Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118287599
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:6118287599.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v spore žalobcu: A. G., narodený
XX.XX.XXXX, bytom N. 6, D., právne zastúpený: JUDr. Peter Havlík advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Damborského 13, Nitra, IČO: 50 361 864, zastúpená JUDr. Petrom Havlíkom, advokátom, proti
žalovanej: M. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. 2, D., právne zastúpená: Mgr. Romana Mravíková,
advokátka,sosídlomŠtefánikovatrieda15,Nitra,ozaplatenie6.000,00eurspríslušenstvom,oodvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16C/127/2018-84 zo dňa 11. januára 2019, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd„) dňa
25.9.2018požadujeodžalovanejzaplateniesumy6000,00eurspríslušenstvomanáhradutrovkonania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na účet žalovanej uhradila spoločnosť Slovak Telekom a.s. dňa 4.1.2018
sumu 6 000,00 eur predstavujúcu nájomné patriace žalobcovi. Napriek opakovaným výzvam žalovaná

žalobcovi túto čiastku nevydala a zadržiava ju bez právneho dôvodu.

2. Vo veci bol upomínacím súdom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 3Up/369/2018 dňa 6.7.2018, ktorým
žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná, v zákonom stanovenej lehote, odpor, v
ktorom poprela pohľadávku žalobu, nakoľko zanikla započítaním dňa 4.1.2018. Žalobca jej dlží sumu

vo výške 10 000,00 eur, ktorú v roku 2017 uznal. Ako kompenzáciu jej prisľúbil motorové vozidlo, ktoré
jej však neodovzdal. Na preukázanie svojich tvrdení predložila mobilnú konverzáciu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že sinie je vedomý žiadneho dlhu voči žalovanej. Práve
naopak, žalovaná so sumu vo výške 10 000,00 eur požičala od žalobcu, čo potvrdzuje aj predložená
sms správa. Žalovanou urobený jednostranný zápočet neexistujúcej pohľadávky nie je platný.

5. Podľa § 11 ods. 1 zákona č, 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
( ďalej len „ZoUK“) bol platobný rozkaz zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu
príslušnému na prejednanie podľa § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku.6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 10.11.2018 uviedla, že spolu so žalobcom žili ako druh a družka v
spoločnej domácnosti a je pochopiteľné, že si finančne vypomáhali bez nutnosti uzatvárať akékoľvek
písomné dohody. Na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť viacerých svedkov.

7. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie v spore takto rozhodol:

8. I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 6.000 eur od 16.02.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

9. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanej náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

10. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

11. Z oznámenia spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 17.1.2018 vyplýva, že dňa 4.1.2017 bolo
nájomnézakalendárnyrok2017vovýške6XXX,00euruhradenénač.ú.SKXXXXXX000XXXXXXXX
XXXX a dňa 4.1.2018 bolo uhradené nájomné za kalendárny roku 2018 vo výške 6 000,00 eur na to isté
čísloúčtu.NájomnouzmluvouuzatvorenoumedzižalobcomaspoločnosťouSlovakTelekom,a.s.zodňa
10.9.2014sizmluvnéstranyupravilimedzisebouprávaapovinnosti,pričomspoločnosťSlovakTelekom,

a.s. ako nájomca sa zaviazala platiť nájomné v dohodnutých termínoch. Z mimosúdnej komunikácie zo
dňa26.2.2018vyplýva,žeprávnazástupkyňažalovanejdňa26.2.2018adresovalaprávnemuzástupcovi
žalobcu odpoveď, v ktorej uviedla, že suma 11 000,00 eur, ktorá bola klientke pripísaná na účet bola
žalobcovi vrátená. K sume 6 000,00 eur uviedla, že túto klientka započítava s pohľadávkou vo výške
10 000,- eur, ktorú má žalobca voči žalovanej ako dlžník, a na ktorej splnenie sa zaviazal v priebehu

roka 2017 a do dnešného dňa ju dobrovoľne neuhradil. O uvedenom disponuje písomnými dôkazmi. Z
sms správy zo dňa 20.1.2017 vyplýva, že žalobca sľúbil žalovanej že jej dá druhé auto, za čím si stojí,
tak jej dal Fabiu, potom Yeti a bude ďalšie, hneď ako sa mu podarí kúpiť dobré auto z leasingovky . Čo
sa týka tých 1000,00 eur čo si naposledy požičala nemusí ich vrátiť, nebude jej dávať na malého, čo si
vlastne preplatil a ona ich nemusí vracať.

12. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vyjadrenie strán sporu a ich právnych
zástupcov, dokazovanie výsluchom označených svedkov, označené dokazovanie listinami, citované
ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. - § 451 ods. 1 a 2, § 580, § 657, § 563 a § 517 ods. 2), citované

ustanovenie § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., a citované ustanovenia Civilného sporového poriadku
(CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, 2) odôvodnil nasledovne:

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na účet žalovanej boli spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. poukázané finančné prostriedky vo výške 6 000,00 eur, predstavujúce nájomné patriace

žalobcovi na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 10.9.2017. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami
sporné. Žalovaná v konaní nesporila, že uvedené finančné prostriedky boli poukázané na jej účet a v
konaní nebolo sporným ani to, že ich žalobcovi nevydala. Obrana žalovanej spočívala v tom, že voči
žalobcovi má pohľadávku predstavujúcu pôžičku vo výške 10 000,00 eur , ktorú započítala s uplatnenou
pohľadávkou žalobcu vo výške 6 000,00 eur, čim došlo k zániku pohľadávky žalobcu. V konaní tak

bolo povinnosťou žalovanej aby preukázala skutočnosti, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a k splneniu
podstatných náležitostí tejto zmluvy došlo a že došlo aj reálnemu odovzdaniu peňazí a následne
k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to
buď bezhotovostným prevodom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou v hotovosti. Zmluvou

o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže
táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je teda dohoda o a)

prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého
druhu, d) určení času vrátenia. Žalovanej sa v konaní nepodarilo vykonanými dôkazmi preukázať
existenciu pohľadávky, ktorá mala vzniknú na základe ústnej zmluvy o pôžičke, resp. viacerých zmlúv,
keďže žalovaná tvrdila, že žalobcovi požičiavala finančné prostriedky postupne až do celkovej sumy 10000,00 eur. Predložená sms správa nepreukazuje, že by žalobca uznal pôžičku voči žalovanej ani že
by potvrdil existenciu pôžičky vo výške 10 000,00 eur, ktorú by sa zaviazal vrátiť formou kompenzácie
motorovým vozidlom. Toto tvrdenie z predloženej sms správy nevyplýva a žalovaný počas výsluchu

poprel, že by mal žalovanej dať auto ako kompenzáciu za poskytnuté peniaze, ale uviedol že išlo
o jeho slobodné rozhodnutie, resp. sľub. Tvrdenie o pôžičke sa nepodarilo žalovanej preukázať ani
výsluchomsvedkov,ktorísanevedelivyjadriťkuskutočnostiamkedymalodôjsťkposkytnutiufinančných
prostriedkov žalobcovi zo strany žalovanej, v akej výške (okrem svedkyne G., ktorá uviedla sumu 300
000,00 SK) a ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že bol pri odovzdávaní peňazí žalovanou

žalobcovi. O všetkých vypovedaných skutočnostiach sa svedkovia vyjadrovali, len na základe tvrdení,
ktoré im povedala samotná žalovaná.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovanej sa žiadnym relevantným spôsobom nepodarilo
preukázať vznik zmluvy o pôžičke a teda nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu pohľadávok a v
konaní bolo nesporné, že na účet žalovanej boli poukázané finančné prostriedky vo výške 6 000,00 eur

patriace žalobcovi, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bola povinná žalobcovi
vydať, čo však neurobila. Žaloba je tak v plnom rozsahu dôvodná, preto jej súd v celom rozsahu vyhovel
a zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila sumu 6000,00 eur . Keďže žalovaná sa dostala s plnením
svojho peňažného plnenia do omeškania, keď ani po výzve žalobcu mu sumu 6 000,00 eur nevydala
je povinná uhradiť žalobcovi aj úroky z omeškania. V danom prípade nebol čas splnenia dohodnutý,

ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí a preto bola žalovaná povinná splniť svoj dlh
prvého dňa po tom , čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ku dňu 16.2.2018 základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky predstavovala 0,00%, preto súd žalobcovi priznal v súlade s § 517 ods. 2
OZ v spojitosti s § 563 OZ a § 3 ods. 1 vyššie citovaného nariadenia nárok na úrok z omeškania vo
výške 5,00% ročne zo sumy 6 000,00 eur od 16.2.2018, kedy už bola žalovaná so splnením svojho

peňažného dlhu v omeškaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

15. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalovaná domáhajúca sa jeho zmeny

