Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/682/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217383
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr.

Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova
4, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 28.4. 2014 č. k. 2C/100/2012-130 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na súde prvého stupňa návrhy, ktorými sa domáhal od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených prvostupňovým súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený.
V žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,

že prvostupňový súd v exekučných konaniach:

- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30 - dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č. 2C/100/2012-7, zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
prvostupňový súd spojil, poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania

vedené na návrh žalobcu pod sp. zn. 2C 100/2012, 2C 141/2012, 2C 199/2012, 2C 295/2012, 2C
279/2012, 2C 196/2012, 2C 278/2012, 2C 178/2012, 2C 138/2012, 2C 159/2012, 2C 271/2012, 2C
268/2012, 2C 162/2012, 2C 180/2012, 2C 155/2012, 2C 122/2012, 2C 259/2012, 2C 246/2012, 2C185/2012, 2C 222/2012, 2C 186/2012, 2C 121/2012 s tým, že konanie sa bude viesť pod sp. zn. 2C
100/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo

strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia
a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v

rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu
takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri
určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený

prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou voveci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,

aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo
v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene

a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. V žalobných návrhoch
ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje dôvodne. Nesprávny úradný postup

exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,

ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Dňa 24.2.2014 bol súdu prvého stupňa doručený znalecký posudok číslo 1/2004, vo veci stanovenia
majetkovej škody žalobcu, zadávateľom ktorého bol žalobca. Na základe vykonanej analýzy mzdových
nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému,§
znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom táto je diferencovaná

podľa jednotlivých typov žalôb. Majetková ujma pri žalobách označených ako NZP a NP suma na jednu
žalobu bola stanovená vo výške 30,76 eur a pri žalobách označených ako ZE bola stanovená vo výške
31,68 eur.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa

vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jedenrelevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj
bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre

nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu

Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-

dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si

vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho

exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného

súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal
svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 28.4.2014 nedostavili. U oboch mal
prvostupňový súd doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u

účastníkov konania zachovaná. Žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila, nežiadala
o odročenie termínu pojednávania. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania a súčasne návrh na prerušenie konania.

Súd prvého stupňa neakceptoval návrh žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania a postupoval

v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový
stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Prvostupňový súd sa preto
oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup
namietaný. Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie
oprávneného a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky

Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol
súdnym exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch
aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých
prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti t.j. obsah listín, s ktorými
sa súd oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných

spisov musia byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných
strán, pokiaľ sa týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj
účastníkom exekučných konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi
prostredníctvom jeho právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z uznesenia sp. zn. 11Er/594/2010-9, (pripojeného k sp. zn. 2C/100/2012) zo dňa 22.9.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2011, bolo zistené, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútoraJUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,ktorábolasúdudoručená
dňa 9.9.2010.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, S. H.B., pre vymoženie 594.- eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 23413/09, zo dňa 2.2.2010, ktorý
sa stal právoplatným dňa 1.3.2010 a vykonateľným dňa 4.3.2010.

Proti predmetnému uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením sp.
zn. 6CoE/77/2010 - 23, zo dňa 30.12.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.2.2011. Uznesením zo dňa 3.3.2011 bolo exekučné konanie zastavené.Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/598/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/141/2012) súd prvého stupňa zistil,
že dňa 9.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému I. R. - M.H., pre vymoženie sumy 1202,25,-

eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.
zn. SR 02876/09, zo dňa 1.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 18.9.2009. Súd prípisom zo dňa 30.9.2009
žiadaloprávnenéhopredložiťzmluvuoúvereč.XXXXXXX,zodňa3.6.2008nazákladektorejbolvydaný
exekučný titul. Opakovane bola úverová zmluva vyžiadaná prípismi zo dňa 21.10.2009 a 24.11.2009.

Zmluva o úvere súdu predložená nebola.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 24.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. 3CoE/254/2010-24, zo dňa 31.5.2010 bolo napadnuté uznesenie
potvrdené a tak uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo

právoplatnosť dňa 9.7.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 8.9.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.9.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/283/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C/199/2012) prvostupňový súd zistil,
že dňa 10.3.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnej, I. I., pre vymoženie 180.- eur s príslušenstvom na podklade exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16188/09, zo dňa 4.11.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 29.4.2010.
Súd prípisom zo dňa 10.5.2010 žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves oznámiť,
či povinná v roku 2009 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Odpoveď bola doručená dňa

20.5.2010 a poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 3.6.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/110/2005 (pripojeného k sp. zn. 2C/295/2012) bolo zistené, že dňa
12.5.2005 bola Ing. Bc. Karolom Mihalom, súdnym exekútorom, podaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, v exekučnom konaní vedenom proti povinnej, D. Š., pre vymoženie istiny 0.- eur

s príslušenstvom. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.5.2005.

Dňa 18.11.2010 bol zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Návrh bol
dňa 7.12.2010 zaslaný súdnemu exekútorovi so žiadosťou o zaslanie spisu a vyúčtovania trov exekúcie,
ktoré boli súdu doručené dňa 23.12.2010. Uznesením zo dňa 18.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za

neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol
a rozhodol o trovách exekúcie. Uznesenie bolo opakovane doručované povinnej (2x). Oprávnený v
zákonnej lehote podal odvolanie. Spis bol predložený odvolaciemu súdu dňa 29.4.2011. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/109/2011 - 36, zo dňa 30.9.2011 bolo potvrdené uznesenie vo
výrokoch o vyhlásení neprípustnosti exekúcie, o jej zastavení a trovách konania. Súd odmietol odvolanie

proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora a nepriznal účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011. Návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora nebolo vyhovené.

