Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229633
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7112229633.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: JUDr. Ingrid Kovalčuková,
Štúrova 33, 040 01 Košice, správca úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27, Košice, IČO: 336 698 598,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., Kukučínova 108/23, 040 01 Košice, IČO: 47
232 439 proti žalovanému : K.. Y. Z., W.. XX.X.XXXX, F. Q. XXXX/X, XXX XX V., zast. JUDr. Frederika
Birková, advokátka, Rosná 5, Košice v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.10.2018 č.k. 30Cbi/16/2012-204 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd žalobu zamietol s tým, že žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.11.2012 domáhal, aby
súd určil, že právny úkon úpadcu - bezodplatné postúpenie práv z lízingovej zmluvy N. z úpadcu na
žalovaného, na základe ktorého bola na žiadosť úpadcu dňa 1.6.2012 uzavretá medzi ČSOB Leasing,

a.s.,BratislavaažalovanýmzmluvaozmenesubjektuLeasingovejzmluvyč.N.pôvodneuzavretejmedzi
úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. 14.7.2010, je voči veriteľom úpadcu neúčinný. Zároveň požadoval aj
náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.1.2013 tak, že uplatnený nárok neuznáva a
žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4.Žalobcapodanímdoručenýmsúdudňa22.1.2013podalrozšíreniežalobyaspresneniepetituvkonaní
o určenie neúčinnosti právnych úkonov.

5. Okresný súd Košice I, uznesením č.k. 30Cbi/16/2012-71 z 12.12.2013 pripustil zmenu petitu tak, že
znie :
Právny úkon úpadcu - dvojstranná dohoda uzavretá medzi úpadcom a žalovaným o bezodplatnom
postúpení práv z lízingovej zmluvy č. N. z úpadcu na žalovaného, na základe ktorej bola na žiadosť

úpadcu dňa 01.06.2012 uzavretá medzi úpadcom, ČSOB Leasing, a.s. a žalovaným Zmluva o zmene
subjektu Leasingovej zmluvy č. N. pôvodne uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa
14.07.2010, je voči veriteľom úpadcu neúčinný.Právny úkon úpadcu - uzavretie trojstrannej Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. N. dňa
01.06.2012 medzi úpadcom, ČSOB Leasing, a.s. a žalovaným , na základe ktorej boli postúpené práva z
lízingovej zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.07.2010 je voči veriteľom

úpadcu neúčinný.

6. Právo nadobudnúť vlastnícke práva k osobnému motorovému vozidlu značky Q. K., U.: M., ktoré bolo
obstarané prostredníctvom lízingovej zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa
14.07.2010 za splnenia podmienok uvedených v tejto zmluve patrí úpadcovi.

7. Žalobca podaním z 5.2.2016 sa vyjadril tak, že ako vyplýva z prílohy č.1 k 30.6.2012 deklaruje úpadca
zostatok neuhradených záväzkov vo výške 19.487,20 eur, pričom tento zostatok skresľujú aj fiktívne
úhrady dodávateľských faktúr, ktoré v skutočnosti neboli uhradené z pokladne úpadcu. Vo vzťahu k
počtu veriteľov - stav k 19.12.2012 si po vyhlásení konkurzu v základnej prihlasovacej lehote prihlásili

pohľadávky 8 veritelia v celkovej sume 5.152,- eur, po jej uplynutí ďalší veriteľ AP Andreas s.r.o. v sume
2.637,58 eur, čo predstavuje sumu 7.789,94 eur. Následne si prihlásili pohľadávky ďalší 2 veritelia v
sume 26.338,60 eur z toho 26.250 eur je prihlásených ako podmienené. Ďalšími veriteľmi úpadcu sú
klienti, ktorým bola poskytnutá čiastočne náhrada škody a záväzok nezanikol vo výške 5.848,69 eur.

8. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 11.2.2016 sa vyjadril, tak, že je nevyhnutné v tomto
konaní posudzovať, či jednotlivé právne úkony ukracujú veriteľov bez ohľadu na to, či ide o úkon bez
primeraného protiplnenia, alebo zvýhodňujúci právny úkon alebo úmyselný ukracujúci právny úkon.
Úspešne odporovať možno právnemu úkonu vtedy, pokiaľ je splnená podmienka ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov podľa § 57 ods.4 ZKR. Z týchto dôvodov musí správca

prioritnepreukázať,žemajetokúpadcuktorýpodliehakonkurzunepostačujenauspokojeniepohľadávok
prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak by sa všetky prihlásené
a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. Podľa súpisu majetku, ktorý predložila žalobkyňa je
hodnota majetku vyčíslená súhrne sumou 33.255,59 eur. Podľa predloženého zoznamu prihlásených
pohľadávok k 22.6.2015 je suma prihlásených pohľadávok 30.997,54 eur. Pohľadávky poisťovne Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s. sú prihlásené ako podmienené pohľadávky a sú závislé na trestnom konaní,
ktoré prebieha. Hodnota pohľadávok uvedených v zozname pohľadávok, ktorých uspokojenie sa bude
vykonávať z majetku úpadcu je 2.822,62 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobou napadnuté právne
úkony neukracujú konkurzných veriteľov. Žalovaný tiež namieta, že žalobkyňa si v konaní nemôže
uplatňovať, že právo nadobudnúť vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu Q. K., U.: M.,

ktoré bolo obstarané prostredníctvom lízingovej zmluvy č. N. patrí úpadcovi z dôvodu, že toto právo už
nadobudol žalovaný z právneho úkonu, ktorého neúčinnosť nie je predmetom tohto konania.

9. Okresný súd Košice I, rozsudkom sp.zn. 30Cbi/16/2012 zo dňa 26. februára 2016 rozhodol tak, že
Právny úkon úpadcu - dvojstranná dohoda uzavretá medzi úpadcom a žalovaným o bezodplatnom

postúpení práv z lízingovej zmluvy č. N. z úpadcu na žalovaného, na základe ktorej bola na žiadosť
úpadcu dňa 01.06.2012 uzavretá medzi úpadcom, ČSOB Leasing, a.s. a žalovaným Zmluva o zmene
subjektu Leasingovej zmluvy č. N. pôvodne uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa
14.07.2010, je voči veriteľom úpadcu neúčinný.

10. Právny úkon úpadcu - uzavretie trojstrannej Zmluvy o zmene subjektu Leasingovej zmluvy č. N. dňa
01.06.2012 medzi úpadcom, ČSOB Leasing, a.s. a žalovaným, na základe ktorej boli postúpené práva
z lízingovej zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. zo dňa 14.07.2010 je voči
veriteľom úpadcu neúčinný.

11. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

12. Žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

13. Krajský súd v Košiciach, rozsudkom sp.zn. 2CoKR/21/2016 zo dňa 30. septembra 2016 rozhodol tak,
že potvrdil rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o náhrade
trov konania.14. Najvyšší súd SR, uznesením sp.zn. 1Obdo/10/2017 zo dňa 29. novembra 2017, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 2CoKR/21/2016-158 zo dňa 30. septembra 2016 a rozsudok Okresného súdu
KošiceI,č.k.30Cbi/16/2012-132zodňa26.februára2016vzamietajúcejčastiavčastivýrokuonáhrade

trov konania zrušuje a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Okresný súd Košice I, uznesením sp.zn. 30Cbi/16/2012-197 zo dňa 4. októbra 2018 nepripustil
zmenu petitu podľa písomného podania žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.1.2013 v časti
alternatívneho petitu.

16.Predmetomkonaniazostalvýrokžalobnéhonávrhunasledovne:Právonadobudnúťvlastníckepráva
k osobnému motorovému vozidlu značky Q. K., U.: M., ktoré bolo obstarané prostredníctvom lízingovej
zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.07.2010 za splnenia podmienok
uvedených v tejto zmluve patrí úpadcovi.

17. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový a právny stav:

18. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 30K/3/2012 zo dňa 17.9.2012, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 184/12 dňa 24.9.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27,

Košice, IČO: 336 698 598,( ďalej len úpadca ) a tým istým uznesením bola žalobkyňa ustanovená do
funkcie správcu. Konkurz sa preto považuje za vyhlásený dňom 25.9.2012.

