Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201079
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118201079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Z. Š., G..

XX.XX.XXXX, K. M. G. XXXX/X, XXX XX O., právne zastúpený Mgr. Ernest Vokál, so sídlom Hlavná
61, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so
sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu nemajetkovej umy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10 000 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 01.02.2018 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 10 000
€ z titulu nemajetkovej ujmy.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že dňa 15.09.2015 bol vyhotovený videozáznam počas výkonu
služby príslušníka PZ služobne zaradeného na ODI OV ORPZ v Prešove, práporčíka M. Ľ., a to
druhým členom hliadky dňa 15.09.2015. Predmetný videozáznam zdokumentoval dychovú skúšku
žalobcu na alkohol, ktorú musel vykonať v rámci cestnej kontroly. Tieto videozáznamy sa ukladajú
do počítačov umiestnených na ODI OR PZ v Prešove zabezpečené jednotným heslom, ktoré mali

k dispozícii jedine príslušníci PZ služobne zaradení na ODI OR PZ v Prešove. Videozáznam bol
nezákonne skopírovaný a dňa 30.12.2016 neoprávnene zverejnený na internetovej sieti z nezistenej
IP adresy na stránkach www.youtube.com s názvom „E. J. C. O. J.“. Len
na predmetnej stránke je ku dňu 16.01.2018 viac ako 20 videí, ktoré majú spolu už viac ako 430000
videní. Na stránke www.mojevideo.sk dosiahla sledovanosť neoprávnene
zverejneného videa dokonca viac ako 500 000. Videozáznam bol prebratý aj médiami s celoslovenskou
pôsobnosťou ako napr. bulvárne noviny Nový čas, Pluska, televízia Markíza a veľa ďalších. Taktiež

viacero celoslovenských médií zneužilo zmedializovanie osoby žalobcu pri dopravnej nehode zo dňa
03.04.2017, ktorej bol účastníkom a túto dopravnú nehodu spojili s predmetným záznamom z dychovej
skúšky, čím opätovne výrazne sťažili jeho spoločenské spolunažívanie. Z dôvodu neoprávneného
zverejnenia videozáznamu došlo k vážnemu poškodeniu jeho cti a dôstojnosti, ktorú pociťuje jeho
rodina, ktorá je spolu s ním vystavená verejnému posmechu. Následne cituje § 11 - 13 OZ ako aj
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., pričom má za to, že v prejednávanej veci došlo k vzniku škody,
resp. nemajetkovej ujmy nesprávnym úradným postupom. V závere žaloby žalobca uvádza, že štát

zastúpený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je povinný zabezpečiť také podmienky, aby neboli
zverejňované a zneužívané videozáznamy, ktoré boli zadovážené pri výkone služby a sú nezákonným
zásahom do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Porušením tejtozákonnej povinnosti došlo k zosmiešneniu osoby žalobcu pred širokou verejnosťou a k poškodeniu jeho
dôstojnosti a cti ako aj dôstojnosti a cti jeho rodiny.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 26.04.2018 (č. l. 38 - 41), v ktorom uviedol:
2.1. Žalovaný) citoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a predovšetkým § 9 pojednávajúceho
o nesprávnom úradnom postupe. Má za to, že predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sú:
a) nesprávny úradný postup,

b) škoda,
c) príčina a súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
2.2. K prvej podmienke zodpovednosti štátu za škodu žalovaný uviedol, že je nesporné, že žalobca
bol podrobený dychovej skúške na alkohol hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu oddelenia
výkonu služby ORPZ v Prešove. Z predmetnej dychovej skúšky bol neznámou osobou vyhotovený
obrazovo-zvukový záznam. Žalovaný ďalej uviedol, že porušenia dopravných predpisov na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa vo výkone služby zaznamenávajú použitím služobnej
videokamery značky JVC, ktorá je evidovaná na ODI OR PZ PO. Záznamy z videokamery sa uchovávajú
v na to určenom služobnom počítači vo výjazdovej miestnosti ODI ORPZ Prešove, pričom predmetný
videozáznam nie je evidovaný. Aj keď videozáznam zo žalobcovej dychovej skúšky bol vyhotovený,
nebolo preukázané, že videozáznam bol vyhotovený povereným príslušníkom ODI OR PZ PO. Žalovaný

ďalej uviedol, že videozáznam z dychovej skúšky žalobcu nebol zverejnený na žiadnej oficiálnej
internetovej stránke, prípadne verejnom profile na sociálnych sieťach, ktorými disponuje Ministerstvo
vnútra SR.

3. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 11.03.2019, na ktorom vykonal dokazovanie

obsahom listín tvoriacich súdny spis, prehratím videí z výkonu dychovej skúšky žalobcu a výsluchom
žalobcu, pričom zistil nasledujúce:
3.1. Uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. ČVS:SKIS-43/OISV-
V-2017 zo dňa 07.04.2017 došlo k odovzdaniu veci podozrenia, že: „Dosiaľ nestotožnený príslušník PZ
služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v Prešove v presne nezistený deň od mesiaca august 2015 do

30.12.2016 v Prešove na ODI ORPZ zo služobných počítačov určených na ukladanie videozáznamov a
záznamov z výkonu služby skopírovaním zneužil videozáznam zhotovený počas výkonu služby v O. G.
F.. M. tým, že dňa 30.12.2016 ho neoprávnene zverejnil na internetovej sieti z nezistenej IP adresy na
stránkach www.youtube.com s názvom „. J. C. O. J.. Z tohto uznesenia je
zrejmé, že k predmetnej veci bol podľa zverejneného videozáznamu stotožnený príslušník PZ práporčík

M. Ľ., služobne zaradený na ODI OVS OR PZ v Prešove. Z obsahu jeho výpovede vyplynulo, že na
uvedený skutok si nepamätá, po vzhliadnutí uvedeného videozáznamu sa na tomto opoznal. Uviedol,
že ak sa jedná o priestupky zaznamenané na videokameru, nevie čo sa s týmito videozáznamami
ďalej deje. Do spisového materiálu boli zabezpečené aj záznamy o výkone služby príslušníka PZ
podpráporčíka M. Ľ.. Z porovnania týchto záznamov z výkonu služby a obsahu výpovedí bolo zistené, že

v čase vyhotovenia uvedeného záznamu dňa 15.09.2015 vykonával službu s nadpráporčíkom M.. A. A.,
služobnezaradenýmtaktiežnarovnakomútvare.Zuzneseniaďalejvyplýva,žepredmetnývideozáznam
bol vyhotovený počas výkonu služby príslušníka PZ služobne zaradeného na ODI OVS ORPZ v Prešove
podpráporčíka M. Ľ., a to druhým členom hliadky dňa 15.09.2015. Sťažnosť podaná žalobcom voči
tomuto uzneseniu bola ako nedôvodná zamietnutá Okresnou prokuratúrou Prešov rozhodnutím sp. zn.

1 Pn/ 154/17/7707-8 zo dňa 21.06.2017.
3.2.Žalobcaďalejsúdupredložildokladotom,žepožiadalopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škody Ministerstvo vnútra (č. l. 11-12).
3.3. Rovnako žalobca súdu predložil ukážky z elektronických médií, kde sa nachádzajú články ohľadne
predmetnej dychovej kontroly a následnej nehody spôsobenej žalobcom spolu s vyobrazením jeho tváre

v celom rozsahu. Články majú názov napr.: „. O. G. Q. C. A. A. O..“., „., C. K. T. G.Z. O. O. C. M. O.: J.
Ž. G. O..“., „. K. Š. O. Y. Z. A. T.: „. A. O. J..“. a pod.
3.4. Žalobca súdu predložil aj internetový inzerát o možnosti kúpy trička s vetou „. A. O. J..“.
3.5. Ako vyplynulo z prehratých videí, na týchto je zobrazená dychová skúška žalobcu, ktorý zjavne
nevedel,pretožetoniejebadateľnéaniztohtozáznamu,žejenatáčanýapočasvýkonudychovejskúšky

