Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206798
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4416206798.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., I. P. XX,
právne zastúpená: JUDr. Roman Foltín, advokát, advokátskej kancelárie so sídlom Nitra, Školská 3,
proti žalovanému: V. zastúpený Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom
Nové Zámky, Hlavné námestie 7, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a
iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31. januára 2018, č.
k. 17Cpr/1/2016-203, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o určení neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru žalobkyne p o t v r d z u j e .

II. V časti týkajúcej sa výroku II. o náhrade mzdy a výroku IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec
vracia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (OS Nové Zámky) rozsudkom zo dňa 31.01.2018, č. k. 17Cpr/1/2016-203 pri
právnom posúdení podľa § 137 písm. c/ CSP, § 14, § 36, § 37, § 38 ods. 1, § 47 ods. 1, § 54, § 59 ods. 1,
§ 61 ods. 1, § 62 ods. 1, 4 a 7, § 67, § 68, § 118 ods. 1, § 129 ods. 1, § 142 ods. 3, § 144a ods. 1 písm. a/
a § 77 Zák. práce určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u jej zamestnávateľa V. U

N.danéžalobkynilistomžalovanéhozodňa18.02.2016jeneplatné(výrokI.rozsudku).VýrokomII.tohto
rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 2.477,02 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.238,51 eura od 01.04.2016 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 619,25 eura od 01.05.2016 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 619,25 eura od 01.06.2016 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti (výroková časť III. rozsudku) súd podanú žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

2.Onáhradetrovprvoinštančnéhokonania(výrokováčasťIV.rozsudku)rozhodolsúdpodľa§255ods.1
v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalobkyni v tomto spore priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o ktorej náhrade bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak na základe zisteného skutkového stavu a jeho právnej
kvalifikácie dospel súd k tomu záveru, že podaná žaloba žalobkyne je dôvodná v plnom rozsahu.

Naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je Zák. práce.

4. V konaní nebolo sporné to, že strany tohto sporu dňa 31.08.1999 uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú s dňom nástupu do práce žalobkyne dňa 02.09.1999, s druhom práce laborantka a miestomvýkonu práce V. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa listom z 14.12.2015 vyjadrila nesúhlas so zmenou
miesta výkonu práce a žiadala o navrhnutie ďalšieho postupu v uvedenej veci, pričom následne listom
z 11.01.2016 žiadala o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy a opätovne vyjadrovala nesúhlas s

miestom výkonu práce.

5. Z predloženej písomnej výpovede z pracovného pomeru zo dňa 14.02.2016 bolo preukázané,
že žalobkyňa podľa § 67 Zák. práce dala žalovanému výpoveď z pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou zo dňa 31.08.1999, čo dokazuje doručenka podpísaná dňa 16.02.2016 žalovaným,

ktorú skutočnosť potvrdil aj konateľ žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
25.01.2017, keď uviedol, že dňa 16.02.2016 mu bola doručená výpoveď zo strany žalobkyne, ktorú aj
prevzal.

5. Žalovaný v spore použil obranu v tom smere, že pracovný pomer žalobkyne skončil dňom 18.02.2016
okamžitým skončením pracovného pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou,

ktorá od 02.01.2016 nevykonávala prácu pre žalovaného. Predmetné okamžité skončenie pracovného
pomeru malo byť žalobkyni doručené v V. dňa 18.02.2016. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala
odmietnuť podpísanie prevzatia uvedenej listiny, čoho svedkom mali byť prítomné kolegyne aj iné
osoby (L., C. a R.) predmetná písomnosť bola zaslaná žalobkyni poštou, pričom žalobkyňa potvrdila jej
prevzatie dňom 01.03.2016. Vzhľadom k dátumu prevzatia predmetnej zásielky (výpovede) žalobkyňou,

ako aj dátum podania žaloby na súde prvej inštancie (26.04.2016) žalovaný tvrdil, že žaloba v danej
prejednávanej veci bola podaná oneskorene, t. j. po uplynutí prekluzívnej doby, ktorej posledný deň
uplynul dňom 18.04.2016.

