Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 12, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/239/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815207229
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7815207229.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobkyne: 1/ F. Š., V. XX.XX.XXXX,

B. P. Q. XXX, XXX XX L., a 2/ F. Š., V. XX.XX.XXXX, B. P. F. X, XXX XX I., žalobkyňa 1/ zastúpená
splnomocnenouzástupkyňou-žalobkyňou2/,protižalovanému:J.N.,V.XX.XX.XXXX,B.P.I.XXX,XXX
XX I., zastúpenému JUDr. Ladislav Török, Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, IČO: 43023096, o zaplatenie
1 577,76 € istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni 2) sumu 250,00 Eur istiny s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania od 9.6.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni 2) právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Z a s t a v u j e konanie ohľadom žaloby žalobkyne 1) a nepriznáva náhradu trov konania vo vzťahu
medzi žalobkyňou 1) a žalovaným.

IV. U k l a d á Slovenskej pošte a.s., prevádzkovateľovi systému, IČO: 36631124 so sídlom Partizánska
cesta 9, 975 99 Banská Bystrica vrátiť žalobkyni 2) súdny poplatok vo výške 71,30 Eur v lehote do 30

dní od doručenia právoplatného rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa 1/ sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej 1327,76 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 9.6.2015 do zaplatenia a
zaplatiť náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa 2/ sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť jej 250,00 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 9.6.2015 do zaplatenia a
zaplatiť náhradu trov konania.

3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz 10C/239/2015-12 zo dňa 7.7.2015, voči ktorému v zákonnej
lehote podal odpor žalovaný. Pred začatím predbežného prejednania sporu žalobkyňa 1/ zobrala žalobu
späť ohľadom svojho nároku, navrhla konanie zastaviť, vrátiť súdny poplatok a nepriznať trovy konania
žiadnej zo strán, pričom ako dôvod späťvzatia žaloby uviedla zlý zdravotný stav a vysoký vek 91 rokov,
trpí nádorovým ochorením, ktoré má v ústnej dutine, preto je s ňou ťažká komunikácia a je úplne hluchá.
K späťvzatiu žaloby došlo prostredníctvom jej splnomocnenej zástupkyne - žalobkyne 2/.

4. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a so zastavením konania, ale žiadal priznať náhradu trov
konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.5. Výrok o zastavení konania ohľadom žaloby žalobkyne 1/ sa opiera o ustanovenie § 144, 145 a 146
zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku.

6. Žalobkyňa 2/ si uplatňovala žalovanú sumu z dôvodu, že žalovaný si od nej požičal finančné
prostriedky v roku 2013 vo výške 250 Eur na základe ústnej zmluvy s tým, že žalovaný jej mal
peniaze vrátiť, avšak nebol stanovený presný dátum splatnosti pôžičky. Žalobkyňa 2/ viackrát urgovala
žalovaného o vrátenie finančných prostriedkov a to telefonicky aj osobne. Žalovaný jej oznámil, aby to
tak nechala a preto písomne požiadala žalovaného o splnenie dlhu a to vrátenie pôžičky výzvou zo

dňa 25.5.2015, ktorá bola doručená žalovanému 27.5.2015. Vo výzve bola žalovanému určená lehota
na splatenie pôžičky do 10 dní od doručenia výzvy a žalovaný tak mal urobiť do 8.6.2015. Žalovaný
dlh nevrátil a preto sa dostal do omeškania a žalobkyňa 2/ si uplatnila zákonný úrok z omeškania od
9.6.2015 do zaplatenia. Žalobkyňa 2/ poukázala na ustanovenie § 657, 559 a 563 zákona č. 40/1964 Zb.
- Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia
žalobkyne 2/ k odporu voči platobnému rozkazu vyplýva, že nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného a

spochybňovaniu roku, kedy mu finančné prostriedky požičala uviedla, že bolo to pred rozchodom
žalovaného s E. H., pričom koncom roka 2012 boli ešte v partnerskom vzťahu, nakoľko jej v roku
2013 pomáhal so sťahovaním. Na preukázanie toho, že požičala finančné prostriedky vo výške 250 Eur
žalovanému, navrhla vypočuť ako svedkov E. H. a F. Y.. Žalobkyňa 2/ vo svojej výpovedi pred súdom
uviedla, že finančné prostriedky požičala žalovanému v roku 2013 bez bližšieho určenia dátumu, lebo