pri problémoch s potrebnou dobou výdychu, uvedenú skutočnosť komentoval a následne komentoval aj
jej výsledok a vôbec vykonávanie dychovej kontroly, a to aj rôznymi vulgárnymi výrazmi.
3.6. Pokiaľ ide o výsluch žalobcu a následky spôsobené zverejnením videozáznamu v jeho živote, tieto
vyplynuli z jeho výpovede, keď žalobca uviedol nasledujúce: „No a teraz rozumiete toto všetko cez teninternet, ja to vidím tak, že ak oni to zaznamenali počítač, ja by som proti tomu nič nemal, tak sa zasmiali,
ja by som sa zasmial. Ale ako náhle to dali na internet, tak to už ma naštvalo, lebo to zasiahlo do
rodinných záležitostí, rozumiete. Ja som sa nemohol ukázať. Ja Vám poviem predvčerom som stál na

MHD zastávke, lebo chodím kŕmiť psov, sedím pred večerom a áut plno a jedno pribrzdilo a hovorí „.,
J. C. O. J.? X,XXX“.. No a rozumiete, tí ľudia okolo sa začnú smiať, ja sa toho nemôžem zbaviť. Idem
do MHD, žiaci: „To je ten ujo. Ujo, to ste vy toto sa sfotíme s vami“. A ja si dávam čiapku všelijak tak, že
hovorím, to nie som ja, to je asi možno dajaký bratranec abo čo, tak niekedy sa mi podarí, niekedy nie to
oblbnúť tých ľudí. Idem ku garáži, to sa mi často stáva, kde bývam. Spoza garáži deti sa hrajú, „. C. O. J.,

J. C. O. J. no a teraz ľudia idú rozumiete a smejú sa z toho. Alebo si hovorím, tak kľud budem mať aspoň
v dedine odkiaľ pochádzam, A. Ľ., to je 60 km dedina, prídem tam, príde 7 ročný chlapec ku mne a mi
hovorí tak: „. Č. F., A. O. J., A. Z..“., nehovor a odkiaľ? „Ta môj brat 14-ročný to má stiahnuté z internetu
a sme sa strašne smiali.“ No a vec je taká, že nielen to. Ale stretávali ma, minulý rok mi jeden známy ma
zastavil a mi hovorí, „ty počúvaj, na Šarišskom hrade, tu jak je letisko hore, to je Kapušanský, tam firma
mala nejaké „show“ a oni toto tam prehrávali, váľali sa hovorí zo smiechu“ no a skrátka, kde sa pohnem,

všetci o mne vedia. Už susedov chlapec, ktorý je v USA mi hovorí, „Slováci v USA to videli, ale odkážte
ujovi, že nech sa nebojí, nech to dá na súd, lebo polícia v Amerike to rieši tak, ak má podozrenie na
niekoho, že má vypité, tak nekontroluje, bielou čiarou okolo kraja urobia dvojmetrovú a musí sa prejsť.
Keď sa zakýve, vtedy už je podozrenie. Inak hovorí nekontrolujú, nech sa ujo nebojí, nech sa atď.“ No
a teraz vo Veľkej Británii mám dve dcéry, jedna študuje na Cambridge Univerzite, mi hovorí, už tam o

tom vedia, už toto. Dcéru mám tu učí na strednej elektrotechnickej, mi hovorí, ani prosím ťa nechoď tu,
lebo učiteľky povedali, že všetci žiaci to už majú doma stiahnuté na internete, no videá atď., smejú sa z
toho a už sa ma pýtajú žiaci, či nie som ja jej otec, že som aj vulgarizmy použil, „Boha a do pi som tam
povedal“. No a dcéra mi hovorí, ani ma nenavštevuj ani nič, keď tak, ja poviem, že to nie si ty môj otec, že
tých Š. je tu viac v O., no tak, že sa ani nemôžem ísť pozrieť k dcére do školy abo sa tak nejak stretnúť,

no skrátka narobilo mi to veľké problémy. Teraz v činžáku ani nehovorím, rozumiete, tie posmešky, lebo
už niektorí ma nazvali celebrita v zápornom zmysle, no tak ja už sa hanbím, ja sa bojím svojho tieňa, že
keby sa to nebolo zverejnilo, ja som už od XX.XX. ja sa toho nemôžem zbaviť, ja kde idem, rozumiete,
sa mi posmievajú ľudia, už na úrad, keď niečo idem vybaviť, to nie ste vy a niektorí majú záporný prístup
ku mne, aby ma vybavili. Tak ja som si toto zaslúžil?“

