Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115217772
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115217772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Rizmana a sudcov JUDr.

Zdenky Kohútovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: Areko Group, k.s., Vrátna 28, Košice, IČO:
47 632 836, správca úpadcu STAVA IP spol. s r.o. Košice, Vodárenská 2, Košice, IČO: 31 654 878,
zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: Carmeuse
Slovakia s.r.o., Slavec 179, IČO: 36 198 749, zastúpený : AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN law firm s.r.o.,
Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/11/2015-215 zo dňa 15.2.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania v plnej výške 100 %.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, § 57 ods. 1, § 59 ods. 1, § 67 ods. 1, § 203a
ods. 1, 2, 3 ZoKR, § 263 ods. 1, 2, § 269 ods. 3 a § 546 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že
žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 7.7.2015 domáhal, aby súd určil, že právne úkony úpadcu

spoločnosti STAVA IP spol. s r.o. Košice, a to Dodatok č.1 k zmluve o dielo č.13/12/2012/Carmeuse
Slovakia/STAVA IP uzavretý dňa 13.6.2013 so žalovaným, Dobropis č. 2520130008 zo dňa 15.11.2013
vystavený v prospech žalovaného a úhrada sumy vo výške 415.392,96 eur v prospech žalovaného sú
voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty
úpadcu peňažnú náhradu vo výške 415.392,96 eur. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov
konania.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26K/12/2014 zo dňa 14.7.2014
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom: Vodárenská 2, 040 06
Košice, IČO: 31 654 878. Dňa 14.12.2012 žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzavreli
Zmluvu o dielo č.13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby
- sekundárna a terciálna stanica TNPL Trebejov. Celková cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v
zmysle čl. V bod 5.2. a 5.3 zmluvy vo výške 590.000,00 eur bez DPH. Zmluvné strany si dohodli v zmysle
čl. VI bod 6.1. zmluvy platobné podmienky:

- prvá časť ceny diela vo výške 400.000,00 eur bez DPH, teda 480.000,00 eur s DPH mala byť zaplatená
objednávateľom na základe vystavenej zálohovej faktúry zhotoviteľom, ktorá mala byť podložená
dokumentom o zriadení bankovej garancie na predplatbu vo výške 400.000,00 eur,- druhá časť ceny diela vo výške 131.000,00 eur bez DPH mala byť uhrádzaná na základe faktúr, ktoré
zhotoviteľ mal vystaviť spravidla mesačne,
-tretiačasťcenydielavovýške59.000,00eur bezDPH,malabyťuhradenápoprotokolárnomodovzdaní

diela a predložení dokumentu o otvorení bankovej garancie na záruku podľa čl. IX bodu 9.8 zmluvy.

4. Na základe preddavkovej faktúry č. 2020120001 vystavenej dňa 27.12.2012 s predmetom plnenia:
preddavok na stavebné práce podľa ZOD 13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP a v súlade s čl.
VI bod 6.1. zmluvy žalovaný dňa 27.12.2012 uhradil so svojho účtu vedeného v ČSOB a.s., na účet

úpadcu prvú časť ceny diela vo výške 480.000,00 eur. Úpadca začal v roku 2013 realizovať dielo v
celkovej výške 61.799,67 eur. Tieto faktúry boli uhradené formou odpočtu z vyfakturovaného preddavku
na základe preddavkovej faktúry č. 2020120001 na prvú časť ceny diela.

5. Dňa 13.6.2013 uzatvoril úpadca a žalovaný Dodatok č.1 k zmluve, ktorého predmetom bolo doplnenie
čl. VI zmluvy o nové body 6.6. až 6.10 v zmysle nového bodu sa mal žalovaný ako objednávateľ

dostať do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu k peňažným prostriedkom vo výške 480.000,00
eur vyplatenými ako prvej časti ceny diela a zhotoviteľ do postavenia opatrovateľa analogicky podľa
ustanovení upravujúcich zmluvy o uložení, resp. zmluvy o úschove podľa § 516 resp. 747 Obchodného
zákonníka.

6. V zmysle nového bodu 6.10 vyplývajúceho z Dodatku č.1 k zmluve mal byť úpadca povinný vrátiť
na základe výzvy žalovaného predmet úschovy. Následne úpadca vystavil Dobropis č. 252013008
zo dňa 15.11.2013 na sumu 418.200,32 eur vrátane DPH. Zároveň v ten istý deň 15.11.2013 bolo
úpadcom vyhotovené oznámenie o započítaní pohľadávok jednostranným právnym úkonom, z ktorého
vyplýva, že úpadca si k svojmu záväzku vzniknutého na základe dobropisu č. 2520130008 vo výške

418.200,32 eur započítava svoju pohľadávku vzniknutú na základe faktúry č. 1020130188 vo výške
2.807,36 eur, pričom úpadca sa zaväzuje, že žalovanému uhradí sumu 415.392,96 eur. Predmetné
oznámenie bolo žalovaným prevzaté v ten istý deň, 15.11.2013. Dňa 15.11.2013 teda v deň vystavenia
Dobropisu č. 2520130008 úpadcom, v deň vyhotovenia oznámenia úpadcom ako aj v deň prevzatia
tohto oznámenia žalovaným, došlo k úhrade sumy vyplývajúcej z oznámenia, a to sumy 412.692,96 eur

na účet žalovaného a sumy vo výške 2.700,00 eur na účet JUDr. B. W..

7. Uzavretím Dodatku č.1 k zmluve medzi úpadcom a žalovaným a následným vystavením Dobropisu
č. 2520130008 ako aj vykonaním úhrady v sume 415.392,96 eur došlo k úprave, resp. nahradeniu
práva úpadcu vo svoj neprospech, čím neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Podľa

názoru žalobcu uzavretím Dodatku č.1 k zmluve došlo k porušeniu ust.§ 264 Obchodného zákonníka,
ktorý stanovuje, že pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné
zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom
zmluvy alebo so zákonom.

8. Má za to, že úpadca a žalovaný spoločne a úmyselne upravili svoj zmluvný vzťah v čase, keď úpadca
sa už nachádzal v úpadku, resp. bolo zjavné, že úpadca vzhľadom na všetky okolnosti už nebude
schopný riadne a včas dokončiť dielo. Úpravou tohto zmluvného vzťahu získal žalovaný majetkový
prospech, a to nepoctivým spôsobom sa dostal späť k navráteniu takmer celej prvej časti ceny diela,
a teda k uspokojeniu pohľadávky, ktoré by v konkurznom konaní bolo mnohonásobne menšie, čím

žalovaný získal neobvyklú výhodu oproti iným veriteľom.

9. Žalovaný podaním z 13.8.2015 sa vyjadril k žalobe tak, že nárok v celom rozsahu neuznáva a
žiada žalobu zamietnuť. V zmysle žaloby žalobca nijako nešpecifikoval základné atribúty nevyhnutné
pre možnosť odporovania úkonu, a to či v čase úkonu bol dlžník v úpadku, či bol úkon urobený

v neprospech úpadcu, či sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok iných veriteľov. Podľa § 546 ods. 2
Obchodného zákonníka (ObZ), dojednanie a poskytnutie preddavkov na cenu za dielo sa nedotýka
účinkov podľa § 548 a 549. Podľa § 548 ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi
cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká
nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 549 ods. 1 ObZ, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú

na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný
zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ
povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. V samotnej zmluve čl. V bod 5.9 si strany dohodli, že v
prípade obmedzenia rozsahu diela, rozšírenie rozsahu diela alebo inej zmeny diela v dôsledku pokynovobjednávateľa alebo dohody zmluvných strán sa cena za dielo zníži o cenu príslušných častí diela.
Podľa čl. VI bod 6.1 objednávateľ zaplatí zhotoviteľovi sumu 400.000,00 eur + 20% DPH na základe
zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom, ktorá bude podložená dokumentom o zriadení bankovej

garancie. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že úkonom dodatku nemohli byť veritelia ukrátení ako aj to,
že nešlo o úkon, ktorým dlžník dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech,
keďže zálohová platba nebola jeho majetkom a v prípade nedokončenia diela na ňu nemal nárok,
resp. v prípade obmedzenia rozsahu diela mal nárok len na jej zníženú časť, čo potvrdzuje nielen
znenie zákona, ale aj samotná zmluva. To potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že dňa 27.12.2012 bol

zaplatený úpadcovi preddavok na základe preddavkovej faktúry č. 2020120001 s predmetom plnenia
„preddavok na stavebné práce..“. Úpadca, hoci začal dielo realizovať, toto nedokončil a vykonal práce,
ktoré fakturoval len do výšky 61.799,67 eur. Tieto si započítal k zaplatenému preddavku a vzhľadom na
to, že zvyšné práce nedokončil, zvyšnú časť bol povinný vrátiť žalovanému ako objednávateľovi, keďže
zaplatená záloha na vykonanie diela nebola vlastníctvom úpadcu.

10. Žalobca sa podaním z 11.11.2016 vyjadril tak, že úpadcovo vlastné imanie bolo záporné v
čase uzatvorenia Dodatku č.1 k zmluve o dielo z 13.6.2013 ako aj v čase vyhotovenia Dobropisu č.
2520130008 zo dňa 15.11.2013. Úpadca v čase uskutočnenia odporovaných úkonov bol v úpadku.
Obchodnýzákonníkv§536anasl.komplexneriešiprávnevzťahymedziobjednávateľomazhotoviteľom
diela. Žalovaný správne uvádza, že § 549 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť cenu diela primerane

zníženú, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela. Avšak k obmedzeniu
rozsahu diela nedošlo a teda nenastala žiadna skutočnosť majúca za následok nárok objednávateľa na
vrátenie uhradenej časti ceny diela, resp. majúca za následok vznik povinnosti úpadcu vystaviť Dobropis
č. 2520130008. Tvrdenie žalovaného, že zálohová platba nebola majetkom úpadcu je zavádzajúce.
V čase vystavenia Dobropisu č. 2520130008 bola zmluva o dielo platná a účinná, pričom nenastala

žiadna skutočnosť majúca za následok nárok objednávateľa na zníženie alebo vrátenie ceny diela.
Majetkom žalovaného nemôžu ani nemohli byť finančné prostriedky nachádzajúce sa na bankovom
účte úpadcu, inej právnickej osoby, s ktorými táto osoba navyše môže voľne disponovať. Majetkom
žalovaného bolo maximálne právo na vrátenie časti ceny diela od úpadcu. Taktiež nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že suma uhradená z účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 15.11.2013 by nikdy nemohla

byť predmetom konkurzného konania z dôvodu, že nikdy nepatrila úpadcovi a teda jej vrátenie
nemohlo spôsobiť žalovanému majetkový prospech, a teda výhodu oproti iným veriteľom. Keďže
žalovaný podmienil v zmysle čl. VI bod 6.1. zmluvy o dielo úhradu časti ceny diela vo výške 480.000,00
eur predložením bankovej záruky vystavenej úpadcom, tak úpadca uzatvoril s Č. a.s., zmluvu o
poskytnutí bankovej záruky č. 8482/12/08741 z 21.12.2012 ktorej predmetom bola banková záruka.

Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 15.6.2013 a mala slúžiť ako zabezpečenie právneho
postavenia žalovaného, ktorý v danom čase mal viac na strane uhradenej ako na strane dodanej, a v
prípade neplnenia, resp. nerealizovania diela zo strany úpadcu by bola jeho pohľadávka krytá týmto
zabezpečovacím inštitútom.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

12. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/12/2014 zo dňa 14.7.2014 vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom: Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878.
Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 138/2014 dňa 21.7.2014.

13. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/12/2014 zo dňa 28.4.2014 začal konkurzné konanie
voči dlžníkovi: STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom Vodárenská č. 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878.
Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 7.5.2014.

14. Dňa 14.12.2012 žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo
č.13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby - sekundárna a
terciálna stanica TNPL Trebejov. Celková cena za zhotovenie diela bola dohodnutá v zmysle čl. V bod
5.2. a 5.3 zmluvy vo výške 590.000,00 eur bez DPH. Zmluvné strany si dohodli v zmysle čl. VI bod 6.1.
zmluvy platobné podmienky: prvá časť ceny diela vo výške 400.000,00 eur bez DPH, teda 480.000,00

eur s DPH mala byť zaplatená objednávateľom na základe vystavenej zálohovej faktúry zhotoviteľom,
ktorá mala byť podložená dokumentom o zriadení bankovej garancie na predplatbu vo výške 400.000,00
eur.15. Dňa 13.6.2013 uzatvoril úpadca a žalovaný Dodatok č.1 k Zmluve o dielo č. 13/12/2012 Carmeuse
Slovakia/STAVA IP, ktorého predmetom bolo doplnenie čl. VI zmluvy o nové body 6.6. až 6.10 v
zmysle nového bodu sa žalovaný ako objednávateľ dostal do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu

k peňažným prostriedkom vo výške 480.000,00 eur vyplatenými ako prvej časti ceny diela a zhotoviteľ
do právneho postavenia opatrovateľa. Na ich vzájomné práva a povinnosti sa použijú analogicky
ustanovenia zmluvy o uložení veci resp. o úschove. Objednávateľ je po celú dobu trvania úschovy
vlastníkom peňažných prostriedkov tvoriacich predmet úschovy.

16. Dodávateľ - STAVA IP spol. s r.o. Košice vystavila preddavkovú faktúru č. 2020120001 zo dňa
27.12.2012 so splatnosťou 27.12.2012 na stavebné práce podľa ZOD 13/12/2012 v sume 480.000,00
eur.

17. Dodávateľ - STAVA IP spol. s r.o. Košice vystavila Dobropis č. 252013008 zo dňa 15.11.2013 so
splatnosťou 29.11.2013 na vrátenú zálohu 2020120001 LOM Trebejov v sume 418.200,32 eur.

18. Dlžník - STAVA IP spol. s r.o. Košice, dňa 15.11.2013 jednostranne započítala pohľadávku voči
žalovanému vo výške 2.807,36 eur v súlade s § 580 OZ, vo výške v akom sa vzájomne kryjú s tým, že
do 29.11.2013 sa zaväzuje uhradiť žalovanému na jeho účet sumu 415.392,96 eur.

19. Žalovaný podaním z 10.6.2013 vyzval spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice - úpadcu o predĺženie
bankovej záruky na obdobie ďalších 6 mesiacov.

XX. Č. a.s., vydala dňa 27.12.2012 záruku č. H., ktorou sa neodvolateľne zaviazala zaplatiť žalovanému
na prvé požiadanie bez námietok sumu do výšky 400.000,00 eur po obdŕžaní písomnej výzvy na

zaplatenie v prípade, ak prehlási, že spoločnosť STAVA IP spol. s r.o. Košice, nevykonala horeuvedené
práce v súlade s podmienkami Zmluvy o dielo č. č.13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP. Platnosť
tejto záruky končí najneskôr dňa 16.6.2013.

21. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 konateľ žalovaného uviedol, že sa jednalo o stavbu v ich

zariadení v Trebejove, kde bolo potrebné zhotoviť nejakú linku na tom lome v Trebejove, čo sa týka aj
výkupu pozemku. Naďalej sme vykupovali pozemky, ale vznikol problém so Slovenským pozemkovým
fondom, kde kompetencie prešli do Bratislavy a nanovo sme museli riešiť odkúp pôdy od zistených
neznámych vlastníkov. Tým sa natiahol proces toho odkúpu a projektu nášho až do konca roka 2012.
Z tohto dôvodu sme uzavreli novú zmluvu o dielo v decembri 2012 na tú zvyšnú časť diela na časť

dodávok, lebo STAVA IP nebola jediným dodávateľom. Táto zmluva bola podpísaná na objem prác v
sume cca 590.000,00 eur kde sa predpokladalo plnenie za 22 týždňov od odovzdania staveniska. V
zmluve bola aj klauzula na vykonanie práce v hodnote 400.000,00 eur + DPH na poskytnutie preddavku
za vykonané práce, ale za podmienky poskytnutia bankovej garancie na túto sumu. Vzhľadom na to, že
sme nevykúpili všetky pozemky a nejaké zmluvy sa uzavreli so Slovenským pozemkovým fondom až vo

februári 2013 čo sa natiahlo až do roku 2014 nebolo možné skončiť stavebné konanie pre začiatok
stavebných prác. Koncom mája začiatkom júna 2013 sme začali komunikovať so spoločnosťou STAVA
IP o predĺžení bankovej záruky na tú sumu 400.000,00 eur. Napriek viacerých urgenciám nedošlo k
predĺženiu bankovej záruky a potom došlo k uspokojeniu našej žiadosti o vrátenie peňazí až v novembri
2013.STAVAIPnámvrátilavnovembri časťztejzálohovejfaktúry400.000,00eurponíženúotúčiastku,

ktorú reálne vykonala na tej zmluve o dielo cca okolo 50.000,00 - 55.000,00 eur. A táto suma, ktorú nám
vrátili bol vystavený dobropis zo strany žalovaného a vrátili nám sumu cca nejakých 412.000,00 eur aj
nejakú čiastku. Bez poskytnutia garancie by neposkytli preddavkovú platbu. Dielo nebolo vykonané, boli
len urobené začiatočné prvky vo výške cca 50.000,00 eur. Zmluva o dielo pozostávalo zo stavebných
prác, ktoré nemohli započať, lebo nemali stavebné povolenie. Formálne zmluva o dielo nebola ukončená

nikdy, ak by STAVA IP sa nedostala do problémov, mala možnosť dielo dokončiť. Preddavková platba
mala slúžiť výlučne len pre účely tejto stavby.

22. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 14.12.2012 žalovaný ako objednávateľ a
úpadca ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP, predmetom

ktorej bolo zhotovenie stavby - sekundárna a terciálna stanica TNPL Trebejov. Celková cena za
zhotovenie diela bola dohodnutá v zmysle čl. V bod 5.2. a 5.3 zmluvy vo výške 590.000,00 eur bez DPH.
Zmluvné strany si dohodli v zmysle čl. VI bod 6.1. zmluvy platobné podmienky: prvá časť ceny diela
vo výške 400.000,00 eur bez DPH, teda 480.000,00 eur s DPH mala byť zaplatená objednávateľom nazáklade vystavenej zálohovej faktúry zhotoviteľom, ktorá mala byť podložená dokumentom o zriadení
bankovej garancie na predplatbu vo výške 400.000,00 eur. Dňa 13.6.2013 uzatvoril úpadca a žalovaný
Dodatok č.1 k zmluve o dielo č. č.13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP, ktorého predmetom bolo

doplnenie čl. VI zmluvy o nové body 6.6. až 6.10. Dodávateľ - STAVA IP spol. s r.o. Košice vystavila
Dobropis č. 252013008 zo dňa 15.11.2013 so splatnosťou 29.11.2013 na vrátenú zálohu 2020120001
LOM Trebejov v sume 418.200,32 eur.

23. V danej veci súd posudzoval najprv tú skutočnosť, či zmluvné strany mohli uzavrieť namietaný

Dodatok č. 1 k zmluve o dielo č. 13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA IP a následne vystavený
dobropis č. 252013008 zo dňa 15.11.2013 so splatnosťou 29.11.2013 na vrátenú zálohu 2020120001
LOM Trebejov v sume 418.200,32 eur, ktorý má mať za následok neúčinnosť takéhoto právneho úkonu
voči konkurzným veriteľom. Podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo sú dohoda o predmete plnenia a
dohoda o cene. Na platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia. Právna úprava
obchodných záväzkových vzťahov poskytuje ich účastníkom širokú zmluvnú voľnosť. V praxi sa často

možno stretnúť aj so zmiešanými zmluvami. Ako zmiešanú zmluvu označujeme takú zmluvu, ktorá
súčasne obsahuje charakteristické prvky viacerých zmluvných typov, prípadne aj prvky nepomenovanej
zmluvy. Ako vyplýva aj zo zákonných ustanovení § 263 Obchodného zákonníka, obchodné záväzkové
vzťahy sú upravené na princípe dispozitívnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z
autonómnej vôle zmluvných strán. Ustanovenie § 263 má z tohto hľadiska rozhodujúci význam, pretože

vymedzuje rozsah zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, t.j. od
ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. Zo znenia § 263 Obchodného
zákonníka vyplýva, že záväzková časť Obchodného zákonníka má v zásade dispozitívnu povahu, čo
zmluvným stranám umožňuje prispôsobiť si obsah vzájomných práv a povinností konkrétnym potrebám.
Zásada zmluvnej voľnosti sa tak uplatňuje v čo najširšej miere a obmedzená je len tam, kde je to

nevyhnutné. To znamená, že uzavretím Dodatku č.1, ktorým účastníci zmluvy modifikovali pôvodnú
zmluvu a doplnili text zmluvy o body 6.6. až 6.10 v zmysle nového bodu sa žalovaný ako objednávateľ
dostal do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu k peňažným prostriedkom vo výške 480.000,00
eur vyplatenými ako prvej časti ceny diela a zhotoviteľ do právneho postavenia opatrovateľa. Na ich
vzájomné práva a povinnosti sa použijú analogicky ustanovenia zmluvy o uložení veci resp. o úschove.

Objednávateľ je po celú dobu trvania úschovy vlastníkom peňažných prostriedkov tvoriacich predmet
úschovy, má súd za to, takéto ustanovenie sa neprieči Obchodnému zákonníku a mohli uzavrieť takýto
dodatok k zmluve.

24. Taktiež je nutné uviesť, že v konaní sa preukázalo, že objednávateľ - žalovaný zaplatí zhotoviteľovi

sumu 400.000,00 eur + 20% DPH na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom, ktorá bude
podložená dokumentom o zriadení bankovej garancie na predplatbu. V konaní sa preukázalo, že už
koncom mája začiatkom júna 2013 začal žalovaný komunikovať so spoločnosťou STAVA IP ( žiadosť zo
dňa 10.6.2013) o predĺžení bankovej záruky na tú sumu 400.000,00 eur. Napriek viacerých urgenciám
nedošlo k predĺženiu bankovej záruky, ktorá platila len do 15.6.2013. Z tohto dôvodu teda došlo aj k

uzavretiu predmetného Dodatku č.1 k zmluve o dielo dňa 13.6.2013. To znamená, že objednávateľ by
bez poskytnutia bankovej záruky vo výške 400.000,00 eur neposkytol zhotoviteľovi takýto preddavok.
Čo potvrdil vo svojej výpovedi aj konateľ žalovaného. Taktiež potvrdil, že zmluva o dielo pozostávala
zo stavebných prác, ktoré nemohli započať, lebo nemali stavebné povolenie. A nemali sme ho z
toho dôvodu, že sme nenadobudli vlastníctvo k tým pozemkom nezistených vlastníkov od Slovenského

pozemkového fondu. Zhotoviteľ - úpadca vykonal len predprípravné práce za ktoré aj dostal zaplatené.
Počas celej doby trvania zmluvy mal byť krytý tento preddavok, čo vyplatili bankovou zárukou.

25. V konaní bolo nutné sa aj vysporiadať s tým, či táto záloha - preddavok môže byť predmetom
konkurzu. Záloha bola žalovaným zaplatená dňa 27.12.2012 a zvyšná časť zálohy bola vrátená

zhotoviteľom - úpadcom dňa 15.11.2013 v zmysle Dodatku č.1 k zmluve o dielo zo dňa 13.6.2013.
Konkurz bol vyhlásený dňa 14.7.2014, teda nejde o majetok, ktorý zabezpečoval úpadcovi záväzky.
Práve naopak, o majetok, ktorý zabezpečoval záväzok žalovaného - objednávateľa zaplatiť cenu za
vykonaniediela.Podľanázorusúdusprihliadnutímna ust.§67ZoKR,otakýtomajetok nejde.Zhotoviteľ
- úpadca vrátil objednávateľovi - žalovanému zálohu dňa 15.11.2013. Žalovaný úspešne poukázal na tú

skutočnosť, že aj keby nebol uzavretý Dodatok č.1 k zmluve ohľadne poskytnutého preddavku a platilo
byustanovenie§546ods.2Obchodnéhozákonníka,takposkytnutouzálohoujestav,kedyobjednávateľ
požičiava zhotoviteľovi svoje peniaze, a že majetkom zhotoviteľa sa tak nestávajú. Súd má za to, že
vrátením zálohy - preddavku objednávateľovi nemohlo v žiadnom prípade dôjsť k prehĺbeniu úpadkuzhotoviteľa - úpadcu, ani k ukráteniu jeho veriteľov. Súd poukazuje na to, že išlo o zálohu za nevykonané
práce zhotoviteľom. To znamená, že zhotoviteľ ak nevykonal práce má povinnosť vrátiť nespotrebovanú
časť preddavku. Čo aj vykonal vystavením Dobropisu č. 252013008 zo dňa 15.11.2013 so splatnosťou

29.11.2013 na vrátenú zálohu 2020120001 LOM Trebejov v sume 418.200,32 eur. Taktiež súd dáva do
pozornosti, že nie každý úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu (čo nie je daný
prípad, nakoľko súd má za to, že tento preddavok, záloha nebola majetkom zhotoviteľa - úpadcu) je
odporovateľný. Dlžník je povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia konkurzného konania.

26. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

27. Podľa ust. § 100 ZoKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok,
na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto

konaním, ak tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c)
mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené
alebo prirástli po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z
uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom
nesplnenímpovinnostivčaspodaťnávrhnavyhláseniekonkurzu;toneplatí,akideonárokyvočiosobám

povinným podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu
súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.

29. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

32. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, (§ 365 ods. 1. písm. d)
C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1. písm. f) C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1. písm. h) C.s.p.).

33. Uviedol, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré boli zo
strany žalobcu podložené dôkaznými prostriedkami, a ktoré žalovaný nenamietal, máme za to, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe

toho uvádzame skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania, resp. skutočnosti s ktorými sa súd
prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

34. Uznesením Okresného súdu Košice L, č. k. 26K/12/20l4-172 zo dňa 14.07.2014 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom Vodárenská č. 2,04006 Košice, IČO:

31 654878 (ďalej v texte len ako "úpadca" alebo "zhotoviteľ"). Rovnakým uznesením bola ustanovená
do funkcie správcu majetku úpadcu spoločnosť Areko Group k.s., so sídlom: Vrátna 28, Košice - Staré
Mesto 040 01, IČO: 47 632 836 (ďalej len „správca“).

35. Dňa 14.12.2012 došlo medzi Úpadcom ako zhotoviteľom a Žalovaným ako objednávateľom k

uzavretiu Zmluvy o dielo č. l3/12/20l2/Carmeuse Slovakia/STAVA IP, ktorej predmetom bolo zhotovenie
stavby: Sekundárna a terciálna stanica TNPL Trebejov (ďalej v texte len „Zmluva o dielo alebo ZoD“).
Podrobný rozsah prác bol uvedený v cenovej ponuke, ktorá tvorí prílohu č. 1 zmluvy. Celková cena za
zhotovenie diela bola dohodnutá v zmysle čl. V. bod 5.2 a 5.3 zmluvy vo výške 590.000,00 eur bez DPH,a teda vo výške 708.000,00 eur vrátane DPH. Zmluvné strany sa zároveň dohodli v zmysle čl. VI. bod
6.1 zmluvy na nasledovných platobných podmienkach:

a) Prvá časť ceny diela vo výške 400.000,00 eur bez DPH, a teda vo výške 480.000,00 eur vrátane DPH,
mala byť zaplatená objednávateľom na základe vystavenej zálohovej faktúry zhotoviteľom, ktorá mala
byť podložená dokumentom o zriadení bankovej garancie na predplatbu vo výške 400.000,00 eur.
b) Druhá časť ceny diela vo výške 131.000,00 eur bez DPH, a teda vo výške 157.200,00 eur vrátane
DPH mala byť uhrádzaná na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ mal vystaviť spravidla raz mesačne.

c) Tretia časť ceny diela vo výške 59.000,00 eur bez DPH, a teda vo výške 70.800,00 eur vrátane
DPH mala byť uhradená po protokolárnom odovzdaní diela a predložení dokumentu o otvorení bankovej
garancie na záruku podľa čl. IX. bodu 9.8 zmluvy.

36. Vzhľadom na okolnosti, ktoré boli v čase uzatvárania zmluvy, a to predpokladané časové problémy
pri získaní stavebného povolenia na strane žalovaného, bolo logickou nevyhnutnosťou zabezpečiť prvú

časť ceny diela - preddavok v prospech žalovaného niektorým zo spôsobov zabezpečenia pre prípad, ak
by úpadca ako zhotoviteľ nerealizoval dielo v zmysle zmluvy o dielo. Keďže zabezpečovacie inštitúty sú
komplexne upravené v Obchodnom zákonníku, jeho Tretej časti, Hlava I, Diel VI, tak zmluvné strany si
zvolili ako zabezpečovací prostriedok bankovú záruku. Bankovou zárukou v zmysle § 313 Obchodného
zákonníka sa rozumie záväzok banky obsiahnutý v záručnej listine, že uspokojí veriteľ a do výšky určitej

peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo
sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.

37. V zmysle čl. VI. ods. 6.1 bod 1 zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal poskytnúť preddavok vo výške
480.000,00 eur až po predložení bankovej záruky úpadcom, v zmysle ktorej, by si mohol žalovaný

uplatniť v prípade nerealizovania diela zo strany úpadcu vrátenie sumy zodpovedajúcej až do výšky
preddavku z prostriedkov bankovej záruky.

38. Úpadca tak v súlade s uvedeným dňa 21.12.2012 uzatvoril s Č. B. H. a.s., so sídlom Michalská 18,
815 63 Bratislava, IČO: 36854140 (ďalej v texte len ako „Č.“) zmluvu o poskytnutí bankovej záruky č.

8482/12/08741, ktorej predmetom bola banková záruka resp. záväzok banky v zmysle čl. III. bod 1) tejto
zmluvy na výzvu oprávneného, ktorým bol žalovaný, plniť sumu do výšky bankovej záruky vo výške
400.000,00 eur. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 15.6.2013, pričom jej účinnosť bola v
zmysle čl. l. tejto zmluvy naviazaná na právnu skutočnosť, a to vklad peňažných prostriedkov úpadcu na
jeho sporiaci účet Č.: XXXXXXXXXXXXXXX. V prípade realizácie plnenia bankovej záruky, by Č. plnila

v prospech žalovaného, avšak z vlastných prostriedkov. V zmysle legálnej definície, teda hovoríme o
záväzku banky plniť v určitom rozsahu za dlžníka. Avšak banka logicky tiež potrebuje mať zabezpečené
prípadné svoje pohľadávky, a tak sa dohodla s úpadcom na zabezpečovacom prostriedku uvedenom
v ďalšom bode.