si ho nepamätala. Peniaze požičala vo svojej kancelárii v Rožňave na ulici Vajanského, kde sa dostavil
žalovaný aj so sestrou žalobkyne 2/ E. H.. Žalovaný požiadal o pôžičku vo výške 200 Eur a následne
si pýtal ešte 50 Eur. Požičaná suma mala byť na zaplatenie leasingovej splátky a ešte iných výdavkov.
Finančné prostriedky požičala len žalovanému a dohodli sa na tom, že jej ich môže vrátiť aj po čiastkach
aj po 10 Eur. Pri pôžičke nebola žiadna ďalšia osoba, ale vo vedľajšej kancelárii bola riaditeľka škôlky,

ktorá to počula a keď odišli, pýtala sa na to, či zase prišli po peniaze. Jednalo sa o navrhnutú svedkyňu
F. Y.. V čase pôžičky žalovaný a sestra žalobkyne 2/ už spolu neboli, ale sa spolu kontaktovali, žalovaný
ešte prebýval s ňou v byte. Poskytla mu peniaze v hotovosti a to dve stoeurové bankovky a jednu
päťdesiateurovú bankovku.

7. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobu žalobkýň 1/, 2/ považoval za
nedôvodnú, nakoľko nikdy si od nich nepožičal žiadne finančné prostriedky. Koncom roka 2012 sa
rozišiel s E. H., sestrou žalobkyne 2/, ktorá sa doteraz nezmierila s ich rozchodom a snaží sa mu
znepríjemňovať život. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobkyne 2/ sa nezakladajú na pravde, o čom
svedčí fakt, že žalovaný sa so sestrou žalobkyne 2/ rozišiel už v decembri 2012 a rozchod bol

sprevádzaný nezhodami. Bolo by preto nelogické, aby po takto zhoršených vzťahoch žalobkyňa 2/
požičala bez akéhokoľvek potvrdenia žalovanému 250 Eur v roku 2013, dokonca bez určenia dátumu
splatnosti. Žalovaný v konaní pred súdom popieral skutočnosť, že by uzavrel zmluvu o pôžičke so
žalovanou 2/ na sumu 250 Eur. Potvrdil, že niekedy bol v kancelárii žalobkyne 2/ aj spolu s bývalou
družkou E. H., ale keďže sa rozišiel s ňou v roku 2012, tak v roku 2013 si nemohol požičiavať peniaze od

žalobkyne 2/. Zdôraznil, že dôležitou skutočnosťou je aj to, komu žalobkyňa 2/ požičala peniaze, pričom
žalovaný ako svedok by nevedel potvrdiť, že v jeho prítomnosti by si E. H. požičala sumu 250 Eur. Po
rozchode s E. H. žalovaný býval v I. a ešte občas sa spolu kontaktovali a asi raz bol u nej v jej byte.
Nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, nakoľko nevie dokázať, že si nepožičal finančné prostriedky. V
konaní predložil potvrdenie o predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a tiež prehľad splátok od roku

2011 do roku 2015, z ktorého vyplýva, že nikdy nemal nedoplatok na leasingovej zmluve. Poukázal na to,
že ani výsluchom svedkov sa nepodarilo odstrániť rozpory v tvrdeniach žalobkyne 2/, najmä na obdobie,
kedy malo dôjsť k požičaniu peňazí, keď sa tvrdí pôžička v roku 2013, ale so sestrou žalobkyne 2/ už
netvorili pár od konca roka 2012. Ani výpoveď svedkyne Y. nepotvrdzuje, či došlo k požičaniu peňazí a
či došlo aj k odovzdaniu peňazí. Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

8. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil nasledovné:

9.ZvýpovedesvedkyneE.H.,sestryžalobkyne2/abývalejdružkyžalovanéhovyplýva,žesožalovaným
spolu žili, pričom svedkyňa pracuje v Rakúsku a tvrdila, že žalovaného živila. Zobrali si auto na leasing,

pričom ho nezvládali splácať a odmietla mu dať viac peňazí, preto si požičal od žalobkyne 2/ 200 Eur a
potom 50 Eur. Pôžičku žiadal žalovaný, nakoľko svedkyňa mu odmietla dať ďalšie peniaze. Malo to byť v
roku 2014 na jar, nevedela presnejšie uviesť, keď spolu zašla so žalovaným za žalobkyňou 2/. Dôvodom
návštevy bolo, že žalovaný potreboval zaplatiť leasingovú splátku a keďže svedkyňa mu už odmietlaposkytnúť peniaze, prišiel si požičať od žalobkyne 2/, ktorá im aj predtým finančne pomáhala. Požičal si
200 Eur na leasingovú splátku a k tomu ešte 50 Eur naviac. Svedkyňa si žiadne peniaze nepožičala, ale
bola len prítomná. Videla, ako prevzal žalovaný sumu 250 Eur a žalobkyňa 2/ mu povedala, že ich môže