6. Z výpovedí žalovaným navrhnutých svedkýň R., L. a C. mal súd za jednoznačne preukázané, že

ani jedna z týchto troch svedkýň dňa 18.02.2016 žalobkyňu na pracovisku žalovaného nevidela a ani
nemali vedomosť o doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni a odmietnutia
jeho prevzatia. Tieto tri svedkyne potvrdili, že listinu (písomný záznam) podpísali na požiadanie
zamestnávateľa (žalovaného). Uvedené potvrdili v svedeckých výpovediach aj žalobkyňou navrhnuté
svedkyne R. a N., keď vypovedali, že od 15.02.2016 na základe Dohody o vykonaní práce, až do

marca 2016, bola žalobkyňa zamestnaná v N. V. v G. s.r.o., s osemhodinovým pracovným časom.
Takisto aj vypočutá svedkyňa N. jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila to, že žalobkyňa
dňa 18.02.2016 na pracovisku žalovaného nebola, pretože tento deň si veľmi dobre pamätá, pretože v
lekárni na N. X bola v tento deň naposledy a zároveň mala aj s kolegami rozlúčku. Z týchto svedeckých
výpovedí v ich súhrne mal súd jednoznačne za preukázané to, že dňa 18.02.2016 žalobkyňa na

pracovisku žalovaného nebola a takisto nemal za preukázané doručovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru dňa 18.02.2016 žalobkyni žalovaným na pracovisku žalovaného, t. j. v V. na N. 2.
Y. súd prvej inštancie podanie žaloby na OS Nové Zámky dňa 26.04.2016 vyhodnotil za podané včas.
Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané doručenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyni poštovou prepravou dňa 01.03.2016.

7. Z predložených listinných dôkazov a to najmä obsahu pripojenej pracovnej zmluvy zo dňa 31.08.1999
vyplýva, že žalobkyňa mala v tejto pracovnej zmluve jednoznačne určené miesto výkonu práce - V. U
N. Z výpovede žalobkyne, ako aj v konaní vypočutých svedkov vyplýva, že žalovaný sa z uvedenej
prevádzky dňom 02.01.2016 odsťahoval. Žalobkyňa aj s poukazom na obsah jej listov z 11.01.2016 a

14.12.2015 nesúhlasila s novým miestom výkonu práce na adrese N. 2, G. a žiadala o prideľovanie
práce podľa pracovnej zmluvy. V spore nebola preukázaná zmena pracovnej zmluvy v písomnej forme
medzi stranami tohto sporu.

8. Absencie žalobkyne v jej zamestnaní od 02.01.2016, keď neprideľovanie práce podľa pracovnej

zmluvy žalobkyni bolo preukázané jednak z výpovedí samotnej žalobkyne adresovaných jej
zamestnávateľovi (žalovanému) a taktiež aj z odpovede Inšpektorátu bezpečnosti práce, je potrebné
v zmysle § 144a ods. 1 písm. a/ Zák. práce vnímať ako prekážky v práci na strane žalovaného,
pre výskyt ktorých žalobkyňa nemohla vykonávať pre žalovaného druh práce na základe obsahu
dojednaj pracovnej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie považoval predmetné okamžité

skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zo strany žalovaného za neplatné, keď nemal za
preukázané, že by žalobkyňa mala porušiť pracovnú disciplínu akýmkoľvek spôsobom. Vychádzajúc z
tej skutočnosti, že žalobkyňa podala v porovnaní so žalovaným výpoveď z pracovného pomeru skôr,
ako dostala okamžité skončenie pracovného pomeru od žalovaného, jej pracovný pomer u žalovanéhoskončil dňom 30.04.2016 (výpoveď zo dňa 14.02.2016, doručená žalovanému 16.02.2016 a výpovedná
dvojmesačná lehota začala plynúť od 01.03.2016, pričom skončila dňom 30.04.2016).