19.Dňa1.6.2012došlokuzavretiutrojstrannejZmluvyozmenesubjektuLeasingovejzmluvyč.N.medzi
CK FENÍCIA s.r.o., ČSOB Leasing, a.s. a žalovaným, na základe ktorej boli postúpené práva z lízingovej

zmluvy č. LZF/10/52990 uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.07.2010.

20. Podľa čl. IV bod 4 tejto zmluvy Finančné vyrovnanie plynúce zo zmeny LN podľa dotknutých zmlúv
je predmetom dohody medzi pôvodným LN a novým LN.

21. Z úradného záznamu z 24.7.2012 správcu podstaty ( čl. v spise 17 ) súd zistil, že konateľ úpadcu
K.. Z. uviedol, že spoločnosť mala auto na lízing a tento bol postúpený na jeho syna bezodplatne.

22. Súd zistil z evidenčnej karty vozidla KR PZ v Košiciach, že k predmetnému vozidlu sa k 20.6.2012
vykonal záznam s novým držiteľom : K.. Y. Z., W..XX.X.XXXX, Q. X, V..

23. Výpismi z obchodného registra a zoznamom spriaznených osôb mal súd preukázané, že žalovaný
je spriaznenou osobou s úpadcom.

24. V zmysle ust. § 14 ods. 1 a 3 ZKR 1), ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom
ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného
konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby
tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do
15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí

konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o
začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi;
uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. (3) O začatí konkurzného
konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto
uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.

25. V zmysle ust. § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za
vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu
sa dlžník stáva úpadcom.
26. V zmysle ust. § 203a ods. 1,2, 3 ZKR (1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku

skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.(2) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok,poslednýdeňlehotyjenajbližšínasledujúcipracovnýdeň.(3)Lehotajezachovaná,akjepodanie
doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na
podanie odvolania.27. Podľa § 57 ods.1 z.č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších zmien a doplnkov
( ZKR ), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak

im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať
právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na
odporovanie nevyhovel.

28. Podľa ust. § 58 ods. 1,2 a 3 ZKR (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely

tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého
základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia
ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.(2) Právnemu úkonu bez
primeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,akspôsobilúpadokdlžníkaalebobolurobenýpočasúpadku
dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v
čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.(3) Odporovať možno len tým

právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch
rokov pred začatím konkurzného konania.

29. V zmysle ust. § 60 ods. 1,2,3 ZKR (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým
dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny
úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj
vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno

len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného
konania.

30. V zmysle ust. § 62 ods. 1,2 , 4 a 5 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny

úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol
prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe
práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto
práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti
zriaďovateľovi tohto práva,

b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s
dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri
vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho
úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa
odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol

právo priamo od dlžníka. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

31. V zmysle ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR(1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené
príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu.(2) Z uspokojenia
v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a
v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 489 ods.1 Obchodného zákonníka ( ObchZ ), zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany
dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo
prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

33. Podľa ods. 2 cit. zákona, zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.

34. Podľa ust. § 273 ods. 1 ObchZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.Podľa § 67 ods.1 ZKR, Konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,
c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

35. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec

právne a skutkovo posúdil takto:

36. Okresný súd Košice I, uznesením sp. zn. 30K/3/2012 zo dňa 17.9.2012, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 184/12 dňa 24.9.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu CK FENÍCIA s.r.o., Mlynská 27,
Košice, IČO: 336 698 598,( ďalej len úpadca ) a tým istým uznesením bola žalobkyňa ustanovená do
funkcie správcu. Konkurz sa preto považuje za vyhlásený dňom 25.9.2012.

37. Žalobca je preto v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby.

38. Súd zároveň skúmal včasnosť podania žaloby a to s poukazom na ust. 57 ods. 2 ZKR.

39. Nakoľko sa konkurz - s poukazom na ust. § 23 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 203a ZKR - považuje
za vyhlásený dňom 25.9.2012 a žaloba bola žalobcom doručená 16.11.2012, súd má nepochybne za
preukázané, že bola podaná včas.

