Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225411
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114225411.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Zlaté Moravce, so
sídlom Zlaté Moravce, ul. 1. mája 2, IČO: 00 308 676, proti žalovaným: 1. R.. O. V. H.., bytom E. W., G.
XXXX/XX, 2. R.. V. Y., bytom M., U B. XXX, J. L., 3. F. V., bytom I., J. B. X/X a 4. R.. R. X., bytom G., O.
XXXX/XC, žalovaní v 2. až 4. rade zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín -
Nám. Sv. Anny 25, o zaplatenie 15.940,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. až 4. rade
proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 30. novembra 2015 č. k. 14C/74/2015-109, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že základ žalobou uplatneného

nároku je dôvodný a druhým výrokom, že rozhodnutie o výške nároku a trovách konania prenecháva
konečnému rozhodnutiu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 5 a 7, §
4 ods. 1 až 3 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 107 ods. 1 až 3, § 457 Občianskeho zákonníka
(ďalej „OZ“), § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). Dôvodil, že žalobca sa žalobou
zo dňa 20. 08. 2014 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 4. rade (ďalej aj ako žalovaní)
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 15.940,22 eura s 3% ročným úrokom z omeškania od
24. 01. 1990 do 30. 04. 1995 a 22% ročným úrokom z omeškania od 01. 05. 1995 do zaplatenia. Žalobu

odôvodnil tvrdením, že Československý štát, zastúpený Stavoinvestou IIO Bratislava, ako kupujúcim a
žalovanými v 1., 2. rade a právnym predchodcom žalovaných v 3. a 4. rade (neb. F. V., ktorí sa stali
právnymi nástupcami na základe rozhodnutia OS Trenčín č.k. 16D/1141/2009-37 zo dňa 16. 06. 2010)
ako predávajúcimi, uzavreli kúpnu zmluvu M 60/4 dňa 23. 01. 1990, v zmysle ktorej bola predávajúcim
vyplatená kúpna cena vo výške 15.940,22 eura (480.215 Kčs), a to žalovanému v 1. rade po 5.313,42
eura (160.072 Kčs), žalovanému v 2. rade po 5.313,42 eura (160.072 Kčs) a neb. F. V. po 5.313,38 eura
(160.071 Kčs). Ďalej konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny z titulu neplatnej kúpnej

zmluvy. Na námietku žalovaných o nedostatku aktívnej legitimácie, ako aj premlčania uplatneného
nároku dôvodil, že nie sú vznesené oprávnene. Nik nenamietal vyplatenie kúpnej ceny, iba to, že
žalobca nemá nárok na vrátenie celej kúpnej ceny, keďže nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej
zmluvy, neboli predávajúcim (žalovaným) vrátené v pôvodnom stave, keď zo samotnej kúpnej zmluvy
vyplýva, že 90% ceny tvorí práve stavba - dom, pričom už teraz je zrejmé, že jeden dom je zbúraný
a druhý je z väčšej časti tiež zbúraný a zdevastovaný. V prípade danosti nároku, súd bude musieť
vykonaťrozsiahlejšiedokazovanieohľadomvzájomnýchnárokovstránsporu.Nazákladekúpnejzmluvy

prešlo vlastníctvo k prevádzaným nehnuteľnostiam na Československý štát. Následne s poukazom na
§ 2 ods. 5 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
Správy katastra Zlaté Moravce na LV číslo XXXX pre katastrálne územie E. W. do výlučného vlastníctva
mesta Zlaté Moravce. Na základe tejto skutočnosti sa potom aj predávajúci v konaní č. 8C/18/2002domáhali určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam voči žalovanému Mestu Zlaté
Moravce. Žalobca sa stal právnym nástupcom kupujúceho (Československého štátu), čím na neho prešli
práva a povinnosti z predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré právne nástupníctvo žalobcu v danom prípade je

odvodené z ust. § 2 ods. 5 v spojení s § 4 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Bolo nepochybné, že
Československý štát pri právnych úkonoch súvisiacich s bytovou výstavbou zastupovala Stavoinvesta,
ktorá mala k majetkovým právam vyplývajúcim z týchto právnych úkonov právo hospodárenia. Poukázal
na ust. § 2 ods. 5 citovaného zákona, v zmysle ktorého tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce,
čo v konaní ani nebolo sporné a podľa § 4 ods. 1 tohto zákona do majetku obcí prešli i súvisiace

majetkové práva, ku ktorým mala právo hospodárenia aj Stavoinvesta. Zvýraznil, že v danom prípade
ide jednoznačne o synalagmatický záväzok medzi účastníkmi konania, pričom poukázal na ust. § 457
OZ, ktorý uvádza, že v prípade neplatnosti zmluvy každý z účastníkov má vrátiť druhému všetko, čo
podľa zmluvy dostal, to znamená, že tak ako majú nárok žalovaní na vydanie nehnuteľností od žalobcu,
rovnako má nárok žalobca na vrátenie kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže ide o
plnenie z neplatného úkonu. K žalovanými vznesenej námietke premlčania poukázal na ustanovenie