9. Inšpektorát práce vo svojej odpovedi zo dňa 24.03.2016 okrem iného konštatoval porušenie § 47
ods. 1 písm. a/ Zák. práce a to neprideľovanie práce za január a február 2016, ako aj porušenie § 118
ods. 1, Zák. práce a to neposkytovanie mzdy za vykonanú prácu. Vzhľadom k tomu, že pracovný pomer
žalobkyne sa skončil dňom 30.04.2016, podľa § 142 ods. 3 Zák. práce jej vznikol nárok na náhradu
mzdy v sume priemerného zárobku, ktorý dosahovala žalobkyňa. Z predloženého prehľadu obdobia

poisteniažalobkynezar.2015odSociálnejpoisťovne-ústredie,malsúdzapreukázanúpriemernúmzdu
žalobkyne za obdobie od januára do decembra 2015 v sume 831,14 eura. Žalobkyňa si uplatnila nárok
na štvornásobok priemernej mesačnej mzdy od januára do konca apríla 2016, ktorý doplnila vyčíslením
doručeným súdu dňa 23.02.2017, keď si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.477,02 eura s 5% ročným
úrokom z omeškania od 01.04.2016 do zaplatenia podľa vymeriavacieho základu zaslaného Sociálnou
poisťovňou. Vychádzajúc z uvedeného súdu priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 2.477,02 eura,

ako náhrady mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od januára 2016 do skončenia pracovného
pomeru.

10. V súvislosti s uplatneným a priznaným úrokom z omeškania od 01.04.2016 do zaplatenia súd
poukázal na ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., nariadenie vlády č. 87/1995 Zb., účinné v čase vzniku

omeškania a ust. § 129 ods. 1 Zák. práce, podľa ktorého je splatná mzda pozadu za mesačné obdobie
najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo pracovnej
zmluve nedohodlo inak. V pracovnej zmluve v danom prípade splatnosť mzdy dohodnutá nebola, takisto
ani kolektívna zmluva súdu predložená nebola a preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 1.238,51 eura (splatná mzda za obdobie január a február 2016) od 01.04.2016 do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 619,25 eura (mzda splatná za mesiac marec
2016) od 01.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 619,25 eura (mzda
splatná za apríl 2016) od 01.06.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania
súd podanú žalobu zamietol.

11. S poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie a poučenie strán sporu v zmysle § 153 CSP, súd
zamietolnávrhžalovanéhonadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkaN..S.adoplneniedokazovania
o obsah listiny o dochádzke farmaceutických laborantiek do N. V.
12. Proti tomuto rozsudku v častiach jeho výroku I., II. a IV. podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc
KS v Nitre, ako súdu odvolaciemu, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie OS Nové Zámky sp. zn.

17Cpr/1/2016-203 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania, odstránenie
procesných pochybení a nové rozhodnutie, s vyslovením záväzného právneho názoru. Alternatívne
navrhla, aby bol zmenený rozsudok napadnutý odvolaním tak, že po posúdení odvolacích námietok
žalobu žalobkyne zamietne. V prípade úspechu v odvolacom konaní žiada o priznanie plnej náhrady
trov odvolacieho konania.

13. Žalovaný vytýka napadnutému rozhodnutiu predovšetkým posudzovanie zmeny pracovnej zmluvy.
Miestom výkonu práce sa rozumie vo všeobecnosti obec, mesto, mestská časť, kde má zamestnávateľ
sídlo a kde má zamestnanec vykonávať prácu, ktorú mu zamestnávateľ prideľuje. Za zmenu miesta
výkonu práce pritom nemožno považovať zmenu sídla pri fyzickej vzdialenosti „starej“ a „novej“

prevádzky 80 metrov, keď obidve prevádzky sa nachádzajú v tej istej obci. Takýto rigidný výklad by
zakladal prezumpciu, že u zamestnávateľov s veľkým areálom je zmenou miesta výkonu aj uvedená
budova, než tá, v ktorej obvykle zamestnanec vykonával prácu. Pritom nie je nepodstatné to, že pre
vstup zamestnancov na pôvodné pracovisko sa nepoužíval vstup z ulice C., v ktorej bola predmetná
lekáreň umiestnená, ale sa do tejto lekárne vchádzalo z ulice N.. V tejto súvislosti poukázal na obsah

ust. § 47 ods. 1 písm. b/ Zák. práce. Z obsahu pracovnej zmluvy žalobkyne je zrejmé, že ako miesto
výkonu práce bola dohodnutá V. U N. v G., čo je jednoznačné vymedzenie miesta výkonu práce a preto
nie je možné tvrdiť, že ak lekáreň s takýmto označením na N. ulici v G. dňa 01.11.2016 existovala,
tak p. F. (žalobkyňa) by bola v neistote, kde má vykonávať prácu, resp. kde sa jej pracovisko v malom
meste G. vôbec nachádza. Keďže žalobkyňa nebola na pracovisku a nereagovala ani na výzvu zo dňa