4. Pokiaľ ide o zvolenú obranu žalovaného, že tento nemôže byť zodpovedný za spôsobené následky
zverejnením videozáznamu preto, že to nebol on, kto tento videozáznam zverejnil, treba zdôrazniť,
že skutkové vymedzenie návrhu sa netýkalo tejto skutočnosti, ale týkalo sa toho, že štát zastúpený
MinisterstvomvnútraSRakoorgánompoddohľadovúčinnosť,ktoréhopatríPolicajnýzborSR,nevytvoril

také podmienky, aby nedošlo k neoprávnenému použitiu záznamov zhotovenými policajtmi pri výkone
služby.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:

Podľa § 11 OZ - Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods.4 - Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 zákona
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä naa) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

6. Zákon č. 514/2003 Z.z. (a ani predošlý zákon č. 58/1969 Zb.) bližšiu definíciu pojmu nesprávneho
úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s
výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k

porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla
nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu
posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

7. Zodpovednosť za nesprávny úradný postup je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu

(bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito
podmienkami sú: 1) existencia škody a/alebo nemajetkovej ujmy (ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2)
nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom.
7.1. Podľa § 69 ods.2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (v znení účinnom ku dňu vykonania

dopravnej kontroly) - Policajný zbor je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh, vyhotovovať
zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných a zvukové, obrazové alebo iné
záznamy o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
7.2. Ustanovenie § 69 ods.2 zákona č. 171/1993 Z.z. oprávňuje Policajný zbor vyhotovovať zvukové,
obrazové alebo aj iné záznamy, ak je to potrebné na plnenie zákonných úloh vymedzených zákonom.

Ustanovenie však limituje výkon tohto oprávnenia len na miesta verejne prístupné. Policajný zbor
je oprávnený vykonávať predstavené oprávnenia aj bez súhlasu osôb. Dôvodom realizácie týchto
aktivít je predovšetkým predchádzanie ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti, či zaisťovanie
bezpečnosti osôb alebo objektov. Vyhotovenie záznamov sa spravidla realizuje umiestnením pevnej
kamery na miesto verejne prístupné. Zároveň je Policajný zbor oprávnený vyhotovovať takéto záznamy

aj o priebehu služobnej činnosti, resp. priebehu realizácie služobného zákroku. V praktickej rovine ide
najmä o upevnenie malej kamery na výstroj policajta, ktorý vykonáva služobnú činnosť, resp. vykonáva
služobný zákrok. Zmyslom takéhoto postupu je kontrola legálnosti vykonávania služobnej činnosti a
zákrokov. Druhou stranou tohto oprávnenia je povinnosť, aby získaný záznam bol zabezpečený proti
neoprávnenému prístupu, zmene, zničeniu, zneužitiu alebo neoprávnenému spracovaniu. Zároveň

nemá byť archivovaný dlhšie ako je to nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa jeho spracovania.

8. V prejednávanej veci bol policajtmi vyhotovený videozáznam z priebehu výkonu dopravnej kontroly
žalobcu. Táto bola vykonaná na verejnom mieste - miestnej komunikácii, pričom z vyhotoveného
záznamu sa nejaví, že svedkami tejto kontroly boli iné osoby. Ustanovenie § 69 ods.2 zákona č.

