Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118201204
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7118201204.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.
Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne F. N., narodenej XX.X.XXXX, bytom K. XX,
L., zastúpenej JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom advokátskej kancelárie Sitár & Saloka, so sídlom
Zvonárska 8, Košice, IČO 31 949 070 proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, Alžbetina č. 29, Košice, IČO: 35 535 768 o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 22.2.2018 č.k. 23C/3/2018-26

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví rozhodnutia
zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o pozastavení účinnosti uznesenia č.
7 prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov Alžbetina č. 29 Košice, konanom
5. januára 2018, ktorý návrh bol podaný do konania o určenie neplatnosti uznesení č. 1 až 7, prijatých
dňa 5. januára 2018 na uvedenom zhromaždení. Žalobkyňa uplatňovala svoje práva prehlasovaného
vlastníka bytu podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v

zmysle ktorého má právo v lehote 30 dní odo dňa oznámenia výsledku hlasovania obrátiť sa na súd, aby
vovecirozhodol.Prehlasovanémuvlastníkovisúčasnepatríprávodomáhaťsadočasnéhopozastavenia
účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov podľa ustanovení Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“)
upravujúcich neodkladné opatrenie.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v zákonnej lehote dňa 2. 2. 2018

a zdôvodnila ho procesnými vadami zvolania a priebehu zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu na Alžbetinej ul. č 29 v Košiciach (ďalej len „zhromaždenie“ a „vlastníci“)
spočívajúcich v nejednoznačnom vyjadrení predmetu rokovania v pozvánke na zhromaždenie, v
nesprávnom vyjadrení počtu zúčastnených a hlasujúcich vlastníkov, v nedostatkoch splnomocnenia
zastúpených vlastníkov súčasne argumentujúc, že vlastníkmi prijaté uznesenie č. 7, predstavuje
neprimeraný zásah do jej vlastníckych práv k bytu, keďže uvedeným uznesením bol vyslovený

súhlas s vykonaním dobrovoľnej dražby jej bytu č. X na I. poschodí bytového domu na K. XX v L.
a udelené splnomocnenie predsedníčke spoločenstva žalovaného na uzavretie zmluvy o dobrovoľnej
dražbe nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdila zavádzanie vlastníkov o predmete hlasovania, uvádzala,
že splnomocnenia na zastupovanie neboli úradne overené a absentoval v nich konkrétny príkaz
na hlasovanie. Ďalej poukazovala na nedostatky zápisnice z priebehu zhromaždenia, keď nebola
zaznamená jej námietka voči započítaniu pohľadávky, ktorú má voči vlastníkom vo výške 800 €, na

taký jej dlh na platbách do fondu údržby a opráv bytového fondu, ktorý je premlčaný, pričom za
najpodstatnejšiu vadu konaného zhromaždenia považovala okolnosť, že z desiatich vlastníkov boliprítomní len ôsmi vlastníci, ktorí mohli mať len osem hlasov, nie desať, ako uvádzala prezenčná listina
a zápisnica zo zhromaždenia.

3. Súd prvej inštancie doplnil listinné dôkazy o prezenčnú listinu a písomné splnomocnenia udelené
vlastníkmi ich zástupcom, ktorí sa zúčastnili zhromaždenia vlastníkov dňa 5.1.2018 v počte desiatich
hlasujúcich, ktoré splnomocnenia na zastupovanie v celom rozsahu práv a povinností boli úradne
overené. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia o podmienkach nariadenia neodkladného opatrenia
§ 324, § 325, § 326, § 329 CSP a ustanovenia § 7, § 7b, § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov (ďalej „zákon o vlastníctve bytov“) prijal záver, že žalobkyňa neosvedčila
skutočnosti preukazujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná úprava ani
potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani nepreukázala, že by jej hrozila škoda, či iná vážna ujma.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z listinných dôkazov súd vyvodil nesprávny

záver, že zhromaždenie prebehlo riadne a na ňom prijaté rozhodnutia boli platné. Opätovne poukázala
na nedostatky pozvánky, ktoré podľa jej názoru boli body programu zhromaždenia formulované
„fraudulózne“, teda zvolanie zhromaždenia malo úmyselne zahmlený program rokovania, a preto
nemohlo byť korektné a zákonné. Ďalej zotrvala na námietkach vťahujúcich sa k uznášaniaschopnosti
zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, keď zdôrazňovala, že je potrebné osobitne

posúdiť mandát Q. E. ako zástupkyne Mesta Košice, ktorej plnomocenstvo na konanie musel podpísať
štatutárny zástupca mesta, pričom podľa tvrdení žalobkyne si Q. E. plnila len svoje pracovné povinnosti
ako pracovníčka Bytového podniku mesta Košice, s.r.o..