39. Úpadca dňa 21.12.2012 však uzatvoril s Č. zároveň aj zmluvu o zriadení záložného práva k
pohľadávkeklientavočibankeč.XXXX/XX/XXXXX.Tátozmluvabolauzatvorenánazákladepožiadavky
banky a bola zabezpečovacím inštitútom v prospech banky Č. pre prípad, ak by banka musela
plniť za úpadcu z bankovej záruky v prospech žalovaného. Podstata zmluvy o zriadení záložného
práva k pohľadávke klienta voči banke bola v tom, že úpadca bol povinný na svoj sporiaci účet Č.:

XXXXXXXXXXXXXXX vložiť peňažné prostriedky vo výške 400.000,00 eur, pričom Č. sa následne stala
záložným veriteľom pohľadávky banky voči klientovi vyplatiť túto sumu späť klientovi - úpadcovi. Po
vykonaní predmetného vkladu na svoj sporiaci účet č: XXXXXXXXXXXXXXX úpadcom, banková záruka
nadobudla účinnosť a banka vystavila potvrdenie o vzniku bankovej záruky v prospech žalovaného.

40. Keďže žalovaný požadoval v zmysle zmluvy o dielo, aby úpadca pred úhradou preddavku vo výške
480.000,00 eur najprv preukázal potvrdením vznik bankovej záruky na sumu 400.000,00 eur v prospech
žalovaného,jevzmyslevyššieuvedenéhologické,ženajprvmuselbyťvykonanývkladsumy400.000,00
eur úpadcom na jeho sporiaci účet č: XXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mala zriadené záložné právo
banka Č., a to mimo peňažných prostriedkov pochádzajúcich z preddavku od žalovaného. Uvedený

vklad na sporiaci účet úpadca vykonal dňa 27.12.2012, pričom z pohľadu procesu a časového sledu,
išlo o prvý krok, resp. prvú bankovú operáciu. Až následne banka Č. si zriadila záložné právo uvedené
v predchádzajúcom bode a vystavila potvrdenie o vzniku bankovej záruky, čo bolo podmienkou úhradypreddavku v zmysle zmluvy o dielo vo výške 480.000,00 eur, ktorý žalovaný uhradil neskôr toho istého
dňa 27.12.2012.

41. Z uvedených skutočností, ktoré boli zo strany žalobcu podložené dôkaznými prostriedkami, ktoré
žalovanýnenamietal,vyplýva,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovabsolútnek
nesprávnymskutkovýmzisteniam,keďvyhodnotilstavbankovejzárukytak,žeideopeňažnéprostriedky
pochádzajúce z preddavku od žalovaného. Tieto peňažné prostriedky nikdy neboli a ani nemohli byť
predmetom bankovej záruky. Predmetom bankovej záruky bol záväzok banky plniť za podmienok

uvedených v bankovej záruke.

42. V súlade s čl. VI. bod 6.1 zmluvy o dielo, teda po splnení vyššie uvedených podmienok, bola zo
stranyúpadcuvystavenáajpreddavkováfaktúrač.2020120001,taktiežzodňa27.12.2012spredmetom
plnenia: „preddavok na stavebné práce podľa ZOD 13/12/2012 Carmeuse Slovakia/STAVA lP, zákazka:
Sekundárna a terciálna stanica TNPL - lom Trebejov“. Ako už bolo uvedené žalovaný dňa 27.12.2012

uhradil zo svojho účtu vedeného v Č.G., č. účtu: XXX XXXXX/XXXX na bežný účet úpadcu vedeného
tiež v Č., č. účtu: XXXXXXXXXXXXX prvú časť ceny diela - preddavok vo výške 480.000,00 eur.

43. Peňažné prostriedky pochádzajúce od žalovaného vo výške 480.000,00 eur a pripísané na bežný
účet úpadcu, č. účtu: XXXXXXXXXXXXX boli v plnej výške ešte dňa 27.12.2012 použité a spotrebované

v rámci záväzkových vzťahov úpadcu s Č., a to na čiastočné splatenie kontokorentného úveru, čo
bolo jednoznačne preukázané žalobcom výpisom z účtov. Išlo o samozrejmé využitie možnosti voľne
disponovať s prijatým preddavkom - časti ceny diela v súlade so všeobecnou právnou teóriou či
praxou, keďže vo všeobecnosti v rámci teórie záväzkových vzťahov môže dlžník alebo v danom prípade
zhotoviteľ voľne disponovať s prijatou platbou či už ide o pôžičku alebo preddavok na cenu diela.

44. Dňa 13.6.2013 uzatvoril úpadca a žalovaný Dodatok č. 1 k zmluve o dielo, ktorého predmetom bolo
doplnenie čl. VI. zmluvy o dielo o nové body 6.6 až 6.10. V zmysle nového bodu 6.6. sa mal žalovaný ako
objednávateľ dostať do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu k peňažným prostriedkom poukázaným
na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom - úpadcom, teda na sumu vo výške 480.000,00

eur, a zhotoviteľ do postavenia opatrovateľa analogicky podľa ustanovení upravujúcich zmluvy o uložení,
resp. zmluvy o úschove podľa § 516 Obchodného resp. § 747 Občianskeho zákonníka. V zmysle nového
bodu 6.10. vyplývajúceho z Dodatku č. 1 k zmluve o dielo mal byť úpadca povinný vrátiť na základe
výzvy žalovaného predmet úschovy.

45. V čase uzatvorenia Dodatku č. 1 k zmluve o dielo, teda dňa 13.6.2013, existovala stále účinná
zmluva o poskytnutí bankovej záruky č. 8482/12/08741 (zmluva bola ukončená až dňa 15.6.2013) ako
aj zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke klienta voči banke č. 8483/12/08741. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný vedel o skutočnosti, kedy banková záruka končí.

46. Napriek vedomosti žalovaného o termíne ukončenia bankovej záruky, tak dňa 13.6.2013, kedy mal
byť podpísaný Dodatok č. 1 ku zmluve o dielo, žalovaný s úpadcom žiadnym spôsobom neupravili
povinnosti úpadcu v otázke obnovy bankovej záruky, či povinnosti vrátiť preddavok pri neobnovení
bankovej záruky, ani žiadnym spôsobom neupravili právne postavenie žalovaného či už v otázke
inej formy zabezpečenia záväzku (iným zabezpečovacím prostriedkom upraveným v Obchodnom

zákonníku, jeho tretej časti, Hlava I, Diel VI.) alebo možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade
neobnovenia bankovej záruky. Dodatkom č. 1 ku zmluve o dielo bolo podľa nášho názoru v rozpore s
Obchodným zákonníkom spáchaný pokus modifikovať resp. pre definovať preddavok na časť ceny diela
na uloženie resp. úschovu.

47. Žalovaný navyše v nasledujúcich mesiacoch, teda po skončení bankovej záruky, naďalej akceptoval
právny stav, že v prípade nerealizovania zmluvy o dielo zo strany úpadcu nebola prípadná pohľadávka
žalovanéhoreálnekrytá,resp.reálnezabezpečenádovýškyposkytnutéhopreddavkužiadnymlegálnym
zabezpečovacím inštitútom, a ponechal úpadcovi možnosť realizovať časť diela. V mesiacoch júl a
august úpadca zrealizoval časť diela v rozsahu 61.799,67 eur s DPH čo je preukázané aj troma

vystavenými faktúrami č. 1020130122, č. 1020130145 a č. 1020130147 v celkovej sume 61.799,67 eur.
Tieto faktúry boli uhradené formou odpočtu z poskytnutého preddavku.48. Po ukončení platnosti zmluvy o poskytnutí bankovej záruky č. 8482/12/08741 bola následne
ukončená aj zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke klienta voči banke č. XXXX/XX/XXXXX,
ktorou boli blokované peňažné prostriedky úpadcu na jeho sporiacom účte č: XXXXXXXXXXXXXXX pre

prípad, ak by banka Č. bola povinná v zmysle bankovej záruky plniť v prospech žalovaného. Po ukončení
uvedených zmlúv nastala možnosť voľnej disponovateľnosti s predmetnými peňažnými prostriedkami
na sporiacom účte úpadcu. Podľa predložených dôkazov boli peňažné prostriedky úpadcu na jeho
sporiacom účte odblokované bankou Č. dňa 26.6.2013 a od tohto mohol s nimi voľne nakladať. Uvedenú
možnosť úpadca aj reálne využil, čo bolo preukázané výpisom z účtu úpadcu, a to tak, že dňa 14.8.2013

previedolsumu100.000,00eur,dňa30.8.2013sumu150.000,00euradňa15.11.2013sumu151.019,80
eur (čiastka 1.019,80 eur prevyšujúca sumu 400.000,00 eur predstavovala kreditné úroky úpadcu) na
svoj bežný účet č.: XXXXXXXXXXXXX, pričom z tohto bežného účtu boli použité na úhradu v rámci
záväzkových vzťahov úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že prvé dve platby realizované počas mesiaca
august 2013, spolu vo výške 250.000,00 eur, boli použité jednoznačne a absolútne mimo záväzkového
vzťahu úpadcu a žalovaného.

49. Dňa 15.11.2013 úpadca vystavil Dobropis č. 2520130008, a to na sumu vo výške 418.200,32 eur
vrátane DPH. Zároveň v ten istý deň, 15.11.2013, bolo úpadcom vyhotovené oznámenie o započítaní
pohľadávok jednostranným právnym úkonom (ďalej v texte len „oznámenie“), z ktorého vyplýva, že
úpadca si k svojmu záväzku vzniknutého na základe Dobropisu č. 2520130008 vo výške 418.200,32 eur

započítava svoju pohľadávku vzniknutú na základe faktúry č. 1020130188 vo výške 2.807,36 eur, pričom
sa úpadca zaväzuje, že žalovanému uhradí sumu vo výške 415.392,96 eur. Predmetné oznámenie bolo
žalovaným prevzaté v ten istý deň, teda dňa 15.11.2013.

50. Dňa 15.11.2013, teda v deň vystavenia Dobropisu č. 2520130008 úpadcom, v deň vyhotovenia

oznámenia úpadcom ako aj v deň prevzatia tohto oznámenia žalovaným (aj keď prevádzka a sídlo
žalovaného sa nachádza v obci Slavec, ktorá je vzdialená cca 80 km od sídla úpadcu), došlo k úhrade
sumy vyplývajúcej z oznámenia, a to sumy vo výške 412.692,96 eur na účet žalovaného, č. účtu: 256
24143/7500 a sumy vo výške 2.700,00 eur na účet JUDr. B. W., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, pričom
ide o odmenu advokáta v zmysle bodu 6.9 Dodatku č. 1 k zmluve o dielo, uhradenú na základe pokynu

žalovaného.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žekuvedenýmúhradámdošlo14dnípredsplatnosťou
tohto záväzku, čo malo byť až dňa 29.11.2013 (vyplývajúce z dobropisu ako aj oznámenia) a zároveň
10 dní pred podaním prvého návrhu na začatie konania o vyhlásenie konkurzu, ktorý úpadca podpísal
už dňa 25.11.2013 a súdu doručil dňa 26.11.2013 (opätovne poukazujeme na skutočnosť, že prípravu
takéhoto návrhu, najmä čo sa rozsahu príloh týka, nie je možné zrealizovať za čas kratší ako 10 dní).

51. Súd prvej inštancie v bode 14. ako aj 33. rozsudku konštatoval, že uzavretím dodatku č. 1, ktorým
účastníci zmluvy modifikovali pôvodnú zmluvu a doplnili text zmluvy o body 6.6. až 6.10. sa žalovaný
ako objednávateľ dostal do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu k peňažným prostriedkom vo výške
480.000,00 eur vyplatenými ako prvej časti diela a zhotoviteľ do právneho postavenia opatrovateľa. Na

ichvzájomnéprávaapovinnostisapoužijúanalogickyustanoveniazmluvyouloženíveci,resp.úschove.
Objednávateľ je po celú dobu trvania úschovy vlastníkom peňažných prostriedkov tvoriacich predmet
úschovy.

52. Argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v bode 14. a 33. rozsudku a právne závery z nej

vyplývajúce považujeme za absolútne nesprávne. Dodatkom č. 1 k zmluve nemohlo dôjsť k uzavretiu
zmluvy o uložení veci podľa § 516 a nasl. Obchodného zákonníka a vylúčené je aj analogické využitie
ustanovení zmluvy o úschove podľa § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o uložení veci, na
základe ktorej je možné uložiť veci u inej osoby, je reálny dvojstranný kontrakt, pre vznik ktorého je
nevyhnutné, aby v čase jeho vzniku a trvania bola splnená podmienka obchodovania medzi zmluvnými

stranami. Aj keď nie je pre ňu zákonom predpísaná písomná forma, je pre jej vznik nutný súhlas oboch
zmluvných strán, pričom nevyhnutnou súčasťou procesu uzatvárania zmluvy je odovzdanie veci na
uloženie. Predmetom zmluvy o uložení veci je záväzok opatrovateľa dočasne opatrovať pre uložiteľa
jemu patriacu vec a okrem iného aj záväzok opatrovateľa, že nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec
alebo umožniť jej užívanie tretej osobe. V danom prípade absolútne absentujú zákonom predpísané

predpoklady na vznik tohto právneho inštitútu, pretože v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 k zmluve o dielo
neexistoval predmet uloženia či úschovy:53. V prvom rade, ako bolo uvedené v bode 11. tohto odvolania, peňažné prostriedky pochádzajúce z
preddavkovej platby 480.000,00 eur od žalovaného boli úpadcom použité v plnej výške na čiastočné
splatenie kontokorentného úveru od Č. ešte dňa 27.12.2012. Z uvedeného vyplýva, že dňa 13.6.2013,

v čase vyhotovenia a podpísania Dodatku č. 1 k zmluve o dielo, úpadca nemohol disponovať týmito
peňažnými prostriedkami, a teda ani nemohlo dôjsť k prevzatiu veci úpadcom ako opatrovateľom od
žalovaného ako uložiteľa.

54. V druhom rade, ako bolo žalobcom v konaní súdu prvej inštancie preukázané, tak úpadca bol

povinný odviesť v súlade s platnými daňovými predpismi z prijatej platby 480.000,00 eur daň z pridanej
hodnoty vo výške 80.000,00 eur v prospech štátneho rozpočtu resp. správcu dane. Aj z tohto hľadiska
je právnou absurditou, aby v zmysle bodu 6.6 Dodatku č. 1 k zmluve o dielo bolo možné hľadieť na
peňažné prostriedky (na celú sumu 480.000,00 eur) poukázané na základe zálohovej faktúry vystavenej
úpadcom, a teda aj ako to súd prvej inštancie konštatoval v bode 14. a 33. rozsudku, ako na predmet
peňažnej úschovy, keďže už z princípu samotnej preddavkovej platby je zrejmé, že časť tejto sumy

predstavujúcu príslušné DPH, je nutné odviesť ako kladnú daňovú povinnosť voči správcovi dane. Túto
skutočnosť jednoznačne ovládal aj žalovaný, čo potvrdila aj výpoveď konateľa žalovaného, z ktorej
vyplýva vedomosť o príslušnej právnej úprave týkajúcej sa DPH. Z uvedeného je nutné konštatovať, že
predmetné ustanovenie Dodatku č. 1 ku zmluve o dielo nemá reálny predmet plnenia.

