Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Eva Farkašová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226685
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114226685.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne: S. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XX, právne zast. JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove,
ul. Jesenná 8, proti žalovanému: LENAD Invest s.r.o., IČO:44077891, so sídlom Prešov, Zlatobanská
11613/16, právne zast. AK-TARABČÁK s.r.o., so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 13, v konaní o zaplatenie
565,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.161,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 463 Eur od 1.10. 2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 463 Eur od
27.12.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 235,50 Eur od 21.9.2017 do zaplatenia,

II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 3.10.2014 domáhala zaplatenia istiny 565,40 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne.

2. Súd svojim uznesením zo dňa 13.1.2017 pripustil zmenu žalobného návrhu v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 130,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 565,40 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %

ročne zo sumy 565,40 Eur od 27.12.2016 do zaplatenia.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Následne súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žalobného návrhu svojim uznesením zo dňa
12.10.2017 v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 088,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 565,40 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 565,40 Eur
od 27.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 958,06 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, znaleckým posudkom, obsahom spisu
9C/7/2012, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:6. Žalobkyňa od začiatku uvádzala, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v
kat. úz. T., ktoré sú zapísané v evidencii nehnuteľnosti na LV č. XXXX, ako parcely reg. „C“ pod parc. č.:
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2,

- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 193 m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 76 m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2,

- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 62 m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 126 m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 44 m2
so spoluvlastníckym podielom zap. pod B1 o veľkosti 1 k celku, pod B3 o veľkosti 1/5 k celku, pod B6
o veľkosti 1/20, spolu podiel o veľkosti 1 k celku.

Uviedla, že parcela bola pôvodne zabratá do areálu hospodárskeho dvora bývalého podniku Štátneho
majetku, š.p. Prešov, dvor Solivar, ktorý túto parcelu zastaval sčasti poľnohospodárskymi stavbami.
V neskoršom období tieto stavby prešli do vlastníctva súkromných právnických a fyzických osôb.
Žalobkyňa poukazovala na to, že podľa geometrického plánu č. X/XXXX a podľa údajov z katastra
nehnuteľnosti je pozemok s parcelným číslom XXXX/X zastavaný stavbou súp. č. XXXXX vo výlučnom

vlastníckom práve žalovaného. Žalobkyňa žaluje žalovaného za užívanie parcely č. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere 126 m2 pod stavbou súp. č. XXXXX vo výške 2,50 Eur za 1 m2 ročne, za užívanie
parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere 76 m2 priľahlej k stavbe žalovaného súp. č. XXXXX,
ktorý využíva žalovaný na prístup k stavbe a ako manipulačnú plochu, a ktorú ohradil oplotením vo výške
2,50 Eur za 1 m2 ročne a za užívanie časti parcely č. XXXX/XX, ktorú zabral oplotením žalovaný po

dĺžke 16,8 m, čo zaberá plochu 88,37 m2 vo výške 2,50 Eur za 1 m2 ročne.

7. Na základe pripustenia poslednej zmeny žalobného návrhu žalobkyňa rozširovala za ďalšie roky od
podania žaloby a teda celkový nárok uplatnený žalobkyňou vo výške 3.088,86 Eur pozostáva zo sumy
565,40 Eur za obdobie od 4.10.2012 do 3.10.2014, zo sumy 565,40 Eur za obdobie od 4.10.2014 do

3.10.2016, zo sumy 745,69 Eur za obdobie od 22.9.2015 do 4.10.2016 a zo sumy 1.212,37 Eur za
obdobie od 5.10.2016 do 21.9.2017.

8. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že toto konanie nadväzuje na konanie 9C/7/2012, kde boli
vykonávané znalecké posudky. Považujú výšku nároku za preukázanú a poukazujú na 3 znalecké

posudky dané v konaní 9C/7/2012. Žalobkyňa spriemerovala cenu týchto znaleckých posudkov a došla
k cene 2,50 Eur za 1 m2. Takúto sumu platia aj ostatní užívatelia nehnuteľnosti na tomto pozemku a súd
by mohol vychádzať z tejto ceny ako z obvyklej. Naopak žalovaný od začiatku tvrdil, že cena je sporová.
V konaní 9C sú 3 znalecké posudky za 3 ceny a to 1,7 Eur za 1 m2, 3 Eur za 1 m2 a 1,61 Eur za 1 m2.
Žalovaný poukazoval na to, že maximálna cena by mohla byť taká, akú stanovila S.. Q., avšak ani ona

nezohľadnila také koeficienty, ktoré by ešte znížili cenu nehnuteľnosti.