5. Súd prvej inštancie odvolanie voči zamietavému uzneseniu doručil žalovanému, ktorý sa k odvolaniu

nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a

§ 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne voči výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodné.

7. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11.Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

12. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce znebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia podaného do
prebiehajúceho súdneho konania je potreba úpravy právnych pomerov strán do času definitívneho

vyriešenia sporu vo veci samej. Všetky predpoklady nariadenia ako zákonné podmienky vyhovenia
návrhu musia byť splnené kumulatívne.

13. Ako vyplýva z vyššie citovanej zákonnej úpravy i doterajšej judikatúry súdov, pred rozhodnutím
o neodkladnom opatrení súd dokazovanie nevykonáva, ale vychádza z obsahu návrhu, dôkazov

produkovaných navrhovateľom, pričom na základe miery pravdepodobnosti tvrdených skutočností,
vyvodzuje záver o zákonnosti a dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je
na navrhovateľovi, aby preukázal potrebu okamžitej úpravy pomerov strán, ktorá je kumulatívnou
požiadavkou na nariadenie predbežného opatrenia za situácie, že základné právo, ktoré je predmetom
posudzovania vo veci samej, je možné považovať za osvedčené.

14. Žalobkyňou namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ spočívajúci v nesprávnom
právnom posúdení veci nebol naplnený, keď súd prvej inštancie sa nedopustil omylu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. Neboli zistené ani iné vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil zákonné predpoklady vyžadované pre
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, odvolací súd posudzujúc tieto predpoklady z hľadísk rozhodných v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) sa stotožnil s jeho záverom, že návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť, pretože žalobkyňa nesvedčila potrebu
neodkladnej úpravy právnych pomerov. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na I. poschodí bytového domu na K. XX v
L.. Na účely správy bytov a nebytových priestorov v tomto bytovom dome bolo zriadené Spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Alžbetina č. 29, Košice (ďalej „spoločenstvo“). Podľa výpisu
z listu vlastníctva č. XXXXX pre O. L.-E. mesto, katastrálne územie E. mesto, predmetom správy
spoločenstva je 6 bytových jednotiek (byt č. 1 až byt č. 6) a 5 nebytových priestorov (nebytový priestor č.
1 až nebytový priestor č. 5). Zhromaždenie je orgánom spoločenstva a tvoria ho všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome (§7c zákona o vlastníctve bytov). Na konanie a hlasovanie zhromaždenia

sa primerane aplikujú ustanovenia vzťahujúce sa na schôdzu vlastníkov bytov (§ 14 ods. 9 zákona o
vlastníctve bytov).

17. Podľa § 14 ods.1 druhej a tretej vety zákona o vlastníctve bytov, oznámenie o schôdzi vlastníkov
spolu s programom musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytov alebo nebytového

priestoru v dome minimálne 5 pracovných dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu zvolal a to do 5 pracovných dní od konania schôdze vlastníkom spôsobom
v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods.2 zákona o vlastníctve bytov, za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo nebytový priestor, ak je byt alebo

nebytový priestor vo vlastníctve viacerých osôb, môže uplatniť svoje hlasovacie právo len ako celok.
Podľa § 14 ods. 6 prvá a druhá veta zákona o vlastníctve bytov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome môže v listinnej podobe, s úradne overeným podpisom, splnomocniť inú osobu, aby ho pri
hlasovaní zastupovala. Súčasťou splnomocnenia musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať
pri konkrétnych otázkach, ak nejde o splnomocnenie na konanie v celom rozsahu práv a povinností

vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome.

18. Pozvánkou zo dňa 18.12.2017 bol vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na Alžbetinej 29 v Košiciach oznámený dátum a čas konania zhromaždenia 5.1.2018 o 11.00 hod.
s nasledujúcim programom : 1/ ukončenie mandátnej zmluvy - Prvá Košická správcovská, s.r.o.,

2/ susedské vzťahy dodržiavanie domového poriadku, 3/ schválenie návrhu Rady spoločenstva na
uspokojenie pohľadávok vlastníkov voči fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstva, 4/ rôzne podľa
návrhov spoločenstva.19. V súlade s právom i povinnosťou vlastníka bytu ako vyplýva z § 14 ods.1 veta prvá zákona o
vlastníctve bytov sa žalobkyňa dňa 5.1.2018 zúčastnila v zastúpení zástupcu s generálnou plnou mocou
G. N., jej otca, zhromaždenia vlastníkov.