40. Žalobca sa v tomto konaní po rozhodnutí NS SR domáhal po rozšírení žalobného petitu určenia
neúčinnosti aj právneho úkonu voči veriteľom vo vyššie uvedenom konkurznom konaní, špecifikovaný
takto:

41. Právo nadobudnúť vlastnícke práva k osobnému motorovému vozidlu značky Q. K., U.: M., ktoré
bolo obstarané prostredníctvom lízingovej zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s.
dňa 14.07.2010 za splnenia podmienok uvedených v tejto zmluve patrí úpadcovi.

42. S poukazom na obsah vyššie uvedených troch právnych úkonov a ich účastníkov, s poukazom na

ust. § 62 ods. 1,2 ZKR má súd nepochybne za preukázané, že žalovaný je v tomto konaní pasívne
legitimovaný.

43. V konaní bolo preukázané že bola uzatvorená dňa 1.6.2012 Zmluva o zmene subjektu Leasingovej
zmluvyč.N.medziCKFENÍCIAs.r.o.,ČSOBLeasing,a.s.ažalovaným,nazákladektorejbolipostúpené

práva z lízingovej zmluvy č. N. uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.07.2010.
Na základe ktorej došlo k zmene lízingového nájomcu na žalovaného. Tieto skutočnosti súd zistil z
evidenčnej karty vozidla KR PZ v Košiciach, že k predmetnému vozidlu sa k 20.6.2012 vykonal záznam
s novým držiteľom : K.. Y. Z., W..XX.X.XXXX, Q. X, V..

44. Z úradného záznamu z 24.7.2012 správcu podstaty súd zistil, že konateľ úpadcu Ing. Z. uviedol, že
spoločnosť mala auto na lízing a tento bol postúpený na jeho syna bezodplatne.

45. Súd má za to, že nárok žalobcu voči žalovanému vo výroku žalobného petitu - právo nadobudnúť
vlastnícke práva k osobnému motorovému vozidlu značky Q. K., súd žalobu zamietol, z dôvodov, že

právo nadobudnúť vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu Q. K., U.: M., ktoré bolo obstarané
prostredníctvomlízingovejzmluvyč.N.nepatríúpadcovi.Takétoprávo,nadobudnúťvlastníckeprávoani
dlžníkovi - úpadcovi, nikdy nevzniklo, pretože pred ukončením lízingovej zmluvy došlo k zmene subjektu
lízingového nájomcu. Toto právo už nadobudol žalovaný z právneho úkonu, ktorého neúčinnosť nie je
predmetom tohto konania.

46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.47. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorej ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo. Z dôvodu, že žalobca aj žalovaný mali vo veci čiastočný úspech,
žalobca v dvoch výrokoch pôvodného konania, ktoré neboli napadnuté riadnym opravným prostriedkom
a žalovaný vo zvyšnej časti žaloby, súd rozhodol tak, že trovy konania stranám nepriznal.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

50. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca.

51. V odvolaní žalobca uviedol, že Najvyšší súd SR v bode 47 svojho uznesenia súdom nižšieho stupňa
dal pokyn, že v ďalšom konaní sú viazané jeho právnym názorom vysloveným v tomto uznesení a
osobitne súdu prvej inštancie ukladá povinnosť rozhodnúť postupom podľa § 142 a § 143 o pripustení

zmeny žaloby aj v tej časti alternatívneho petitu, berúc do úvahy jeho nadväznosť na už právoplatné
rozhodnutie súdu prvej inštancie (rozsudok č.k. 30Cbi/16/2013-132 zo dňa 26.2.2016) v prvých dvoch
výrokoch tohto návrhu v kontexte uplatneného nároku.

52. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 4.10.2018 bol teda zamietnutý návrh žalobkyne zo dňa

22.12.2013, ktorou žiadala zmenu pôvodnej žaloby, keď okrem určenia neúčinnosti tam uvedených
dvoch právnych úkonov, doplnila petit žaloby o určenie, že: „právo nadobudnúť vlastnícke práva k
osobnému motorovému vozidlu značky HYUNDAI i30, VIN: M ktoré bolo obstarané prostredníctvom
lízingovej zmluvy č. LZF/10/52990 uzavretej medzi úpadcom a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.7.2010 za
splnenia podmienok uvedených v tejto zmluve patrí úpadcovi.“

a pre prípad, že by to nebolo možné, alternatívne žiadala, aby súd

„zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia súdu do konkurznej podstaty úpadcu hodnotu práv, ktoré získal na úkor majetku úpadcu na

základe bezodplatného postúpenia práv z lízingovej zmluvy č. LZF/10/52990 uzavretej medzi úpadcom
a ČSOB Leasing, a.s. dňa 14.7.2010 v spojení so Zmluvou o zmene subjektu Leasingovej zmluvy
č. LZF/10/52990 uzavretej dňa 1.6.2012 medzi ním (žalovaným) medzi ním (žalovaným), úpadcom a
ČSOB Leasing, a.s. vo výške 8.500,- eur“.