9. Vypočutý svedok Z. Z.Š. uviedol, že žalobkyňa je jeho matka. Uviedol, že ak by si nedali urobiť
geometrický plán na ten pozemok, tak by ani nevedeli, že niekto na tom pozemku je. Pozemok je ale
oplotený. Neboli vôbec oboznámený, že sa tam plot robí, a že je tam pevná stavba. Oplotenie tam

stojí od roku 2010, odkedy sa o pozemok začali zaujímať. Oplotenie patrí žalovanému. Svedok zároveň
dokresľoval situáciu na predmetných parcelách na fotografiách, odkiaľ ten plot vedie, teda že oplotená
je parcela č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Prvá budova od cesty patrí spoločnosti Jasta. Svedok poukazoval
na to, že žalovaný je vlastníkom predmetnej budovy, má tam naskladané veci.

10. Súd oboznámil znalecký posudok zo spisu 9C/7/2012 S.. Q..

11. Žalobkyňa následne predložila súdu súkromný znalecký posudok zo dňa 11.9.2017 znaleckého
ústavu Technickej univerzity v Košiciach, Stavebnej fakulty, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu
nehnuteľnosti,ktorésúpredmetomtohtokonania.Zoznaleckéhoposudkuznaleckejorganizácievyplýva

nájom za predmetné nehnuteľnosti za rok 2012 - 8,33 Eur za m2 pozemku ročne, za rok 2013 -
8,63 Eur za m2 pozemku ročne, za rok 2014 - 8,74 Eur za m2 pozemku ročne, za rok 2015 - 8,73
Eur za m2 pozemku ročne, za rok 2016 - 8,70 Eur za m2 pozemku ročne, za rok 2017 - 8,66 Eur
za m2 pozemku ročne. Žalobkyňa pritom má za to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR náhradza neoprávnené užívanie pozemku zodpovedá trhovému nájomnému v danom mieste a čase. Keďže
platí, že užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou, rozsah ktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné

vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci. Obvyklé nájomné je
nájomným tržným. Najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej
hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej
nájomnej zmluvy. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že síce v konaní 9C boli predložené 3 znalecké
posudky, znalecký posudok Ústavu, jeden z troch znaleckých ústavov v Slovenskej republike v oblasti

stavebníctva, preto má špecifické postavenie.

12. Žalovaný po predložení tohto znaleckého posudku uvádzal, že vychádza z nesprávne stanovených
východísk a to v prvom rade, že pozemok sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku, je
zastavaný stavbami. Nemôže byť určený pre vyššie využitie. Poukazoval na redukujúce faktory, ktoré sú
nesprávne stanovené, pretože na LV sa nenachádza žiadne vecné bremeno. Názor znaleckého ústavu

nezodpovedá reálnemu stavu pozemku. Taktiež poukazovali na výber metódy, ktorú ústav nezvolil
podľa nich správne. Ponuky, ktoré uvádzali z realitných kancelárií sa týkali pozemkov, na ktorých
sú vybudované inžinierske siete a sú pripravené na výstavbu domov. Pozemok, ktorý je predmetom
konania, taký nie je, ani čo sa týka výmeru. Nie je vhodný na výstavbu, preto nemôže byť porovnávaný s
týmito pozemkami. Stanovená všeobecná hodnota pozemku nezodpovedá realite. Taktiež poukazovali

na skutočnosť, že všeobecná hodnota nájmu nezodpovedá trhovej cene v danom mieste, pretože
porovnáva cenu pozemkov určenú na výstavbu rodinných domov. Žalovaný nesúhlasil so záverom
znaleckého posudku znaleckého ústavu s tým, že by mal mať prioritu pred ďalšími dvoma znaleckými
posudkami. Poukazovali na to, že ústav neporovnával nájomné zmluvy na pozemky prenajaté v areáli
družstva Agroplus, alebo ktoré prenajala žalobkyňa spoločnosti Jasta. Navrhovali súdu, aby vychádzal

pri rozhodnutí zo znaleckého posudku S.. Q. v spise 9C/7/2012, ktorý aj pripojili do tohto konania.

13. Súd počas celého konania oboznamoval obsah spisu 9C/7/2012, kde boli podané viaceré znalecké
posudky.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného S.. D. K.Á. (č. l. 21 -27) vyplynulo, že iné parcely,

ktoré sú súčasťou hospodárskeho dvora T., boli ohodnotené pre účely predaja cenou 20,23 €/m2.
Zo znaleckého posudku S.. J. Q. Č.. XXX/XXXX (č. l. 28 - 39), predmetom hodnotenia ktorého bola aj
parcela žalobcu XXXX/X vyplýva, že výšku nájomného určil znalec vo výške 3,100 €/m2/rok.
Zo znaleckého posudku S.. F. N. č. X/XXXX, ktorý ohodnocoval parcelu č. XXXX/XX dospel k záveru, že
výška nájomného za m2 na obdobie jedného roka by mala predstavovať 1,006 Eur. Výška nájomného

predmetnej parcely 0,997 Eur za m2.

