Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 2C/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917201399
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Ladislav Burda
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917201399.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudcom Mgr. Ing. Ladislavom Burdom v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,
a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: L.. I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
XXX/XX, XXX XX B. K., zast.: JUDr. Ján Martinec, advokát, so sídlom Werferová 1, 040 01 Košice o
zaplatenie 768,12 Eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 768,12 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.088,12 Eur od 06.08.2015 do 14.03.2016, úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 768,12 Eur od 18.10.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po
60 Eur mesačne so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku pod
následkami straty výhody splátok.
II. Žalobcovi p r i z n á v aprávo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 24.01.2017 domáhal od žalovaného

zaplatenia sumy 768,12 Eur spolu s príslušenstvom a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že pri
návšteve odberného miesta na ktorom žalovaná odberala plyn v mieste odberu W. XX, XXX XX B.
K. dňa 08.06.2015, nadobudol žalobca podozrenie, že žalovaná odoberala zemný plyn meradlom,
na ktorom bola porušená overovania značka a číselník, o čom bol vyhotovený montážny list. Dňa
09.06.2015 bol demontovaný plynomer a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi, ktorý znaleckým
posudkom č. 329/PL-2015 zo dňa 01.07.2015 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácií. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 250/2012
Z.z. o energetike, kde neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Podľa ust. § 15 ods. 6
písm. d) zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológií, slúži plomba úradného overenia zároveň ako doklad o
metrologickom zabezpečení plynomera, pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká.
Táto overovania značka umiestnená pri počítadle plynomera je zabezpečením, ktoré má za
cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu

nameraných meradlom. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je v súlade s ust. § 82 ods. 2
Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Žalobca
dňa 08.07.2015 vyúčtoval žalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu určenú podľa
vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo výške 1.088,12 Eur. Žalovaná z uvedenej
sumy ku dňu podania žaloby vykonala úhrady a to dňa 15.03.2016 v sume 40 Eur, 15.04.2016
v sume 40 Eur, 13.05.2016 v sume 40 Eur, 14.06.2016 v sume 40 Eur, 15.07.2016 v sume 40 Eur,

15.08.2016 v sume 40 Eur, 19.09.2016 v sume 40 Eur a dňa 17.10.2016 v sume 40 Eur, z čoho vyplýva,
že ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovanej sumu 768,12 Eur a zároveň si žalobca uplatňuje
aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vládyč. 87/1995 Z.z. a to vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.088,12 Eur od 06.08.2015 do 14.03.2016 a
5% ročne zo sumy 768,12 Eur od 18.10.2016 až do zaplatenia ako aj trovy konania.
2. Vo veci bol dňa 16.03.2017 vydaný platobný rozkaz č.k. 2C/4/2017-21 proti ktorému žalovaná v

zákonnej lehote podala odpor doručený konajúcemu súdu dňa 10.04.2017. V odôvodnení odporu
žalovaná uviedla, že skutkovým základom na ktorom si žalobca uplatnil svoj nárok, je jeho tvrdenie
o zistení poškodenia plynomera zamestnancami žalobcu na odbernom mieste dňa 08.06.2015.
Konkrétne malo byť zistené porušenie overovacej značky na číselníku meradla č. 5591062,
ktoré bolo posúdené znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 znalcom I.. U. C., v dôsledku čoho

v období od 19.08.2014 do 08.06.2015 malo dochádzať podľa žalobcu na odbernom mieste k
neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z.,
čím mala žalobcovi vzniknúť škoda vo výške 1.088,12 Eur vyčíslená v súlade s vyhláškou č.
449/2012 Z.z., na čo žalobca vystavil faktúru č. 9000201984. Žalovaná ďalej uviedla, že jej nie je
jasné z akých skutočností vzniklo u žalobcu podozrenie na neoprávnený odber, nakoľko jej ročná
spotreba zemného plynu je približne stále rovnaká, jej mesačné zálohové platby platí dlhodobo

v približne rovnakej výške, a na predmetnom odbernom mieste nebol nikdy zaznamenávaný žiadny
výrazný pokles spotreby a navyše meradlo je umiestnené na verejne prístupnom mieste, do ktorého
mohol zasiahnuť prakticky ktokoľvek. Žalovaná v tejto súvislosti považovala za potrebné vo svojom
odpore poukázať na okolnosti, ktoré na výsledok predmetného sporu podľa nej majú dosah
a ktoré sú pre ňu podstatné, nakoľko vykresľujú arogantné a nekorektné jednanie zo strany