53. Samotné konštatovanie neúčinnosti právneho úkonu nepostačuje na dosiahnutie nápravy porušenia
práv veriteľov, ktorí v dôsledku toho, že sa úpadca zbavil svojho práva bez primeranej odplaty sa nemajú
z čoho uspokojiť, doplnila žalobkyňa ďalší výrok petitu, keď primárne žiadala, aby sa veritelia mohli
uspokojovať priamo z toho, čo ušlo z majetku úpadcu, t.j. aby úpadca sám po skončení lízingu realizovať

právo odkúpiť predmet lízingu v hodnote 8.500,- eur, a to za sumu 67,65 eur. Následne mohol byť
predmet lízingu zapísaný do súpisu konkurznej podstaty podľa § 67 ods. 1 písm. b) ZKR, (majetok,
ktorý nadobudol úpadca počas konkurzu), speňažený a z výťažku by sa v zmysle pravidiel ZKR mohli
uspokojovať veritelia úpadcu.

54. Toto riešenie bolo prakticky realizovateľné len za predpokladu, že medzi tým nedôjde k ukončeniu
lízingovej zmluvy a najmä k realizácii práva na odkúpenie predmetu lízingu žalovaným (prípadne inou
osobou), ktorý bezodplatným postúpením práv z lízingovej zmluvy platne nadobudol od úpadcu právo
nadobudnúť predmet lízingu do svojho vlastníctva.

55. Preto pre prípad, že by predsa len došlo k nemožnosti nadobudnutia predmetu lízingu úpadcom,
doplnila žalobkyňa petit žaloby aj o ALTERNATÍVNY PETIT, aby v takomto prípade súd zaviazal
žalovaného na náhradu 8.500,- eur, čo je hodnota práv, ktorá v dôsledku neúčinných právnych úkonov
úpadcu v prospech žalovaného ušla z jeho majetku na ujmu veriteľov jeho veriteľov.56. Podľa názoru žalobcu si súd prvej inštancie nesprávne vyložil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
ktorým mu nebola uložená povinnosť len rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby aj v časti alternatívneho

petitu, ale toto jeho rozhodnutie malo výslovne brať do úvahy jeho nadväznosť na už právoplatné jeho
rozhodnutie v prvých dvoch výrokoch a tiež včasnosť tohto návrhu v kontexte uplatneného nároku.

57. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu zmeny žaloby nevychádza z objektívnych skutočnosti,
nezodpovedá skutočne vykonanému dokazovaniu a priebehu konania. Navyše vôbec nie je riadne

odôvodnené, nevyplýva z neho, aké konkrétne iné dokazovanie bolo do podania návrhu na zmenu
žaloby vykonané, ktoré by skutočne mohlo brániť rozhodnúť o žalobe v zmysle alternatívneho petitu.
Preto sa toto rozhodnutie javí ako svojvoľné, z dôvodu ktorého je nezákonné.

58. K výroku súdu o trovách konania namieta toto rozhodnutie, nakoľko žalovaný si v konaní trovy
konania neuplatnil, pričom na pojednávaní, na ktorom súd prvej inštancie vo veci rozhodol, právna

zástupkyňa žalovaného, ktorej plná moc bola žalovaným udelená až v priebehu konania a bola prítomná
len na dvoch pojednávaniach, výslovne a na opakovanú otázku súdu uviedla, že žalovaný si trovy
konania neuplatňuje. Napriek tomu súd rozhodol podľa výsledku sporu, hoci podľa jeho názoru za vyššie
popísaných okolností konania, nemožno za žiadnych okolností uvažovať o ani len o čiastočnom úspechu
žalovaného v spore, keďže k zamietnutiu žaloby v časti III a nerozhodovanie o alternatívnom petite

nebolo výsledkom kvalifikovanej obrany žalovaného, ale výslovne dôsledkom procesných pochybení
súdu. V tejto časti vzhliada naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s §
221 ods. 1 písm. e) O.s.p..