14. Následne v konaní 9C/7/2012 bola pribratá ďalšia znalkyňa S.. Q., ktorá podala znalecký posudok č.
X/XXXX s tým, že znalkyňa dospela k záveru, že výška nájomného za rok na m2 by mala predstavovať
1,61 Eur za rok 2010 a 1,579 Eur za rok 2011.

15. Následne v konaní 9C/7/2012 vzhľadom na pretrvávajúce rozpory ohľadne určenia všeobecnej
hodnoty nájmu súd nariadil znalecké dokazovanie s vypracovaním znaleckého posudku znaleckej
organizácii Znalci, s.r.o.. Táto znalecká organizácia porovnala už existujúce znalecké posudky a
jednotlivé koeficienty a dospela k záveru, že výška nájmu za obdobie od 16.01.2010 do 31.12.2010

predstavuje 190,77 €, za obdobie roka 2011 predstavuje 202,86 € a za čas od 01.01.2012 do 16.01.2012
predstavuje 8,70 €. Pokiaľ ide o jednotkovú cenu, znalecká organizácia vychádzala z toho, že táto za
rok 2010 predstavuje 1,579 € za m2 a rok, rovnako je tomu aj v roku 2012 a za rok 2011 predstavuje
1,610 €/ m2.

16. K znaleckému posudku Slovenskej technickej univerzity ako znaleckého ústavu sa znalecká
organizácia Znalci s.r.o. vyjadrila svojím podaním doručeným súdu dňa 09.11.2017. Znalecká
organizácia v celom rozsahu zotrvala na svojom posudku a uviedla, že nesúhlasí so zdôvodnením
znaleckého posudku znaleckého ústavu pri posudzovaní hodnoteného pozemku. Poukázala na to, že v
prejednávanej veci sa u posudzovaného pozemku nejedná o pozemok univerzálne komerčne využiteľný

ale o pozemok limitovaný stavbou na ňom. Všeobecná hodnota musí uvedenú skutočnosť zohľadňovať.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Bolo nesporné to, že žalovaný má vo vlastníctve budovu, ktorá sa nachádza na pozemku vo
vlastníctve žalobkyne vo veľkosti podielu 1. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ten kto
užíva cudziu vec bez právneho dôvodu, je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
výška plnenia ak nie je stanovená právnym predpisom, je vyjadrená peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle
bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie prenajatej veci.

21. Malo by sa jednať o nájomnú zmluvu, výška náhrady sa určuje podľa obvyklej výšky nájomného,
ktoré by nájomca v danom mieste a v čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
V tomto prípade však nájomná zmluva medzi stranami neexistuje.

22. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z právnych názorov Krajského súdu v Prešove v iných veciach,

ktorý uvádzal, že vec, o ktorú žalobcovi ide, a ktorú nemôže reálne využiť predstavuje pozemok
a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto sa má komparistika týkať
porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na trhu využiť.

23. Spornou počas celého konania sa stala výška nájomného, ktorá by mala predstavovať bezdôvodné

obohatenie ako obvyklého nájomného a v tomto medzi stranami nenastal prienik. Súd mal pripojený
spis 9C/7/2012 a z tohto konania sa v konaní 28C/51/2015 nachádzajú aj znalecké posudky, ktoré
boli tam podávané. V tomto konaní podala žalobkyňa kópiu znaleckého posudku Technickej univerzity
v Košiciach z augusta 2018, predmetom ktorého bolo aj stanovenie nájomného za parcely, ktoré sú
predmetom tohto konania. Žalovaný sa proti tomuto znaleckému posudku bránil, tak ako bolo uvedené

vyššieapoukazovalnaďalšieznalecképosudky,ktorébolivspise9C/7/2012(vtomtospisesanachádza
posudok Technickej univerzity v Košiciach, posudzoval parcely týkajúce sa sporu 9C/7/2012 v jednom
znaleckom posudku). Súd všetky tieto znalecké posudky má pripojené v kópiách v rámci tohto konania.

24.Súdmaltedakdispozíciiviaceroznaleckýchposudkov.Vcelomrozsahusasúdstotožňujesurčením

hodnoty nájmu tak, ako bol uvedený v znaleckom posudku znaleckej organizácie Znalci, s.r.o., pretože
tento posudok je v súlade aj s ďalším znaleckým posudkom S.. Q., pokiaľ ide o určenie výšky nájmu za
m2zaobdobiejednéhoroka.NadruhejstraneznaleckýposudokTechnickejuniverzityvKošiciachurčuje
výškunájmurádovoniekoľkonásobnevyššiu,ktorúsúdnemôžepovažovaťanizanejakúodchýlku,ktorá
sa bežne ukazuje v znaleckých posudkoch. Na jednej strane tu teda mal súd k dispozícii dva znalecké

posudky, ktoré cenu nehnuteľnosti určujú rovnako, ďalšie dva znalecké posudky, ktoré cenu za nájom
určujú o trochu nižšie a potom znalecký posudok, ktorý predložil žalobca, ktorý výrazným spôsobom
navyšuje cenu nájmu tento nehnuteľnosti.