Z uznesenia č. 11Er/760/2009-12 (pripojeného k sp. zn. 2C/279/2012), zo dňa 26.1.2010 bolo zistené, že

súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 28.10.2009 o udelenie poverenia
navykonanieexekúcie.Žiadosťsúdnehoexekútorabolanatunajšomsúdepodanánazákladenávrhuna
vykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnému,D.C.,prevymoženie633,36.-eurspríslušenstvoma
to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07116/09, zo dňa
30.6.2009. Súd prípisom zo dňa 5.11.2009 žiadal súdneho exekútora predložiť zmluvu o úvere. Súdny

exekútor na výzvu súdu písomne reagoval dňa 13.11.2009, doručené súdu 23.11.2009, ale úverovú
zmluvu nepredložil ani na základe opakovanej žiadosti súdu zo dňa 26.11.2009, negatívna odpoveď
súdneho exekútora doručená súdu 14.12.2009.

Súd uznesením zo dňa 26.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti

rozhodnutiu tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia podal oprávnený odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoE/182/2010 - 27, zo dňa 17.5.2010 bolo potvrdené
uznesenie. Uznesením zo dňa 29.7.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.9.2010.Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/822/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C/196/2012) bolo zistené, že
dňa 24.9.2010 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnému, N. Y.Ň., pre vymoženie 286.- eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06430/10, zo dňa 29.7.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 9.12.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 15.12.2010.

Z uznesenia sp. zn. 11Er/117/2010-10, (pripojeného k sp. zn. 2C/278/2012) zo dňa 30.3.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.2.2011, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 19.2.2010.

Súd žiadal exekútora prípisom zo dňa 8.3.2010 predložiť úverovú zmluvu na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul. Exekútor prípisom zo dňa 22.3.2010, doručený súdu dňa 25.3.2010 oznámil, že

nevzhliadol dôvod, aby úverovú zmluvu predložil.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, W.B. H., pre vymoženie 918,11.- eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 16811/09, zo dňa 10.11.2009,

ktorý sa stal právoplatným dňa 4.1.2010 a vykonateľným dňa 7.1.2010.

Protiuzneseniuvzákonnejlehoteoprávnenýpodalodvolanie,oktoromKrajskýsúdvKošiciachrozhodol
uznesením sp. zn. 3CoE/429/2010 - 22, zo dňa 27.12.2010 a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Súd
uznesením zo dňa 14.2.2011 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

18.2.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/178/2012) prvostupňový súd zistil,
že dňa 22.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, I. C., pre vymoženie sumy 411,96,- eur s

príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
02793/09, zo dňa 1.6.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 26.8.2009. Súd prípisom zo dňa 4.9.2009 žiadal
exekútora predložiť zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Výzvu exekútor postúpil
oprávnenému prípisom zo dňa 9.9.2009. Oprávnený bol urgovaný prípisom súdu zo dňa 21.10.2009

a listom zo dňa 30.10.2009 požiadal o predĺženie lehoty na vybavenie o 60 dní, ale následne dňa
13.11.2009 žiadal o informáciu o stave konania a vo svojom podaní zo dňa 4.1.2010 oznámil, že úverovú
zmluvu nepredloží.

Tunajší súd uznesením zo dňa 5.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. 4CoE/202/2010-26, zo dňa 31.5.2010 bolo napadnuté uznesenie potvrdené a tak
uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.7.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.8.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/521/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/138/2012) súd prvého stupňa zistil,
že dňa 19.5.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, Q. N., pre vymoženie sumy 724,96,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

06267/09, zo dňa 23.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 3.8.2011. Súd prípisom zo dňa 30.8.2011 žiadal
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves oznámiť, či v roku 2008 bol povinný v evidencii
nezamestnaných. Odpoveď bola doručená súdu dňa 6.9.2011.

Uznesením zo dňa 20.9.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti istiny 318,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 26.1.2009 do
zaplatenia a v časti istiny 7,96 eur zamietol. Žiadosť o udelenie poverenia v časti úroku z omeškania nad10% ročne zo sumy 398,34 eur od 26.1.2009 do zaplatenia zamietol a vydal poverenie na vykonanie
exekúcie dňa 20.9.2011.

Uznesením zo dňa 7.11.2011 exekučné konanie v časti istiny 318,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 0,25% denne od 26.1.2009 do zaplatenia, v časti istiny 7,96 eur a v časti úroku z omeškania nad
10%ročnezosumy398,34eurod26.1.2009dozaplateniazastavil.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 8.12.2011. Na podnet súdneho exekútora zo dňa 12.6.2013 súd uznesením zo dňa 27.6.2013
exekúciu zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2013.

Zo spisu č. 11Er/2/2004 (pripojeného k sp. zn. 2C/159/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní
vedenom proti povinnej, I. H., pre vymoženie istiny 149,37 eur s príslušenstvom, bol dňa 18.11.2010 zo
strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Na základe referátu zo dňa 7.12.2010,
bol prípisom zo dňa 13.12.2010 súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní oznámil či žiada trovy
exekúcie a aby predložil exekučný spis. Podklady boli doručené 28.12.2010.

