Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715207618
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7715207618.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: A. M., nar. X.X.XXXX,
bytom O. - T. XXX/XX, M., právne zastúpený JUDr. Stanislav Pavol, advokát, Šancová 58, 811 05
Bratislava proti žalovanému: Mesto Michalovce, so sídlom: Nám. osloboditeľov 30, 071 01 Michalovce,
IČO: 00 325 490, o zaplatenie 197.502,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.3.2019, č.k. 22Cb/99/2015-215, v znení opravného uznesenia
zo dňa 1.10.2019, č.k. 22Cb/99/2015-246 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobcu zamietol a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca ( pôvodne žalobcovia 1. až 3.) sa
žalobou doručenou súdu dňa 27.4.2015 domáhali od žalovaného zaplatenia 197.502,00 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.4.2012 do zaplatenia a trov konania.

3. Žalobu odôvodnili tým, že nárok na náhradu škody resp. ušlého zisku uplatneného voči žalovanému
Mestu Michalovce, vznikol na základe vzniknutej situácie k pozemkom k. ú. O., okres: B., obec: B.,
tiež v území nazvanom "lokalita č. XX/X - obvod S. hora - O.", pretože žalovaný - B. B. - neschválilo
zmeny využitia pozemkov vo vlastníctve žalobcov svojím uznesením č. 151 v roku 2012 dňa 24.
4. 2012, výlučne iba vlastníkom lokality č. XX/X- S. hory - O., hoci všetkým ostatným žiadateľom
bolo v plnom rozsahu vyhovené a aj napriek tomu, že všetky dotknuté orgány súhlasili s výmerou

19,7502 ha pozemkov vo vlastníctve vlastníkov lokality č. 02/4 - S. hory - O., za účelom ich zmeny
pre individuálnu bytovú výstavbu (ďalej aj ako „IBV“ ) Žalobcovia boli ako jediní z pomedzi všetkých
žiadateľov so svojou žiadosťou žalovaným odmietnutí, hoci sa výraznou mierou po finančnej stránke
podieľali na príprave a vyhotovení podkladov k obstaraniu zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta
Michalovce. Tomuto predmetnému uzneseniu predchádzalo uznesenie č. 60 zo dňa 21.6.2011, ktorým
žalovaný prostredníctvom svojho mestského zastupiteľstva schválil obstaranie zmien a doplnkov č. 2
Územného plánu Mesta Michalovce, ktorého súčasťou bol aj zámer a žiadosť žalobcov o zmenu využitia

pozemkovvichvlastníctvepreúčelyIBV.Motiváciouzámeruvlastníkovozmenuvyužitiapozemkovvich
vlastníctve v lokalite č. XX/X - S. hora - O. bolo najmä násilné odobratie vlastníckeho práva k pozemkom
a k lesu po roku 1948 ich poručiteľom - oprávneným a zákonným vlastníkom (starí rodičia žalobcov),
pričom bezohľadná urbanizačná zástavba aj zo strany žalovaného, Mesta Michalovce, v nasledujúcichrokoch budovania komunizmu a socializmu a bezohľadnou urbanizačnou zástavbou rodinných domov
na pozemkoch poručiteľov žalobcov, zasiahlo priamo do vlastníctva žalobcov - dedičov oprávnených
vlastníkov pozemkov na S. - O..

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a to žaloba čl.
1-6, 7-11, uznesením zo 4. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Michalovciach zo dňa 21.6.2011 č.60,
čl. 12, uznesenie z 9. Zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 24.4.2012 č. 151, čl. 13, dohoda č.
05/2011/UPN o financovaní zmien a doplnkov č. 2 územného plánu Mesta Michalovce čl. 14, dohoda č.

08/2011/UPN o financovaní odborného posudku k správe o hodnotení strategického dokumentu: zmeny
a doplnky č. 2 územného plánu Mesta Michalovce čl.15, plnomocenstvo čl. 16, príjmový pokladničný
doklad čl. 17, faktúra č. 20110909 čl. 18, územný plán Mesta Michalovce, zmeny a doplnky č. 2,
čl. 19, podklady na rokovanie Mestského zastupiteľstva Michalovce dňa 24.4.2012 k bodu zmeny a
doplnky č. 2 územného plánu Mesta Michalovce , návrh riešenia a návrhy na doplnenie všeobecného
záväzného nariadenia č. 107/2008, o záväznej časti územného plánu Mesta Michalovce s prílohami čl.