08.01.2016 ohľadne nástupu do práce, nemohol jej zamestnávateľ (žalovaný) prideľovať prácu podľa
pracovnej zmluvy. Ani táto výzva zo dňa 08.01.2016 nesvedčí o tom, že by žalovaný ako zamestnávateľ
nechcelžalobkyňuzamestnaťaprideľovaťjejprácu.Takistonepreukazujeexistenciuprekážoknastrane
zamestnávateľa.14. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa od 01.01.2016 do 30.04.2016 nevykonávala pre neho prácu
podľa pracovnej zmluvy a počas tohto obdobia neexistovali žiadne prekážky na jeho strane ako

zamestnávateľa, napriek výzve sa nedostavila na pracovisko, nevykonávala prácu a bez vážneho
dôvodu neodpracovala ani jednu pracovnú zmenu v danom období, a preto jej za tento čas nepatrí vôbec
náhrada mzdy.

15. Navyše vo vzťahu k priznanej výške náhrady mzdy je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a to

pre neuvedenie jednotlivých zložiek priznaného nároku, ako aj nejasnosť zákonného ust., z ktorého súd
pri ustálení základu pre výpočet vychádzal. Napr. prečo v tejto súvislosti nepoužil na výpočet ten základ,
ako je zakotvené v ust. § 134 Zák. práce, ale použil iný spôsob. Priznanie náhrady mzdy žalobkyni
za týchto okolností by odporovalo základnej zásade vyjadrenej v čl. 2 Zák. práce. Taktiež poukázal na
právny názor obsiahnutý v rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Cdo/370/2015.

16. Žalovaný požiadal, aby súd prístup žalobkyne k plneniu si pracovných povinností u neho po
01.01.2016, ako aj dôsledky postoja žalobkyne k vykonávaniu práce, jej konania a následne aj platnosť
okamžitého končenia pracovného pomeru adresovaného žalovanému, žalobkyni, posúdil aj podľa
dobrých mravov, resp. čo zo strany žalobkyne nejde o šikanózny výkon práva. Za šikanózny a nepoctivý
výkon práva práve na strane žalobkyne je možné chápať jej samotné vyjadrenie v podanej žalobe,

kde uvádza, že nemala záujem vykonávať prácu pre žalovaného v budove vzdialenej 80 metrov od jej
pôvodného pracoviska, s vchodom z rovnakej ulice (N. v G.).

17. Žalovaný tvrdí, že súd mu uprel právo na navrhovanie dôkazov s odvolaním sa na zásadu
koncentrácie konania, pričom konanie v danom spore začalo 18.04.2016, t. j. pred účinnosťou CSP.

Súd s poukazom na ust. § 470 CSP nemal použiť zásadu koncentrácie konania, ak by mala byť v
neprospech strany. Žalovaný predtým, ako vypovedali stranami sporu navrhnuté svedkyne, nemal a ani
nemohol mať vedomosť o tom, ako budú tieto svedkyne vypovedať, a teda návrh na vykonanie ďalšieho
dokazovania vyplynul priamo z vykonaných dôkazov na pojednávaní (výsluch svedkýň). Nie je pritom
vylúčené, že vykonaním navrhovaného dokazovania by sa potvrdilo prevzatie písomnosti žalovaného

žalobkyňou na pracovisku dňa 18.02.2016, a tým aj podanie žaloby po uplynutí prekluzívnej doby.
Súd sa dostatočne nevysporiadal s existenciou dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru
so žalobkyňou písomným úkonom žalovaného zo dňa 16.02.2016. Napadnutým rozsudkom boli dané
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ až e/.

18. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje KS v Nitre,
ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok OS Nové Zámky ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu
trov odvolacieho konania.