Uznesením zo dňa 7.2.2011 bol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietnutý a
zároveňexekúciabolavyhlásenázaneprípustnúazastavená.Protiuzneseniubolooprávnenýmpodané
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach pod č. 11CoE/124/2011 - 36, dňa 14.6.2012 tak,
že rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2012. Proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach oprávnený podal dovolanie o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 6 Cdo 419/2012, zo dňa 30.9.2013 tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol,
dovolanie oprávneného odmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2013.

Z uznesenia sp. zn. 11Er/422/2009-9, (pripojeného k sp. zn. 2C/271/2012), zo dňa 5.2.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010, bolo zistené, že súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa
24.7.2009.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnej, S. H.Č., pre vymoženie 512,18.- eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00333/09, zo dňa 11.5.2009,
ktorý sa stal právoplatným dňa 1.6.2009 a vykonateľným dňa 4.6.2009. Proti uzneseniu oprávnený podal
odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/352/2010 - 30, zo dňa
21.9.2010 tak, že uznesenie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2010. Následne

súd uznesením zo dňa 18.10.2010 exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
1.12.2010.

Z uznesenia sp. zn. 11Er/546/2010-9, (pripojeného k sp. zn. 2C/268/2012), zo dňa 25.10.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2010, bolo zistené súdom prvého stupňa, že súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu
doručená dňa 13.10.2010.

Žiadosť súdneho exekútora bola na tunajšom súde podaná na základe návrhu na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnej, Z. Š.U., pre vymoženie 506.- eur s príslušenstvom a to na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03269/10, zo dňa 29.4.2010,
ktorý sa stal právoplatným dňa 14.6.2010 a vykonateľným dňa 17.6.2010. Proti uzneseniu oprávnený
podal odvolanie, následne podaním zo dňa 20.1.2011 odvolanie vzal späť, o ktorom odvolací súd
rozhodol uznesením sp. zn. 2CoE/546/2010 - 26, zo dňa 24.2.2011 tak, že odvolacie konanie zastavil.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2011. Súd exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa
12.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2011.

Zo spisu č. 11Er/135/2007 (pripojeného k sp. zn. 2C/162/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní

vedenom proti povinnej, V. U., pre vymoženie istiny 1200,30 eur (36 160.- Sk) s príslušenstvom, bol dňa
8.10.2009 zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Na základe referátu zo
dňa 12.11.2009, bol prípisom zo dňa 18.11.2009 súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní oznámil či
žiada trovy exekúcie a aby predložil exekučný spis. Súhlas s návrhom na zmenu exekútora a podkladyboli doručené súdu dňa 3.12.2009. Uznesením zo dňa 2.2.2010 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu
exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/458/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/180/2012)
prvostupňový súd zistil, že dňa 3.7.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola
spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, H. C., pre
vymoženie sumy 231,92,- eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02129/09, zo dňa 26.5.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 6.8.2009. Súd
prípisom zo dňa 17.8.2009 žiadal exekútora predložiť zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Výzvu exekútor postúpil oprávnenému prípisom zo dňa 26.8.2009. Oprávnený bol
urgovaný prípisom súdu zo dňa 21.10.2009 a listom zo dňa 30.10.2009 požiadal o predĺženie lehoty
na vybavenie o 60 dní, ale následne dňa 13.11.2009 žiadal o informáciu o stave konania a vo svojom
podaní zo dňa 4.1.2010 oznámil, že úverovú zmluvu nepredloží.

Súd uznesením zo dňa 5.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Uznesením Krajského
súdu v Košiciach č. 2CoE/203/2010-27, zo dňa 30.4.2010 bolo napadnuté uznesenie potvrdené a tak
uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť

dňa 14.6.2010. Exekučné konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.8.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2010.

Zo spisu č. 11Er/17/2007 (pripojeného k sp. zn. 2C/155/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému, I. C., pre vymoženie istiny 77,21.- eur s príslušenstvom, bol dňa 5.10.2010

zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Prípisom zo dňa 19.10.2010 súdny
exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní oznámil či zo zmenou exekútora súhlasí, aká časť pohľadávky
bola doposiaľ v konaní vymožená a dňa 1.12.2010 bol vyzvaný exekútor či žiada trovy exekúcie a aby
predložil exekučný spis. Odpoveď doručil 7.2.2011.

Uznesením zo dňa 10.2.2011 bol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietnutý a
zároveňexekúciabolavyhlásenázaneprípustnúazastavená.Protiuzneseniubolooprávnenýmpodané
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach od č. 2CoE/70/2011 - 46, dňa 28.9.2011 tak, že
rozhodnutie tunajšieho súdu potvrdil a tak nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2011.

Zo spisu č. 11Er/47/2003 (pripojeného k sp. zn. 2C/122/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému, U. R., pre vymoženie istiny 474,01.- eur (14 280.- Sk) s príslušenstvom, bol
dňa 18.11.2010 zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Prípisom zo dňa
29.11.2010 bol súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní oznámil, či zo zmenou exekútora súhlasí,
či žiada trovy exekúcie a aby predložil exekučný spis. Odpoveď doručil 10.12.2010.