20-25, stanovisko Krajského a stavebného úradu v Košiciach čl. 26, stanovisko Ministerstva obrany SR
správa nehnuteľného majetku a výstavby Košice čl. 27, vyjadrenie z hľadiska ochrany prírody a krajiny
Krajského úradu životného prostredia v Košiciach čl. 28-29, zápisnica z rokovania o majetko-právnom
vyporiadaní lesa S. hora zo dňa 13.4.2012 čl. 30, stanovisko Mesta Michalovce čl. 31, podanie žalobcu
- odpoveď na list zo dňa 15.6.2012 adresované žalovanému čl. 32, stanovisko Mesta Michalovce čl.

33, odpoveď žalobcu na listy žalovaného zo dňa 5.9.2012 a 10.9.2012 čl. 34, odpoveď žalobcu na
stanovisko Mesta Michalovce na čl. 35, reakcia Mesta Michalovce na odpoveď čl. 36, plné moci čl.
43-44a, žiadosť o prerušenie konania čl. 44, uznesenie o zastavení konania čl. 45-46, uznesenie o
zrušení uznesenia o zastavení konania čl. 52-53, odvolanie žalobcu čl. 56-57, vyjadrenie žalovaného
čl. 58, vyjadrenie žalobcu čl. 59, uznesenie o prerušení konania čl. 60-.62, podanie právneho zástupcu

žalobcu s prílohami čl. 68-74, uznesenie o zastavení konania čl. 75-76, žiadosť o pokračovanie v konaní
čl. 77, odvolanie žalobcov proti uzneseniu o zastavení konania čl. 79-85, uznesenie KS Košice čl. 95-98,
podanie žalobcu v 3. rade čl. 100, uznesenie o zastavení konania voči žalobcovi v 3. rade čl. 101-104,
návrh na zmenu žaloby s prílohami čl. 109-115, doručené súdu dňa 21.12.2017, podnet na podanie
protestu prokurátora čl. 116-120, podanie žalobcu v 2. rade čl. 127, uznesenie o zastavení konania voči

žalobcovi v 2. rade čl. 128-130, odvolanie žalobcu v 2. rade čl. 131, vyjadrenie žalobcu v 2. rade čl.
141, vyjadrenie žalobcu k odvolaniu čl. 143-146, uznesenie KS Košice čl. 151-152, opravné uznesenie
čl. 153-154, uznesenie čl. 155-156, podanie žalobkyne v 2. rade čl. 158, odvolanie žalobkyne v 2. rade
čl. 159, vyjadrenie žalovaného čl. 162, vyjadrenie žalobcu v 1. rade k podaniam žalobkyne v 2. rade
čl. 164-165, uznesenie KS Košice čl. 170-173, žiadosť žalobkyne v 2. Rade o zaslanie zápisníc zo

všetkých pojednávaní čl. 174, dodatok č. 7 k rozvrhu práce OS Michalovce na rok 2018 čl. 16, žiadosť o
odročenie pojednávania čl. 180-182, pripojený spis sp.zn. 22Cb 91/2014, ktorý sa týka tých istých strán
sporu, všetky písomnosti a dokumenty boli doručované obom stranám, boli im dané na oboznámenie.
Súčasťou tohto spisu je aj rozsudok tunajšieho súdu a to sp.zn. 22Cb 91/2014, zo dňa 24.11.2014,
rozsudok KS Košice zo dňa 27.10.2016, uznesenie NS SR , sp.zn. 5Obdo 37/2017, zo dňa 12.12.2018,

ďalej sa súd oboznámil s predloženými listinami kópie podaní označené ako žiadosť o vydanie súhlasu k
stavebnému povoleniu a list z mailovej komunikácie, označenej ako časť v pekárovom trojuholníku, tieto
listiny sú označené číslicou 1,/čl. 187,188/ listina z Obvodného banského úradu v Košiciach s označením
vec : zrušený kód 401 na parcelách v liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. O., označený číslicou 2, /čl.
185 spisu/ , výpis z katastra nehnuteľnosti z LV č. XXXX označený číslicou 2, /čl. 186 /; rozhodnutie