19. Je nepochybné, že u žalobkyne malo prísť k zmene miesta výkonu práce, pričom podstatnou

okolnosťou nie sú iba súpisné čísla a názvy ulíc ale aj zmena prevádzky ako takej, ktoré sa môžu
od seba výraznejšie líšiť, čo je aj daný prípad. Žalobkyňa si svoju povinnosť zamestnanca riadne
splnila, po 01.01.2016 sa dostavila do miesta výkonu svojej práce, avšak z dôvodu preukážok na
strane žalovaného, ako zamestnávateľa nemohla prácu vykonávať. Žalobkyňa bola zamestnankyňou
žalovaného od r. 1999, t. j. viac ako 15 rokov, čo nasvedčuje, že bola lojálnou a zodpovednou

farmaceutickou laborantkou u žalovaného a preto nie je namieste tvrdiť skutočnosti týkajúce sa apelu
na morálny a spoločenský rozmer jej nesúhlasu s výkonom ďalšej práce pre žalovaného, avšak v inej
prevádzke.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenie žalobkyne k jeho odvolaniu uviedol,

že trvá na svojom písomne podanom odvolaní v plnom rozsahu. Strana sporu má nepochybné a
neodňateľné procesné právo na hodnotenie dôkazov zo svojej prizmy vnímania. Preto je prekvapujúce
tvrdenie žalobkyne o „očierňovaní“, resp. zavádzaní vo vzťahu k výpovediam svedkýň. Fakt, že
žalovaný žalobkyňu vopred neinformoval o zmene miesta výkonu práce, žalovaný považuje okrem jeho
nepravdivosti, za účelové tvrdenie zo strany žalobkyne, aj v nadväznosti na jej neskoršie konanie.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním žalovaného napadnutých častiach výrokov I., II. a IV., zvoliac pritom procesný postup podľa
§ 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario).Následne odvolací súd dospel k tomu záveru, že podané odvolanie žalobkyne je dôvodné iba v časti
napadnutých výrokov II. a IV (o náhrade mzdy a o náhrade trov konania), v ktorých napadnutý rozsudok
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP. Podané odvolanie žalobkyne smerujúce proti výroku I. (o
určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne) vyhodnotil odvolací súd za
nedôvodné a s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej
časti výroku, ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom (písm. b/) a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom
(písm. c/).

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie,

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák., Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa článku 2 Zák. práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom
fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

23. V danom prípade, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil výrok I.
napadnutého rozsudku týkajúci sa určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného ako jej zamestnávateľa dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 18.02.2016 je neplatné.
Vychádzajúc z obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami tohto sporu nachádzajúcej sa

na č. l. 5 jednoznačne vyplýva, že ako miesto výkonu práce žalobkyne pri druhu práce laborantka
bola uvedená V.. Z listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich, ako aj z výpovedí strán tohto sporu
nebolo preukázané, že by sa obidve strany písomne dohodli na zmene obsahu danej pracovnej zmluvy,
pokiaľ ide o miesto výkonu práce v novej prevádzke žalovaného na N. ul. č. X. . Aj podľa názoru
odvolacieho súdu bolo potrebné po formálnej stránke zakotviť v písomnej forme takúto zmenu pracovnej

zmluvy zo dňa 31.08.1999 ohľadne miesta výkonu práce žalobkyne, a to aj napriek tomu, že išlo
opätovne o lekáreň nachádzajúcu sa takisto v meste G. vzdialenú cca 80 m od pôvodného pracoviska
žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj miesto výkonu práce je potrebné hodnotiť
ako ďalšiu esenciálnu obsahovú náležitosť dojednanej pracovnej zmluvy, pretože priamo určuje šírkudispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnávateľ totiž v žiadnom prípade
nie je oprávnený jednostranne zmeniť v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce a dočasne
alebo natrvalo zamestnanca preložiť na iné miesto výkonu práce, než bolo dohodnuté v pracovnej

zmluve. Miesto výkonu práce je širší pojem ako pracovisko, pričom pracoviskom je spravidla kancelária,
dielňaapod.Obvyklýmmiestomvýkonuprácejesídlozamestnávateľaalebojehoorganizačnejzložky.V
danom prípade bolo miesto výkonu práce žalobkyne určené ako V., G., čo znamená, že ak ho žalovaný,
ako zamestnávateľ žalobkyne chcel zmeniť, nemohol tak urobiť na základe jednostranného preloženia,
ale iba na základe už vpredu spomínanej dohody, k čomu však nedošlo. Súd v rámci skúmania, či