vrátiť hoci aj po 10 Eur. Pri pôžičke boli prítomní oni traja a vo vedľajšej miestnosti bola riaditeľka pani
Y., ktorá to počula, lebo boli otvorené dvere. Svedkyňa tvrdila žalovanému do očí, že si požičal sumu
250 Eur a peniaze prevzal, pričom žalovaný tvrdil svedkyni, že to nie je pravda a že si žiadne peniaze
nepožičal, ani neprevzal. Svedkyňa uviedla, že keď sa rozišli, bola zima a ešte nejaký mesiac, dva,
spolu komunikovali, ale určite sa už na Vianoce rozišli. Svedkyňa si pamätala rok 2013 a nie rok 2012.

Svedkyňa kupovala byt a žalovaný tam s ňou žil, resp. chodil jej pomáhať s nábytkom a plánovali tam
budúcnosť. V byte najprv bývala v nájme, asi rok a potom byt kúpila. Svedkyňa uviedla, že po odchode z
Rudnej so žalovaným ešte udržiavala aký taký vzťah a v tej dobe boli za žalobkyňou 2/, keď si žalovaný
peniaze požičal.

10. Svedkyňa F. Y. uviedla, že žalobkyňa 2/ je jej kolegyňa a žalovaného poznala z videnia. Pri pôžičke

peňazí nebola, ale bola vo vedľajšej kancelárii, kde majú stále otvorené dvere a aj keď nechcela, tak
počula, že sa bavili o peniazoch a pôžičke a keď odišli, žalobkyňa 2/ jej povedala, že je ľahšia o 250
Eur preto, že požičala peniaze tomu pánovi. Periférne videla sestru žalobkyne a jedného muža, ktorému
nevidela do tváre a žalobkyňa 2/ jej povedala, že sa jednalo o „E. bývalého J.“. Svedkyňa si ešte
pomyslela, že prečo požičala bývalému sestrinmu peniaze. Svedkyňa uviedla, že žalovaného videla

vtedy, keď odchádzal, nakoľko so žalobkyňou 2/ pozerali na nich von oknom. Svedkyňa tvrdila, že bola
prítomná, keď žalobkyňu 2/ navštívil žalovaný a jej sestra a počula, že sa rozprávajú o peniazoch a keď
odišli, žalobkyňa 2/ jej povedala, že je ľahšia o 250 Eur s tým, že jej vysvetlila, že požičala bývalému
partnerovi jej sestry peniaze.

11. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

12. Z výzvy žalobkyne 2/ z 25.5.2015, ktorú žalovaný prevzal 27.5.2015 s názvom výzva na vrátenie
predmetu pôžičky vyplýva, že v roku 2013 bola požičaná suma 250 Eur a keďže sa nedohodli na termíne
splatnosti pôžičky, vyzvala žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 250 Eur v lehote

do 10 dní od doručenia výzvy.

13. Z potvrdenia o predčasnom ukončení zmluvy o financovaní vyplýva, že UniCredit Leasing potvrdil, že
žalovaný ukončil leasingovú zmluvu 18.3.2015 a všetky záväzky mal vysporiadané. Z prehľadu splátok
leasingu vyplýva, že žalovaný za obdobie od 27.5.2010 do 16.3.2015 mal uhradené všetky leasingové

splátky.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne 2/ na zaplatenie
sumy 250 Eur istiny s príslušenstvom je dôvodná a preto jej vyhovel.

15. Nárok žalobkyne 2/ súd posúdil ako plnenie zo zmluvy o pôžičke.

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom
určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť
určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Stačí aj dohoda,
že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka.