Uznesením zo dňa 20.1.2011 bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/521/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/178/2012) prvostupňový súd

zistil, že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, I. C., pre vymoženie sumy 411,96,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 02793/09, zo dňa 1.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2009 a vykonateľnosť dňa
18.6.2009.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená
tunajšiemusúdudňa26.8.2009.Súdprípisomzodňa2.9.2009žiadalexekútorapredložiťzmluvuoúvere
na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Prípisom zo dňa 16.10.2009 bol oprávnený urgovaný na
predloženie zmluvy o úvere. Oprávnený úverovú zmluvu nepredložil, preto prípisom zo dňa 16.10.2009

mu bolo oznámené, že súd nemohol vydať poverenie.

Súd uznesením zo dňa 5.2.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti
uzneseniu zo strany oprávneného bolo v zákonnej lehote podané odvolanie. Uznesením Krajskéhosúdu v Košiciach, zo dňa 31.5.2010 bolo napadnuté uznesenie potvrdené a tak uznesenie o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosťdňa14.7.2010.Exekučné
konanie bolo následne zastavené uznesením zo dňa 5.8.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

13.8.2010 čo do 1. výroku a čo do 2. výroku dňa 31.8.2010.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/164/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/246/2012) bolo
zistené, že dňa 22.2.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie
exekúcie oprávneného proti povinnej, R. Č. pre vymoženie 942,03.- eur s príslušenstvom na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12228/08, zo dňa 3.12.2008.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 6.4.2009. Oprávnený bol vyzvaný dňa 22.4.2009, aby v lehote 10 dní oznámil, z čoho vychádzal
pri vyčíslení hodnoty úkonu - vyhotovenie návrhu na vykonanie exekúcie. Odpoveď bola doručená
29.4.2009 a následne dňa 3.6.2009 bol oprávnený požiadaný o predloženie úverovej zmluvy, neskôr
urgovaný dňa 9.7.2009 na predloženie dokladov. Úverová zmluva bola súdnym exekútorom predložená

dňa 15.7.2009. Uznesením zo dňa 2.11.2009 súd rozhodol tak, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 570,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25%
denne od 20.8.2008 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 0,21% denne zo sumy 926,10 eur
od 20.8.2008 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 59,24 eur zamieta. Súd
vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 371,09 eur s príslušenstvom dňa 2.11.2009.

Oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací
súd uznesením sp. zn. 3CoE/84/2010 - 32, zo dňa 27.5.2010 prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd uznesením zo dňa 26.8.2010 v intenciách odvolacieho
súdu doplnil písomné vyhotovenie poverenia tunajšieho súdu č. 5810 028740*. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.9.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/144/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C/185/2012) prvostupňový súd zistil,
že dňa 22.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej, W. Q., pre vymoženie sumy 420,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR

13131/10, zo dňa 20.1.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 16.3.2011.
Prvostupňový súd uznesením zo dňa 21.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2011. Uznesením zo dňa
18.4.2011 súd exekučné konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/862/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C/222/2012) prvostupňový súd
zistil, že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, Františkovi Strojnému, pre vymoženie sumy

1514,25,- eur s príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 13352/09, zo dňa 14.9.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 26.11.2009.
Súd uznesením zo dňa 26.1.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Oprávnený podal voči uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením sp.

zn. 11Er/862/2009-22, zo dňa 30.6.2010 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Súd uznesením zo dňa 25.8.2010 žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený podal odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach opätovne rozhodol uznesením sp. zn.
11Er/862/2009-53, zo dňa 25.11.2011 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 25.8.2010.

Súd uznesením zo dňa 12.1.2012 exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.2.2012.

Zexekučnéhospisu sp.zn.11Er198//2011(pripojenéhoksp.zn.2C/186/2012)súdprvéhostupňa zistil,
že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola dňa 22.3.2011 spísaná zápisnica obsahujúca

návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému, N. Y., pre vymoženie sumy 420,- eur s
príslušenstvom a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
14642/10, zo dňa 10.2.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola v uvedenej veci doručená tunajšiemu súdu dňa 7.4.2011.Súd uznesením zo dňa 11.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2011. Súd uznesením zo dňa 11.5.2011

exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.5.2011.

Zo spisu č. 11Er/165/2006 (pripojeného k sp. zn. 2C/121/2012) bolo zistené, že v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému, N. Y., pre vymoženie istiny 232,36 eur.- ( 7000.-Sk) s príslušenstvom, bol

dňa 18.11.2010 zo strany oprávneného podaný návrh na zmenu súdneho exekútora. Prípisom zo
dňa 13.12.2010 bol súdny exekútor vyzvaný, aby v lehote 10 dní oznámil či zo zmenou exekútora
súhlasí, či žiada trovy exekúcie a aby predložil exekučný spis. Oprávnený bol urgovaný na predloženie
úverovej zmluvy, ktorú doručil súdu dňa 16.12.2010. Súdny exekútor doručil podklady dňa 10.1.2011.
Uznesením zo dňa 20.1.2011 bolo návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2011.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak

tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom
prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;

c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 24.4.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v

podaní zo dňa 22.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že
sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne
zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v
Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť prvostupňového súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
prvostupňového súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1NcC/37/2012 -
14, zo dňa 22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným

preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
tejto veci bol v rozpore s ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná
žalobcom nezakladá konanie , v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo
veci samej.

Z uvedených dôvodov prvostupňový súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 9 ods.
1,2,§15ods.1,§17ods.1,2,§19ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúpri výkone verejnej moci, §41 ods. 2 písm. c) a d) § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť prvostupňového súdu.

O námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.1NcC/37/2012-14,zodňa
22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti

Ústavný súd SR rozhodol uznesením tak, že sťažnosť žalobcu odmietol.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup prvostupňového súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V
zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je predbežné prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti

poškodeného príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej
boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase
rozhodovania súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má
súd za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu

na náhradu škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy. Súd prvého stupňa po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu
žalobcom uplatneného nároku došlo len v konkrétnych žalobných návrhoch uvedených v rozhodnutí a
ostatné žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/178/2012, 2C/222/2012, 2C/186/2012, 2C/185/2012,

2C/180/2012, 2C/141/2012, 2C/138/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod č. 2C/100/2012, 2C/259/2012, 2C/268/2012,
2C/271/2012, 2C/278/2012 a 2C/279/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP) v nerozhodnutí o
jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných

veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v
exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve
rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k uvedeným
konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo

rozhodnuté prvostupňovým súdom ako súdom exekučným v priebehu rokov 2009 až 2011 a vznesená
námietka premlčania nie je akceptovateľná.

Žalobné návrhy boli žalobcom na súde prvého stupňa podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených
veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn.

2C/196/2012, 2C/199/2012, 2C/246/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorých žalobca
namietal nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej
15-dňovej lehote súd uvádza, že v daných prípadoch bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané dňa
15.12.2010, 3.6.2010 a 2.11.2009 a teda nemôže ísť o premlčaný nárok.

V konaniach sp. zn. 2C/121/2012, 2C/122/2012, 2C/155/2012, 2C 159/12, 2C/162/2012 a 2C/295/2012
(žaloby označené žalobcom ako ZE), v ktorých žalobca namietal neskoré rozhodnutie o jeho návrhu
na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia rozhodnutia exekučného
súdu o zmene súdneho exekútora resp. od doručenia rozhodnutia o zamietnutí tohto návrhu právnemuzástupcovi žalobcu. Vo všetkých uvedených veciach prvostupňový súd o návrhu na zmenu súdneho
exekútora rozhodol v mesiaci január až apríl 2011, s výnimkou rozhodnutia vo veci 2C 162/2012 v
spojitosti s exekúciou sp. zn. 11Er 135/2007 kedy súd rozhodol o zmene exekútora dňa 2.2.2010 a

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2010 a teda aj v týchto prípadoch žalobný návrh bol
podaný včas.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy prvostupňový súd
uviedol, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné

splnenie troch podmienok a to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho
úradného postupu, existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej
ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou. Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu
spojenej s výkonom jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie

rozhodnutiadôsledkomporušeniastanovenýchaleboprimeranýchlehôtnajehovydanie,tedanečinnosť
štátneho orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky
veriteľa, ktoré nastalo v súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho pohľadávky v exekučnom

konaní. O príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou
je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli súdom prvého stupňa spojené

a sú vedené pod sp. zn. 2C/100/2012 malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach, v ktorých žalobca
mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/178/2012, 2C/222/2012, 2C/186/2012, 2C/185/2012,
2C/180/2012, 2C/141/2012, 2C/138/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že
exekučnýsúdprirozhodovaníožiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval

skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu.
Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom
ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na
základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných tituloch. Poukazujúc na ustanovenie
§ 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený,

ale aj povinný a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského
rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012,
sp. zn. 6Cdo 290/2012, či rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV.ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti
istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu
rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých
nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.

o rozhodcovskom konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v
občianskom súdnom konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným
titulom. Napr. v prípade, že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
nemôže založiť takýto rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal
právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté
všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu prvého stupňa je známe, že tunajším súdom sú

vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní.
Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie
pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté
rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné konania v týchto veciach.
Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok prvostupňový súd uviedol, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym

poriadkom štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti
rozhodnutia nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti
rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto
rozhodnutie je pre rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými
spismi, pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie súdu ako

súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vo vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený
nevyužil svoje právo na podanie odvolania a to v konaní 2C 185/2012 (11Er 144/2011), 2C 138/2012
(11Er 521/2011) a 2C 186/2012 (11Er 198/2011).

Odvolanie bolo žalobcom ako oprávneným podané v konaní sp. zn. 11Er/598/2011 (2C/141/2012), 11Er
458/2009 (2C 180/2012), 11Er 521/2009 (2C 178/2012) a 11Er 862/2009 (2C 222/2012), pričom v
týchto veciach bolo rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
odvolacím súdom potvrdené.

Skutočnosť, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej ujmy
v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C/100/2012, 2C/259/2012, 2C/268/2012, 2C/271/2012,
2C/278/2012 a 2C/279/2012 (žaloby označené žalobcom ako NZP).

Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté, pričom v dvoch prípadoch v 15 dňovej lehote, exekučný spis 11Er 684/2010 (2C 268/2012)
a 11Er 594/2010 (2C 100/2012). Je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej
lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a to v prípade

exekučného konania sp. zn. 11Er/521/2009 (2C 259/2012), 11Er 422/2009 (2C 271/2012), 11Er
117/2010 (2C 278/2012), 11Er 760/2009 (2C 279/2012).