Okresného úradu Michalovce, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 20.7.2015, prvá strana
rozhodnutia, dokument označený číslicou 4, /čl. 203/ listina vytlačená z informačného portálu rezortu
Ministerstva životného prostredia SR, označené ako záverečné stanovisko a označené číslicou 4, /čl.
202/ záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu vydané Obvodným úradom životného
prostredia Michalovce, označené číslicou 4, /čl. 194/ listina označená číslicou 5, kde sú uvedené

stanoviská Obvodného banského úradu Košice /čl. 193/, mapka územného plánu Mesta Michalovce,
zmeny a doplnky č. 7 označené s číslicou 5 /čl. 192/, dokument vydaný Obvodným banským úradom
Košice zo dňa 25.4.2014, označený ako žiadosť o vyjadrenie k návrhu výstavby nebytového domu na
parcele XXX k.ú. O., označený číslicou 6, /čl. 191/ mapa vodárenských zariadení, ktorá bola schválená
v januári 2019, označená číslicou 7./čl. 190/, písomnosť vydaná Obvodným banským úradom označená

ako žiadosť o prešetrenie zaslania vyjadrenia zo dňa 1.10.2018, označená číslicou 3,/čl. 189/.

5. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto.6. Podľa § 373 Obchodného zákonníka ( ďalej len ObZ) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového
vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie
povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

8. Podľa § 194 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať

iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť
(ods. 1). Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada
sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (ods. 2).

9. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo

133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),
zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality, ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými

rozhodnutiami vydanými v inom konaní, všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude
rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou
v súvislosti s riešením daného prípadu.

10. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného

rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom
(ďalšom) konaní je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ
pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným
hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou,
v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty je integrálnou súčasťou práva
na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného súdneho rozhodnutia znamená
zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu spravodlivosti. Aj Európsky súd
pre ľudské práva vo svojej judikatúre venuje ochrane právnej istoty ako základnému aspektu právneho
štátu náležitú pozornosť [viď najmä rozsudky vo veci Brumărescu proti Rumunsku z 28. októbra 1999

a vo veci Ryabykh proti Rusku z 24. júla 2003].

11. Žalobca sa konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.z n. 22Cb/91/2014 domáhal aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 10.537,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.537,- eur
od 25.4.2012 do zaplatenia, sumy 40,- eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uhradením

pohľadávky a trov konania z dôvodu, že žalobca na základe splnomocnenia vlastníkov pozemkov v
k.ú. O., okres Michalovce tiež v území nazvanom „Lokalita č. 02/4 obvod S. N. - O.“, uzatvoril so
žalovaným dohodu č. 05/2011/ÚPN o financovaní zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu Mesta
Michalovce dňa 4.7.2011, s dojednaným predmetom dohody podľa čl. II. Dňa 21.11.2011 žalobca
na základe splnomocnenia vlastníkov uzatvoril so žalovaným dohodu č. 08/2011/ÚPN o financovaní

posudku k správe ohodnotenia strategického dokumentu: Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta
Michalovce. Dohody boli uzatvorené podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka s priamym použitím
§ 19 zákona č. 50/1976 Zb.. Spoločným predmetom vyššie uvedených dohôd podľa čl. II ods. 1 písm.
a/ bol záväzok žalovaného vykonať proces obstarania a proces posudzovania zmien a doplnkov č. 2 k
Územnému plánu Mesta Michalovce v súlade so zámerom žalobcu v rozsahu činnosti podľa § 19a ods.