25. Súd má za to a stotožňuje sa s námietkami žalovaného voči tomuto znaleckému posudku Technickej

univerzity, že tento posudok je nepresvedčivý z hľadiska skutočnosti, ktoré vzala za rozhodujúce pre
svoje závery a to najmä z hľadiska, že porovnával pozemky, ktoré sú svojim umiestnením a využitím
neporovnateľné s parcelou, ktorá je predmetom tohto konania.

26. Ak žalobca napádal zase metodiku zvolenú organizáciou Znalci, s.r.o., súd v tejto súvislosti

poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia 9C/7/2012, ktorý poukázal na českú súdnu prax, že použitie
porovnávacej metódy znaleckým ústavom je pre súd nepresvedčivé z dôvodov nevysporiadania sa
s výškou nájomného podľa nájomných zmlúv týkajúcich sa nezastavených parciel priamo v areáli
hospodárskeho dvora a z dôvodov už vyššie uvedených.

27. Súd poukazuje na to, že ďalšie znalecké dokazovanie v tejto veci by bolo neefektívne a výrazným
spôsobom by predlžovalo toto konanie, keďže súd mal pripojený spis 9C/7/2012 a aj znalecké posudky
z tohto spisu sú súčasťou tohto konania 28C/51/2015. Súd mal teda na základe všetkých týchto
skutočností preukázané, že výška bezdôvodného obohatenia je určená na základe znaleckého posudkuznaleckej organizácie Znalci, s.r.o. v podpore so znaleckým posudkom S.. Q.. Týmto spôsobom súd
určil výšku tohto nájmu a stanovil za m2 na rok 1,60 Eur (súd vychádzal z ceny nehnuteľnosti, ktorá
bola stanovená v tomto znaleckom posudku na rok 2012 a od tohto roku odvíjal aj cenu nehnuteľnosti

pre obdobia, ktoré sú predmetom tohto konania so zreteľom na skutočnosť, že iné obdobie súd nemal
k dispozícii a vychádzal z toho, že odchýlka v ďalších obdobiach s poukazom aj na predchádzajúce
obdobia by bola zanedbateľná).

28. Pokiaľ žalovaný predložil nájomné zmluvy za iné pozemky v tomto areáli hospodárskeho dvora, ktorý

vychádza ešte z nižšej hodnoty, ako je hodnota určená znaleckým posudkom Znalci, s.r.o., súd tieto
zobral len ako podporný argument, že znalecký posudok predložený žalobcom z Technickej univerzity
v Košiciach nie je tým, z ktorého by súd vychádzal, ale naopak vychádzal zo znaleckého posudku
znaleckej organizácie, ktorá sa približovala viac k týmto nájomným zmluvám.

29. Žalobkyňa je podielovom spoluvlastníčkou na parcele XXXX/X o výmere 126 m2, č. XXXX/XX o

výmere 76 m2 a č. XXXX/XX o výmere 88,37 m2 a to v podiele 1. Pri určení výšky bezdôvodného
obohatenia vo výške 1,6 Eur za m2 na rok to teda vychádza nasledovne.

30. Za užívanie parcely č. XXXX/X - 201,60 Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 100,8 Eur krát 5 rokov
ako žalované obdobie = 504 Eur.

31. Za užívanie parcely č. XXXX/XX - 121,60 Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 60,80 Eur krát 5 rokov
ako žalované obdobie = 304 Eur.

32. Za užívanie parcely č. XXXX/XX - 141,40 Eur delené podiel žalobkyne v 1 = 70,70 Eur krát 5 rokov

ako žalované obdobie = 353,50 Eur.

33. Celková suma za bezdôvodné obohatenie za žalované obdobie od 4.10.2012 do 21.9.2017
predstavuje teda sumu 1.161,50 Eur.

34. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

36. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Súd určil úroky z omeškania za nasledujúce obdobie v tejto výške:
- za obdobie k 1.10.2014 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 463 Eur (zo všetkých troch parciel krát 2 roky:
201 Eur, 121 Eur, 141 Eur - prepočet pri všetkých parcelách rovnakým kľúčom),
- zo sumy 463 Eur vo výške 5 % ročne od 27.12.2016 do zaplatenia,

- vo výške 5 % ročne zo sumy 235,50 Eur.

37.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konaniaprávo.Súdrozhodol,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonaniapoukazujúcpritom,

že úspech žalobkyne bol 37 %, neúspech 63 %. S poukazom na to, že výška nájmu však bola stanovená
znaleckými posudkami a úvahou súdu, súd pristúpil k tomu a pomerom úspechov veci jednotlivých strán
určil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.