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia
boli žiadané správy resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorých

vyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho súd má za to,
že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota platí v prípadoch,kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie v prípadoch zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie uvádzaných prípadoch. Súd zdôrazňuje tú
skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu, kde bolo

potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu
resp. zmenkami a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na
základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení Exekučného poriadku, bolo
potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/
EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 476/2012 v zmysle ktorého, nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia prvostupňového súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul

enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom
súde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu
na prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V
konaní teda bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach

vedených tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc súdu na rozhodnutie o prieťahoch, mal súd

prvého stupňa za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konaní vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 196/2012 (11Er 822/2010), 2C 199/2012
(11Er 283/2010), 2C 246/2012 (11Er 164/2009), žalobca v týchto namietal nesprávny úradný postup

exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(NP).

Z oboznámeného exekučného spisu sp. zn. 11Er/822/2010 (2C/196/2012) mal prvostupňový súd
preukázané, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 9.12.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 15.12.2010.
V exekučnom konaní sp. zn. 11Er/283/2010 (2C 199/2012) žiadosť o udelenie poverenia bola
doručená dňa 29.4.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 3.6.2010, po tom čo
posledný údaj na základe vyžiadania bol súdu doručený dňa 20.5.2010. V exekučnom konaní 11Er
164/2009 (2C 246/2012) žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

6.4.2009, poverenie bolo vydané súdom dňa 2.11.2009, čomu predchádzalo získavanie podkladov od
oprávneného. V tomto prípade bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne
zamietnutá čo do istiny, príslušenstva a trov právneho zastúpenia v exekúcii.

V uvedených konaniach (okrem konania 11Er/822/2010) poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané

až potom, čo súd opakovane vyzýval súdneho exekútora resp. oprávneného na predloženie listín
potrebných k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo všetkých prípadoch
správy boli žiadané v 15-dňovej lehote po doručení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie a tieto boli nevyhnutné na rozhodnutie o žiadostiach súdneho exekútora za účelom posúdenia
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

V ďalšom prvostupňový súd poukázal na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných
prieťahov v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie
prieťahov. Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu
nečinnosti resp. prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
exekučnom konaní. Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach

zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za
neopodstatnené.

Vo veciach pôvodne vedenej pod č. pod sp. zn. 2C/121/2012, 2C/122/2012, 2C/155/2012, 2C 159/12,
2C/162/2012 a 2C/295/2012 (žaloby označené žalobcom ako ZE), k nesprávnemu úradnému postupu

exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu
exekútora (ZE). Z oboznámených exekučných spisu č. 14Er 165/2006 (2C/121/2012), 11Er 164/2009
(2C/122/2012), 11Er 17/2007 (2C/155/2012), 11Er 2/2004 (2C 159/12), 11Er 135/2007 (2C/162/2012) a
11Er 110/2005 (2C/295/2012) bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora v 30-dňovej lehote,

boli exekučným súdom zaslané pôvodnému exekútorovi žiadosti na vyjadrenie spolu so žiadosťou o
vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. Následne po obdržaní exekučných spisov a vyčíslení
trov exekúcie bolo o návrhoch na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté. V ďalšom súd taktiež
poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných konaniach,
kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd konštatoval, že zo strany žalobcu nebol
v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo

stranyžalobcunebolapreukázanáužprvázvyššieuvedenýchpodmienok. Súdpretoprenepreukázanie
existencie podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v
celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd prvého stupňa napriek uvedenému

konštatoval, že zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola
náležitýmspôsobompreukázaná,ikeďžalobcavtomtosmerepredložillistinnýdôkaz,znaleckýposudok
č. 1/2014, ale inak nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné
bremeno. Vyčíslené položky k žalobám NZP, NP a ZE podľa názoru súdu, sú bežné položky spojené s
uplatnením nároku a celkovou správou pohľadávky.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolprvostupňovýsúdnapojednávaníkonanomdňa28.4.2014podľacitovaného

ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná.
Žalovaná si uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej
lehote ale trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je
nevyhnutné nie len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastníkv stanovenej lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V
prípade, že zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o
priznaní trov konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a navrhla zrušiť rozsudok
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že prejednal vec v jej neprítomnosti,

hoci preto neboli splnené podmienky. Uviedla, že požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité
dôvody a predložila listiny spájané s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec
v jej neprítomnosti, odňal jej tým právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená
sudkyňa.Žalobkyňatvrdí,ženemalamožnosťvyjadriťsaktvrdeniamžalovanej,zktorýchsúdprisvojom
rozhodnutí vychádzal, nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svojerozhodnutie,atýmdošlokporušeniuzásadykontradiktórnostikonaniaaprávažalobkynenasúdnu

ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným

súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala mať žalobkyňa možnosť vyjadriť sa. Súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový
základ dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Nakoniec

vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to, že súd nedodržal lehoty na vydanie rozhodnutia, čím
spôsobil zbytočné prieťahy v konaní. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) prejednal odvolanie
žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné

vyhovieť.

Rozsudok je vo výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. 10. 2015 o 09.45 hod., v

pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 7. 10. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Žalobkyňa v odvolaní uvádza, že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, vo veci
rozhodla vylúčená sudkyňa, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa konkrétne namieta, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd nesprávne právne vec posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránenýchzáujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v
neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania

a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
30.5.2013 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie na deň 30.5.2013 bolo doručené účastníkom

s dostatočným časovým predstihom, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania podľa
citovaného ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a ďalej uviedla,
že sa naďalej pridržiava svojho vyjadrenia vo veci.