55. V treťom rade, aj keby sme pripustili argumentáciu žalovaného, s ktorou sa vôbec nestotožňujeme,
a to, že peňažné prostriedky vo výške 400.000,00 eur nachádzajúce sa na sporiacom účte úpadcu, č
účtu: XXXXXXXXXXXXXXX, ku ktorým bolo zriadené záložné právo banky Č. (k pohľadávke klienta
voči banke), na základe čoho bola poskytnutá aj banková záruka, že tieto peňažné prostriedky mali byť
predmetom peňažnej úschovy, tak ani v takom prípade tiež nie je možné hovoriť o možnosti modifikácie

preddavku na cenu diela na uloženie veci (peňažnú úschovu), keďže v čase podpisu Dodatku č. 1 ku
zmluveodielo,tedadňa13.6.2013bolaplatnáaúčinnázmluvaozriadenízáložnéhoprávakpohľadávke
klienta voči banke č. XXXX/XX/XXXXX, týkajúca sa práve peňažných prostriedkov na sporiacom účte
úpadcu, a teda úpadca v danom momente nebol oprávnený s týmito peňažnými prostriedkami voľne
nakladať, čo znamená, že nemohol v danom momente prevziať predmet uloženia do svojej opatery.

Zároveň, podľa bodu 6.6. Dodatku č. 1 ku zmluve o dielo predmetom úschovy mali byť peňažné
prostriedky poukázané na základe zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom, čo znamená celá suma vo
výške 480.000,00 eur, pričom peňažné prostriedky úpadcu na jeho sporiacom účte súvisiace s bankovou
zárukou boli iba vo výške 400.000,00 eur.

56. Právne závery súdu prvej inštancie v otázke platnosti vyššie opísaného prejavu vôle úpadcu a
žalovaného z dôvodu zmluvnej voľnosti typickej pre obchodnoprávne vzťahy nie sú v tomto prípade na
mieste, keďže ustanovenia Dodatku č. 1 sa líšia od základných ustanovení zmluvy o uložení veci, pričom
podľa § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka sa od týchto ustanovení odchýliť nemožno.

57. Z uvedeného vyplýva, že snaha úpadcu a žalovaného modifikovať prijatú preddavkovú platbu ako
prvú časť ceny diela na právny inštitút úschovy resp. uloženia veci sa jednoznačne prieči Obchodnému
zákonníku a navyše je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a podľa § 265 Obchodného
zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu
ochranu. V danom prípade súd prvej inštancie absolútne opomenul, resp. vôbec sa nevysporiadal so

skutočnosťou vyplývajúcou z vykonaného dokazovania, a to, že úpadca sa ani nikdy nesprával ako
opatrovateľ predmetných peňažných prostriedkov, keďže ako bolo uvedené v bode 16. tohto odvolania,
s predmetnými peňažnými prostriedkami po podpise Dodatku č. 1 voľne nakladal, pričom podľa § 520
opatrovateľ nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej osobe.

58. V bode 35. rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru vychádzajúceho z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a to, že záloha - preddavok nie je majetkom podliehajúci konkurzu, keďže poskytnutie
zálohy považuje za stav, kedy objednávateľ požičiava zhotoviteľovi svoje peniaze, a že majetkom
zhotoviteľa sa tak nestávajú. Súd prvej inštancie tiež dodáva, že predmetná záloha - preddavok nie
je majetkom zabezpečujúcim záväzky úpadcu, práve naopak je majetkom zabezpečujúcim záväzok

žalovaného zaplatiť cenu diela.

59.Podpísanímzmluvyobjednávateľovivznikázáväzokzaplatiťzhotoviteľovicenuzadielovdohodnutej
výške a v dohodnutom čase. Obchodný zákonník umožňuje zmluvným stranám dohodnúť si splatnosťceny diela aj k inému momentu, než k odovzdaniu diela. Úpadca a žalovaný dohodli zaplatenie ceny
diela v troch častiach, z ktorej prvá v sume 480.000,00 eur vrátane DPH mala byť uhradená na základe
zálohovej faktúry vystavenej zhotoviteľom, teda ako preddavok. Zo spôsobu akým si zmluvné strany

dohodli úhradu ceny diela nepochybne vyplýva, že poskytnutý preddavok mal byť započítaný do ceny
diela.

60. Preddavok je možno vo všeobecnosti chápať ako čiastočnú úhradu záväzku pred uskutočnením
dohodnutého plnenia. Pri zmluve o dielo je preddavkom čiastočná úhrada ceny diela pred

jeho vykonaním a odovzdaním. Zaplatenie preddavku teda predstavuje prioritne plnenie záväzku
objednávateľa zaplatiť cenu diela a nie vznik zmluvy o pôžičke tak, ako to uvádza súd prvej inštancie
v zhode so žalovaným. V prípade pripustenia argumentácie súdu o vzniku zmluvy o pôžičke, resp.
pri nazeraní na záväzkový vzťah žalovaného a úpadcu ako na vzťah „pôžičkový“, tak poskytnutím
preddavku je nepochybné, že zložený preddavok sa stáva vlastníctvom prijímateľa. Zmluva o pôžičke je
zmluvou, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na

voľnénakladanie,príp.spotrebovanieadlžníksazaväzujevrátiťvecrovnakéhodruhu(tedanieidentickú
vec). Dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke k predmetu pôžičky vzniká vlastnícke právo. Na strane veriteľa
ostáva „iba vlastníctvo“ práva na vrátanie veci rovnakého druhu. S uvedeným názorom sa stotožňuje aj
uznávaná právna autorita prof. N.. N. W., S.., ktorý uvádza ako jeden zo znakov rozlišujúcich zmluvu o
pôžičke a zmluvu o výpožičke práve prechod vlastníckeho práva na dlžníka. „Pri zmluve o výpožičke sa

prenecháva individuálne určená vec, ktorá sa musí vrátiť. Naproti tomu pri pôžičke prechádza na dlžníka
vlastnícke právo druhovo určených vecí a namiesto nich sa vrátia iné veci.“ Rovnaký názor zastáva aj
prof. JUDr. C. D., X.: „Na rozdiel od pôžičky, pri vypožičaní veci nedochádza k zmene vlastníka.“ Takýto
záver sa objavuje aj v rozhodovacej činnosti súdov, napr. Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
28.11.2013, sp. zn. 14Cob/10/2013.

61. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odovzdaním preddavku sa jeho vlastníkom stal zhotoviteľ - úpadca
v celej jeho výške, nie len vo výške rovnajúcej sa hodnote už realizovanej časti diela. Potvrdením
uvedeného je už vyššie uvedená nielen teoretická ale aj praktická voľnosť úpadcu disponovať s týmito
peňažnými prostriedkami, keďže úpadca tieto prostriedky použil v plnej výške ešte dňa 27.12.2012.

62. Súd prvej inštancie podľa nášho názoru postupoval tiež nesprávne aj pri právnej úvahe uvedenej v
bode 35. rozsudku, či preddavok je majetkom podliehajúcim konkurzu, pretože tento preddavok podriadil
len pod majetok uvedený v § 67 ods. 1 písm. c) ZoKR, teda že ide o majetok zabezpečujúci záväzky
úpadcu a zároveň konštatoval, že preddavok je majetkom zabezpečujúcim záväzok žalovaného zaplatiť

cenu diela. S týmto názorom súdu sa právne nestotožňujme z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože uhradený preddavok ako prvá časť ceny diela nikdy
nebola majetkom, ktorý zabezpečuje záväzky úpadcu. Predmetná prvá časť ceny diela uhradená na
účet úpadcu je podľa nášho názoru majetkom úpadcu podľa § 67 ods. 1 písm. a) alebo d) ZoKR, a teda
podlieha konkurzu a tvorí konkurznú podstatu. Zároveň, právny úkon - vystavenie úhrada dobropisu sa

týka majetku dlžníka a možno mu teda odporovať v súlade s ustanoveniami ZoKR.

63. Súd prvej inštancie zároveň vyslovil záver obsiahnutý v bode 20. rozsudku, že k úhrade sumy
415.392,96 eur zo dňa 15.11.2013 došlo na základe žiadosti žalovaného, pričom v tomto prípade
musíme opätovne skonštatovať, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. V konaní súdu prvej inštancie bolo zo strany žalobcu tvrdené ako prostriedkom
procesnej obrany a procesného útoku, že k vystaveniu Dobropisu č. 2520130008 a úhrade sumy
415.392,96 eur došlo bez právneho titulu a navyše v čase platnej, účinnej a aj realizovanej zmluvy o
dielo. Skutočnosť, že zmluva o dielo nebola nikdy formálne zrušená potvrdil samotný žalovaný, čo je
obsiahnuté aj v bode 20. rozsudku, avšak k preukázaniu právneho titulu na vystavenie Dobropisu č.

2520130008 a úhradu sumy 415.392,96 eur, ktorý žalobca spochybnil, nedošlo. Súd prvej inštancie
sa uspokojil iba s vyjadrením konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 16.11.2016, že k vráteniu
nespotrebovaného preddavku došlo na základe žiadosti, a teda žiadnym spôsobom neodstránil
pochybností týkajúce tejto skutočnosti, iba strohým spôsobom ako právny titul uviedol Dodatok č. 1 k
zmluve o dielo s ohľadom na inštitút úschovy, pričom ak by sme mali vychádzať z tohto dodatku, tak v

bode 6.9 je zakotvená povinnosť žalovaného písomne vyzvať úpadcu na vrátenie predmetu úschovy, čo
zo strany žalovaného nebolo v konaní súdu prvej inštancie preukázané, a teda možno konštatovať, že
nebolo zo strany žalovaného unesené dôkazné bremeno tohto tvrdenia.64. Súd prvej inštancie ako svoj právny záver v bode 34. rozsudku skonštatoval, že objednávateľ
by bez poskytnutia bankovej záruky vo výške 400.000,00 eur neposkytol zhotoviteľ ovi preddavok v
danej výške a že podmienka krytia preddavku bankovou zárukou mala byť splnená počas celej doby

trvania Zmluvy o dielo, pričom súd prvej inštancie ako dôvod svojho právneho záveru uviedol iba stroho
odvolávku na jednostranné tvrdenie, resp. výpoveď konateľa žalovaného. Žiadnym spôsobom sa však
súd nevysporiadal s protichodným tvrdeniami žalobcu, ktoré boli podľa nášho názoru jednoznačne
preukázané predloženými dôkazmi (zmluva o dielo vrátane Dodatku č. l, ako aj výpoveďou svedka -
konateľa žalovaného, atď. .... ), ktorými bolo konštatované, že podmienka existencie bankovej záruky

sa viazala iba na preddavkovú platbu, a že v žiadnom ustanovení zmluvy o dielo, dokonca ani v jeho
dodatku č. 1, nebola upravená povinnosť uchovania bankovej záruky počas celej doby trvania zmluvy
o dielo. Navyše v rámci zmluvnej úpravy možností odstúpenia od zmluvy o dielo, prípadne zmluvných
pokút v prípade nedodržania zmluvných povinností, nebola táto otázka žiadnym spôsobom upravená.

65. Taktiež ako už bolo preukázané žalobcom v konaní prvého stupňa, ani v Dodatku č. 1 ku zmluve

o dielo, teda v čase keď obe zmluvné strany vedeli o končiacej sa bankovej záruke, neupravili si
vzájomné práva a povinnosti nadväzujúce na prípadné skončenie bankovej záruky ako právneho
inštitútu zabezpečujúceho záväzky. Vychádzajúc zároveň zo zmluvy o dielo je možné konštatovať, že
zmluvné strany práve bankovú záruku považovali za vhodný zabezpečovací prvok, keďže v zmysle bodu
9.9.zmluvyodielo,úpadcamalzabezpečiťzriadeniebankovejzárukyaajnakrytieprípadnýchváddiela,

a to až do výšky 10 % z celkovej ceny diela. Súd prvého stupňa sa však vôbec nevysporiadal s tvrdením
žalobcu, že pokus zmluvných strán o nodifikáciu preddavku na úschovu nebolo za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného, pretože ako sme podľa nášho názoru správne poukázali, o zabezpečovací
právny úkon ani nemohlo ísť, pretože úschova ani uloženie nepatria medzi zabezpečovacie inštitúty.

66.Pochybeniesúduprvejinštancievidímeajvtom,žesažiadnymspôsobomnevysporiadalsostatnými
podmienkami potrebnými pre úspešné odporovanie právneho úkonu. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie nemá všetky zákonom predpísané náležitosti, absentuje predovšetkým riadne a presvedčivé
právne posúdenie veci, čo podľa nášho názoru spôsobilo nepreskúmateľnosť rozsudku.

67. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje právne závery súdu prvej inštancie, či boli splnené podmienky
úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktoré žalovaný namietal, a to či úpadca bol v čase
odporovaných úkonov v úpadku ako aj skutočnosť, či došlo k ukráteniu konkrétnych veriteľov. Napriek
skutočnosti, že uvedené tvrdenia považujeme zo strany žalobcu za preukázané, bolo zo strany žalobcu
v písomnom podaní zo dňa 8.2.2017 navrhnuté, aby súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 15.2.2017 v

zmysle § 181 ods. 2 C.s.p. určil, či skutkové tvrdenie v otázke či bol úpadca ku dňu 15.11.2013 v úpadku
je sporné alebo nesporné, resp. aby uviedol svoje predbežné právne posúdenie tejto otázky, a aby v
prípade spornosti resp. názoru súdu nedostatočného preukázania zo strany žalobcu, vykonal dôkaz
nariadením znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevysporiadal s uvedenými
skutočnosťami, čím by mohlo dôjsť aj k naplneniu odvolacieho dôvodu obsiahnutého v § 365 ods. 1

písm. e).