59. Na základe uvedeného navrhuje žalobkyňa odvolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie tak, že žalovaného zaviaže na náhradu 8.500,- eur v prospech konkurznej podstaty a na
náhradu trov konania v plnej výške, ktoré nároky je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do troch dní odo
dňa právoplatnosti ich priznania žalobkyni.

60. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

61. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 379 a § 378 ods. 1 C.s.p. (zák. č 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.3.2019 podľa § 378 ods.

1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

62. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku spĺňajúcim všetky požiadavky podľa § 220

ods. 2 C.s.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i
právnym posúdením veci a preto odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. potvrdil.

63. Len na zdôraznenie odvolaním napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť:

64. Z obsahu uznesenia NS SR zo dňa 29.11.2017, č.k. 1Obdo/10/2017 vyplýva, že dovolací
súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 20CoKR/21/2016-158 zo dňa 30.9.2016 a rozsudok
Okresného súdu Košice I č.k. 30Cbi/16/2012-132 zo dňa 26.2.2016 v zamietajúcej časti a v časti výroku
o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

65. Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie dovolací súd odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie opomenul rozhodnúť o časti návrhu žalobného petitu obsahujúceho alternatívu.

66. V konaní tak stále nebolo rozhodnuté o celej veci, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani

doplňujúcim rozsudkom.

67. Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania
po skutkovej i právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdupetitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrh) účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú.
Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom (tzv. zásada ne ultra petitum) vyžaduje i to, aby
súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania

vymedzenýžalobnýmnávrhom,čoznamená,ženároknemôžepriznaťvrozsahuodporujúcomskutočne
vymedzenému predmetu konania, pričom takéto vymedzenie je vo výlučnej dispozícií navrhovateľa.
Navrhovateľ ako dominus litis tak nesie aj riziko neuvážených procesných návrhov, keďže s návrhom
možno síce disponovať viac menej voľne, avšak vždy pri rešpektovaní príslušných procesných pravidiel
tak, aby bolo v každom štádiu konania zjavné, čo presne je predmetom konania a o akom okruhu vecí

súd rozhoduje (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Obdo/51/2016).

68. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu výslovným v zrušujúcom uznesení
Najvyššieho súdu SR § 455 C.s.p. skúmal, či teda pri opätovnom rozhodovaní súd prvej inštancie
rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR a teda či o pripustení zmeny žaloby aj v časti

alternatívneho petitu, rozhodol správne.

69. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p., o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

70. Podľa § 142 ods. 2 C.s.p., uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom,
ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

71. Podľa § 143 ods. 1 C.s.p., súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

72. Podľa § 143 ods. 2 C.s.p., súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

73. Podľa § 143 ods. 3 C.s.p., ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

74. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 4.10.2018 nepripustil zmenu petitu podľa písomného podania
žalobcu doručeného tunajšiemu súdu dňa 22.1.2013 v časti alternatívneho petitu.

75. Rozhodnutie o nepripustení zmeny petitu riadne odôvodnil.

76. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 9.10.2018.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie rešpektujúc právny názor dovolacieho
súdu zákonným spôsobom podľa § 142 a § 143 C.s.p. rozhodol o navrhovanej zmene žaloby.

77. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny
názor Najvyššieho súdu SR.

78. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bol povinný rozhodnúť o pripustení zmeny, čo aj

vykonal. Z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu SR nevyplýva, že súd prvej inštancie bol povinný návrhu
na zmenu petitu žaloby vyhovieť. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v novom konaní postupoval v súlade s
platnými procesnými predpismi rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu nepochybil.

79. Skúmanie ďalších dôvodov po rozhodnutí súdu prvej inštancie o neprípustnosti zmeny návrhu petitu

je pre rozhodnutie tohto sporu právne bezvýznamné a preto sa ním odvolací súd ani nezaoberal.

80. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd stranám sporu nepriznal, pretože žalobca
nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému v odvolacom konaní trovy konania nevznikli.

81. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).