Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6P/177/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203129
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318203129.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou v právnej veci navrhovateľky:

P., proti manželovi: C. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. C.,
zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo P. a C. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Leviciach, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Levice, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod por. č. XX, r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e mal. C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. sumou 70 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 30.7.2018 domáhala rozvodu manželstva s manželom. Ako
uviedla, manželstvo uzatvárali po 4-ročnej známosti z dôvodu, že si dajú šancu na nový začiatok, lebo

v minulosti mali veľa nezhôd. Napokon všetko zlyhalo. Syn Mário sa im narodil ešte pred manželstvom.
Manžel počas celého spolužitia ešte pred manželstvom bol nezamestnaný, do domácnosti neprispieval.
Veľa pil a potom vznikali hádky, agresívne výlevy, fyzické útoky manžela, čoho svedkom boli aj deti z
predošlého manželstva navrhovateľky. stále však brala ohľad na maloletého syna, ale už je to na ňu
psychicky priveľa. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa a neudržiavajú žiaden
kontakt. Syna navrhla zveriť do svojej starostlivosti, výšku výživného ponechala na úvahu súdu a styk
otcovi umožní kedykoľvek po predchádzajúcej dohode.

2. Manželovi súd doručil návrh na začatie konanie v súlade s § 116 ods. 2 CSP všetky ďalšie písomnosti
na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.

3. Súd zisťoval aktuálny pobyt manžela všetkými dostupnými prostriedkami, avšak bezvýsledne. ORPZ
Levice dňa 4.6.2019 oznámilo súdu, že od starej matky manžela zistili, že menovaný pracuje v Prahe
na jej neznámom mieste a telefónny kontakt na vnuka nemá. Pobyt manžela sa nepodarilo zistiť ani

lustráciou prostredníctvom dožiadaných orgánov v ČR.

4. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v neprítomnosti manžela. Navrhovateľka vypovedala, že s
manželom sme sa síce sobášili v apríli 2018, ale už štyri roky predtým spolu žili. Ich syn nebol plánovaný,manžel tvrdil, že ešte nebol pripravený byť otcom, napriek tomu ani jeden z nich prerušenie tehotenstva
nechcel. Počas celého spolužitia mal manžel veľké problémy s alkoholom, ktorému holdoval vo veľkom
množstve, neustále chodieval za kamarátmi a oni k nim domov. Keď si vypil, býval agresívny, nie raz

manželku fyzicky napadol, podala naňho aj trestné oznámenie, dokonca bol vo vyšetrovacej väzbe v
Nitre. Manželka však zmenila výpoveď, aby ho pustili a aby mu dala druhú šancu, touto šancou bola
aj ich následná svadba. Sľuboval, že sa zmení a prestane piť, ale nestalo sa tak. Keď asi mesiac po
svadbe prišla s deťmi domov a byt bol znovu plný jeho opitých kamarátov, povedala si, že stačilo. Nie
raz ho prosila, že po práci chce mať doma kľud, to sa však nestalo, preto zobrala deti a odsťahovala

sa k mame. Z prvého manželstva má navrhovateľka mal. P. a D., ktorí chodia do ZŠ a otec má na
nich určené minimálne výživné a L., ktorá do školy nastúpi v septembri a výživné je na ňu vo výške
70 €. Intímne spolužitie s manželom prerušila asi dva týždne pred jej odchodom. Samozrejme, že sa
snažil, aby sa k nemu vrátila, dokonca chodil búchať na dvere v opitom stave, spolužitie s ním som od
vtedy neobnovila. Naposledy mal syna u seba 26.12.2018 na dva dni, odvtedy s ním nie je v žiadnom
kontakte. Na syna žiadnym spôsobom neprispieva, ani sa oňho nezaujíma. Od februára 2019 býva s