žalobcu. V roku 2015 na predmetnom odbernom mieste bol presunutý plynomer na hranicu pozemku
a bol umiestnený do oplotenia, ktorý dovtedy bol umiestnený vo výklenku rodinného domu a
uzatvorený presklenými drevenými dvierkami, ktoré boli uzamknuté. V deň presunu plynomeru
žalovaná spolu s manželom boli v práci a doma ostala mama žalovanej. Zamestnanci žalobcu sa
neobťažovali vypýtať si kľúč od týchto drevených dvierok, ktoré jednoducho rozbili a postupovali tak

bezohľadne, že poškodili aj zateplenie domu. Manžel žalobkyne telefonicky kontaktoval vedúceho
zamestnanca spoločnosti, ktorý sa prišiel pozrieť na škodu, ktorú spôsobili zamestnanci žalobcu a
namiesto ospravedlnenia, arogantne slovne zaútočili na manžela žalovanej a odmietol akúkoľvek
zodpovednosť. Následne 08.06.2015, ako to vyplýva zo žaloby, zamestnanci žalobcu prišli vykonať
odpočet plynomeru, podľa žalobkyne sa jej to javí nanajvýš zvláštne, pretože to vykonávali v

období, kedy sa nezvyknú realizovať odpočty stavu meradla a podľa žalobkyne bola táto návšteva
účelová, aby zistili neoprávnenú manipuláciu s plynomerom. V tejto súvislosti zdôraznila, že s
plynomerom nikdy nemanipulovala žiadnym spôsobom a žiadnym spôsobom do neho nezasahovala.
S plynomerom manipulovali výlučne zamestnanci žalobcu a to bez akejkoľvek účasti žalobkyne.
Zároveň jej to protokolárne neodovzdali, čím jej znemožnili skontrolovať, napr. stav meradla, resp.

skontrolovať, či plynomer nie je poškodený, čo sa mohlo stať aj pri demontáži plynomera z výklenku
domu, kde zničili drevené dvierka a poškodili zateplenie domu. Pokiaľ ide o právnu stránku, zo
žaloby žalobkyne vyplýva, že na plynomeri mala byť poškodená overovacia značka číselníka a
podľa jej vyjadrenia porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. V tejto súvislosti
poukázala na ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a § 2 písm. m) zákona č. 142/2000

Z.z. o metrológií. Z týchto dvoch zákonných ustanovení žalobkyni vyplýva, že zákon rozlišuje medzi
overovacou značkou a zabezpečovacou značkou. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 82
ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. na ktorý sa odvoláva žalobca a z ktorého odvodzuje svoj
nárok. Žalovanej vyplýva, že zákon vyžaduje pre naplnenie podmienky neoprávneného odberu
odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Pod

týmto pojmom sa jednoznačne myslí zabezpečovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. m) zákona č.
142/2000 Z.z. o metrológií a nie overovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000
Z.z. o metrológií. Z uvedeného žalovaná vyvodila záver, že z týchto citovaných ustanovení možno
jednoznačne vyvodiť, že porušená overovacia značka číselníka nie je neoprávneným odberom
plynu. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je

okrem iného potrebné preukázať príčinnú súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Škoda
a ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a s tým spojené právo
na jej náhradu. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.
Príčinná súvislosť, musí byť nie len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť

tvrdenia a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade
tú stranu, ktorej tvrdenie má by preukázané. Teda v tom prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou
a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa názoru žalovanej,
žalobca jednotlivé predpoklady vzniku nároku na náhradu škody nepreukázal, kde z ust. § 82 ods.2 zák. č. 251/2012 Z.z. to pre žalobcu jasne vyplýva preukázať vznik skutočnej škody. Podľa
žalovanej z dôkazov, ktoré žalobca predložil spolu so žalobou v žiadnom prípade nevyplýva, aká
škoda mu vznikla porušením overovacej značky a ani to, či v dôsledku tohto porušenia overovacej

značky bolo meradlo nefunkčné, resp. či porušenie overovacej značky malo vplyv na správnosť
zaznamenaného odberu plynu. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého
posudku znalca I.. U. C.. Na základe uvedeného preto navrhla, aby sú zrušil platobný rozkaz a na
nariadenom pojednávaní žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Konajúci súd uznesením zo dňa 04.05.2017 pod č.k. 2C/4/2017-31 zrušil platobný rozkaz z

