Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201016
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217201016.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Martiny Balegovej a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária, sídlo Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: G. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XXXX, U. X., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 225,70 eura

s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 10Er/55/2017 - 48 z 25. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/55/2017 - 48 z 25. septembra 2018
potvrdzuje.

II. Odvolací súd povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, uznesením označeným v záhlaví,
rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 veta prvá a druhá, §
243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok), § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie uznesenie v podstate odôvodnil tým, že preskúmal zmluvu o bežnom účte fyzickej
osoby v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu z 26.10.2009 uzavretú medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach z 10.11.2014 a rozhodcovskú zmluvu z 10.11.2014, pričom dospel k záveru, že oprávneným
predložená zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k
tomuto účtu z 26.10.2009 založila záväzkovo-právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného,
ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri jej uzatváraní
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ. (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na

uvedené skutočnosti a legálnu definíciu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je
potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinným založený na základe predloženej
zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia
je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.
Rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola uzavretá vo formulárovej podobe, jej

obsah povinný nemohol ovplyvniť, pretože celý obsah zmluvy bol už predtlačený s tým, že v jej záhlaví
boli doplnené iba osobné údaje. Rozhodcovskú zmluvu predložil oprávnený povinnému k dohode ouznaní záväzku, ktorá bola taktiež formulárovým dokumentom, ktorého cieľom bolo dosiahnutie uznania
záväzku, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. V záujme dlžníka rozhodne nie
je predĺženie premlčacej lehoty ani súhlas s rozhodcovským konaním, keďže takto by si významne

zhoršil svoje postavenie, čo je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa. Oprávnený mohol na základe
tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a spotrebiteľ (povinný)
týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa (oprávneného) na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. Možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným napriek bodu 2. a 3. rozhodcovskej zmluvy
považoval súd prvej inštancie len za zdanlivú. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských zmlúv je

možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva.
Spotrebiteľ teda nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé
dojednanie o možnosti riešenia sporov. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne
vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné
meniť ich obsah, čo je daný prípad. Vychádzajúc z uvedeného je potom potrebné účastníkmi uzavretú
rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie
posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, je rozhodcovský rozsudok
vydaný v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom. Vychádzajúc z ustanovenia § 44

ods. 2 Exekučného poriadku, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Súd prvej

inštancie konštatoval právny záver, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť
exekučným titulom z formálneho i materiálneho hľadiska, je exekúcia neprípustná, čo je aj dôvod
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej
inštancie preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu včas podaným odvolaním
oprávnený ako odvolateľ.

5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poznamenal, že sa podrobil
všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval

prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou
exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného v napadnutom uznesení absentuje
zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, ktorú predložil oprávnený povinnému, bola
uzavretá vo formulárovej podobe, je pre súd neprijateľný a tento záver hodnotí oprávnený ako absurdný.

Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je
obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal
sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Oprávnený
zdôraznil, že zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky, bola uzatvorená
dňa 26.10.2009, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 10.11.2014, teda po viac ako piatich

rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov, pričom poukázal i na viaceré rozhodnutia odvolacích
súdov. Pre konštatovanie, že rozhodcovskú zmluvu treba považovať za neprijateľnú, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nie je
žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať a bez
udania dôvodu od nej aj odstúpiť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva

obom zmluvným stranám (t. j. aj povinnému) na výber, na ktorý rozhodcovský alebo všeobecný
súd sa obrátia. Oprávnený ďalej uviedol, že v postupe súdu nevidí iný dôvod ako ten, že súd
chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne
uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v
spotrebiteľských sporoch v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný

zákon na jeho úpravu. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z.
uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia.
Oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvodyna neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Oprávnený tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, článok 46 ods. 1 Ústavy
SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oprávnený namietal, že

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri
aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu
v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. S poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní
oprávnený v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako
aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodol tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 01.12.2016, kedy bola pred
súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 23.01.2017 požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku

StálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitrážsp.zn.SRSAspA02519/16,3006825
zo dňa 11.05.2016. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
súd prvej inštancie napadnutým uznesením.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný

nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

12.Podľa§44ods.3Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,súdpredvydanímpoverenia

na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
v znení účinnom od 01.01.2008 (t. j. v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v

EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č. 2610650552 zo dňa 26.10.2009),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj správne a v rozsahu dostatočnom pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa
z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
sa s podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní uvádza, že

spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou
pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky

individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi tohto exekučného
konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o
spotrebiteľskom práve.