deťmi v podnájme, za ktorý mesačne uhrádzam 450 € vrátane energií, poberá prídavky na štyri deti.
Mal. C. už rok chodí do škôlky, kde platí mesačne školné vo výške 13 € a stravu 25 €. Navrhovateľka je
zamestnaná vo firme Farmol s.r.o. na Géni, kde dosahuje čistý príjem okolo 850 € mesačne. Manžela
navrhovateľka naposledy videla 03.01.2019, o rozvode vie, ale povedal, že na pojednávanie nepríde,
úrady mu nebudú rozkazovať. Odmietol manželke povedať adresu v Čechách, na ktorej sa zdržiava,

vraj pracuje na rôznych miestach, prosila ho aby, prišiel, ale nemá žiadny záujem. Manžel okrem mal.
C. iné deti nemá.
6P/177/2018

5. Manžel nie je v evidencii ZVJS, nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, nepoberá
dávky dôchodkového poistenia, nenachádza sa v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom
úrade práce (naposledy bol od 6.4.2018 - 15.5.2018), nepoberá a v minulosti nepoberal dávku v hmotnej
núdzi ani štátne sociálne dávky, nie je vlastníkom motorového vozidla registrovaného na území SR,
nemá vedené účty v peňažných ústavoch v SR, nie je v evidencii obyvateľov ČR ani v evidencii Pražskej

správy sociálneho zabezpečenia.

6. Podľa výpisu zo živnostenského registra má manžel od 3.12.2018 živnostenské oprávnenie na výrobu
a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu. Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018
však nepodal.

7. Kolízna opatrovníčka vykonala šetrenie rodinných pomerov na strane matky a mal. detí, pričom žiadne
nedostatky u nej neboli zistené, má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o syna. Uviedla, že
k otcovi sa nepodarilo dopátrať ani im. Rozprávali sa s pani Annou Kurucovou, ktorá býva na adrese
Školská7,Tlmače-Lipník(starámatkamanžela),tiežuviedla,ženeviepresnúadresu,kdeotecpracuje,

ale keď sa vracia na Slovensko, býva u nej a že jej na bývanie prispieva niekedy aj sumou 400 €. Nie
je zrejmé však ako často, nechcela povedať ani ako často chodí otec domov a odmietla dať aj jeho
telefónne číslo. Na druhý deň dokonca prišla na úrad práce a povedala, aby nič z toho, čo uviedla,
nezapisovali. Kolízna opatrovníčka navrhla výživné aspoň vo výške 60 €.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), manželia sú si v manželstve rovní v právach a v
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

11. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na časpo rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou

6P/177/2018

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

14. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a
starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

19. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového

6P/177/2018prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj účel a ktorý nastáva

vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18
Zákona o rodine. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, ktoré zabezpečí
riadnu výchovu detí. Počas svojej funkcie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú.
V konaní nepochybne vyplynulo, že manželia nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas a
spoločne vychovávať mal. dieťa. Dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nestretávajú sa, nemajú

prakticky žiadny kontakt. Manžel sa zdržiava zrejme v ČR a o syna a manželku nejaví žiadny záujem.
Za daného stavu možno konštatovať, že vzťahy manželov sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, preto
súd podanému návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

23. K úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom manželka a kolízna opatrovníčka zhodne
navrhli ich zverenie do osobnej starostlivosti matke, v jej starostlivosti žiadne nedostatky zistené

neboli, pričom obaja rodičia zostávajú zákonnými zástupcami dieťaťa. Výška výživného v súčasnosti
zodpovedná odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ktoré navštevuje materskú školu. U otca síce súd
nemá preukázané zárobkové pomery, avšak je živnostníkom, z čoho mu vyplývajú odvodové povinnosti
a keď je starej matke schopný prispievať sumou 400 € (i keď nie je zrejmé ako často) a nemá inú
vyživovaciu povinnosť, musí byť schopný si zaobstarať finančné prostriedky tak, aby vedel uhrádzať aj

stanovené výživné.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

6P/177/2018

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do trochmesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma
svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie
exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.