dôvodu, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote dňa 27.03.2017 odpor s
odôvodnením spochybňujúcim uplatnený nárok.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že nie je rozhodujúce za akých
okolností zistil podozrenie na neoprávnený odber u žalovanej ale skutočnosť, že neoprávnený
odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií
bolo potvrdené a to v nadväznosti na kontrolu, ktorá bola u žalovanej vykonaná. Okolnosti presunu

plynomeru v roku 2015 sú subjektívne, nepreukázané a nemajú vplyv na neoprávnený odber
u žalovanej. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je objektívna ( § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike) bez ohľadu na zavinenie. Tvrdenie žalovanej o nezasahovaní do meradla
preto nemajú žiadny právny výzvam. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že plynomer mali

úmyselne poškodiť zamestnanci žalobcu, ktoré tvrdenia žalovanej sú vymyslené, účelové a
nepreukázané. Žalovaná vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje len na niektoré ustanovenia
právnej úpravy o overovacej značke a zabezpečovacej značke a opomína, že overovacia značka
zároveň slúži ako zabezpečovacia značka v zmysle § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z.. Zároveň
žalovaná nesprávne interpretuje § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tvrdením,

že porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. Neoprávneným odberom je
odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií.
Žalobca poukazuje na svoje správanie, ktoré je nanajvýš korektné proti žalovanej, keď náhradu
škody, ktorá bola splatná dňa 22.07.2015 uplatnil na súde až v roku 2017 a žalovaná sa dobrovoľne
rozhodla splácať istinu v splátkach po 40 Eur. Podľa žalobcu sú naplnené všetky predpoklady

zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, ktoré je preukázané znaleckým posudkom. Škoda
spočíva v množstve neoprávneného odobratého plynu meradlom s porušenou plombou. Výška
škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 zákona o energetike podľa metodiky stanovenej vo
vyhláške č. 449 /2012 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe.

Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu
plynu v rozhodnom období a nevieryhodnosti údajov o stave spotreby na meradle, vznikla žalobcovi
škoda. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. Predmetom tohto konania je
zodpovednosť žalovanej za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácií ( § 82 ods. 1 písm. d) ) - plomby na číselníku meradla, nie nefunkčnosť

meradla ako sa to snaží navodiť žalovaná. Odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu je iná skutková
podstata neoprávneného odberu plynu ( 82 ods. 1 písm. c) ). Táto iná skutková podstata nie je
predmetom tohto konania a nie je možné ani neoprávnený odber podľa písm. d) podmieňovať
preukázaním neoprávneného odberu podľa písm. c) ani tieto rôzne skutkové podstaty spájať.

V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NSSR č. 1Cdo/107/2018 a 3Cdo/99/2012. V tejto
súvislosti žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
24.01.2017, montážnym listommeradla zo dňa08.06.2015, zápisom zo dňa09.06.2015, montážnym
listom meradla zo dňa 09.06.2015, znaleckým posudkom č. 329/PL-2015 vypracovaným znalcom

I.. U. C., vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výzvou na úhradu dlžnej čiastky zo dňa
10.06.2015, výpoveďou žalobcu, listinami predloženými v priebehu konania, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu, a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalovaná je odberateľom zemného plynu na odbernom mieste W. XX, XXX XX B. K., kde pri
návšteve odberného miesta žalobcom dňa 08.06.2015 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaná

odoberala zemný plyn meradlom, na ktorom bola porušená overovacia značka číselníka o čom bol
vyhotovený aj montážny list. Dňa 09.06.2015 bol plynomer demontovaný a odoslaný na odborné
posúdenie znalcovi, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 329/PL-2015 zo dňa 01.07.2015, ktorým
potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií. Dňa 08.07.2015 žalobca vyúčtovalžalovanej škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, určenú podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. vo výške 1.088,12 Eur a to faktúrou č. 9000201984 splatnou dňa
22.07.2015. Z uvedenej sumy ku dňu podania žaloby boli žalovanou vykonané úhrady a to v

období od 15.03.2016 do 17.10.2016 v sume 320 Eur, čím celkový dlh ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu vo výške 768,12 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z..
7. Z montážneho listu meradla zo dňa 08.06.2015 konajúci súd zistil, že žalobca v uvedený deň
vykonal kontrolu meradla, kde zistil podozrenie z porušenia overovacej značky číselníka PLM. Zo

zápisu zo dňa 09.06.2015 konajúci súd zistil, že došlo k výmene meradla z dôvodu podozrenia
na poškodenie overovacej zabezpečovacej značky číselníka meradla, ktorý plynomer sa nachádzal
v skrinke v plote a bol prístupný z ulice, ktorý bol odoslaný na vypracovanie znaleckého posudku.
8. Zo znaleckého posudku č. 329/PL-2015 vypracovaného znalcom I.. U. C., konajúci súd zo
záveru znaleckého posudku zistil, že na plombe osadenej v číselníku na nachádza označenie v
tvare „05M40“. Na základe optického skúmania súdny znalec predpokladal, že spodný odtlačok