68. Súd prvej inštancie v závere bodu 35. rozsudku stroho, bez podrobnejšieho odôvodnenia konštatuje,
že vrátením preddavku žalovanému žiadnym spôsobom nemohlo dôjsť k prehĺbeniu úpadku zhotoviteľa
- úpadcu a ani k ukráteniu jeho veriteľov. V danom bode sa vôbec nevysporiadal s dôkazmi predloženými

žalobcom, ktorými bolo preukázané, že peňažné prostriedky použité na vrátenie časti preddavku
žalovanému boli použité z peňažných prostriedkov pochádzajúcich z väčšej časti mimo peňažných
prostriedkov úzko spätých s preddavkovou platbou. Za peňažné prostriedky úzko späté s preddavkovou
platbou môžeme považovať prostriedky na sporiacom účte úpadcu, avšak opätovne zdôrazňujeme,
že nešlo o peňažné prostriedky patriace do vlastníctva žalovaného ako to konštatoval aj súd prvej

inštancievzáverebodu33.rozsudku.Žalobcapodľanášhonázorupreukázal,žeúpadcapočasmesiaca
august 2013 použil sumu spolu vo výške 250.000,00 eur zo svojho sporiaceho účtu prevodom na svoj
bežný účet, kde tieto peňažné prostriedky boli spotrebované v rámci záväzkových vzťahov úpadcu s
tretími osobami. Z uvedeného vyplýva, že v nasledujúcich mesiacoch musel úpadca prijať iné peňažné
plnenia minimálne v rozsahu 250.000,00 eur za poskytnuté služby, teda plnenia, ktoré úpadca získal aj

vďaka svojím subdodávateľom, ktorí si svoje pohľadávky museli prihlásiť v konkurznom konaní, a vďaka
týmto plneniam mohol úpadca realizovať vrátenie časti preddavku. Ako bolo výpisom z účtu úpadcu
preukázané, dňa 15.11.2013 bola prevedená zo sporiaceho účtu úpadcu na účet bežný suma vo výške
151.019,80 eur, pričom aktuálny objem finančných prostriedkov na bežnom účte úpadcu po tejto operáciibol v sume 445.080,18 eur. Následne došlo k vráteniu preddavku v súlade s Dobropisom č. 2520130008
a oznámenia, a to v sume 415.392,96 eur, pričom zostatok na bežnom účte úpadcu po predmetnej
úhrade ostal v sume 29.687,22 eur.

69. Súd prvej inštancie v závere bodu 35. rozsudku konštatuje, že ak zhotoviteľ nevykonal práce
má povinnosť vrátiť nespotrebovanú časť preddavku. S týmto tvrdením absolútne súhlasíme, avšak
je zároveň potrebné dodať, že nielen zhotoviteľ alebo aj taktiež dlžník je povinný plniť napr. z titulu
poskytnutej pôžičky (či už spotrebovanej alebo nie) a vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku. Zároveň je

však potrebné dodať, že ani veriteľ z právneho vzťahu napr. Zmluvy o pôžičke nemôže mať prednostné
právo na uspokojenie jeho pohľadávky (pokiaľ nejde o zabezpečeného veriteľa) oproti iným veriteľom,
a to ani v prípade ak by jeho pôžička nebola dlžníkom v plnej miere spotrebovaná. Aj v takomto prípade
by veriteľ mal povinnosť prihlásiť si svoju pohľadávku v konkurznom konaní, pretože v prípade vrátenia
pôžičky veriteľovi a za predpokladu splnenia ďalších podmienok by čelil konaniu o neúčinnosť takéhoto
úkonu.

70. Žalobca podľa nášho názoru v bodoch 20. až 35. písomného vyjadrenia zo dňa 8.2.2017
jednoznačne preukázal, že k odporovaným úkonom došlo počas úpadku úpadcu a došlo aj ukráteniu
konkrétnych veriteľov, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.

71.Súdprvejinštanciesataktiežnevysporiadalanisnámietkoužalovaného,žeDodatokč.1kuzmluveo
dielo bol uzatvorený viac ako rok pred vyhlásením konkurzu, teda že tomuto úkonu nemožno odporovať.
K námietke žalovaného, sme zo strany žalobcu uviedli, že najpodstatnejšie úkony, ktorým odporujeme
spočívajú vo vystavení Dobropisu č. 2520130008 zo dňa 15.11.2013 a následnej úhrade sumy vo výške
415.392,96 (412.692,96 eur na účet žalovaného a 2.700,00 eur na účet právneho zástupcu JUDr. B. W.)

taktiež zo dňa 15.11.2013, ktoré boli vykonané v zákonom akceptovanej lehote 1 rok pred vyhlásením
konkurzu, keďže ten bol vyhlásený dňa 14.7.2014. Máme za to, že z uvedeného vyplýva, že aj keby
príslušný súd v rámci moderačného práva pozmenil žalobný petit a vypustil z neho bod týkajúci sa
neúčinnosti Dodatku č. 1 ku zmluve o dielo uzavretého dňa 13.6.2013, nemá uvedené vplyv na možnosť
vyslovenia výroku, že Dobropis č. 2520130008 zo dňa 15.11.2013 vystavený v prospech žalovaného a

úhrada sumy vo výške 415.392,96 eur v prospech žalovaného sú voči konkurzným veriteľom úpadcu
právne neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške
415.392,96 eur.

72. Na základe skutočností uvedených v tomto odvolaní ako aj na základe vykonaného dokazovania

žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.02.2017,
č. k. 30Cbi/11/2015 - 215 zmenil a rozhodol tak, že: Právne úkony úpadcu - spoločnosti STAVA IP spol.
s r.o. Košice, so sídlom: Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654878, a to dodatok č. 1 ku zmluve
o dielo č. 13/12/2012/Carmeuse Slovakia/STAVA IP uzavretý dňa 13.6.2013 so žalovaným, Dobropis č.
2520130008 zo dňa 15.11.2013 vystavený v prospech žalovaného. Úhrada sumy vo výške 415.392,96

eurvprospechžalovanéhosúvočikonkurznýmveriteľomúpadcuprávneneúčinnéažalovanýjepovinný
vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 415.392,96 eur.

73. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia po ich vyčíslení do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

74. Pre prípad, ak by podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku,
žiadame, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.02.2017, č. k.
30Cbi/11/2015 - 215 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a
priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.

75. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V písomných
dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol, že odvolateľ vo svojom rozsiahlom odvolaní ako primárny dôvod
svojho odvolania uvádza, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Následne uvádza skutkový stav, ktorý podľa jeho názoru

vyplýva z vykonaného dokazovania a s ktorým sa podľa neho súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal,
a to v bodoch 1 až 18.76. V nej apeloval na existenciu zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávke klienta voči banke č.
8483/12/08741, čím banka využila zabezpečovací inštitút pre prípad, že by musela plniť za odvolateľa
(úpadcu) z bankovej záruky.

77. Poukázal na časové súvislosti a bankové operácie, kedy podľa jeho názoru prvou bankovou
operáciou bol vklad sumy 400.000,00 eur dňa 27.12.2012, pričom k zriadeniu záložného práva banky
malo dôjsť vo vzťahu k iným peňažným prostriedkom, než k prostriedkom pochádzajúcim z preddavku
od žalovaného.

78. Vo svetle vyššie uvedeného odvolateľ prichádza k záveru, že peňažné prostriedky pochádzajúce z
preddavku od žalovaného nepredstavovali prostriedky tvoriace predmet bankovej záruky.

79. Ďalej odvolateľ uvádza, že prostriedky pripísané na jeho bežný účet dňa 27.12.2012 boli použité a
spotrebované v rámci záväzkových vzťahov s bankou (Č.), a to na čiastočné splatenie kontokorentného

úveru, čo bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané.

80. Pokračujúc vo svojom značne subjektívnom vnímaní skutkového stavu odvolateľ uviedol, že napriek
blížiacemu sa termínu ukončenia bankovej záruky, úpadca a žalovaný nezabezpečili právne postavenie
žalovaného niektorým so zabezpečovacích inštitútov. Odvolateľ vyjadruje názor, že uzavretie Dodatku

č.1 ku zmluve o dielo bolo podľa neho v rozpore s Obchodným zákonníkom (ďalej len ako „ObZ“).

81. Žalovaný uviedol, že odvolateľ v tejto časti svojho podania neuvádza jediný argument či dôvod, prečo
by bol právny úkon - Dodatok č.1 ku zmluve o dielo v rozpore s platným právom SR.

82. V bode 17. a 18. svojho odvolania sa odvolateľ implicitne snaží navodiť dojem o fyzickej
nemožnosti realizácie úkonov ako vystavenie Dobropisu č. 2520130008, vyhotovenie oznámenia,
prevzatie oznámenia a úhrady sumy vo výške 412.692,96 eur a úhrady sumy vo výške 2.700,00 eur.

83. Žalovaný v reakcii na odvolateľom uvádzané tvrdenia podľa predchádzajúceho výkladu uvádza

nasledovné skutočnosti:

84. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

85. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie ustálil skutkový stav v absolútnom súlade s objektívnou
pravdou. Rozsah a priebeh vykonaného dokazovania, ako aj správna voľba vykonaných dôkazných
prostriedkov predstavuje spoľahlivý základ skutkovej stránky rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa s
vykonaným dokazovaním náležite vysporiadal vo svojom odôvodnení v bodoch 10 až 20, kde zahrnul
výpočet vykonaných dôkazov a v nasledovných bodoch svojho odôvodnenia sa s vykonanými dôkazmi

vysporiadal aj čo do ich hodnotenia a následne správne ustálil skutkový stav.

86. Tvrdenia odvolateľa, v ktorom poukazuje na existenciu a právnu povahu zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 21.12.2012, ktorým sa banka zabezpečila pre prípad, ak by musela plniť za
úpadcu, považuje žalovaný za zavádzajúce. Zmluva o zriadení záložného práva predstavuje dvojstranný

právny úkon medzi klientom banky (úpadca) a bankou. Žalovaný v tomto vzťahu nijakým spôsobom
nevystupuje. Zmluva o zriadení záložného práva zakladá právny vzťah len a výlučne medzi bankou
a úpadcom, preto zmluva o zriadení záložného práva nemôže determinovať vzťah medzi úpadcom
a žalovaným. Na obsah tohto právneho vzťahu žalovaný nemá možnosť vplývať. Z týchto dôvodov
považujeskúmaniezmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa21.12.2012zairelevantnéčodopredmetu

tohto sporu.

87. K argumentom súdu prvej inštancie, preddavku a bankovej záruke odvolateľ považuje závery
prvostupňového súdu sformulované v bodoch 14. a 33 rozsudku zo dňa 15.02.2017 za absolútne
nesprávne.

88. V bode 14. odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie uzavrel skutkový stav (a ten aj
správne právne posúdil), podl'a ktorého uzavretím Dodatku č.1 k Zmluve o dielo č.13/12/2012/Carmeuse
Slovakia/STAVA IP, (ktorého predmetom bolo doplnenie čl. IV zmluvy o nové body 6.6. až 6.10), v zmyslektorého sa žalovaný ako objednávateľ dostal do právneho postavenia uložiteľa vo vzťahu k peňažným
prostriedkom vo výške 480.000,00 eur vyplatenými ako prvej časti ceny diela a zhotoviteľ do právneho
postavenia opatrovateľa. Na ich vzájomné práva a povinnosti sa použijú analogicky ustanovenia zmluvy

o uložení veci resp. úschove. Objednávateľ je po celú dobu trvania úschovy vlastníkom peňažných
prostriedkov tvoriacich predmet úschovy.

89. V bode 33. súd prvej inštancie opätovne správne právne posúdil skutkový stav zhrnutý v bode 14. a
náležite sa s ním vysporiadal. Skúmal, či zmluvné strany mohli uzavrieť namietaný dodatok č.1 k zmluve

o dielo č. 13/12/2012 a následne vystaviť dobropis č. 2520130008 zo dňa 15.11.2013 so splatnosťou
29.11.2013 a vrátiť zálohu 2020120001 LOM Trebejov v sume 415.392,96 eur. Súd prvej inštancie
uzavrel, že nič nebránilo uzavretiu a uskutočneniu vyššie uvedených úkonov, o ktorých neúčinnosť sa
voči konkurzným veriteľom odvolateľ domáha.

90. Ako dôvod svojho nesúhlasu odvolateľ uvádza, že má za to, že neboli splnené predpoklady na vznik

právneho inštitútu zmluvy o uložení veci podľa OZ , resp. zmluvy o úschove podľa ObZ.

91.Odvolateľzavádzajúco,najprvpublikačnýmštýlompodávavýkladpodstatyprávnehoinštitútuzmluvy
o uloženie veci a vymenúva predpoklady ako - uloženie veci u inej osoby, - odovzdanie veci na
uloženie,-záväzokopatrovateľadočasneopatrovaťpreuložiteľajemupatriacuvecazároveňajzáväzok

opatrovateľa, že nesmie bez súhlasu uložiteľa užívať vec alebo umožniť jej užívanie tretej osobe, čím
sa evidentne snaží navodiť u čitateľa odvolania pocit nesúladu skutkového stavu s právnou úpravou,
avšak ako argument uvádza len jedinú skutočnosť, a to že „V čase uzatvorenia Dodatku č. 1 k zmluve
o dielo neexistoval predmet uloženia či úschovy“.

92.Myšlienkuďalejrozvíja,kedyvbode21.svojhoodvolaniauvádza,žeuždňa27.12.2012bolipeňažné
prostriedky spotrebované na čiastočné splatenie kontokorentného úveru od banky a z toho dôvodu už
úpadca nemohol disponovať týmito peňažnými prostriedkami.

93. Žalovaný si dovoľuje opätovne uviesť, že odvolateľ v súdnom spore opakovane argumentuje

právnymi vzťahmi medzi úpadcom a bankou. Skutočnosť, či mal odvolateľ zriadený štandardný bežný
účet v banke alebo bežný účet s možnosťou tzv. kontokorentu podľa § 710 ObZ, je obsah právneho
vzťahu medzi úpadcom a bankou, ktorú žalovaný nemôže determinovať. Vzťah medzi úpadcom a
bankou nemôže predstavovať relevantné skutočnosti.

94. Iba pre znázornenie zavádzajúceho charakteru odvolania odvolateľa si dovoľujeme uviesť, že
odvolateľ sa nikdy nestal vlastníkom peňažných prostriedkov, či už to právne kvalifikujeme ako
preddavok, záloh alebo predmet úschovy. Ani v jednom prípade sa nestal odvolateľ vlastníkom
peňažných prostriedkov a tak nemohol právne bezvadne splatiť akýkoľvek svoj záväzok z týchto
prostriedkov. Zároveň je nutné náležite zohľadniť povahu kontokorentného účtu, ktorý sa primárne riadi

ustanoveniami o zmluve o bežnom účte a kreditné operácie sa pripisujú na účet automaticky, teda nejde
o typické splatenie úveru. Zmluvou o úvere sa riadi kontokorentný účet len čo do časti, kedy majiteľ účtu
čerpá dohodnutý peňažný limit.

95. POSPÍŠIL, B. in OĽGA OVEČKOVÁ a kolektív. Obchodný zákonník. Veľký komentár. Bratislava:

Wolters Kluwer s.r.o.,2017, s.1218: "Zriadenie kontokorentného účtu vrátane jeho vedenia sa spravuje
ustanoveniami zmluvy o bežnom účte. Ustanoveniami zmluvy o úvere sa spravujú iba práva a povinnosti
strán pri uskutočňovaní platieb, resp. príslušných hotovostných výplat, ktorými je čerpaný dohodnutý
úverový limit, a to v čase, keď majiteľ účtu nemá dostatok vlastných peňažných prostriedkov na svojom
bežnom účte“.