§ 107 ods. 3 OZ, ktoré ustanovenie sa vzťahuje na synalagmatické záväzky, kedy na jednej strane
je právo na vydanie peňažného plnenia oproti vlastníckemu právu. Keďže z dôvodu nepremlčateľnosti
vlastníckeho práva nemôže žalobca premlčanie vlastníckeho práva žalovaných namietať, v súlade s §
107 ods. 3 OZ nemôže ani súd prihliadať na žalovanými uplatnenú námietku premlčania. S poukazom
na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci je daná aktívna legitimácia

žalobcu a nárok žalobcu nie je premlčaný, rozhodol tak, že základ žalobou uplatneného nároku je daný
a následne sa súd bude v konaní zaoberať opodstatnenosťou výšky žalovaného nároku.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 2. až 4. rade domáhajúc
sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedli, že napadnutý

rozsudok považujú za nesprávny a založený na nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň na
celkom nepriliehavej a vzájomne protirečivej argumentácii. Mali za to, že zásadnou právnou otázkou
danosti základu uplatneného nároku žalobcu je otázka, či na strane žalobcu existuje aktívna vecná
legitimácia na uplatnenie nároku na vrátenie kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená žalovaným v 1. a 2. rade
a právnemu predchodcovi žalovaných v 3. a 4. rade na základe kúpnej zmluvy M 60/4 zo dňa 23. 01.

1990. Vyzdvihli, že došlo k zaplateniu kúpnej ceny v zmysle citovanej kúpnej zmluvy, a že v právoplatne
skončenej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 8C/18/2002 bolo určené vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tejto kúpnej zmluvy v prospech žalovaných v 1. a 2. rade a
právneho predchodcu žalovaných v 3. a 4. rade, pričom záver prvoinštančného i odvolacieho súdu o
existencii ich vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam bol založený na zistení dôvodov absolútnej

neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného mali za nesporné, že kúpna zmluva M 60/4 je
absolútne neplatným právnym úkonom a súd prvej inštancie v konaní neprihliadol na zásadné právne
skutočnosti, ktoré vyplývajú z absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu. S ohľadom na uvedené
potom nikdy nemohlo prejsť vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam na Československý
štát, ani na žiaden iný subjekt a naďalej vlastníctvo zostalo zachované žalovaným v 1. a 2. rade a

právnemu predchodcovi žalovaných v 3. a 4. rade a nemohlo prejsť na žalobcu. Rovnako potom mali
tiež za vylúčenú možnosť prechodu ďalších súvisiacich majetkových práv, vrátane investorskej funkcie
Stavoinvesty na žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. Dodali, že je nesprávny aj
záver súdu o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Za nesprávne považovali aj tvrdenie, že
ak žalovaní majú nárok na vydanie nehnuteľností od žalobcu, tak rovnako má aj žalobca nárok na

vrátenie kúpnej ceny z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože súd nevychádzal z celkom rozdielneho
právneho postavenia strán konania, keď na jednej strane nárok žalovaných v 1. až. vo 4. rade (ďalej aj
ako žalovaní) na vydanie nehnuteľností voči žalobcovi je založený na nespornej existencií vlastníckeho
práva žalovaných k príslušným nehnuteľnostiam a zároveň na absencii akéhokoľvek právneho dôvodu
na strane žalobcu na ďalšie zadržiavanie a užívanie týchto nehnuteľností. Mali za to, že sa jedná o

ich zákonný nárok na vydanie veci v ich vlastníctve v zmysle ust. § 126 ods. 1 OZ a na druhej strane
nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny nie je podložený žiadnym platným právnym dôvodom, pretože
žalobca nikdy kúpnu cenu za príslušné nehnuteľnosti nezaplatil a neexistuje právna úprava, z ktorej by
vyplývalo, že právo kupujúceho v zmysle kúpnej zmluvy č. M 60/4 na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny z
titulu absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, by prešlo na žalobcu, ktorý nie je univerzálnym právnym

nástupcom štátu. Uzavrel, že záver súdu o synalagmatickom právnom vzťahu medzi účastníkmi s
poukazom na ust. § 457 OZ je nesprávny, ako aj je nesprávny je záver vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OZ, aj keď s ohľadom na neexistenciu aktívnej vecnejlegitimácie žalobcu v tomto konaní považoval vznesenú námietku premlčania bez právneho významu.
Podotkol, že druhý výrok napadnutého rozsudku považuje za nesprávny a nadbytočný.