18. V prejednávanej veci súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke na sumu 250 Eur s tým, že žalovaný mal dlžnú sumu vrátiť bez uvedenia konkrétneho
dátumu vrátenia, hoci aj na splátky po 10 Eur. Tvrdenie žalobkyne 2/ bolo preukázané výpoveďou dvoch
svedkýň a to sestry žalobkyne 2/ a nadriadenej žalobkyne 2/, z výpovedí ktorých vyplynulo, že žalovaný

požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 250 Eur, ktoré mu žalobkyňa 2/ poskytla s tým, že ich má vrátiť
hoci aj v splátkach po 10 Eur. Priamo pri požičaní bola sestra žalobkyne 2/ a vo vedľajšej kancelárii
nadriadená žalobkyne 2/, ktorá počula rozhovor o požičaní peňazí a vzápätí po odchode žalovaného jej
žalobkyňa 2/ povedala, že je ľahšia o 250 Eur, lebo ich požičala žalovanému.19. Za daného dôkazného stavu súd konštatuje, že žalobkyňa 2/ preukázala, že požičala žalovanému
sumu 250 Eur. Dokazovaním sa jednoznačne nepodarilo ustáliť dátum požičania peňazí, nakoľko

žalobkyňa tvrdila rok 2013, sestra žalobkyne 2/ E. H. uvádzala rok 2014, resp. 2013 a svedkyňa F. Y.
nevedela bližšie určiť čas požičania peňazí.

20. Žalovaný namietal skutočnosť, že so sestrou žalobkyne 2/ už od konca roka 2012 netvorili pár a
preto si nemohol požičať peniaze v roku 2013, alebo v roku 2014.

21. Súd nepovažoval za dôležitý dátum poskytnutia peňazí v tomto prípade z dôvodu, že k požičaniu
peňazí mohlo dôjsť koncom roka 2012 alebo aj v roku 2013, ako to tvrdila žalobkyňa 2/ a malo to
byť v čase, keď už žalovaný so sestrou žalobkyne 2/ ukončoval spolužitie, resp. spolu už nežili, ale
ešte komunikovali. Za dôležitú okolnosť súd považoval tvrdenie žalobkyne 2/ podporené výpoveďami
dvoch svedkýň, že došlo k požičaniu peňazí 250 Eur žalovanému a že tieto mal vrátiť bez toho, aby bol

stanovený nejaký termín vrátenia. Žalovaný popieral vznik zmluvy o pôžičke a popieral prevzatie peňazí
argumentujúc tým, že nebolo ani ustálené obdobie, kedy sa tak malo stať a namietal aj okolnosť, že
E. H. sa mu snaží ublížiť za to, že sa s ňou rozišiel. Obrana žalovaného pri predložených dôkazoch
žalobkyňou 2/ bola nedostatočná a preto sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne 2/, ktoré bolo podporené
vypočutými svedkyňami. Aj keď jedna svedkyňa je sestrou žalobkyne 2/ a druhá jej nadriadenou, nie je

možné ich výpovede považovať za nedôveryhodné len preto, že majú bližší vzťah k žalobkyni 2/ ako
k žalovanému.

22. Žalobkyňa 2/ preukázala, že žalovanému požičala finančné prostriedky a žalovaný v konaní
nepreukázal, že by už vrátil žalobkyni 2/ požičanú sumu 250 Eur a preto ho súd zaviazal na plnenie.

23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanoveným právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Žalobkyňa 2/ písomne vyzvala žalovaného na vrátenie požičanej sumy 250 Eur listom zo dňa
25.5.2015, ktorý žalovaný prevzal 27.5.2015. Plniť mal v lehote 10 dní a následne sa dostal s plnením
do omeškania a preto súd priznal žalobkyni 2/ úroky z omeškania od 9.6.2015 do zaplatenia v súlade s
ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

25. Výrok o povinnosti Slovenskej pošty, a.s vrátiť žalobkyni súdny poplatok sa opiera o ustanovenie
§ 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch. Súdny
poplatok je vrátený z časti pôvodnej žaloby žalobkyne 1/, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby.

26. Výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným sa opiera o ustanovenie

§ 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo;
v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalobkyňa 2/ mala v konaní úspech v celom rozsahu a preto jej bolo priznané právo na náhradu
trov vo výške 100 % .

28. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou 1/ a žalovaným sa opiera o ustanovenie §
256 ods. 1 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých: Ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

29. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Žalobkyňa 1/ tým, že zobrala žalobu späť, procesne zavinila zastavenie konania a preto žalovaný
by v tejto časti mal nárok na náhradu trov konania. Súd však prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa1/ podávala žalobu ako 88 ročná a v čase späťvzatia žaloby po podanom odpore už mala 90 rokov,
bola v zlom zdravotnom stave, trpela nádorovým ochorením ústnej dutiny a bola hluchá. Naviac počas
konania žalobkyňa 1/ dňa 5.1.2018 zomrela. Súd preto videl dôvody hodné osobitného zreteľa vo veku a

zdravotnom stave žalobkyne 1/ a preto výnimočne nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania
ohľadom nároku, ktorý si uplatnila žalobkyňa 1/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.