18. Z predloženej zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb
k tomuto účtu č. 2610650552 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra banka, a.s.) a
povinnýmdňa26.10.2009(ďalejajlen„zmluvaoúčte“)totižvyplýva,žeprávnypredchodcaoprávneného
vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti

a považuje sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinný uzatváral zmluvu ako
fyzická osoba, okrem iného aj s uvedením mena, priezviska, dátumu narodenia, rodného čísla, adresy
trvalého pobytu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008.

19. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o účte vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť
jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť
aj ako formulárovú, adhéznu. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj

príslušné spotrebiteľské právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho
vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

20. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o

účte, uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 26.10.2009, je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je však treba aplikovať
aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, vznikli na základespotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú plnenia
záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy) - teda v prejednávanej veci aj na právne úkony
obsiahnuté v Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podpísanej oprávneným

a povinným dňa 10.11.2014 (ktorou v časti uznania záväzku povinným došlo k zabezpečeniu plnenia
záväzku povinného zo spotrebiteľskej zmluvy, v časti dohody o úhrade pohľadávok v splátkach došlo k
zmene obsahu záväzku dlžníka - povinného uhradiť oprávnenému jeho pohľadávku v časti splatnosti)
a aj na právne úkony obsiahnuté v Rozhodcovskej zmluve, taktiež podpísanej oprávneným a povinným
dňa 10.11.2014 (ktorou došlo k dohode na riešení sporov vzniknutých práve z Dohody o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá sama osebe vznikla v príčinnej súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou zo dňa 26.10.2009). Normy spotrebiteľského práva je nutné vždy použiť na celý režim
právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský
charakter počas celej doby trvania jeho existencie (teda aj ak došlo k zmenám v obsahu právneho
vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou alebo k zmenám subjektov uvedeného právneho vzťahu).
Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, ak v priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu

pohľadávky, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keďže aj v prípade postúpenia pohľadávky v
súvislostisplnenímspotrebiteľskejzmluvyjespotrebiteľnaďalejspotrebiteľomapostupníkdodávateľom
(keďže postupník len vstúpil do právneho postavenia postupcu, súčasťou ktorého právneho postavenia
bol práve aj právny status dodávateľa).

21. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa,
pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli
individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred
uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana

najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah.

22. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. V
zmysle tohto ustanovenia exekučný súd posudzuje okrem iného súlad žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a rovnako
skúma, či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné. Ak by exekučný súd nesúlad so zákonom zistil
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku). V prípade, ak
by exekučný súd tento dôvod zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí

exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 a § 58 ods. 1
Exekučnéhoporiadkukonštatuje,žesúdrozhodneozastaveníexekúciekedykoľvekvpriebehukonania,
len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania
ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj
povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného

poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací
súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18
zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný
súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov

je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v
citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

23. Uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra
2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydaniepoverenianavykonanieexekúcie,akužpripostupepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvyjdenajavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“.

24. Odvolací súd z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 02519/16 zo dňa
11.05.2016 založeného v súdnom spise za č. l. 3 zistil, že rozhodcovský súd v ňom konštatuje, že svoju
právomoc odvodil od rozhodcovskej zmluvy.

25. Odvolací súd ďalej z obsahu súdneho spisu zistil, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola

práve zmluva o bežnom účte fyzickej osoby v EUR a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto
účtu č. 2610650552 uzatvorená medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako právnym predchodcom
oprávneného a povinným dňa 26.10.2009, na základe ktorej právny predchodca oprávneného poskytol
povinnému finančné prostriedky, pričom následne bola uzatvorená aj Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 10.11.2014. Súčasne je v súdnom spise založená aj predmetná
rozhodcovská zmluva na č. l. 32, z ktorej vyplýva, že je uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa

10.11.2014.

26. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie v zmysle § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného
poriadku správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o účte uzatvorenú medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným dňa 26.10.2009 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 10.11.2014. Exekučný
súd je totiž v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu
rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez
návrhu (ex offo) skúmať okrem iného aj to, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne a či je rozhodcovské rozhodnutie (rozsudok) vykonateľné. Ak exekučný súd

zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. Uvedený postup exekučného súdu nie je v tomto
prípade posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k "zrušeniu"
tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy súd prvého stupňa len realizuje svoje

oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a okrem iného či je aj vykonateľný (a to nielen po
formálnej, ale aj po materiálnej stránke).

27. Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok, tak ako to správne ustálil

aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, je aj samotná rozhodcovská zmluva uzavretá medzi
oprávneným a povinným dňa 10.11.2014, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie, obsiahnutá
v spotrebiteľskej zmluve (pričom je bez právneho významu, či je táto obsiahnutá už v samotnej
spotrebiteľskej zmluve alebo v zmluve, ktorá je závislá na samotnej spotrebiteľskej zmluve, a preto sa
aj na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva - bod 20. odôvodnenia - teda v prejednávanej veci

je bez právneho významu, že samotná neprijateľná podmienka je obsahom samostatného právneho
úkonu - rozhodcovskej zmluvy, obsiahnutej v samostatnej listine) uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská zmluva je preto podľa § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzatvorenia neplatná. V predmetnom exekučnom
konaníideotentoprípad.Značnánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo
brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo
spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná
a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy (napr. v
tak významnej časti, ako je dohoda na voľbe konkrétneho rozhodcovského súdu) ovplyvniť. Odvolací
súd dopĺňa, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou je rozhodcovská zmluva, ide aj vtedy, ak

síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by
podľa takejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by
chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, potvrdenoupočetnou rozhodovacou činnosťou aj tohto odvolacieho súdu, že sú to práve dodávatelia, ktorí
iniciujú rozhodcovské konania v spotrebiteľských veciach. Z týchto dôvodov neobstojí argumentácia
oprávneného ako odvolateľa o tom, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, keďže ako

taká sa javila vzhľadom na uvedené len z formálnej (a nie aj materiálnej) stránky.

28. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré bolo do Občianskeho zákonníka včlenené novelou účinnou od 01.01.2008 (avšak ani na
zmluvy uzavreté pred týmto dátumom súdu nič nebráni aplikovať na nekalú rozhodcovskú zmluvu

ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Práve v znení tohto ustanovenia sa nachádza
článok 3 smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý bol transponovaný do právneho poriadku SR novelizačným
zákonom č. 150/2004 Z. z. a ktorý priamo upravuje základné predpoklady na posudzovanie zmluvných
podmienok. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že daná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez

ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými podmienkami uvedenými jednak v prílohe k tejto
Smernici alebo vo výpočte v § 53 (v ods. 3 do 31.12.2007 a od 01.01.2008 v ods. 4) Občianskeho
zákonníka.

29. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného dospel rovnako ako súd prvej inštancie taktiež k záveru,

že rozhodcovská zmluva je neplatná, pričom bol však toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu, uzavretú
vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, je potrebné posúdiť ako absolútne neplatnú zmluvu nielen
pre rozpor so zákonom podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale aj pre to,
že sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Odvolací súd má za to, že rozhodcovská zmluva celkom
zjavne svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom,
žetátozmluvanebolasospotrebiteľomindividuálnedojednanáacelkomzjavnenemalspotrebiteľreálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento
výber (výber rozhodcovského súdu) ovplyvniť, bol pre bol pre oprávneným vybraný rozhodcovský súd,

ktorého identifikačné údaje predtlačil do formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú predložil na podpis
povinnému spolu s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, zdrojom príjmov,
a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne, čo sa
jednoznačne prejavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa (povinného) v rozhodcovskom konaní,
keď mu rozhodcovský súd, ktorý nemal ani právomoc vec rozhodnúť, uložil povinnosť plniť plnenia, na

ktoré oprávnený nemal nárok.

30. V tomto prípade predmetná rozhodcovská zmluva je samostatná zmluva uzatvorená podľa zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podpísaná oboma zmluvnými stranami. Ustanovenie §
4 ods. 1 citovaného zákona upravuje formu rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva môže mať

formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Jedná o formu osobitnej zmluvy
a nie rozhodcovskej doložky. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje aj skutočnosť, že už viackrát
bolo judikované, že rozhodcovská doložka (v rovnakom znení ako je obsah v rozhodcovskej zmluve)
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

31. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je
nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom.

32. Preto celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
zmluvy považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku

už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, keďžerozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Odvolací súd síce podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o

nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už
v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP
rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

35. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.