zo strany žalobkyne došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny vykazovaním neospravedlnených
absencií počnúc dňom 02.01.2016, následne dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa vôbec žiadnym
spôsobom neporušila pracovnú disciplínu, pretože žalovaný jej neprideľoval prácu podľa pracovnej
zmluvy, čo je možné vyhodnotiť, ako prekážky v práci, ktoré sa vyskytli na strane žalovaného podľa §
144a ods. 1 Zák. práce. S prihliadnutím na tieto dôvody odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku, ako
vecnesprávnypodľa§387ods.1CSPpotvrdilavďalšomodkazujenaobsahodôvodnenianapadnutého

rozsudku v tejto časti, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

24. Pokiaľ ide o zrušenie napadnutého rozsudku v jeho napadnutých výrokoch II. a IV., tak dôvodom
pre aplikáciu procesného postupu zo strany odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v
spojenís§391ods.1CSPbolanepreskúmateľnosťnapadnutéhorozsudkuvčastitýkajúcejsapriznanej

výškynáhradymzdyžalobkynivrátanepríslušenstva.Uvedenýnedostatoktejtočastirozsudkuspôsobilo
aj to, že závery prvoinštančného súdu v tomto smere pôsobia predčasne, pretože postrádajú oporu
vo vykonanom dokazovaní. Takisto aj samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti nie je
presvedčivé, čo je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP.

25. V ďalšom rozhodovaní o uplatnenom mzdovom nároku žalobkyne musí súd prvej inštancie
diferencovať, že žalobkyňa podanou žalobou uplatnila dva nároky (právne tituly) a to neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý je v podstate už právoplatný, pretože v tejto časti
výroku bol prvoinštančný rozsudok potvrdený a mzdový nárok podľa výpovede zo dňa 14.02.2016 vo
výške štvormesačného priemerného zárobku s úrokom z omeškania ročne od 01.04.2016.

26. Pokiaľ ide o priznanú výšku náhrady mzdy a jej samotné odôvodnenie, tak odvolací súd zhodne
ako odvolateľ, t. j. žalovaný poznamenáva, že odôvodnenie priznanej výšky mzdového nároku žalobkyni
pôsobí navonok nepreskúmateľne pre neuvedenie jednotlivých zložiek tvoriacich v komplexe priznaný
mzdový nárok v sume 2.477,02 eura s príslušenstvom. Takisto predmetné odôvodnenie nezodpovedá

ani kritériám pre výpočet výšky priemerného mesačného zárobku, tak ako sú zakotvené v ust. § 134
Zák. práce.

27. V ďalšom konaní, pri rešpektovaní záväzného právneho záveru obsiahnutého v tomto rozsudku (§
391 ods. 2 CSP) a následnom právnom posúdení súd prvej inštancie bude venovať pozornosť aj tomu,

či vzhľadom na špecifiká danej prejednávanej veci v dôsledku konania žalobkyne nedošlo k naplneniu
skutkovej podstaty článku 2 základných zásad Zák. práce v spojení s ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. Ak
súd prvej inštancie získa pozitívne stanovisko v tomto smere, tak potom vyvodí aj s týmto stanoviskom
súvisiace následky, čo sa týka uplatneného mzdového nároku. V súvislosti s posudzovaním mzdového
nároku žalobkyne, súd prvej inštancie vezme zreteľ aj na obdobie, počas ktorého žalobkyňa vykonávala

prácu laborantky v N.
28. V súvislosti s námietkou žalovaného obsiahnutou v jeho odvolaní ohľadne neprípustnosti zásady
koncentrácie v zmysle § 153 CSP v tomto spore, tak odvolací súd vzhľadom na začatie tohto
sporu (za účinnosti OSP) túto námietku takisto považuje za dôvodnú. Vzhľadom na dostatočne
preukázanú skutkov situáciu ohľadne doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni

dňa 18.02.2016 vypočutými svedkami v spore, odvolací súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby v ďalšom
konaní došlo k vypočutiu ďalších svedkov (napr. svedok N.. S.).

29. S prihliadnutím na tieto dôvody v ich vzájomnom kontexte, odvolací súd o podanom odvolaní
žalovaného, ako o čiastočne dôvodnom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 255 ods. 1, 2 v spojení s § 396 ods. 3 CSP).31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).