Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoE/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213842
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213842.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
povinnému: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky v sume

2.184,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu T. č. k.
10Er/1030/2XX6-20 zo dňa 11.02.2XX9 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 10Er/1030/2016-20 zo
dňa 11.02.2019 zamietol žiadosť JUDr. Ľubomíra Pekára, súdneho exekútora, o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 3597/16. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia
§ 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),
§ 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 73 ods. 3
zákona č. 335/2014 Z. z o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.VpredmetnejexekúciibolexekučnýmtitulomrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovského

súdu Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1518/14-LP zo dňa 02.11.2015. Exekučný súd
skúmal či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže
mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Za týmto účelom
preskúmal oprávneným preloženú zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500025465 zo dňa 27.05.2013 a
rozhodcovskú zmluvu č. 8500025465 uzatvorenú súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere. Uvedená
zmluva o revolvingovom úvere, v rámci ktorej bola uzavretá aj rozhodcovská zmluva, založila záväzkovo

právny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a povinným, ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri
uzavieraní predmetnej úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný
ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným, založený na základe zmluvy o úvere, je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a
teda je potrebné ho posudzovať v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej
zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným

je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprvpoučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažoval za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné

bremeno nesplnil. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať
a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok,

ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne vydať poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“).
Uviedol, že dôvody neplatnosti a neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy sú založené na záveroch,
ktoré odporujú právnemu poriadku. Začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu
nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie platnosti či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy.

Danáokolnosťvčasevznikurozhodcovskejzmluvynejestvuje.Zdôraznil,žerozhodcovskázmluvanikdy
nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter
individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Z rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a aj možnosť
odstúpiť od zmluvy d o14 dní od jej uzavretia. Poukázal na skutočnosť, že zákon predpokladá, že

rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie. Konanie pred
rozhodcovským súdom je alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred
arbitrážou. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky pojednávajúce o inštitúte
rozhodcovskej zmluvy.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového
poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje,

v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie

exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol
Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení
§ 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom napadnutého

uznesenia ako aj s jeho odôvodnením, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami. Na
dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia. Exekučné konanie bolo začaté dňa 04.08.2016, kedy oprávnený doručil
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom v Žiline, sp. zn. RK-PC-1518/14-LP zo dňa 02.11.2015.
Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor dňa 18.08.2016 na súd, ktorý
ju napadnutým uznesením zamietol, keď sa predtým zaoberal obsahom zmluvy o revolvingovom úvere
a rozhodcovskej zmluvy.

8. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku a ďalších právnych
predpisov, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí. Exekučný poriadok pre exekučné
konanie vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho
charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť
súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom.
Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok bráni

prípustnosti samotnej exekúcie. Keďže ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre
exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať
súlad exekučného titulu so zákonom, súd prvej inštancie správne skúmal, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku. V prípade zistenia uvedených dôvodov
musí súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Súd skúma aj to, či exekučný

titul vydal orgán, ktorý mal na jeho vydanie právomoc, či teda nejde o nulitný akt, na podklade ktorého
by sa mala exekúcia vykonať.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (ďalej „Zmluva
o RÚ“) a súčasne aj rozhodcovskú zmluvu vo forme osobitnej zmluvy, z ktorej rozhodcovský súd odvodil

svoju právomoc. Zmluva o revolvingovom úvere a rozhodcovská zmluva boli vyhotovené miniatúrnym,
ťažko čitateľným písmom. Povinný s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasil a podľa predtlačeného
znenia zmluvy jej uzatvorenie nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. V bode 3
rozhodcovskej zmluvy je predtlačené, že veriteľ vopred poučil povinného o dôsledkoch jeho uzatvorenia,
a to tak, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich

alebo súvisiacich s ustanovením zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo
tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory podľa zmluvy môžu byť riešené aj v súdnom konaní.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenom. Podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy
akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto rozhodcovských súdov: 1. Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 52189/B,

a 2. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826
460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísanej v obchodnom registri Okresného
súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Podľa bodu 7. zmluvy je dlžník oprávnený od tejto
zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy.

10. Súd prvej inštancie v odôvodní napadnutého uznesenia správne poukázal na ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený

rozhodcovskú zmluvu v podanom odvolaní prezentoval tak, že povinný mal možnosť návrh zmluvy
prijať alebo neprijať. Tomu však s ohľadom na ustanovenia § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2 a § 44 ods.
1 Občianskeho zákonníka nekorešponduje skutočnosť, že rozhodcovskú zmluvu podpisoval ako prvý
práve povinný dňa 21.05.2013. Oprávnený ju podpisoval až o niekoľko dní, čo by logicky z týchto
časových údajov znamenalo, že oprávnený prijímal návrh povinného; je však nesporné, že návrh

vyhotovoval oprávnený. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva, z ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc, je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou, lebo spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného, ktorý vystupovalv postavení spotrebiteľa, znemožnením zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechaním ho
výlučne na vôli dodávateľa, avšak ďalšie rozhodujúce skutočnosti nevyhodnotil.

11. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods.
1,2,3,4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,

jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.“

12. V tomto prípade si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z uvedenej
rozhodcovskej zmluvy. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver

o neplatnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Rozhodcovská zmluva nezodpovedala vyššie citovaným zákonným podmienkam čo sa týka jej
individuálneho dojednania. Z predložených listín nie je zrejmé, v akom rozsahu bol povinný adekvátne
poučený o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy a či mal reálnu možnosť znenie zmluvy
ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani nepreukázal

listinnými dôkazmi. Oprávnený v konaní nepreukázal, že rozhodcovská zmluva vyhotovená drobným,
takmer nečitateľným spôsobom, bola dojednaná individuálne, preto sa v súlade s ustanovením § 53
ods. 2 Občianskeho zákonníka táto za individuálne dojednanú nepovažuje. Oprávnený mal povinnosť
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom a v takom vyhotovení,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh

na riešenie prípadných sporov aj v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť jasné a zrozumiteľné
informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v konaní nepreukázal, a tak
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá
- ak mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Na základe listinných dôkazov bol teda urobený správny právny záver o

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť.

13. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej zmluve, nemal právomoc konať a

rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd prvej inštancie správne
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu
odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).