171/1993 Z.z. je zákonným podkladom na vyhotovenie obrazového a zvukového záznamu o priebehu
služobnej činnosti. Žalobca o takejto zákonnej možnosti mal vedieť a tomu svoje konanie a správanie
prispôsobiť. V posudzovanej veci však treba brať do úvahy, že žalobca nevedel, že je snímaný a
javí sa, že snímanie bolo robené utajeným spôsobom (žalovaný nevedel súdu ozrejmiť akou kamerou
bolo snímanie urobené). Uvedená skutočnosť je tak v neprospech žalovaného, pretože v čase, keď

monitorovanie nie je vykonávané pri všetkej činnosti policajta, by súd očakával, že kontrolovaný subjekt
bude na snímanie upozornený.
8.1. Nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané, že záznam bol vyhotovený aj inou osobou ako
policajtom. Potom bolo základnou povinnosťou Policajného zboru urobiť také opatrenia, aby vyhotovený
záznam nebol vynesený mimo služobný počítač, v ktorom bol uložený. Na zodpovednosti žalovaného

nič nemení to, že sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá záznam vyniesla a osobu, ktorá záznam zverejnila na
internete. Pre existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného (nezabezpečenie
pred únikom záznamu) a ujmou vzniknutou zverejnením záznamu je podstatné to, že bez úniku
záznamu by k jeho zverejneniu nedošlo (únikom záznamu treba rozumieť aj jeho neoprávnené
skopírovanie osobou s oprávneným prístupom k nemu). Ak teda k záznamu neexistoval tzv. oprávnený

prístup, ktorý by umožnil identifikovať osobu, ktorá si ho prezerala a skopírovala a ktorá by tak
mohla byť braná na zodpovednosť za jeho únik, nevie si súd predstaviť zodpovednosť inej osoby
ako štátu, za ujmu ktorú utrpel žalobca zverejnením záznamu, keďže podstatnou podmienkou pre
zverejnenie záznamu bolo práve porušenie povinnosti žalovaného prijať opatrenia takémuto konaniupredchádzajúce. Zodpovednosť štátu ako zodpovednosť objektívna je zodpovednosťou za výsledok,
ktorý v prejednávanej veci nepochybne nastal. Konanie alebo opomenutie (ďalej len konanie) je príčinou
škody poškodeného, ak by pri neexistencii takéhoto konania škoda nevznikla. Porušenie povinnosti

žalovaného bolo „conditio sine qua non“ (nutnou podmienkou) vzniku následku. Bez odmyslenia si
porušenia povinnosti žalovaného (týkajúcej sa ochrany záznamu pred nezákonným zmocnením sa ho)
by totiž pri netvrdení zhotovenia záznamu aj inou osobou ako policajtom, by k jeho zverejneniu a s tým
spojenej ujmy žalobcu dôjsť nemohlo.
8.2. Ujma žalobcu dostatočne vyplýva z jeho výsluchu, pričom uvedeným tvrdeniam nemá súd dôvod

neveriť. Narážky cudzích osôb vrátane maloletých detí by podľa súdu za ujmu považoval každý
človek v postavení žalobcu. Z oboznámených videí a komentárov k nim je nepochybné, že zníženie
cti (pričom cťou súd rozumie vážnosť, ktorú človek požíva v očiach členov spoločnosti) a ľudskej
dôstojnosti (dôstojnosťou súd rozumie morálny vzťah človeka k sebe samému a spoločnosti
k jednotlivcovi) žalobcu bolo širokorozsiahle a trvá doteraz. Rovnako súdu nebolo preukázané, že

česť a dôstojnosť žalobcu už pred zverejnením videa bola nejakým spôsobom spochybnená. Vďaka
zverejnenému videu sa žalobca stal objektom najsledovanejšej televízie Markíza pre banálnu nehodu
(ktorých je množstvo), ktorú spôsobil a to nie pre samotnú nehodu ale práve pre záznam z dopravnej
kontroly. Ujma žalobcu je zvyšovaná aj nedostatkom akejkoľvek sebareflexie a náznaku ospravedlnenia
zo strany žalovaného, ktorý naopak aj súdu (napriek už existujúcim záverom inšpekcie MV SR) poskytol

vyjadrenie akoby záznam policajtmi ani vyhotovený nebol.
8.3. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd má žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 10000 € za primeranú.

9. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9.1. Žalobca v konaní plne úspešný, má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p.
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.