Žalobkyňa v elektronickom podaní zo dňa 22.5.2013 žiadala zrušenie nariadeného pojednávania ako
aj prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobkyne na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného

prejednávaním veci.

Žalobkyňa navrhla prerušiť konanie z dôvodu, že na Ústavný súd SR podala sťažnosť, týkajúcu sa
porušenia jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z dôvodu, že v konaní vykonával
úkonyarozhodovalvylúčenýsudca.Uviedla,žerozhodnutievpredmetnejvecizávisíodotázky,ktorúnie

je možné vyriešiť v tomto konaní, a ktorá musí byť rozhodnutá Ústavným súdom SR, preto sú v danom
prípade splnené podmienky pre prerušenie konania, a to až do doby vydania rozhodnutia ústavného
súdu o podanej sťažnosti.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa §

109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Rovnako nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/
O.s.p. Podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľkou na ústavnom súde totiž nie je dôvodom na prerušenie
konania v danej veci, pretože výsledok konania na ústavnom súde nemôže ovplyvniť toto konanie.

Odvolaciemu súdu z jeho činnosti je známe, že Ústavný súd SR vo viacerých svojich uzneseniach

obdobné sťažnosti v skutkovo rovnakých veciach odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu SR na ich prerokovanie. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sťažovateľ (v našom prípade
žalobkyňa) sa v ďalšom konaní o merite veci pred všeobecnými súdmi môže domáhať ochrany
svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu, prípadne aj dovolaniami protirozhodnutiam odvolacieho súdu, preto nie je daná právomoc ústavného súdu o týchto sťažnostiach
rozhodnúť (uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 521/2013-10 zo dňa 22. augusta 2013, uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 518/2013 - 10 zo dňa 22. augusta 2013 a iné).

Žalobkyňa ako účastník konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu prvého
stupňa. O námietke zaujatosti uplatnenej žalobkyňou už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne
rozhodol. Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobkyne, pre ktoré žiadala vylúčenie
sudcov súdu prvého stupňa v danej veci. Uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 1NcC/37/2012-14 zo dňa 22.10.2012 je viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti tomuto
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach bola zo strany žalobkyne podaná sťažnosť na Ústavnom súdu
SR, ktorú Ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR.

Z vyššie uvedeného vyplýva že, rozhodnutie ústavného súdu o sťažnosti žalobkyne nemá podstatný
vplyv a význam pre meritórne rozhodnutie vo veci a nemôže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo

veci samej, pretože žalobkyňa a aj ostatní účastníci konania majú možnosť uplatňovať svoje procesné
práva v riadnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. V prejednávanej veci preto nie sú dané
dôvody na prerušenie konania. Opačný postup súdu by za danej situácie bol v rozpore s účelnosťou a
hospodárnosťou konania.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu žalobkyne na
prerušeniekonaniaakovecnesprávnepodľa§219ods.1O.s.p.,nakoľkotentodôvodniejerelevantným
dôvodom na prerušenie konania ako ani na odročenie pojednávania. A navyše o návrhu žalobkyne na
prerušenie konania z vyššie uvedeného dôvodu súd prvého stupňa už raz rozhodol, a to uznesením
č.k. 2C/100/2012-66 zo dňa 19.7.2013, ktorým jej návrh zamietol. Uvedené uznesenie bolo potvrdené

Krajským súdom v Košiciach č.k. 3Co/418/2013-86 zo dňa 30.9.2013.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne, nebola
jej odňatá možnosť konať pred súdom.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy, ak
vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa nebola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu
v Košiciach č.k.: 1NcC/37/2012-14 zo dňa 22.10.2012, ktoré je aj súčasťou tohto spisu sp. zn.
2C/100/2012 a nachádza sa na č.l. 14 spisu.

Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v podľa § 16 O.s.p.

rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, nie
je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho

hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 133 až § 135
O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité
zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená
ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd nepovažuje za správny právny záver súdu prvého stupňa pokiaľ tento na vec aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 a pokiaľ v náväznosti na to
uzavrel, že otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prerušenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydanéhov disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
právoplatného rozhodnutia Europského súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Ustanovenie § 9 ods. 2 v takomto znení nadobudlo účinnosť od 1.1.2013
a teda nemôžu byť na základe neho posudzované zákonné podmienky pre vznik nároku zodpovednosti
štátu za škodu ku ktorej malo dôjsť nesprávnym úradným postupom v období pred týmto dátumom, teda
pred 1.1.2013. V tomto období totiž ust. § 9 citovaného zákona bolo v tomto znení:

Štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,
aleboinýnezákonnýzásahdopráv,právomchránenýchzáujmovfyzickýchaprávnickýchosôb.Vsúlade
s týmto zákonným ustanovením bol teda súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody z nesprávneho

úradného postupu oprávnený vyhodnotiť aj otázku prieťahov v súdnom konaní ako jednu zo základných
podmienok vzniku zodpovednosti.