96. V bode 22. odvolateľ argumentoval odvedením príslušnej čiastky DPH správcovi dane. Žalovaný
opäť uviedol, že táto skutočnosť, teda verejnoprávna rovina obchodnoprávnej transakcie je čo do
súkromnoprávnej povahy transakcie irelevantná. Daňovo-právne predpisy majú podstatne odlišnú
povahu, materiálny prameň práva a zmysel, pričom majú autonómny režim ktorý spravidla nesleduje

súkromnoprávny režim obchodných transakcií. Príkladom je aj skutočnosť, ktorá nastala v tomto spore,
kedy aj z preddavkovej platby je nutné vykázať kladnú daňovú povinnosť voči správcovi dane, hoci
osoba, ktorej bola pripísaná preddavková platba sa nestala vlastníkom peňažných prostriedkov.97. V bode 23. svojho odvolania odvolateľ opakovane poukazoval na zmluvu o zriadení záložného
práva k pohľadávke č.8483/12/08741, čo núti žalovaného opakovať svoje stanovisko, in concreto, že
zmluva o zriadení záložného práva je právnym vzťahom medzi úpadcom a bankou, ktorý nemôže byt'

determinovaný žalovaným. Z tohto dôvodu je myšlienkový pochod rozvinutý na tomto základe zjavne
nesprávny.

98.Kugradáciinesprávnychprávnychnázorovdochádzavbodeč.24,kedyodvolateľvyjadrujenázor,že
ustanovenia Dodatku č.1 k Zmluve o dielo nie sú v súlade so základnými ustanoveniami zmluvy o uložení

veci, pričom podľa §263 ods. 2 ObZ sa od týchto ustanovení nemožno odchýliť. Špecifikácia, v čom
vidí odvolateľ nesúlad so základným ustanovením absentuje. Žalovaný má za to, že boli splnené všetky
kogentné ustanovenia ObZ. Prvostupňový súd správne konštatoval, že nič nebránilo zmluvným stranám
modifikovaťsvojzáväzkovývzťahamodifikáciabolauskutočnenávsúladesprávnymporiadkom,pričom
ustanovenia o zmluve o uložení veci resp. o úschove sa majú použiť len analogicky.

99. o rozpor so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 ObZ nejde, keďže žiadne morálne
zásady neboli porušené. Ak odvolateľ posudzuje vzťah medzi ním a žalovaným v morálnej rovine, tak
musídôjsťkzáveru,žezatiepráce,ktorévykonal,dostalúhraduazatiepráce,ktorénevykonal,nedostal
úhradu. Odporované úkony vykonal v čase, kedy nemal obmedzenú spôsobilosť svojím konaním
nadobúdať práva a povinnosti. Žalovaný má za to že všetky úkony v tomto právnom vzťahu boli v úplnom

súlade so zásadami poctivého obchodného styku.

100. V bodoch 26. až 30. odvolateľ uvádza, že odovzdaním preddavku sa jeho vlastníkom stal úpadca
v celej jeho výške, nie len vo výške rovnajúcej sa hodnote už realizovanej časti diela.

101. S týmto záverom žalovaný nemôže súhlasiť. Sme toho názoru, že predmetná záloha preddavok
nikdy nebola majetkom zhotoviteľa, pretože záloha - preddavok po jej poskytnutí zhotoviteľovi ostáva
aj naďalej majetkom objednávateľa. Toto tvrdenie potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Košice I zo
dňa 26.10.2012, sp. zn.: 39C/281/2007, v ktorého odôvodnení súd uvádza: ". .. pri posúdení medzi
účastníkmi konania spornej otázky, či vynaloženým nákladom žalobcu v intenciách záväzného právneho

názorunajvyššiehosúdujeizálohavovýške200.000,00 Sk(6.638,78eur),fakturovanáfaktúrouč.0699
zo dňa 28.4.1999 a žalobcom uhradená dňa 28.4.1999, v zmysle ustanovenia § 546 ods. 2 Obchodného
zákonníka predstavujúca dohodnutý a poskytnutý preddavok na cenu za dielo, dospel súd k záveru, že
je potrebné prisvedčiť žalobcovi pokiaľ tvrdil, že zálohou rozumieme stav, kedy objednávateľ požičiava
zhotoviteľovi svoje peniaze, a že majetkom zhotoviteľa sa tak nestáva." Navyše, tento rozsudok bol

potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02.10.2013, sp. zn.: 1Co/111/2013, v ktorom
sa Krajský súd v Košiciach plne stotožnil so závermi súdu prvého stupňa.

102. Odvolateľ v bode 31. svojho odvolania uplatňuje tzv. novoty v odvolacom konaní, pričom ich
uplatneniu nemôže dôjsť, keďže už nie je možné uplatniť prostriedok procesného útoku alebo obrany,

in concreto skutkové tvrdenie, podľa ktorého „k preukázaniu právneho titulu na vystavenie Dobropisu
č. 2520130008 a úhradu sumy 415.392,96 eur, ktorý žalobca spochybnil, nedošlo.“ subsumovať pod
dispozíciu ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku. Odvolateľ napáda skutočnosť, že žalovaný
v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo unesené dôkazné bremeno čo do preukázania písomnej
výzvy úpadcu na vrátenie predmetu úschovy.

103. Žalovaný uvádza, že odvolateľ túto skutkovú okolnosť doteraz, počas konania pred súdom prvej
inštancie, nespochybňoval.

104. V bode 32. a 33. odvolateľ uviedol, že „Žiadnym spôsobom sa však súd nevysporiadal s

protichodnýmtvrdeniamiŽalobcu,ktorébolipodľanášhonázorujednoznačnepreukázanépredloženými
dôkazmi ...“

105. Žalovaný uviedol, že odvolateľ vystupoval v právnom postavení žalobcu, a keď má za to, že sa
prvoinštančný súd nevysporiadal s jeho vlastnými protichodnými tvrdeniami, tak toto zjavne nemôže byť

dôvodom na vyhovenie jeho odvolaniu.106. V bode 33. odvolateľ apeluje na skutočnosť, že odvolateľ a žalovaný (ako zmluvné strany zmluvy
o dielo) sa s blížiacim sa koncom platnosti bankovej záruky neupravili vzájomné práva a povinnosti
typickým zabezpečovacím inštitútom.

107.Vôľažalovanéhozabezpečiťzáväzokbankovouzárukouajposkončeníexistujúcejbankovejzáruky
bola v konaní preukázaná (napr. žiadosťou zo dňa 10.06.2013), avšak napriek viacerým urgenciám
nedošlo k predlženiu bankovej záruky, ktorá platila len do 15.06.2013. Výpoveď konateľa žalovaného zo
dňa 16.11.2016 je v plnom súlade s touto skutočnosťou.

108. Žalovaný k tomu taktiež uvádza, že nikde nie je stanovená povinnosť zmluvných strán upraviť
si vzájomné práva a povinnosti typickým zabezpečovacím inštitútom. Žalovaný za dôležitý pokladá
výsledok úpravy práv a povinností, ktorý má dosiahnuť zamýšľaný ciel, ktorý sledujú zmluvné strany.
Skutočnosť, že si zmluvné strany nedojednajú typický zabezpečovací inštitút, ale dodatok k zmluve s
modifikáciou práv a povinností, ktorý odzrkadľuje ich vôľu, nie je možné pripísať na ich ťarchu, keďže

konajú v rámci zmluvnej slobody. Doplnil, že Dodatok č. 1 bol uzatvorený z dôvodu zabezpečenia
postavenia žalovaného z dôvodu, že zo strany úpadcu nedošlo k predlženiu bankovej záruky, a to ani
na základe viacerých žiadostí zo strany žalovaného.

109.Odvolateľvbodoch34.,35.aajvbode36.vyjadrujesvojnázor,podľaktoréhosasúdprvejinštancie

nedostatočne vyporiadal s ostatnými podmienkami potrebnými pre úspešné odporovanie právneho
úkonu. Podľa jeho názoru taktiež absentuje riadne a presvedčivé právne posúdenie veci, čo podľa jeho
názoru spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

110. Odvolateľ namieta nedostatočné právne závery súdu prvej inštancie, kedy nedostatočnosť

rozhodnutia vidí v neurčení spornosti resp. nespornosti skutočnosti, či bol úpadca v čase odporovaných
úkonov v úpadku, ako aj skutočnosti, či došlo k ukráteniu konkrétnych veriteľov.

111. Odvolateľ poukazuje na svoj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania pre prípad spornosti
úpadku. Podľa názoru odvolateľa tak mohlo dôjsť k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1

písm. e).

112. Žalovaný uvádza, že k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) musí byť
nevyhnutne splnený aj predpoklad, že skutočnosť, ktorá sa má zistiť vykonaním toho-ktorého dôkazného
prostriedku má byť rozhodujúca.

113. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.: „súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností.“

114. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že v danom spore je

irelevantné, či úpadca v čase vykonania odporovaných úkonov už bol v úpadku alebo nie, nakoľko
s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru (rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2012,
sp. zn.: 39C/281/2007) uvedená záloha vôbec nepatrí do konkurznej podstaty, a teda jej vrátením
objednávateľovi v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k prehĺbeniu úpadku úpadcu či k ukráteniu jeho
veriteľovakotvrdíodvolateľ.Keďžemajiteľomzálohynebolúpadca,aležalovanýakoobjednávateľdiela,

táto záloha nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty, nakoľko ide o majetok, ktorý je vo vlastníctve
osoby odlišnej od úpadcu.

115. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie, Okresného súdu Košice l, sp. zn. 30Cbi/11/2015-15, zo dňa
15.02.2017, posledná veta bodu 33. odôvodnenia: "Objednávateľ (pozn. žalovaný) je po celú dobu

trvania úschovy vlastníkom peňažných prostriedkov tvoriacich predmet úschovy, má súd za to, takéto
ustanovenie sa neprieči Obchodnému zákonníku a mohli uzavrieť takýto dodatok k zmluve".

116. Z vyššie uvedených dôvodov sa vykonanie dôkazných prostriedkov, ktoré navrhoval odvolateľ v
konaní pred súdom prvej inštancie, neviaže na rozhodujúce skutočnosti, a ta k naplneniu odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. nemohlo dôjsť.

117. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so základom svojho
rozhodnutia a poukazovanie na jednotlivé kreditné a debetné operácie na účte úpadcu zo stranyodvolateľa považuje žalovaný za zavádzajúce a irelevantné, keďže ide o vzťah medzi úpadcom ako
majiteľom účtu a jeho bankou.

118. V bode 37. odvolateľ zavádzajúco poukázal na právny režim zmluvy o pôžičke a na prednostné
právo na uspokojenie pohľadávky žalovaného, s čím žalovaný nemôže súhlasiť keďže nedošlo k
uzavretiuzmluvyopôžičke,ataktiežnedošlokžiadnemuuplatneniuprednostnéhopráva.Naopak,došlo
k uzatvoreniu dodatku č.1 k zmluve o dielo (v plnom súlade s právnym poriadkom), na ktoré sa len
analogicky aplikujú ustanovenia zmluvy o uložení veci, resp. úschove.

119. Žalovaný súhlasí s tvrdením odvolateľa, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal vo svojom
odôvodnení so skutočnosťou, že Dodatok č.1 k zmluve o dielo bol uzatvorení dňa 13.06.2013, teda
viac než rok pred vyhlásením konkurzu dňa 14.07.2014. Táto skutočnosť však nič nemení na správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu.

120. Odvolateľ v bode 39. vyjadruje názor, podľa ktorého i keď by mal súd za to, že Dodatku č.1 nie je
možné úspešne odporovať primárne z dôvodu uplynutia 1 ročnej lehoty, tak tým úspešnosť odporovania
Dobropisu č.2520130008 zo dňa 15.11.2013 a úhrade sumy vo výške 415.392,96 eur nie je dotknutá.

121. Žalovaný uvádza, že názor odvolateľa uvedený vyššie nepokladá za správny. Ak by totiž súd

konštatoval, že dodatku č.1 nie je možné odporovať, tak by logicky dobropis a úhrada sumy boli
uskutočnenévplnomsúladesplatneuzavretýmaprávneúčinnýmDodatkomč.1.Úspešnéodporovanie
na to nadväzujúcich právnych úkonov, kedy úpadca vrátil žalovanému predmet jeho vlastníctva (podľa
Dodatku č.1), je podľa názoru žalovaného vylúčené.

122.Žalovanýmázato,ženedošloknaplneniužiadnehoodvolaciehodôvodu,ktoréodvolateľvosvojom
odvolaní uvádza.

123. Z odvolania odvolateľa: „Žalobca podáva odvolanie z týchto dôvodov:

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1
psím. d) C.s.p.,
b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) C.s.p.),
c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 od. 1 písm.

h) C.s.p.).“

124. Podľa názoru žalovaného konanie nemalo takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Ani nedostatočné vysporiadanie sa so skutočnosťou, že Dodatok č. 1 bol uzavretý
viac než 1 rok pred vyhlásením konkurzu na úpadcu, nemohol mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Ak by súd prihliadol na nedodržanie 1 ročnej lehoty, tak by podľa názoru žalovaného dospel k
totožnému rozhodnutiu, a žalobu by rovnako zamietol.

125. Vykonané dokazovanie považuje žalovaný za dostatočné, keďže boli zistené všetky relevantné
skutočnosti, a tak súd spoľahlivým postupom dospel k správnym skutkovým zisteniam.

126.Žalovanýmázato,žesúdprvejinštanciesprávneprávneposúdilvec,keďžejehoprávneposúdenie
korešponduje s aplikačnou praxou iných súdov, a predstavuje ucelený logický celok. Súd prvej inštancie
správne zohľadnil zmysel a účel tzv. odporového práva, a základný kameň svojho rozhodnutia (podľa
názoru žalovaného) vyjadril v bode 35. svojho odôvodnenia: „Súd poukazuje na to, že išlo o zálohu

za nevykonané práce zhotoviteľom. To znamená, že zhotoviteľ, ak nevykonal práce má povinnosť
vrátiť nespotrebovanú časť preddavku. Čo aj vykonal vystavením Dobropisu č. 252013000B zo dňa
15.11.2013sosplatnosťou29.11.2013navrátenúzálohu2020120001LOMTrebejovvsume418.200,32
eur.“

127. Záloha sa nikdy nestáva majetkom zhotoviteľa (úpadcu), ale po jej poskytnutí ostáva aj naďalej vo
vlastníctve objednávateľa (žalovaného), ide len o preddavok na cenu za dielo a v prípade, že sa dielo
nerealizuje, má objednávateľ právo na jej vrátenie (uvedené potvrdzuje aj rozsudok Okresného súduKošice I zo dňa 26.10.2012, sp. zn.: 39C/281/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 02.10.2013, sp. zn.: 1Co/111/2013).

128. Zdôraznil, že poskytnutý preddavok mal byť v zmysle zmluvy o dielo podložený dokumentom o
zriadeníbankovejgarancie,atopočasceléhotrvaniazáväzkovéhovzťahumedzižalovanýmaúpadcom.
Tento preddavok teda ani nemohol byť použitý na hradenie iných záväzkov úpadcu voči ostatným
veriteľom, nakoľko úpadca nikdy nebol vlastníkom poskytnutého preddavku. Vrátením preddavku na
účet žalovaného nemohlo dôjsť k prehĺbeniu úpadku úpadcu, v opačnom prípade by totiž predmetná

suma tvorila súčasť uznaných pohľadávok, pričom vrátenie tejto sumy nemalo vplyv ani na výšku
vlastného imania úpadcu, nakoľko bolo o tejto sume účtované súčasne v majetku, ako aj v záväzkoch,
avšak nie vo vlastnom imaní. Takisto ani účtovné operácie vykonané po vrátení preddavku nemali žiadny
vplyvnavýškuvlastnéhoimania,nakoľkovsúladesozásadamiúčtovaniasasúvisiaceoperáciežiadnym
spôsobom nepremietli do účtov nákladov, resp. výnosov. Aj z tohto dôvodu považuje navrhované
dokazovanie čo do existencie resp. neexistencie úpadku v čase odporovaných úkonov za neúčelné,

keďže by smerovali k ozrejmeniu irelevantnej skutočnosti.