20. Podľa prezenčnej listiny zo zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 5.1.2018
sa zhromaždenia zúčastnili vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorým patrilo desať hlasovacích
práv z celkových jedenástich. Prítomní boli osobne alebo v zastúpení splnomocnenca s úradne
overeným podpisom, ktoré splnomocnenie bolo udelené na konanie v celom rozsahu práv a povinnosti

vlastníka bytu alebo nebytového priestoru tak, ako to vyžaduje § 14 ods.6 zákona o vlastníctve bytov.
Takýmto splnomocnením udeleným štatutárom Mestom Košice disponovala aj zástupkyňa konajúca v
mene mesta ako vlastníka, Q. E..
Za byt č. X. a č. X (2 hlasy) vo vlastníctve K. L.j a A. L. sa zúčastnila zhromaždenia a hlasovania osobne
K. L., za byt č. X (1 hlas)vo vlastníctve L. R. sa zúčastnil splnomocnenec K. R., za byt č. X. (1 hlas)
vo vlastníctve žalobkyne bol prítomný splnomocnenec G. N. za byt č. X (1 hlas) vo vlastníctve L. R..

sa zúčastnil vlastník bytu osobne, za byt č. X a nebytový priestor č. 5 (2 hlasy) vo vlastníctve Mesta
Košice sa zúčastnil splnomocnenec v osobe Q. E., vlastníci nebytového priestoru č. 1 (1 hlas) F. H., N.
H.á sa zhromaždenia nezúčastnili, vlastník nebytového priestoru č. 2 (1 hlas) D. W. bol zastúpený K. W.,
za vlastníkov nebytového priestoru č. 3 (1 hlas) O. U. a K. U.. sa zúčastnil osobne K. U., za nebytový
priestor č. 4 (1 hlas) vo vlastníctve Y. H. sa zhromaždenia zúčastnila vlastníčka osobne.

Z celkového počtu deviatich vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým za každý byt a nebytový
priestor patrilo spolu jedenásť hlasov, sa zhromaždenia v súlade so zápisnicou a prezenčnou listinou
zúčastnilo osem vlastníkov, ktorým patrilo spolu desať hlasov. Rozhodnutia vlastníkov prijaté na
zhromaždení vo forme uznesení tak boli prijaté potrebnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov, keď
uznesenia č. 1 až č. 6 boli prijaté jednomyseľne (10 hlasov), a uznesenie č. 7 počtom hlasov 9 (1 hlas

proti).

21. Podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru
v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo
veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o

výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania,
inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže
zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov
a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná
väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového

priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala
nimi splnomocnená osoba.

22. Vychádzajúc z obsahu zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov zo dňa 5.1.2018, program a priebeh
zhromaždenia zodpovedal pozvánke na zhromaždenie. Nejedná sa o nejasný, či klamlivý zámer o
predmete rokovania zhromaždenia, a takáto námietka žalobkyne je neopodstatnená už len z dôvodu,
že samotná žalobkyňa sa zúčastnila predmetného zhromaždenia v osobe zástupcu, na uvedenom
zhromaždení hlasovala a mala oprávnenie sa aj ku všetkým tam prijatým rozhodnutiam vyjadriť. Tieto

svoje práva aj realizovala, keď hlasovala za prijatie uznesení č. 1 až č. 6., a vyjadrila nesúhlas s
uznesením č. 7. Sporným uznesením č. 7 vlastníci schválili ako spôsob uspokojenia svojej pohľadávky
voči žalobkyni vzniknutej titulom nedoplatku na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv, vykonanie
dobrovoľnej dražby jej bytu, a splnomocnili predsedu spoločenstva na uzavretie zmluvy na realizáciu
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Z obsahu zápisnice zo