3. Proti medzitýmnemu rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade domáhajúc sa zrušenia rozsudku
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na odmietnutie žaloby, alternatívne na doloženie listinného dôkazu
žalobcom o odovzdaní predmetu kúpnej zmluvy M 60/4 žalovaným. Mal za to, že súd prvej inštancie
neúplnezistilskutkovýstavanapadnutérozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
Namietal, že žalobca nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom neplatnej kúpnej zmluvy M 60/4, žalovaným

neodovzdal a teda si nemôže uplatňovať nárok na vrátenie kúpnej ceny. Tvrdil, že súd prvej inštancie
neprávne aplikoval ust. § 457 OZ, keď na jednej strane považoval žalobou uplatnený nárok na vrátenie
kúpnej ceny za dôvodný, ale na druhej strane odmietol rozhodnúť o vrátení predmetu, za ktorý bola
kúpna cena vyplatená.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

aj „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, a
preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

9. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré
veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí, a upraviť majetkové postavenie

a hospodárenie obcí s ich majetkom. Majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane
finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa
tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na
základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou.
10. Podľa § 2 ods. 5, 7 vyššie citovaného zákona, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo

ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného
mestaSlovenskejrepublikyBratislavyabývalýmokresnýmnárodnýmvýboromzaúčelomzabezpečenia
systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby,
prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa
§ 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce. Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5

nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona do majetku obcí prechádzajú i súvisiace majetkové
práva, ku ktorým mali právo hospodárenia národné výbory, štátne podniky, rozpočtové a príspevkovéorganizácie a drobné prevádzkárne národných výborov uvedené v § 2 ods. 1 až 6 tohto zákona. To
platí i pri prechode investorskej funkcie Stavoinvesty. 16) Tieto majetkové práva prechádzajú na obecné
podniky, rozpočtové, príspevkové a iné organizácie (ďalej len "organizácie"), ku ktorým zakladateľská

a zriaďovateľská funkcia prešla na obec podľa osobitného predpisu. Organizáciám vznikne k týmto
majetkovým právam právo správy. Do výšky nadobúdaného majetku prechádzajú na obec všetky
súvisiace záväzky. Obdobne prechádzajú všetky súvisiace záväzky priamo na organizácie. Majetkovými
právami podľa tohto zákona sú pohľadávky a iné majetkové práva.

12. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

13. Odvolací súd v zmysle § 379 a 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi

Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaní uvádzali v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

14. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy
odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale

ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

15. V zmysle ust. § 393 CSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a
spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. V odôvodnení

rozhodnutia odvolací súd uvedie teda, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil,
zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah

súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť
preskúmateľné.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce
sa žalovanými v odvolaní namietaných skutočností, je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne,
zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa sdôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnili neznamená, že jeho zdôvodnenie
nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré základu žalobou

uplatneného nároku vyhovel.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, pričom svoje rozhodnutie i náležite
odôvodnil, ako mu to ukladá ust. § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s

rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto v
celom rozsahu poukazuje ako na svoje vlastné a z týchto dôvodov ich už znovu nebude opakovať. Na
zdôraznenie správnosti odvolací súd zvýrazňuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa
23. 01. 1990 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi Ing. V. Y., F. V. a Ing. O. V. CSc. a
kupujúcim Československým štátom, zastúpeným Stavoinvestou IIO, Bratislava, č. M-60/4. Predmetom
predaja boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. E. W. ako parc. č. 1679/1, 1679/2, 1680

vo výmere 1275 m2 každý v 1/3-ine, ktoré boli vyznačené v geometrickom pláne č. 243251-0297-87
z 05. 02. 1988, ktorý však netvoril súčasť kúpnej zmluvy. Každý z predávajúcich obdržal kúpnu cenu
vo výške 5.313,42 eura. Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 11. 01. 2012 č. k. 8C/18/2002-345 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 01. 2014 č. k. 9Co/337/2012-466 bolo určené,
že sporné parcely vedené na Katastrálnom úrade v Nitre, Správa katastra Zlaté Moravce na LV č.

XXXX ako parcely registra „C“, a to parc. č. 1679/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2,
parc. č. 1679/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc. č. 1679/4 - zastavané plochy
a nádvoria o výmer 21 m2, parc. č. 1679/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 389 m2, parc. č.
1679/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2, parc. č. 1680 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 256 m2 a stavba súp. č. XXX na parc. č. 1679/2 patria do podielového spoluvlastníctva R.. O.

V., CSc., R.. V. Y. a do dedičstva po neb. F. V. každému v podiele 1/3-ina. Bolo konštatované, že kúpna
zmluva bola absolútne neplatná pre nedostatky v podstatných náležitostiach zmluvy, a to jej neurčitosti.
Preto na základe takto neplatnej zmluvy nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností. Vzhľadom na to, kúpnu
cenu, ktorú predávajúci obdržali a zároveň vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nestratili,
v prípade ponechania tejto kúpnej ceny by došlo k ich bezdôvodnému obohateniu.

18.Nazákladevyššieuvedenéhoodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).