čeľuste plombovacích kliešti a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou tohto istého
nástroja. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie vrchnej platne plomby na časti
určenej pre označenie plomby, ktoré v jednom prípade prechádza celou hrúbkou hornej platne
plomby. Prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej na kryte číselníka meradla nezistil. Na
povrchu plomby ďalej zistil poškodenie hornej platne plomby na časti určenej pre označenie

plomby, ktoré v jednom prípade prechádza celou hrúbkou hornej platne plomby. Optickým skúmaním
označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích kliešti, znalec zistil obsahovú zhodu, tvarovú
a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Plomba osadná
v kryte číselníka je mechanicky poškodená a optickým skúmaním povrchu krytu číselníka zistil
poškodenie - vyštrbenie, ktoré sa nachádza v blízkosti poškodenia plomby. Iné skutočnosti skúmaním

nezistil. Súdny znalec z predloženého plynomeru ďalej demontážou plastovej plomby krytu číselníka
zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily, pričom nedošlo k
poškodeniu zaisťovacích prvkov plomby. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie
hornej platne plomby na časti určenej pre označenie plomby, ktorá v jenom prípade prechádza celou
hrúbkou časti plomby a optickým skúmaním povrchu krytu číselníka zistil poškodenie - vyštrbenie,

ktoré sa nachádza v blízkosti poškodenia plomby.
9. Z listiny označenej ako výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu a
výzva na úhradu dlžnej čiastky č. 9000201984 konajúci súd zistil, že žalobca za obdobie od
19.08.2014 do 08.06.2015 vyčíslil hodnotu zemného plynu v súlade s platnou vyhláškou na sumu
1.088,12 Eur.

10. Súd vo veci dňa 16.03.2017 pod č.k. 2C/4/2017-21 vydal platobný rozkaz, ktorý následne zrušil
uznesením zo dňa 04.05.2017 č.k. 2C/4/2017-31 z dôvodu, že žalovaný proti platobnému rozkazu
v zákonnej lehote dňa 27.03.2017 podal odpor s odôvodnením spochybňujúcim uplatnený nárok.
11. Z odporu žalovanej doručeného konajúcemu súdu dňa 10.04.2017 konajúci súd zistil, že
zamestnancami žalobcu na odbernom mieste dňa 08.06.2015 bolo zistené porušenie overovacej

značky na číselníku meradla č.5591062, ktoré bolo posúdené znaleckým posudkom č.329/PL-2015
znalcom I.. U. C., v dôsledku čoho v období od 19.08.2014 do 08.06.2015 malo dochádzal podľa
žalobcu na odbernom mieste k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle ust. § 82 ods. 1
písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z., čím mala žalobcovi vzniknúť škoda vo výške 1.088,12 Eur vyčíslená
v súlade s vyhláškou č. 449/2012 Z.z., na čo žalobca vystavil faktúru č. 9000201984. Žalovaná v

odpore uviedla, že jej nie je jasné zakých skutočností vznikloužalobcu podozreniena neoprávnený
odber, nakoľko jej ročná spotreba zemného plynu je približne stále rovnaká, jej mesačné
zálohové platby platí dlhodobo v približne rovnakej výške, a na predmetnom odbernom mieste
nebol nikdy zaznamenávaný žiadny výrazný pokles spotreby a navyše meradlo je umiestnené na
verejne prístupnom mieste, do ktorého mohol zasiahnuť prakticky ktokoľvek. Žalovaná v odpore

poukázala na okolnosti, ktoré na výsledok predmetného sporu podľa nej nemajú dosah a ktoré
sú pre ňu podstatné, nakoľko vykresľujú arogantné a nekorektné jednanie zo strany žalobcu.
Žalovaná poukázala aj na právnu stránku žaloby z ktorej jej vyplynulo, že na plynomeri mala byť
poškodená overovacia značka číselníka a podľa jej vyjadrenia porušenie overovacej značky nie
je neoprávneným odberom. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000