tak, aby žaloba bola voči nej v plnom rozsahu zamietnutá a aby jej bola priznaná náhrada trov celého
konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch odvolania poukázala na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d/
a f/ CSP a uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpovede jednotlivých svedkov a
dospel k nesprávnemu záveru, že v otázke preukázania existencie dlhu spôsobilého na započítanie
dôkazné bremeno neuniesla. Svedkyňa P. Z. potvrdila vedomosť o tom, že žalobcovi určitý finančný

obnos požičala, k výške sa vyjadriť nevedela, avšak uviedla, že peniaze vrátené neboli. Potvrdila tiež
jej výpoveď v tom, že ako kompenzáciu za požičané peniaze jej mal žalobca poskytnúť motorové
vozidlo. Jej výpoveď ako aj svedkyne potvrdzuje aj samotná sms konverzácia tvoriaca súčasť súdneho
spisu, z ktorej vyplýva to, že žalobca sa sám opakovane zaviazal jej motorové vozidlo poskytnúť, ktorú
skutočnosť však v priebehu súdneho konania už účelovo popieral s odôvodnením, že sa jednalo len o

jeho slobodné rozhodnutie a nie záväzok. Ohľadom výpovede uvedenej svedkyne konajúci súd dospel k
nesprávnemuzáveru,keďuviedol,žesvedkoviasaovšetkýchvypovedanýchskutočnostiachvyjadrovali
len na základe jej tvrdení, keďže táto nikde neuviedla, že o dlhu žalobcu voči nej mala vedomosť
len od nej. Svedkyňa Z. G. zasa potvrdila jej výpoveď v otázke výšky sumy požičaných peňazí, že sa
jednalo približne o sumu 3000.000,-Sk. Je pravdou, že svedkyňa túto vedomosť má priamo od nej,

avšak ona sa jej s touto informáciou zdôverila už pred niekoľkými rokmi v čase, keď so žalobcom žili v
spoločnej domácnosti ako druh a družka a nemohla mať ešte vedomosť o tom, že v budúcnosti bude
súdny spor; s poukazom na uvedené možno výpoveď svedkyne hodnotiť ako vierohodnú. Má preto
za to, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal s vykonanými dôkazmi a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je teda toho názoru, že v

konaní existenciu pohľadávky a jej výšku preukázala, v dôsledku ktorej započítaním pohľadávka žalobcu
voči nej zanikla.

16. Žalobca vo vyjadrení žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, nakoľko súd prvej
inštancie správne vykonané dôkazy vyhodnotil a dospel na základe nich k správnym skutkovým

zisteniam a záveru o tom, že žalovaná dôkazné bremeno ohľadom tvrdenej pôžičky v sume 10.000,-Eur
nepreukázala. Ani jeden zo svedkov sa nevedel vyjadriť ku skutočnostiam, kedy malo dôjsť k poskytnutiu
finančných prostriedkov zo strany žalovanej, v akej výške (okrem svedkyne G.) a ani jeden zo svedkov
neuviedol, že by pri odovzdávaní peňažných prostriedkov bol, teda že by o tejto skutočnosti vedeliinak ako len sprostredkovane z vyjadrení žalovanej. Pravdivosť tvrdení žalovanej nepreukazuje ani sms
správa.

17. Žalovaná sa vyjadrovala k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu, v ktorom zotrvala na svojich názoroch
z odvolania, keď síce právny názor právneho zástupcu žalobcu rešpektuje, súhlasiť s ním však nemôže.

18. Žalobca vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalovanej k jeho vyjadreniu poukázal na to, že vyjadrenie
žalovanej žiadne iné tvrdenia ani argumenty neobsahuje.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalovanej dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho
konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že v

odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti v odvolacom konaní neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %, keď o výške tejto náhrady trov konania
bude konať a rozhodovať samostatným uznesením súd prvej inštancie.

20. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie
jeho správnosti aj s ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že

- nezistil inú vadu konania, ani nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie na základe (z)

vykonaných dôkazov,
- vyhodnotenie svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie zodpovedalo obsahu (a logike) vyjadrení
svedkov, ktorí neboli prítomní jednaní strán sporu a ani odovzdávaní peňazí z pôžičky/čiek,
- žalovaná jednoznačne nad akúkoľvek pochybnosť existenciu pôžičky, resp. pôžičiek v celkovej sume
300.000,-Sk žalobcovi nepreukázala, keď žalobca toto skutkové tvrdenie žalovanej poprel a reálne

odovzdanie finančných prostriedkov žalobcovi žiadnym z dôkazných prostriedkov vykonaných v spore
žalovaná nepreukázala, a že
- žalovaná teda zánik pohľadávky žalobcu započítaním s jej (nepreukázanou) pohľadávkou
nepreukázala.

Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).