, čo vyjadruje aj citovaný článok 20

ods. 1 Ústavy, ktorý výslovne vyjadruje právo vlastniť majetok a súčasne v článku 20 ods. 4 Ústavy je
vyjadrené, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a súčasne vo verejnom
záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Súčasne § 123 OZ vyjadruje, čo je imanentnou
súčasťou vlastníckeho práva, a to je vec držať, užívať, požívať jej plody a nakladať s ňou, t.j. právo
ju predať. Uvedené oprávnenia vlastníka by mohlo byť možné obmedziť len zo zákonných dôvodov,
pričom skutková situácia, ktorú popísali žalobcovia - že užívajú na základe dohody majetok žalovaných

takýmto zákonným dôvodom nie je. Žalovaní majú právo predať svoj majetok tretej osobe, pričom ani
súd ich v tomto za takto zisteného stavu obmedziť nemôže, nakoľko by šlo o neprimeraný zásah do
vlastníckeho práva žalovaných. Rovnako nemožno zakázať žalobcom svoje pozemky prenajať, nakoľko
možnosť prenajatia nehnuteľnosti je rovnako, jedným zo základných práv vlastníka pri nakladaní s
vecou, ktorú nemožno obmedziť len preto, že žalobcovia to považujú za vhodné a primerané. Žalovaní

teda realizujú len práva vlastníka dané im Ústavou a zákonmi a nekonajú nič nekalé, alebo zasahujúce
do práv žalobcov. Súd je toho názoru, že žalobcom momentálne nič nebráni v užívaní prechodu cez
pozemok žalovaných, a preto tu nie je potrebné ani vydávať neodkladné opatrenie. Ak by žalovaní
bránili dohodnutému prechodu k vlastníctvu žalobcov, a títo by nemali iný prístup k svojej nehnuteľnosti,
tak v tom prípade by bolo možné uvažovať nad neodkladným opatrením, ktoré by uložilo povinnosť

žalovaným umožniť prechod žalobcom cez ich pozemok v nevyhnutnej miere. Takéto niečo však zistené,
ani tvrdené nebolo, a preto aj keby taký návrh bol podaný, súd by ho nateraz ako nedôvodný zamietol.
Súčasne ak niekto so súhlasom vlastníka kosí jeho pozemok, prípadne ho inak udržuje, pričom tak
ako v tomto prípade si je vedomí vlastníctva majiteľa pozemku od počiatku, nič ho neoprávňuje v jeho
domnelých vlastníckych požiadavkách voči skutočnému vlastníkovi pozemku, nakoľko len tento má

práva na pozemok, hoc by sa akokoľvek zdalo koscovi, že tento užíva majetok ako svoj, nakoľko nejde
o dobromyseľnú držbu a chýba hoci aj domnelý titul nadobudnutia. Žalobcovia, preto nemajú postavenie
a oprávnenie vlastníka k pozemkom, hoc si to môžu na základe nerušeného užívania myslieť, čomu
však odporujú všetky predložené dôkazy, z ktorých plynie vlastníctvo žalovaných a vedomosť žalobcov o
tom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti (preukázané riadne vlastníctvo žalovaných, neexistujúce

majetkové právo žalobcov k pozemkom) návrh žalobcov smerujúci k obmedzeniu vlastníckeho práva
žalovaných ako nedôvodný zamietol, nakoľko za tohto stavu, takémuto návrhu nemožno vyhovieť.
Nakoľko súd návrh ako nedôvodný zamietol, nerozhodoval ani o uložení povinnosti žalobcom podať
akúkoľvek žalobu.

21. Podľa § 5 OZ, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na
obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je
dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.

22. Súd konštatuje, že tak, ako plynie z obsahu listov z Obecného úradu Buková z roku 2004 bolo by

dobré, aby sa sporové strany stretli a dohodli, nakoľko súčasný stav sa môže pre žalobcov zmeniť v
prípade predaja majetku žalovanými. Stretnutie je možné realizovať aj na neutrálnej pôde (na Obecnom
úrade s jeho súhlasom a pod jeho dohľadom), pričom však je potrebné, aby strany sa správali slušne,
slušne spolu komunikovali a doriešili spornú otázku zmierlivo, čo je často najrýchlejší, najlacnejší, a
najúčinnejší spôsob riešenia. Súd pripomína žalobcom, že nemôžu zakázať predaj majetku žalovaných,

ktorý im patrí, a podľa toho by sa mali aj správať, pričom mali by zvážiť, či majetok nechcú sami kúpiť
(ak majú na to prostriedky), čo by bolo v konečnom prostriedku najjednoduchším riešením (už by nemali
suseda tohto, ani ďalšieho suseda a pozemky aj dom by boli ich), pričom žalovaní by mali zvážiť, ak by
bol možný predaj žalobcom, či im poskytnú zľavu z ceny. Ak by neprichádzala do úvahy kúpa žalobcami,
vzhľadom na existujúci stav je potrebné, aby žalovaní v prípade predaja pozemku upozornili kupujúceho

na existujúci stav nehnuteľnosti, a to práva prechodu žalobcov, ktorý sa reálne realizuje v záujme
predchádzania ďalším sporom. Súd záverom žalobcom uvádza, že v súčasnosti je sporové súdne
konanie (ako toto) ovládané princípom procesnej aktivity strán, t.j. strany sú povinné uviesť skutkové
tvrdenia, označiť dôkazy, predložiť ich, pričom ak tak neurobia, súd vychádza zo zisteného stavu a inédôkazy, ktoré strany nenavrhli v zásade nevykonáva. Preto vždy pred podaním žaloby, zvlášť ak môže
ísť o právne zložitú vec, je potrebné zvážiť prípadnú poradu s odborne zdatnou osobou (advokátom),
a ak strana nemá na neho prostriedky, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktorá za splnenia

zákonných podmienok pridelí strane bezplatného právneho zástupcu.

23. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

26. Podľa ČL. 17 CSP, Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení

tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní ako účastníci plne úspešní, keďže návrhu sa zamietol v
celom rozsahu. A teda súd vyhodnotil úspech žalovaných ako 100%. Vzhľadom na uvedené súd by
mal rozhodnúť tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%.
Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške
trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobcovia sú povinní

zaplatiť žalobcom 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd v
súlade so zásadami uvedenými v ČL.17 CSP rozhodol podľa ČL. 4 ods. 2 tak, že náhradu trov konania
žalovaným nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015),
keďže im žiadne v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.