Z.z. o metrológií a § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z týchto dvoch zákonných
ustanovení žalobkyni vyplýva, že zákon rozlišuje medzi overovacou značkou a zabezpečovacou
značkou. Ďalej žalobkyňa poukázala na ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
Z.z. na ktorý sa odvoláva žalobca a z ktorého odvodzuje svoj nárok. Žalovanej vyplýva, že zákonvyžaduje pre naplnenie podmienky neoprávneného odberu odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Pod týmto pojmom sa jednoznačne myslí
zabezpečovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. m) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií a nie

overovacia značka v zmysle ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií. Z uvedeného
žalovaná vyvodila záver, že z týchto citovaných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že
porušená overovacia značka číselníka nie je neoprávneným odberom plynu. Žalobkyňa ďalej
poukázala na to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného potrebné
preukázať príčinnú súvislosti medzi konaním škodcu a vznikom škody. Škoda a ani porušenie právnej

povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a s tým spojené právo na jej náhradu.
Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Príčinná súvislosť, musí
byť nie len tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej
tvrdenie má by preukázané. Teda v tom prípade žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom

musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa názoru žalovanej, žalobca jednotlivé
predpoklady vzniku nároku na náhradu škody nepreukázal, kde z ust. § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012
Z.z. tu pre žalobcu jasne vyplýva preukázať vznik skutočnej škody. Podľa žalovanej z dôkazov,
ktoré žalobca predložil spolu so žalobou v žiadnom prípade nevyplýva, aká škoda mu vznikla
porušením overovacej značky a ani to, či v dôsledku tohto porušenia overovacej značky bolo meradlo

nefunkčné, resp. či porušenie overovacej značky malo vplyv na správnosť zaznamenaného odberu
plynu. Podľa žalobkyne tieto skutočnosti nevyplývajú ani z predloženého posudku znalca I.. U. C..
12.Na podanýodpor reagoval žalobca vyjadrením vktorom uviedol,že nie je rozhodujúce za akých
okolností zistil podozrenie na neoprávnený odber u žalovanej ale skutočnosť, že neoprávnený
odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií

bolo potvrdené a to v nadväznosti na kontrolu, ktorá bola u žalovanej vykonaná. Okolnosti presunu
plynomeru v roku 2015 sú subjektívne, nepreukázané a nemajú vplyv na neoprávnený odber
u žalovanej. Zodpovednosť za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je objektívna ( § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike) bez ohľadu na zavinenie. Tvrdenie žalovanej o nezasahovaní do meradla

preto nemajú žiadny právny výzvam. Žalobca popiera tvrdenie žalovanej, že plynomer mali
úmyselne poškodiť zamestnanci žalobcu, ktoré tvrdenia žalovanej sú vymyslené, účelové a
nepreukázané. Žalovaná vo svojom vyjadrení účelovo poukazuje len na niektoré ustanovenia
právnej úpravy o overovacej značke a zabezpečovacej značke a opomína, že overovacia značka
zároveň slúži ako zabezpečovacia značka v zmysle § 9 ods. 3 vyhlášky č. 210/2000 Z.z.. Zároveň

žalovaná nesprávne interpretuje § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tvrdením,
že porušenie overovacej značky nie je neoprávneným odberom. Neoprávneným odberom je
odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií.
Žalobca poukazuje na svoje správanie, ktoré je nanajvýš korektné proti žalovanej, keď náhradu
škody, ktorá bola splatná dňa 22.07.2015 uplatnil na súde až v roku 2017 a žalovaná sa dobrovoľne

rozhodla splácať istinu v splátkach po 40 Eur. Podľa žalobcu sú naplnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu. Protiprávnym úkonom je odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, ktoré je preukázané znaleckým posudkom. Škoda
spočíva v množstve neoprávneného odobratého plynu meradlom s porušenou plombou. Výška
škody bola vypočítaná aplikáciou § 82 ods. 2 zákona o energetike podľa metodiky stanovenej vo

vyhláške č. 449 /2012 Z.z. z dôvodu neexistencie objektívnych a spoľahlivých podkladov o spotrebe.
Príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu
plynu v rozhodnom období a nevieryhodnosti údajov o stave spotreby na meradle, vznikla žalobcovi
škoda. Z dôvodu objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. Predmetom tohto konania je
zodpovednosť žalovanej za odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácií ( § 82 ods. 1 písm. d) ) - plomby na číselníku meradla, nie nefunkčnosť
meradla ako sa to snaží navodiť žalovaná. Odber plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu je iná skutková
podstata neoprávneného odberu plynu ( 82 ods. 1 písm. c) ). Táto iná skutková podstata nie je
predmetom tohto konania a nie je možné ani neoprávnený odber podľa písm. d) podmieňovať