zhromaždenia vyplýva, že žalobkyňa mala k 31.12.2015 nedoplatok vo fonde údržby a opráv bytového
domu vo výške 2.453,64 € pri mesačnom predpise platieb 29,21 €, ktorý nedoplatok ani na opakovanú
výzvu neuhradila. Po zohľadnení sumy uhradenej žalobkyňou vo výške 800 € ako náklady na poklop
na dvore, nedoplatok predstavoval k 30.6.2017 sumu 2.179,42 €. Vzniknutý nedoplatok žalobkyňa ani
v stanovenej lehote do 1.7.2017 neuhradila.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa si dlhodobo neplní povinnosti vlastníka bytu prispievať do fondu
prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ktorú situáciu sa rozhodli ostatní vlastníci riešiť využitím
oprávnení vyplývajúcich im zo zákona (§ 7b ods. 5, § 7c ods. 9 zákona o vlastníctve bytov). Neuvedenie
námietok žalobkyne voči započítaniu sumy 800 € do zápisnice zo zhromaždenia, nemá žiadny vplyvna zákonnosť priebehu zhromaždenia. Nemožno však nechať bez povšimnutia, že samotná žalobkyňa
len stroho poukazuje na nezákonnosť započítania bez toho, aby konkretizovala právny dôvod vzniku
pohľadávok a čas ich splatnosti, a zjavne sa spolieha na to, že pohľadávky voči nej nebude možné

vymáhať v dôsledku premlčania. To nesvedčí o poctivom úmysle a zákonnej obrane žalobkyne. V
tomto kontexte sa aj námietka žalobkyne, že prijatím uznesenia č. 7 o dobrovoľnej dražbe bytu v
jej vlastníctve dochádza k neprimeranému zásahu do práv vlastníka, javí ako neadekvátna. Závery
rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci PL ÚS 110/11 z 3.7.2013, síce dovodzujú oprávnenie
prehlasovaného vlastníka domáhať sa ochrany na súde aj v prípade, ak väčšinovým rozhodnutím pôjde

o neprimeraný zásah do jeho práv vlastníka a spoluvlastníka, no táto neprimeranosť musí mať svoju
intenzitu, v zmysle zásahu zjavne nespravodlivého, o čom v prípade, ak žalobkyňa bez vážneho
dôvoduneplnísvojepovinnostivlastníka,nemožnouvažovať.Jeúlohoužalobkynevkonaníonariadenie
neodkladného opatrenie tvrdiť a preukázať také skutočnosti, ktoré by umožňovali aspoň uvažovať o
existencii neprimeraného zásahu, ktorý by si vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov.

23.Odvolacísúdsazvyššieuvedenýchdôvodovstotožnilsozáveromsúduprvejinštancie,žežalobkyňa
nepreukázala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože neosvedčila existenciu skutočností
svedčiacich o nezákonnosti zhromaždenia vlastníkov a uznesení prijatých na zhromaždení. Vyjmúc
uvedené, odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobkyňa sa dovoláva vo veci samej neplatnosti aj
tých rozhodnutí - uznesení, ktoré sama odsúhlasila (jednomyseľné hlasovanie), teda nesvedčí jej

oprávnenie domáhať sa ochrany v konaní pred súdom, a súčasne nárok uplatňuje voči subjektu,
ktorý sa zhromaždenia nezúčastnil ani neprejavil svoju vôľu hlasovaním, ktorý fakt žiadnym spôsobom
nevysvetľuje. Žalobkyňa nesplnila žiadnu z podmienok vyžadovaných pre nariadenie neodkladného
opatrenia (osvedčenie nároku, naliehavá potreba úpravy právnych pomerov, ohrozenie exekúcie), preto
bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí jej návrhu na pozastavenie účinnosti uznesenia č. 7

prijatého na zhromaždení vlastníkov potvrdené ako vecne správne.

24. Odvolanie žalobkyne súd považoval za odôvodnené vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov
konania, kde sa súd prvej inštancie dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie
rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania vo veci samej. Podľa § 262

ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.
Rozhodnutieoneodkladnomopatrení,oktoromsúdkonápočasprebiehajúcehosúdnehokonania,nemá
povahu rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo
veci samej len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, ktorá situácia sa týka prípadov

neodkladného opatrenia podaných po skončení konania, ďalej podaných pred začatím konania, na
ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne, bez toho, aby vec prejednal
(viď napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 8Cdo 83/2017). Takáto procesná situácia v uvedenom prípade
nenastala, z ktorých dôvodov o trovách konania neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
až v rozhodnutí o veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s §

396 ods. 1 CSP § a 262 ods. 1 CSP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).