Odvolací súd je toho názoru, že ani nesprávne právne posúdenie v tejto časti nemalo za následok
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Z dôvodov prvostupňového rozsudku je totiž zrejmé, že tento

sa napriek svojmu záveru o neexistencii rozhodnutia, ktorým by príslušné orgány konštatovali prieťahy,
resp. nečinnosť v konaní sám aj vyhodnocoval túto otázku, keď s poukazom na znenie § 44 ods. 2 zák.
č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatoval, že zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, teda v
prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Súd prvého stupňa

správne s poukazom na ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
do 31.12.2014 poukázal na oprávnenosť a zároveň aj povinnosť exekučného súdu posudzovať takýto
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho, či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Jenesporné,
že v súvislosti s takýmto postupom musí exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých

môže uvedený záver vyhodnotiť a je nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd
prvého stupňa sa oboznámil s obsahom všetkých exekučných spisov, z ktorých žalobca odvodzuje svoje
nároky a v každej veci vyhodnocoval konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehoty, v ktorých
bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Odvolací súd sa zhoduje s jeho závermi v tom, že ani v jednom z posudzovaných prípadov sa nejedná
o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré
by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobkyne, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ňou konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.

Odvolací súd k tejto otázke považuje za potrebné uviesť, že z vlastnej rozhodovacej praxe má vedomosť
o tom, že žalobca v teraz prebiehajúcom konaní podal na Okresný súd Spišská Nová Ves v krátkom
časovom úseku veľké množstvo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie so zjavným
úmyslom zahltiť súd do tej miery, že nebude spôsobilý o týchto žiadostiach rozhodnúť v primeraných

lehotách. Takýto postoj vyplýva práve z následného postupu žalobcu, ktorý na uvedenú situáciu reagoval
podaním obrovského množstva žalôb o náhradu škody z nesprávneho úradného rozhodnutia. Odvolací
súd poukazuje na to, že obdobnou situáciou sa už opakovane zaoberal Ústavný súd Českej republiky,
ktorý konštatoval, že aj právo na prístup k súdu je možné zneužiť. Zneužiť toto právo znamená vykonať
ho k právom neodôvodnenej ujme iného alebo k ujme spoločnosti. Za špecifický prípad takéhoto

zneužitia práva označil šikanózne správanie, ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so
zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Konštatoval, že vo vzťahu k právu na prístup k súdu možno
za zneužitie tohto práva považovať situáciu, keď žalobca nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho
aj keď domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje ho iba pre súdne konanie samo. Neúmerným
množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už aj tak preťaženú justíciu, z čoho následne

ťaží zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní. Súdy
tak trvaním na bezhraničnej ochrane práva na prístup súdu bez ďalšieho dostávajú sami seba do
bludného kruhu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 27.10.2011 sp. zn. III ÚS 2791/08,
uznesenie zo dňa 13.3.2012 sp. zn. III. ÚS 696/2012.Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Odvolacísúdsastotožňujesosprávnymiskutkovýmizisteniamiaprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,
podľa ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona 514/2003

Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Spišská Nová Ves v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp. zn.: 2C 100/2012, 2C
141/2012, 2C 199/2012, 2C 295/2012, 2C 279/2012, 2C 196/2012, 2C 278/2012, 2C 178/2012, 2C
138/2012, 2C 159/2012, 2C 271/2012, 2C 268/2012, 2C 162/2012, 2C 180/2012, 2C 155/2012, 2C
122/2012, 2C 259/2012, 2C 246/2012, 2C 185/2012, 2C 222/2012, 2C 186/2012 a 2C 121/2012 s
tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 2C/100/2012 (ďalej len preskúmavané exekučné konania)

a nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav

a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v
preskúmavaných exekučných konaniach nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu podľa § 44 Exekučného
poriadku a ani tým, že pred rozhodnutím o udelení poverenia preskúmaval súlad exekučného titulu, t.j.
rozhodcovského rozsudku so zákonom.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Spišská Nová Ves v preskúmavaných exekučných konaniach je
vecne správny.

Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvého stupňa, ktorý nárok žalobcu odvodzovaný
od tvrdenia o vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok odvodený od tvrdenia,

že exekučný súd svojím nelegálnym postupom vykonal opätovne posúdenie práva žalobcu, ktoré mu
už bolo priznané právoplatným rozhodcovským rozsudkom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu
škody z titulu nesprávneho úradného rozhodnutia aj napriek tomu, že žalobca tento nárok zakladal na
zodpovednosti za nesprávne úradné rozhodnutie. Je totiž zrejmé, že žalobcom konštatovaný postup
vyústil do vydania rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda aj takto

tvrdené porušenie možno posudzovať iba v rámci nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného rozhodnutia.

Podľa § 6 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V preskúmavaných exekučných konaniach zrušenie alebo zmena rozhodnutia okresného súdu (ako

exekučného súdu), preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd

vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené
Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013. Uvedené vyjadrenie žalovanej bolo doručené
žalobkyni dňa 25.2.2013, čo vyplýva z doručenky na č.l. 40.Zatejtosituáciemalažalobkyňadostatokčasunato,abysavyjadrilakargumentomžalovanejaprípadne
navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto procesného

práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu

o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise a pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila,
mala možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s
účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo
žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní, za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2
O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie.

Rovnako nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v spojenom spise Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2C/100/2012,
ktorého súčasťou sú tiež pripojené exekučné spisy preskúmavaných exekučných konaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné, preto odvolací
súd napadnutý rozsudok vo výrokoch, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol a návrh žalobcu
na prerušenie konania zamietol ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane
výroku o trovách konania účastníkov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni, trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a žalobkyňa nemá právo na ich
náhradu, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.