preukázaním neoprávneného odberu podľa písm. c) ani tieto rôzne skutkové podstaty spájať.
13. Z vyjadrenia žalovanej doručeného konajúcemu súdu dňa 27.11.2017 konajúci súd zistil,
že žalovaná zotrváva na tom, že do zabezpečenia nijako nezasahovala. Vo vyjadrení
žalovaná poukázala na časť II. znaleckého posudku označenú ako nálezová časť a záverznaleckého posudku k čomu uviedla, že žalobcovo tvrdenie o porušení číselníka plynomeru nebolo
znaleckým posudkom ani inak preukázané. Nebolo nijako preukázané, žeby plynomer nebol z
metrologického hľadiska funkčný alebo, žeby nemeral správne. Podľa žalovanej znalecký posudok

ďalej nekonštatoval poškodenie zabezpečovacej/ overovacej plomby v takom rozsahu, aby to
mohlo umožniť zásah do samotného meradla. Znalec síce na jenom mieste znaleckého posudku
konštatoval mechanické poškodenie overovacej/ zabezpečovacej značky, avšak neuviedol presný
rozsah mechanického poškodenia, ktoré takéto strohé konštatovanie poškodenia nemôže byť na
ujmu žalovanej. Znalec v znaleckom posudku nikde nekonštatoval nefunkčnosť plomby a nezistil

použitie lepiacej hmoty. Vyššie uvedené podľa žalovanej jednoznačne preukazuje nepatrnosť
poškodenia zabezpečovacích/ overovacích prvkov plomby bez vplyvu na funkčnosť plomby, bez
vplyvu na presnosť merania. Povaha poškodenia plomby nespôsobila jej nefunkčnosť a plomba
plní svoj účel. Žalobca nepreukázal v akom stave bola plomba pri jej osadení, nakoľko žalovaná
poukazuje na skutočnosť tú, že pri jej osadení nebola prítomná a ani nikto z jej strany. Stav
meradla uvádzal spotrebu plynu, ktorá zodpovedala priemernej spotrebe za predchádzajúce

obdobia. Na podporu svojich tvrdení žalovaná predložila konajúcemu súdu vyúčtovaciu faktúru
č. 7445172316, č. 7450223360, č. 7451174545.
14. Na pojednávaní konanom dňa 05.12.2017 na vyššie uvedené podanie doručené konajúcemu
súdu dňa27.11.2017 zo strany žalovanej reagoval právny zástupca žalobcu, ktorý podal nasledovné
vyjadrenie: „V uvedenom vyjadrení žalovaný poukazuje na určité ustanovenia znaleckého posudku

v jednotlivých bodoch. Pokiaľ ide o body č. 1, 2 a 5 tak k tomuto uvádzame, že plastovú plombu krytu
číselníka bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily pričom nedošlo k poškodeniu
zaisťovacích prvkov plomby. Pokiaľ ide o tieto zaisťovacie prvky, ak je plomba neporušená,
nenastane situácia, žeby plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Táto
plomba obsahuje tzv. zaisťovacie dva prvky, ktoré sa zasunú do plomby do takých akoby okienok

a ktorú nie je možné samovoľným spôsobom vybrať. Okrem toho znalec zistil zjavné poškodenie
plomby vyznačené podrobne na fotografiách č. 4 a 5. Pokiaľ ide o fotografiu č. 4, ide o poškodenie
hornej platne plomby a ako znalec uvádza, ide o hĺbkové poškodenie, ktoré prechádza celou
hrubkou hornej platne. Pokiaľ ide o fotografiu č. 5, zobrazuje poškodenie aj krytu číselníka. Ide o
znalcom vyšpecifikované vyštrbenie, ktoré sa nachádza v tesnej blízkosti poškodenia plomby, tak

ako je uvedené na fotografií č. 4. V bode č. 3 námietky žalovaného, uvádzame, že otázka k
riadnemu označeniu zabezpečovacieho overovacieho znaku číselníka sa týka formálnych náležitostí
plomby, t.j. kód autorizovanej osoby písmeno „M“ a posledné overenie tohto čísla meradla, ktoré
bolo v roku 2005. Tieto formálne náležitosti podrobne upravuje Zákona o metrológií a vyhláška k
zákonu o metrológií. Pokiaľ ide o námietku v bode 4. , ide o predpoklad znalca, že sporný otlačok