129. Uviedol, že zo strany úpadcu navyše nedošlo k úplnej realizácii diela, vzhľadom k čomu mal
žalovaný plné právo žiadať späť vrátenie preddavku zníženého o sumu na čiastočnú realizáciu diela.
V zmysle rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2012, sp. zn.: 39C/281/2007, ktorý bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 02.10.2013, sp. zn.: 1Co/111/2013 tento
preddavok nikdy nebol majetkom zhotoviteľa, nakoľko: „zálohou rozumieme stav, kedy objednávate/'
požičiava zhotoviteľovi svoje peniaze a majetkom zhotoviteľa sa tak nestáva.“

130. Uzavretie dodatku č.1 k zmluve o dielo, vystavenie dobropisu ako samotná úhrada boli v plnom

súlade s platným právom. Na Dodatok č.1 sa len analogicky majú použiť ustanovenia zmluvy o uložení
veci resp. úschove a tak ani nemôže byť v nesúlade so základnými ustanoveniami týchto zmluvných
typov.

131. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného v bode 35. svojho rozhodnutia správne vysporiadal

s otázkou, či záloha - preddavok môže byť predmetom konkurzu, kedy uviedol: „Podľa názoru súdu s
prihliadnutím na ust. § 67 ZoKR, o takýto majetok nejde.“ , a to z dôvodu, že záloh - preddavok sa nestal
majetkom zhotoviteľa - úpadcu.

132. Záverom uviedol, že odvolateľ nepreukázal skutočnosti, ktoré sú základným predpokladom

uplatnenia odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 57 a nasl. zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii, a to že sa jedná o taký úkon dlžníka, ktorým došlo ukráteniu uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalovaný má za to, že k žiadnemu dubióznemu,
či ukracujúcemu právnemu úkonu nedošlo, a odvolateľom odporované právne úkony sú v absolútnom
súlade s právnymi predpismi a dokonca aj morálnymi zásadami. keďže úpadcovi boli uhradené všetky

práce ktoré vykonal.

133. Na základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny.

134. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že
naďalej trvá na dôvodoch podaného odvolania ako aj na odôvodnení svojho odvolania.

135. Napriek skutočnostiam, že podľa nášho názoru došlo zo strany žalobcu k dostatočnému vysvetleniu
a odôvodneniu jeho odvolania, považujeme za nevyhnutné reagovať na absolútne zavádzajúce,

skresľujúce a z kontextu vytrhnuté tvrdenia a právne argumentácie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení
zo dňa 19.5.2017.

136. Žalovaný sa stotožňuje so zisteným skutkovým stavom ako aj odôvodnením súdu prvej inštancie.
A však, žalobcom boli počas konania súdu prvej inštancie predložené viaceré dôkazné prostriedky, a to

listinné dôkazy, ako aj právne tvrdenia a argumentácie ako prostriedky procesnej obrany a procesného
útoku, ktoré neboli protistranou popreté. Išlo pritom o také dôkazné prostriedky, ktoré mali rozhodujúci
charakter a slúžili na ozrejmenie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa veci samej. Napriek tejtoskutočnosti, sa súd prvej inštancie s nimi absolútne nevysporiadal a nevyhodnotil tieto dôkazy ani
jednotlivo a zároveň ani v ich vzájomnej súvislosti. Medzi tieto dôkazné prostriedky patria najmä:
a) Skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré navyše neboli zo strany žalovaného popreté, a teda v zmysle § 151

ods. 1 C.s.p. sa považuje za nesporné, a to že k vystaveniu Dobropisu č. 2520130008 a úhrade sumy
415.392,96 eur došlo bez právneho titulu a navyše v čase platnej, účinnej a aj realizovanej zmluvy o
dielo, čo bolo zo strany žalobcu obsiahlo vysvetlené v bode 31. odvolania. Zároveň je potrebné dodať,
že vôbec sa nejedná o tzv. novoty v odvolacom konaní, pretože uvedené skutkové tvrdenia boli zo strany
žalobcu uvedené ihneď pri výpovedi svedka - konateľa žalovaného dňa 16.11.2016 ako aj v písomnom

vyjadrení žalobcu zo dňa 8.2.2017 (bod 19.).
b) Právne skutočnosti s rozhodujúcim charakterom pre relevantné právne posúdenie vzniknutých
vzájomných právnych vzťahov, pričom ide o listinné dôkazy - zmluva o poskytnutí bankovej záruky č.
XXXX/XX/XXXXX a zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke klienta voči banke č. XXXX/XX/
XXXXX.
c) Výpisy Z bankových účtov úpadcu, ktoré obsahujú bankové operácie úpadcu predchádzajúce

vzniku bankovej záruky ako aj bankové operácie úpadcu po skončení bankovej záruky s peňažnými
prostriedkami,ktorébolipredmetombankovejzáruky,aktorépreukazujúabsolútnuvoľnosťvnakladanís
týmito peňažnými prostriedkami, a teda vlastníctvo týchto prostriedkov, zároveň, že peňažné prostriedky,
ktoré boli predmetom bankovej záruky nemohli fyzicky pochádzať od žalovaného, čo preukazuje,
že poskytnutý preddavok nikdy nemohol byť predmetom bankovej záruky, a v neposlednom rade

preukazujú nemožnosť plnenia ustanovení Dodatku č. 1 ku zmluve o dielo v spojitosti s uložením či
úschovou veci.
d) Právne skutočnosti týkajúce sa uzatvorenia Dodatku č. 1 ku zmluve o dielo, ktoré preukazujú
uzatvorenie tohto dodatku v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré boli zo strany žalobcu
uvedené počas konania súdu prvej inštancie, a to najmä nemožnosť modifikácie ceny diela na uloženie

(úschovu) s ohľadom na kogentné ustanovenia právnych inštitútov uloženia či úschovy, neexistencia
predmetu úschovy v celom rozsahu v zmysle tohto dodatku z dôvodu spotrebovania časti potenciálneho
predmetu úschovy na úhradu DPH alebo nemožnosť nakladať s týmito peňažnými prostriedkami v čase
uzatvorenia dodatku z dôvodu existencie záložného práva banky.
e) Právne skutočnosti týkajúce sa vlastníctva peňažných prostriedkov pri právnom stave zadefinovaným

ako stav „požičiavania“, ktoré súd prvej inštancie prevzal v bode 35. od žalovaného bez ďalšieho
odôvodnenia či zrozumiteľnej právnej úvahe nevyhodnotenia tohto dôkazu jednotlivo a zároveň v
vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, čo je obsiahlo vysvetlené v bodoch 26 - 30 odvolania.

137. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o poskytnutí bankovej záruky č. XXXX/XX/

XXXXX ako aj zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávke klienta voči banke č. 8483/12/08741
boli uzatvorené výlučne ako dvojstranné právne úkony medzi: STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom
Vodárenská č. 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654878 (ďalej v texte len ako "úpadca" alebo "zhotoviteľ") a
Č. B. H. a.s., so sídlom Michalská 18,81563 Bratislava, IČO: 36854140 (ďalej v texte len ako „Č.“). Kým
prvá zmluva týkajúca sa bankovej záruky mohla mať priamy dopad aj na tretiu osobu - žalovaného, ktorá

síce nebola zmluvnou stranou, ale v zmysle ustanovení právneho inštitútu bankovej záruky bola osobou
oprávnenou, tak druhá zmluva týkajúca sa záložného práva k pohľadávke nemala priamy dopad na tretiu
osobu - v danom prípade žalovaného. Podstatné je však si uvedomiť, že obe tieto zmluvy sú vzájomne
vecne a časovo naviazané, pretože v prípade uplatnenia si nároku oprávneného vyplývajúceho z
bankovej záruky by automatickým kauzálnym následkom bolo uplatnenie si práva záložného veriteľa

vyplývajúceho zo záložného práva.

138. Žalovaný zavádzajúco odvádza pozornosť pri svojej argumentácii od skutočností týkajúcich sa
právnych vzťahov vyplývajúcich z oboch zmlúv ako aj bankových operácii, ktoré predchádzali vzniku
bankovej záruky ako aj po skončení bankovej záruky. Ide pritom o rozhodujúce skutočnosti, ktoré

preukazujú, že z objektívneho hľadiska súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôkazy predložené žalobcom (skutkové tvrdenia aj listinné dôkazy)
týkajúce sa bankových operácii s peňažnými prostriedkami, ktoré podľa názoru žalovaného ako aj
prevzatého názoru súdu prvej inštancie mali byť po celý čas vo vlastníctve žalovaného, a preto by ani
nemohli byť súčasťou konkurznej podstaty, jednoznačne preukazujú, že tieto závery sú nesprávne.

139. Žalovaný vo svojom vyjadrení skresľujúce degraduje význam zmluvy o zriadení záložného práva
k pohľadávke klienta voči banke č. XXXX/XX/XXXXX, s tým, že ide iba výlučne o vzťah medzi bankou
a úpadcom a táto zmluva nemôže determinovať vzťah medzi úpadcom a žalovaným, pričom zároveňpozdvihuje význam a viackrát odkazuje na dôležitosť zmluvy o poskytnutí bankovej záruky č. XXXX/
XX/XXXXX, pričom táto zmluva bola taktiež dvojstranným právnym úkonom medzi bankou a úpadcom
a navyše kauzálne a časovo prepojená so zmluvou o zriadení záložného práva, čo je okrem iného

obsiahnuté priamo v oboch zmluvách. Význam týchto zmlúv vyzdvihuje aj skutočnosť, že až po skončení
platnosti oboch týchto zmlúv (nielen jednej) úpadca s peňažnými prostriedkami, ktoré boli predmetom
bankovej záruky začal voľne nakladať a teda prejavoval známky postavenia výlučného vlastníka týchto
peňažných prostriedkov, čo je absolútne v rozpore s tým, čo tvrdí žalovaný ako aj súd prvej inštancie. Z
uvedeného hľadiska preto nie je možné odignorovať takéto rozhodujúce skutočnosti a vôbec sa s nimi

nevysporiadať, ani tieto dôkazy nevyhodnotiť ako urobil súd prvej inštancie.

140. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na právny inštitút kontokorentného účtu, pričom táto
právna argumentácia je tak ako viaceré zo strany žalovaného vytrhnutá z kontextu a vzájomných
kauzálnych súvislostí. Žalovaný síce správne poukazuje na to, že čerpanie dohodnutého úverového
limitu a právne vzťahy takto vzniknuté sa riadia ustanoveniami zmluvy o úvere, avšak uvedené vôbec

neaplikoval na vecnú stránku tohto sporu. Nie je pritom dôležité, či peňažné prostriedky nachádzajúce
sa na bežnom účte úpadcu boli prevedené na kontokorentný účet úpadcu, a teda v prospech banky,
priamym bankovým príkazom urobeným úpadcom alebo automatickým príkazom vykonaným bankou,
pretože aj tomuto automatickému pripísaniu peňažných prostriedkov predchádzal súhlas úpadcu na
takéto operácie.

141. Žalovaný vo svojej argumentácii opätovne zavádzajúco odvádza pozornosť, tentoraz na
poukazovanie verejnoprávnej roviny obchodnoprávnej transakcie, s tým, že povinnosť uhradiť daň
z pridanej hodnoty (DPH) žalobcovi vznikla aj napriek tomu, že sa nestal vlastníkom predmetných
peňažných prostriedkov, pretože takáto povinnosť vyplýva z preddavkovej platby. V tomto prípade je

potrebné dať žalovanému za pravdu čo do dôvodu daňovej povinnosti avšak nie z hľadiska vlastníctva
peňažných prostriedkov. Na uvedené je nevyhnutné pozerať sa zo širšieho a najmä objektívneho
pohľadu. Áno, pri preddavkovej platbe za časť ceny diela, jednoznačne ako právny následok vzniká
vykázaniekladnejdaňovejpovinnosti.Avšaknapr.pripôžičkealeboúschovebytakátodaňovápovinnosť
nevznikla. Tejto skutočnosti si boli vedomé obe zmluvné strany, teda úpadca aj žalovaný. Avšak napriek

tomu úpadca a žalovaný uzavretím Dodatku č. 1 v bode 6.6 vytvorili právnu absurditu, a teda, aby sa na
peňažné prostriedky (na celú sumu 480.000,00 eur) poukázané na základe zálohovej faktúry vystavenej
úpadcom, hľadelo ako na predmet úschovy. Túto právnu absurditu bez akéhokoľvek vysporiadania sa
s objektívnym stavom prevzal aj súd prvej inštancie, napriek tomu, že sám v bode 14. a 33. rozsudku,
skonštatoval, že predmetom úschovy je celá suma preddavkovej platby (480.000,00 eur), napriek

objektívnej skutočnosti, že časť tejto sumy predstavujúca DPH vo výške 80.000,00 eur bola už dávno
odvedená (uhradená) v prospech štátneho rozpočtu ako kladná daňová povinnosť. Napriek namietaniu
zo strany žalobcu, že ide úpravu právneho vzťahu v rozpore s poctivým obchodným stykom či dobrými
mravmi, bez reálneho predmetu plnenia a najmä v rozpore s objektívnou možnosťou realizácie tejto
modifikácie, súd prvej inštancie iba stroho prevzal relevantne nepodloženú argumentáciu žalovaného.