a kontrolný otlačok, mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja a toto tvrdenie sa opäť
týka toho, ako sa navonok plomba javí, t.j. aké má formálne znaky. Znalec to bližšie špecifikuje
ako obsahovú zhodu t.j. to písm. „M“ číslica 40/05 a tvarová a rozmerová podobnosť, ktorá bola
zistená porovnaním kontrolných otlačkov a sporného otlačku. V bodoch č. 6 a 8, ide o odpoveď
na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií. Znalec uvádza, že

ide jednoznačne o poškodenie a potvrdzuje to čo zákon stanovuje ako jeden z predpokladov
zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) a teda poškodenie
sa rovná porušenie. V znaleckom posudku ďalej znalec presne definuje aj dané poškodenie. Tak
isto je jednoznačná aj odpoveď na otázku, či overovacia/ zabezpečovacia značka je poškodená
keď znalec uvádza, že plomba osadená v kryte číselníka je mechanický poškodená. Žalovaná

odoberala plyn meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií
a netvrdíme, že číselník bol porušený. Pri zodpovednosti za neoprávnený odber podľa § 82 ods.
1 písm. d), nie je rozhodujúce, či plynomer bol alebo nebol funkčný, či meral alebo nemeral
správne. Toto nie je ani potrebné skúmať. Rozhodujúci je stav zabezpečenia, t.j. stav plomby
a táto bola porušená. K námietkam o rozsahu poškodenia, k bagatelizovaniu významu plomby,

uvádzame, že právna úprava nestanovuje aký rozsah poškodenia plomby je potrebný na to, aby
išlo o zodpovednosť za neoprávnený odber. Právna úprava hovorí len o porušení a to z dôvodu,
že plomba úradného overenia, zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácií v zmysle §
82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a má za cieľ zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť
indikáciu údajov o reálnej spotrebe plynu. V súlade s § 15 ods. 6 písm. d) Zákona č. 142/2000 Z.z. o

metrológií, platnosť úradného overenia meradla zaniká v prípade, ak bola poškodená, pozmenená,
odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Plynomer ako
určené meradlo, možno používať na určovanie ceny len ak má platné overenie. Toto vyplýva z
ust. § 19 ods. 1 a § 8 ods. 2 písm. a) Zákona o metrológií. Plomba bráni k prístupu k upevňovacejskrutke krytu číselníka a taktiež zabraňuje samovoľnej demontáži tohto číselníka. Po odstránení
plomby je uvoľnený prístup k šroubiku a kryt číselníka je možné demontovať z telesa plynomera.
Následne vybrať samotný číselník, nastaviť v ňom akýkoľvek číselný údaj, pretože ide o ozubené

kolieska, ktoré sa otáčajú ak sú v meradle iba vplyvom množstva pretečeného plynu. Takže ak
je s číselníkom manipulované sú na ňom naindikované ľubovoľné čísla. Je možno opäť vrátiť
ho na ľubovoľné miesto, zaskrutkovať a vrátiť naspäť plombu a v tom prípade nastane situácia
ako možno aj v tomto prípade, že tu plombu bolo možné vybrať pri použití pomerne malej
sily, pretože tie zabezpečovacie prvky boli nejakým spôsobom narušené. Ak by nastala situácia,

že by sa číselník takýmto spôsobom pretočil, t.j. vonkajším zásahom, nie je takéto pretočenie
zistiteľné a teda ani spotreba nebude riadne zaznamenávaná. Bude zaznamenávať iba stav tým,
že nadviaže na umelo naindikovaný stav a nie je schopné toto meradlo sa vrátiť do stavu v akom
bolo pred vybratím tohto plynomera. Žalobca týmto demonštroval význam tejto plomby na meradle
a nie je to jeho tvrdenie o tom, že by týmto spôsobom bolo zasiahnuté do plomby na odbernom
mieste u žalovanej. Súdny znalec má zameranie na kriminalistiku a odvetvie mechanoskopia. Práve

mechanoskopia sa zaoberá skúmaním stôp na objektoch. V tomto prípade konkrétne na plombách,
ktoré vznikli pôsobením iného objektu, resp. použitím nástroja. Znalecký posudok vychádza z
toho, že znalec skúmal mechanoskopické stopy na konkrétnej plombe a mieste, kde je táto plomba
osadená. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií je skutkový stav a jedine znalec
z odvetvia mechanoskopie, ktorá skúma aj zásahy do plomb, môže relevantne vysloviť, či toto

zákonné zabezpečenie bolo alebo nebolo zabezpečené a hodnotenia žalovanej, či toto porušenie
bolo nejaké zásadné,alebolen nepatrné nie sú na mieste.Znalec poškodeniaaj presne identifikoval,
že išlo o poškodenie hornej platne, ktorá prechádza celou hrubkou tejto hornej platne. Porušenie
právnej povinnosti a teda protiprávny úkon, je v prípade neoprávneného odberu plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d) Zákona o energetike preukázaný, ak je preukázané porušenie zabezpečenia proti

nepovolenej manipulácií s meradlom, t.j. poškodenie, pozmenenie, odstránenie plomby, ktorou je
overovacia zabezpečovacia značka meradla, resp. poškodenie akéhokoľvek iného zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácií s meradlom. Žalovaná taktiež nepreukázala, že by za obdobie
neoprávneného odberu plynu niekomu za plyn zaplatila. Príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a vznikom škody je v tom, že v dôsledku odberu plynu v danom období meradlom s

porušenou plombou a nevierohodnosti o stave spotreby na meradle, žalovaná odobrala plyn z
distribučnej siete a ide o tzv. nemerané množstvo plynu. Za takýto neoprávnený odber nebolo
nikomu zaplatené. Podľa § 15 ods. 7 písm. d) Zákona o metrológií, platnosť overenia určeného
meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená, alebo inak porušená overovacia značka
alebo zabezpečovacia značka. Meradlo nemožno používať, ak nemá platné metrologické overenie,

nakoľko nie je možné zaručiť správnosť meraných hodnôt, resp. výsledkov a z toho dôvodu by
mohlo dôjsť k poškodeniu záujmov fyzických alebo právnických osôb.“
15. Žalobca svoje vyjadrenie prednesené na pojednávaní dňa 05.12.2017 podporoval listinnými
dôkazmi a to montážnym listom meradla zo dňa 08.12.2015, stanoviskom Úradu pre normalizáciu
metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 20.03.2017, žiadosťou o vyjadrenie k dátumu platnosti overenia

meradla zo dňa 23.10.2017, vyúčtovacou faktúrou č. 744520413, znaleckou doložkou.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomto právnemu záveru:
17. Podľa ust. § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, o overení určeného meradla
ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba vydá doklad o overení alebo meradlo označí
overovacou značkou, alebo vydá doklad o overení a súčasne meradlo označí overovacou značkou.

Ústav, určená organizácia alebo autorizovaná osoba je povinná vydať doklad o overení, aj keď meradlo
označí overovacou značkou, ak o to požiada objednávateľ overenia súčasne s objednávkou na overenie.
18. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. zákona č. 251/2012 Z.z. o metrológií,
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované

prevádzkovateľom siete.
19. Podľa ust. § 2 písm. l) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológií, podľa tohto zákona sa rozumie
zabezpečovacia značka, značka určená na zabezpečenie meradla proti neoprávnenému zásahu do
meradla, ktorý môže ovplyvniť jeho metrologické charakteristiky.
20. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
21. Podľa § 149 CSP, Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
23. Podľa § 150 ods. 2 CSP, Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
24. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
25. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
27. Podľa ust. § 204 CSP, Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
28. Vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremena,

resp. povinnosti a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že
účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočne potrebnú
rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne
na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k
preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena

spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou na
základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno
neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy
zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia,
ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu. V civilnom procese platí ďalej prejednacia zásada.

Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové
podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy
tieto skutočnosti podporujúce, je tak výlučne vecou účastníkov konania a každá zo strán nesie
procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál,
ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory

legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť
rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami a to, čo strany nepredložia,
nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení
dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „čo nie je
dokázaná, neexistuje“ nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná
podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť
pre spor rozhodná, dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá
skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je aj inštitútom, ktorý súdu umožňuje

rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
29. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania má súd
jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií,
kde v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, zodpovednosť za neoprávnený
odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, je

objektívna bez ohľadu na zavinenie, preto je žaloba žalobcu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.Podľa§262ods.1CSPonárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdurozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods. 2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ust. CSP a keďže bol žalobca
v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,
2, 3 CSP len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom
konaní.