142. Vyjadrenie žalovaného, že všetky jeho úkony boli v súlade so zásadami poctivého obchodného
styku, a že z morálneho hľadiska je úplne v poriadku, že za práce, ktoré žalobca vykonal dostal úhradu
a za práce, ktoré nevykonal nedostal úhradu, je vyjadrením, ktoré dokonáva nielen právnu absurditu
jeho vyjadrení, ale navyše aj morálnu. Žalovaný, tak ako z jeho všetkých vyjadrení vyplýva, rád vytrháva

veci z kontextu a prispôsobuje svoju argumentáciu ním sledovanému cieľu. V danom prípade veľmi
zúženevyňalibadvasubjekty,medziktorýmiexistovalurčitýprávnyvzťah,ktoréhocieľombolorealizácia
vymedzeného diela. Áno, dielo nebolo zrealizované, a teda žalovanému by vzniklo právo na vrátenie
časti ceny nezrealizovaného diela. Avšak, zároveň je potrebné si uvedomiť, že k vráteniu časti ceny
diela došlo aj z prijatých platieb od objednávateľov úpadcu z iných právnych vzťahov (realizovaných

diel), pričom následne nedošlo k vyplateniu subdodávateľov úpadcu, vďaka ktorým tieto platby úpadca
prijal. Tak ako bolo počas konania súdu prvej inštancie zo strany žalobcu uvedené, žalovaný mal svoje
právo na vrátenie časti ceny nezrealizovaného diela uplatniť vo forme prihlásenia si pohľadávky tak,
ako to urobili iní veritelia - subdodávatelia úpadcu, ktorí mu dodali tovary (napr. stavebný materiál) a
služby (stavebné práce) a za tieto dodávky nedostali žiadnu úhradu. Navyše ako bolo zo strany žalobcu

preukázané,kvráteniučasticenydieladošlovčaseplatnejaúčinnejzmluvyodielo,atedabezprávneho
nároku na strane žalovaného, s čím sa súd prvej inštancie taktiež vôbec nevysporiadal.143. Ďalšie vyjadrenie žalovaného, ktoré poukazuje na jednu vetu odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Košice I a ktoré bohužiaľ prevzal aj súd prvej inštancie, je taktiež vytrhnuté z kontextu skutkového
základu uvedeného sporového konania. Žalovaný uvádza právny názor súdu, že zálohou sa rozumie

stav, kedy objednávateľ požičiava zhotoviteľovi svoje peniaze, a že majetkom zhotoviteľa sa tak
nestáva. Uvedený právny názor súdu nie je vôbec ďalej špecifikovaný ani rozvinutý, a to najmä
z pohľadu, čo rozumel príslušný súd pod pojmom „majetkom zhotoviteľa sa nestáva“. Uvedené
nebolo hlbšie vyargumentované z dôvodu, že v danom prípade išlo o náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným postupom, a teda podstata sporu spočívala v inom sporovom základe, čo

potvrdzuje aj skutočnosť, že ani Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd tento názor nerozvíjal ani
hlbšie neodôvodňoval, ba dokonca ani ho len priamo vo svojom odôvodnení nespomenul. Zároveň
je však nevyhnutné dodať, že ak ide o stav kedy objednávateľ zálohou požičiava zhotoviteľovi svoje
peniaze, tak na uvedené je nevyhnutné aplikovať prvky právneho inštitútu zmluvy o pôžičke, čo zo strany
žalobcu už bolo rozoberané v jeho písomných vyjadreniach ako aj v odvolaní. Požičiavaním je teda
potrebné rozumieť stav, kedy veriteľ - objednávateľ prenecháva dlžníkovi - zhotoviteľovi určité množstvo

druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje
v určitom prípade vrátiť vec rovnakého druhu (teda nie identickú vec). Je predsa logické, že zhotoviteľ
pri bezproblémovej realizácii diela poskytnutú zálohu spotrebuje na samotné dielo. Zhotoviteľovi ako
prípadnému dlžníkovi z pôžičkového vzťahu k predmetu pôžičky vzniká vlastnícke právo, a teda aj
právo spotrebovať predmetné peňažné prostriedky. Na strane veriteľa ostáva "iba vlastníctvo" práva na

vrátanie veci rovnakého druhu v prípade nerealizovania diela. Ako sme už uviedli s uvedeným názorom
sa stotožňuje aj uznávaná právna autorita prof. N.. N. W.M., S.., ktorý uvádza ako jeden zo znakov
rozlišujúcich zmluvu o pôžičke a zmluvu o výpožičke práve prechod vlastníckeho práva na dlžníka.
„Pri zmluve o výpožičke sa prenecháva individuálne určená vec, ktorá sa musí vrátiť. Naproti tomu
pri pôžičke prechádza na dlžníka vlastnícke právo druhovo určených vecí a namiesto nich sa vrátia

iné veci.“ Rovnaký názor zastáva aj prof. JUDr. C. D.Č.Í., X.: „Na rozdiel od pôžičky, pri vypožičaní
veci nedochádza k zmene vlastníka.“ Takýto záver sa objavuje aj v rozhodovacej činnosti súdov, napr.
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.11.2013, sp. zn. 14Cob/10/2013.

144. K uvedenému je potrebné poukázať aj na typické príklady pôžičkových vzťahov, ktorými sú

bankové pôžičky alebo úvery, a to či už účelové alebo bezúčelové. Avšak v každom prípade, ak
subjekt, ktorému bola poskytnutá pôžička sa dostane do úpadku, tak banka ako veriteľ si musí svoju
pohľadávku riadne prihlásiť v konkurznom konaní (a to bez rozdielu, či pohľadávku má zabezpečenú
nejakým zabezpečovacím inštitútom alebo nie), pričom na peňažné prostriedky prijaté úpadcom z
titulu pôžičky sa nehľadí ako na majetok banky. Banka je majiteľom iba práva na vrátenie sumy

vyplývajúcej z toho - ktorého pôžičkového či úverového vzťahu. Napriek tejto argumentácii a objasneniu
objektívneho právneho stavu zo strany žalobcu, sa súd prvej inštancie ani s týmto skutkovým stavom
vôbec nevysporiadal a svoje závery iba stroho prevzal od tvrdení žalovaného.

145. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že nikde nie je stanovená povinnosť zmluvných strán

upravovať vzájomné práva a povinnosti typickým zabezpečovacím inštitútom. K tejto otázke je však
potrebné dodať, že ani právne perfektná úprava právneho postavenia žalovaného ako objednávateľa
na „zložiteľa“ peňažných prostriedkov nijakým spôsobom by nezvýšila „bezpečnosť“ či zabezpečenie
fyzického vrátenia peňažných prostriedkov, pretože či už v právnom postavení objednávateľa v prípade
nerealizovania diela, alebo v právnom postavení zložiteľa pri uložení veci, by bol na strane žalovaného

iba právny nárok na peňažné plnenie, ktoré by nebolo reálne žiadnym spôsobom zabezpečené (či kryté
iným majetkom ako to bolo počas trvania bankovej záruky) a bez dobrovoľnej súčinnosti úpadcu by nikdy
nemohlo byť ani zrealizované. Z uvedeného vyplýva, že ani v prípade ak by predmetná modifikácia bola
právne bezvadná, tak by nedošlo absolútne žiadnym spôsobom k zabezpečeniu záväzku žalovaného
ako to sám tvrdí.

146. Ako už bolo zo strany žalobcu uvedené, každý právny úkon dlžníka urobený rok pred
vyhlásením konkurzu je potrebné skúmať jednotlivo, najmä s prihliadnutím na účel zavedenia inštitútu
odporovateľnosti právnych úkonov do právneho poriadku SR, ktorý zákonodarca mienil dosiahnuť.
Účelom inštitútu občianskeho práva odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými

zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa (Rozsudok NS SR zo dňa 21.05.2009,
sp. zn. 2 Mdo 19/2008). Z uvedeného konania žalovaného a úpadcu, čo bolo podľa nášho názoru
jednoznačne preukázané, vyplýva, že odporovanými úkonmi došlo k nepoctivému obchodnému styku,
ktorým úpadca zmenšil svoj majetok na úkor iných veriteľov.147. Záverom je potrebné upovedomiť aj príslušný súd, že procesným právom účastníka je i právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, totiž znamená

právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi
odníma možnosť náležite a skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce
využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa článku 46

ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.08.2012,
sp. zn. 3 Sži/2/2012). Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a
vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy
a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Všeobecné súdy sú povinné ozrejmiť svoje myšlienkové
pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom,
aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby sťažovateľ
nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov, aby sa s prijatými závermi bolo
možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov

skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú (Nález Ústavného súdu zo dňa 24.04.2008, sp. zn. III.
ÚS 311/07).

148. Na základe skutočností uvedených v tomto vyjadrení, odvolaní ako aj na základe vykonaného
dokazovania počas konania pred súdom prvej inštancie, žalobca zotrváva na tom, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.02.2017, č. k. 30Cbi/11/2015-215 zmenil a
rozhodol tak, že: Právne úkony úpadcu - spoločnosti STAVA lP spol. s r.o. Košice, so sídlom: Vodárenská
2, 040 06 Košice, IČO: 31 654878, a to Dodatok č. 1 ku zmluve o dielo č. 13/12/2012/Carmeuse
Slovakia/STAVA IP uzavretý dňa 13.6.2013 so žalovaným, Dobropis č. 2520130008 zo dňa 15.11.2013
vystavený v prospech žalovaného úhrada sumy vo výške 415.392,96 eur v prospech žalovaného sú

voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty
úpadcu peňažnú náhradu vo výške 415.392,96 eur.

149. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia po ich vyčíslení do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

150. Pre prípad, ak by podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky na zmenu rozsudku,
žiadame, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.02.2017, č. k.
30Cbi/11/2015-215 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal
žalobcovi trovy odvolacieho konania.

151. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len

„C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

152. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

153. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

154. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalobcu odvolací súd udáva
nasledovné.155. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v prvom rade vychádzal z ustanovenia § 546 ods.
1, 2 Obchodného zákonníka a výkladu ust. § 546 os. 2 Obchodného zákonníka týkajúceho sa dojednania
a poskytnutia preddavkov za cenu za dielo.

156.Zvykonanéhodokazovaniaajmedziúčastníkmikonaniajenesporné,žežalovanýakoobjednávateľ
a úpadca ako zhotoviteľ uzavreli Zmluvu o dielo č. 13/12/2012 s dohodnutou cenou na zhotovenie stavby
vo výške 590.000,00 eur bez DPH v súlade s ust. § 546 Obchodného zákonníka a cene za dielo podľa
ust. § 547 Obchodného zákonníka o cene podľa rozpočtu.

157. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že nárok zhotoviteľa na úhradu ceny celej dohodnutej ceny mal
vzniknúť až zhotovením diela tak ako to má na mysli ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

158. Z vyššie uvedeného podľa záverov odvolacieho súdu dohodnutá cena za neukončené dielo (po
odpočte ceny za vykonanú prvú časť diela) tak ako to považoval žalobca vo svojej žalobe nemôže patriť

do súpisu majetku podstát (§ 76, § 80 ods. 1 ZoKR).

159. Odvolací súd v prejednávanom prípade právne hodnotil aj otázku poskytnutia preddavku
zhotoviteľovi (žalobcovi) podľa ust. § 546 ods. 2 Obchodného zákonníka.

160. Podľa hodnotenia odvolacieho súdu z povahy veci a účelu preddavku vyplýva, že má len jednu
funkciu a to zábezpeku na vykonanie prác vo väčšom rozsahu zhotoviteľom a túto nie je možné použiť
na iný účel, resp. splácanie záväzkov v prospech veriteľov a pod.

161. Žiadny právny predpis nehovoril o tom, že nespotrebovaný preddavok patrí do vlastníctva

zhotoviteľa. Vlastníkom sa stáva len podľa zmluvy o dielo v rozsahu vykonaných a vyfakturovaných prác.

162. Za týchto okolností odvolací súd považoval za nesprávne dôvody odvolateľa spočívajúce v tom,
že nespotrebovaná časť preddavku patrí do vlastníctva úpadcu len z toho dôvodu, že týmito finančnými
prostriedkami na účte mohol voľne disponovať. V tomto prípade je potrebné rozlišovať medzi vlastníkom

adisponentom,pretoževnašomprávnomporiadkuexistujúrôznemodelyaprávnesituáciekedyvlastník
nemôže disponovať predmetom vlastníctva, resp. len obmedzene a naopak, iný subjekt, ktorý nie je
vlastníkom môže disponovať majetkom, čo je bežný právny jav. Otázka poskytnutej bankovej záruky
Č. bankou zo dňa 27.12.2012, ktorej platnosť sa končila 16.6.2013 podľa záverov odvolacieho súdu
nemala žiadny právny vplyv na vyššie citované hodnotenia poskytnutého preddavku podľa § 546 ods. 2

Obchodného zákonníka, pretože táto záruka sa týkala len povinnosti banky zaplatiť žalovanému sumu
400.000,00eurlenvprípade,akprehlásil,žezhotoviteľnevykonalprácevsúladespodmienkamizmluvy.

163. V prejednávanom prípade však k takejto situácii nedošlo a nedošlo ani k predĺženiu tejto bankovej
záruky.

164. Odporovateľnosťou sa postihujú právne úkony dlžníka, ktorými dlžník uspokojil čiastočne alebo
celkom pohľadávku, ktorá nebola ešte splatná a jej splatnosť nastala až vyhlásením konkurzu.

165. V prejednávanom prípade podľa záveru odvolacieho súdu neboli dané zákonné predpoklady

uvedené v ust. § 59 ZoKR, vzhľadom na to, že nedošlo k splatnosti pohľadávky vyhlásením konkurzu,
pretože v tom čase žiadna pohľadávka neexistovala.

166. Čo sa týka Dodatku č. 1 zo dňa 13.6.2013, ktorý ako právny úkon je v poradí prvým, ktorý je
predmetom odporovateľnosti odvolací súd dodáva, že si podľa jej obsahu išlo o právne riešenie vrátenia

peňazí, t.j. nespotrebovaného preddavku. V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že spomínaný
Dodatok č. 1 nemá žiadny právny následok z ktorého by bolo možné vyhodnotiť, že vlastníkom
preddavku je žalobca.

167. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak by nedošlo k vráteniu preddavku

žalovaného a tieto finančné prostriedky by sa nachádzali na účte úpadcu, mohlo by to mať za právny
následokpodanievylučovacejžaloby,pretoževlastníkomtýchtopeňazíjeposkytovateľzálohynapresne
určený účel, ktorý sa nezrealizoval a preto nemôže slúžiť na uspokojovanie veriteľov.168. Odvolací súd dodáva, že doposiaľ nebolo žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázané, že v čase
uzavretia právneho úkonu dodatku č. 1 z 13.6.2013 bol úpadca v úpadku ako to tvrdí žalobca vo svojej
žalobe. Takýto dôkaz nie je bez ďalšieho možno odvodiť len zo zápornej súvahy vo výške 170.000,00

eur ku dňu 30.6.2013.

169. Žalobca zrejme pri svojich tvrdeniach v žalobnom návrhu, že dlžník v čase uzatvorenia Dodatku č.
1 zo dňa 13.6.2013 bol v úpadku z dôvodu záporného imania podľa súvahy, mal zrejme namysli úpadok
podľa § 3 ods. 3 ZoKR, t.j. z dôvodu predĺženia.

170. Podľa hodnotenia odvolacieho súdu pravidlo, že pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku
sa vychádza z účtovníctva, avšak to neznamená, že akékoľvek údaje uvedené v účtovníctve budú vždy
relevantnými údajmi pre posúdenie kedy úpadok vo forme predĺženia nastal. Relevantné sú vždy len
údaje, ktoré zodpovedajú platným zákonným účtovným štandardom.

171. V tomto prípade nie je zrejmé či sa účtovníctvo úpadcu vykonávalo bezchybne a len zo súvahy
bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru o úpadku dlžníka k spomínanému termínu 13.6.2013.
Preukázanie úpadcu dlžníka podľa ust. § 3 ods. 3 ZoKR je jednou zo zákonných podmienok pre
rozhodnutie o tom, či bola splnená aj táto zákonná podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa
§ 59 ods. 3 ZoKR.

172. Čo sa týka úhrady sumy vo výške 415.392,96 eur v prospech žalovaného, tento úkon je len
technickým úkonom spočívajúcim v prevode finančných prostriedkov z účtu na účet. Pretože v tomto
prípade nejde o právny úkon podľa § 34 OZ, dôsledkom čoho je nesplnenie zákonných predpokladov
na odporovateľnosť tohto úkonu.

173. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Odvolací súd rozhodol len o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa odvolanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší

súdny úradník.

174. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.

175. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p..
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p..
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p..
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).