1 zákona č. 50/1976 Zb. a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z.. Podľa čl. II ods. 1 písm. b) sa žalobca
zaviazal uhradiť žalovanému náklady spojené s procesom obstarania a posudzovania zmien a doplnkov
č.2ÚzemnéhoplánuMestaMichalovce,ktorýchvýškaasplatnosťjedojednanávčl.III.Podľačl.IIods.2
dohody žalobca mal zobrať na vedomie, že žalovaný negarantuje výsledok procesu obstarania územno-
plánovacej dokumentácie a tento bude v súlade s jeho zámerom, pretože tento je závislý od stanovísk

dotknutých orgánov. V zmysle uvedeného, stanoviská dotknutých orgánov v procese obstarávania
územno-plánovacej dokumentácie boli všetky súhlasné so zámerom žalobcu a žalovaný bol na základe
týchto skutočností z uzavretého záväzku povinný obstarať zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu
Mesta Michalovce v súlade so zámerom žalobcu tak, ako sa zaviazal vo svojom zmluvnom záväzku.Žalobca si splnil svoju povinnosť podľa čl. III a uhradil všetky náklady spojené s obstaraním územno-
plánovacej dokumentácie spoločne v sume 10 537,- EUR. Napriek splneniu si všetkých povinností na
strane žalobcu, žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, z uzatvorených dohôd, keď

napriek súhlasu dotknutých orgánov a úhrade všetkých nákladov zo strany žalobcu, žalovaný nevykonal
procesobstaraniaaposudzovaniazmienadoplnkovč.2ÚzemnéhoplánuMestaMichalovcevsúladeso
zámerom žalobcu, keď napriek uzneseniu mestského zastupiteľstva žalovaného č. 60, v inom uznesení
č. 151 mestského zastupiteľstva žalovaného, žalovaný zámer žalobcu k lokalite č. 02/4 - Obvod S. N. -
O. neschválil, hoci žalobca splnil všetky svoje záväzky plynúce zo záväzkového vzťahu so žalovaným

aj vo vzťahu k súhlasným stanoviskám dotknutých orgánov. Z uvedeného je nutné prijať záver, že v
prípade porušenia povinností zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného je tento povinný vrátiť prijaté
plnenie zo strany žalobcu, ktoré súviseli s predmetom uzatvorených dohôd. Ak by aj záväzkový vzťah
bol v budúcnosti hypoteticky medzi zúčastnenými stranami posúdený ako nulitný ex tunc, teda že by
tento vôbec nevznikol, je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi všetko, čo získal bezdôvodným obohatením
sa, keďže išlo o majetkové plnenie žalobcu získané žalovaným, či už plnenie z neplatného právneho

úkonu, alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

12. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že z jednotlivých dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný si
splnil svoje povinnosti zo záväzkových vzťahov, teda uzavretých dohôd, keďže proces obstarania
územnoplánovacej dokumentácie zodpovedal aj ustanoveniu § 19a stavebného zákona, keďže

jednotlivé stanoviská obstarané žalovaným k zámeru žalobcu v lokalite č. 02/4 obvod S. N. - O. boli
kladné. Zároveň súd vyslovil, že žalovaný neporušil ani svoje povinnosti v procese pred schvaľovaním
Zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce v mestskom zastupiteľstve žalovaného,
keď z návrhu riešenia a návrhu na doplnenie všeobecného záväzného nariadenia č. 107/2008 o
záväznej účasti Územného plánu Mesta Michalovce, ktoré žalovaný predložil na rokovanie mestského

zastupiteľstva v Michalovciach dňa 24.4.2012 k bodu Zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta
Michalovce a zo správy o postupe obstarávania zmien a doplnkov č. 2 UPN Mesta Michalovce /čl.
18 - 22/ vyplýva, že je tam zahrnutá aj lokalita č. 02/4 obvod S. N. - O., teda zámer žalobcu. Čo
sa týka, argumentácie žalobcu, že uzavreté dohody treba vykladať tak, že žalovaný sa jednoznačne
zaviazal schváliť zmeny a doplnky č. 2 Územného plánu Mesta Michalovce v súlade s jeho zámerom,

teda aj lokalitu č. 02/4 obvod Biela N. - O. sa súd vyjadril tak, že žalovaný v procese obstarania
územnoplánovacej dokumentácie nemohol prevziať takýto záväzok, keďže schvaľovanie územného
plánu patrí do právomoci mestského zastupiteľstva ako orgánu samosprávy, ktorý tvoria jednotliví
poslanci mestského zastupiteľstva, ktorých slobodu hlasovania nemožno obmedziť.

13. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 27.10.2016 sp.zn. 3Cob/15/2015 rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil. Vo svojom rozsudku uviedol, že za správne považuje odvolací súd aj závery súdu prvej
inštancie týkajúce sa výkladu jednotlivých ustanovení dohôd uzavretých medzi účastníkmi konania.
Je totiž potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že zo znenia čl. II ods. 1 Dohody č. 05/2001/
ÚPN jednoznačne vyplýva záväzok žalovaného vykonať iba „proces obstarania zmien a doplnkov č.

2 územného Plánu Mesta Michalovce“ síce v súlade so zámerom žalobcu uvedenom v čl. I. ods.
1 dohôd, avšak iba v rozsahu § 19a ods. 1 Stavebného zákona, ktorý však neobsahuje povinnosť
orgánu územného plánovania, teda žalovanému, schváliť/zabezpečiť schválenie návrhu prerokovávanej
územnoplánovacej dokumentácie v súlade so zámerom žalobcu, ale iba zabezpečiť vyhlásenie
„záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie“ (§ 19 ods. 1 písm. g/ stavebného zákona), teda v

tej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bola v príslušnom procese schválená, teda schválená
obecným zastupiteľstvom žalovaného (§ 14 ods. 4 písm. c/ Zákona o obecnom zriadení). Pokiaľ teda
príslušnýmmestskýmzastupiteľstvomnebolschválenýzámeržalobcu,nevzniklažalovanémupovinnosť
zaradiť uvedenú lokalitu do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, a teda svoju povinnosť
žalovaný z uzavretých dohôd neporušil. Správne preto súd prvej inštancie s odkazom aj na čl. II ods. 2

oboch dohôd zdôraznil, že žalobca zobral na vedomie, že žalovaný negarantuje, že výsledok procesu
obstarávania územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v čl.
1 ods. 1, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov, teda aj obecného zastupiteľstva
žalovaného, ktoré jediné je zo zákona (§14 ods.4 písm. c/ zákona o obecnom zriadení) oprávnené o
tomto rozhodovať.

14. Podľa§ 227 ods. 1 CSP doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.15. V nadväznosti na vyššie uvedené súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 31.1.2012 sp. zn. 1 Cdo 44/2010 , v zmysle ktorého, pokiaľ už bola v občianskoprávnom
konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,

v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd je pri zodpovedaní predbežnej otázky ( ktorá právoplatným súdnym výrokom
sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný a súd nesmie vychádzať z iného záveru o
porušení resp. neporušení povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu
už bolo právoplatne rozhodnuté. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už

bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne
skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z
toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená
a akékoľvek jej nové posúdenie v inom konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Teda súd
v predmetnom konaní je viazaný posúdením tej skutočnosti, že zo strany žalovaného k porušeniu
povinnosti z vyššie citovaných uzavretých dohôd nedošlo.

16. Predpokladom zodpovednosti za škodu je 1/ protiprávne konanie,2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a 4/ zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti.
Keďže otázka, či žalovaný svojím konaním porušil nejakú povinnosť (dopustil sa protiprávneho konania)
bola už posúdená v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/91/2014, súd je vzhľadom

na vyššie uvedené, takýmto posúdením viazaný, teda musí prijať záver, že žalovaný sa protiprávneho
konania nedopustil a teda nebol preukázaný jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, súd žalobu
zamietol, bez toho aby vykonal dokazovanie či boli naplnené ďalšie zákonné predpoklady zodpovednosti
za škodu.

17. Žalobca písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2017 čl. 109 uviedol, že v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 22Cb/91/2014 sú riešené právne otázky ktorých právne
posúdenie považujú za dôležité a právne významné aj pre konanie v merite tejto veci. V tomto podaní
ďalej uviedol , že žaloba na náhradu škody a ušlého zisku v konaní vedenom pod sp.zn. 22Cb/99/2015,
vychádza z ust. § 415 OZ v spojení s § 379 ObZ, podľa ktorých sa ukladá zodpovednostným subjektom

generálna prevencia pred vznikom škody. žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti a že predmetom tohto konania je posúdenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti,
či tieto nastali, a to:
l. protiprávny úkon,

spôsobenie škody a
3.príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (Prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti
za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa

zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch
osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam
z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady
škody. Žalobca ďalej uviedol, že v dôsledku konania a opomenutia v konaní na strane žalovaného v
zmysle vyššie uvedeného a v príčinnej súvislosti medzi zavineným konaním a protiprávnym úkonom,

nemohol a stále nemôže žalobca svoje majetkové hodnoty rozmnožiť a čiastočne sanovať útrapy
mu spôsobené, pretože tomu bráni chovanie žalovaného ako škodcu. Žalobca v dôsledku konania
žalovaného trpí stratou očakávaného prínosu z predaja pozemkov, ktoré by zmenou funkčného využitia
svojich pozemkov na investičnú bytovú výstavbu (IBV) mohol dosiahnuť. Žalobca po preverení ponúk k
predaju nehnuteľností obdobných v jeho vlastníctve zverejnených na internete, ak by tieto nehnuteľnosti

boli preklasifikované na stavebné pozemky, teda žalovaný by si splnil svoju zákonnú povinnosť po
splnení všetkých zákonných podmienok zo strany žalobcu a na základe súhlasných stanovísk všetkých
dotknutých orgánov by bolo žiadosti žalobcu zo strany žalovaného vyhovené, tak hodnota pozemkov
za 1 m2 predstavuje priemernú kúpnu cenu vo výške 45,- eur. Berúc do úvahy tieto predpoklady, s
poukazom na súhlasné stanoviská dotknutých štátnych orgánov, ktoré už preukazovali v tomto konaní,

alebo aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/91/12014,nehnuteľnosti ktoré majú byť funkčne zmenené
na IBV priamo vo vzťahu k žalobcom, sú o veľkosti 118 600 m2 (11,86 ha), žalobca upravuje svoj
žalobný návrh v tom smere, že hodnota náhrady škody a ušlého zisku pri zohľadnení priemernej kúpnej
ceny za stavebné pozemky v lokalite k. Ú. Michalovce vo výške 45,- eur za 1 m2 a veľkosti jehopozemkov, ktoré mali byť funkčne zmenené na IBV o výmere 118 600 m2, predstavuje výška náhrady
škody a ušlého zisku v sume 5.337.000,- eur. V predmetnom podaní žalobca ďalej poukázal na to,
že dňa 7.11. 2017 žalovaný uznesením Č. 331 Mestského zastupiteľstva mesta Michalovce, prijatým

na XVIII zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Michalovciach, schválil vyhodnotenie pripomienok od
dotknutých orgánov štátnej správy, organizácií a občanov k návrhu Zmien a doplnkov Č. 6 Územného
plánu mesta Michalovce, v zmysle ktorého sa okrem iného, vylučujú z návrhu riešenia lokality vo
vlastníctve žalobcov, ktoré sú predmetom aj tohto konania, čo však opätovne považuje žalobca za
nezákonné konanie na strane žalovaného a predmetné uznesenie prijaté v rozpore s procesnými

právnymi predpismi, najmä však v rozpore s § 6 zák. č. 369/1990 Zb. o Obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov (ďalej len "zákon o obecnom zriadení") a v rozpore s § 22 zák. č. 50/1976 Zb. o
Územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len: "stavebný zákon").
Na základe pokračujúceho protiprávneho konania na strane žalovaného, pristúpil žalobca (pôvodne
žalobca v 1/ rade) k podaniu protestu prokurátora adresovaného Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá
sa vecou zaoberá. Ku dňu podania tohto vyjadrenia šetrenie príslušnou prokuratúrou nebolo skončené,

pričom má za to, že aj toto preverovanie konania žalovaného je relevantné k posúdeniu merita veci a
zváženia ďalšieho postupu v súdnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol aby súd pripustil
zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi (pôvodne žalobcom) sumu 5.337.000,00
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25.4.2012 až do zaplatenia, ako aj nahradiť na
účet právneho zástupcu žalobcov trovy konania a trovy právneho zastúpenia, tak ako budú vyčíslené to

všetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku.Súdtentonávrhnazmenužalobynepripustilspoukazom
na hospodárnosť konania, pretože výsledky doterajšieho konania a dokazovania neboli dostatočným
predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe.

18. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie jednak

vzniku škody a jednak znaleckého dokazovania na preukázanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a škodou a zároveň návrh na vykonanie dokazovania predložením listiny rozhodnutia Okresnej
prokuratúry vzhľadom k tomu, že sú bez významu pre rozhodnutie súdu, tieto dôkazy by nepriniesli
iné rozhodnutie vo veci. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ by žalobca disponoval rozhodnutím
Okresnej prokuratúry (alebo Krajskej prokuratúry), že niektorým konaním žalovaného došlo k porušeniu

zákona resp. k protiprávnemu konaniu, je logické, že by žalobca na túto skutočnosť poukázal, a
rozhodnutie predložil, čo sa nestalo.

19. Žalovanej v konaní nevznikli žiadne trovy. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak
strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov

konania zjavne neprejavila záujem a v konaní jej podľa obsahu spisu ani žiadne trovy nevznikli. Na daný
prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo
iného zákona (analogia legis alebo iuris).

20. Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na

náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol
podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
trovy nevznikli, je v súlade s č. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nutné
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom

najskôrpodľa§262CSPvspojenís§453ods.1CSPopriznanínárokustranenanáhradutrovkonaniaa
následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti
civilného súdneho sporu ( Uznesenie NS SR sp.zn. 7 Cdo/14/2018)

21. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.

22. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že boli žalovaným, tak aj konajúcim súdom porušené žalobcove
základné práva a slobody v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, rovnako má aj za to,
že konajúci súd, napriek prezentovanej judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky v podaniach

a prednesoch žalobcu adresovaných konajúcemu súdu prvej inštancie, konajúci súd nebral v úvahu a
žalobca má za to, že konajúci súd sa neriadil pri svojom rozhodovaní v súlade s rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít, predovšetkým Ústavného súdu Slovenskej republiky.23. Žalobca má za to, že konajúci súd svojím postupom a rozhodnutím porušil čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v
spojení s výkladovými pravidlami k čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Pod toto ustanovenie

je nutné subsumovať aj postavenie mestského zastupiteľstva v súlade s čl. 64 až 71 Ústavy SR. Má
za to, že mesto je orgánom miestnej samosprávy a zároveň orgánom miestnej štátnej správy, ktorý je
povinný dodržiavať čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a nie tak ako si to žalovaný vykladá, že môže robiť všetko,
čo mu zákon a iné právne predpisy vrátane Ústavy SR nezakazujú.

24. Žalobca v sporovom konaní sp.zn. 22 Cb/91/2014, ale aj v tomto konaní, pred konajúcim súdom
poukázal na nesprávnosť názorov konajúceho súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy
konformnývýkladprávavzmyslejudikatúryÚstavnéhosúduSR,podľaktoréhoneoddeliteľnousúčasťou
princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti
(princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu
odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych

predpisov že ich budú správne vykladať a aplikovať (!) (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03).

25. K právnemu posúdeniu samotnej zodpovednosti žalovaného za škodu, má za to, že konajúci súd
nesprávne aplikoval ust. § 420 OZ vo vzťahu k ust. § 10 a nasl. zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa výkladových

pravidiel k § 420 OZ, ak žalovaný konal ako jednotka územnej samosprávy pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom, žalovaný zodpovedá ako jednotka
územnej samosprávy za splnenia osobitných predpokladov podľa zák. č. 514/203 Z.z. (pozri: Fekete, I.:
Občiansky zákonník, 2. Zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie).
Veľký komentár. 2. Aktualizované a rozšírené vydanie: Bratislava: Eurokódex 2015, s. 603, 604).

26. Žalobca má za to, že žalovaný, aj prostredníctvom svojho mestského zastupiteľstva, svojím úkonom
o vylúčení žalobcu zo schválenia vyššie uvedených zmien a doplnkov č. 2 a č. 6 ÚPN žalovaného,
konalvrozporesobjektívnymprávomnajmäprinerešpektovanízásadyspravodlivostiapredvídateľnosti
rozhodovania, v spojení so zásadou proporcionality, ktoré opomenul konajúci súd aplikovať.

27. O protiprávnosť konania žalovaného šlo najmä v prípade porušenia, resp. obchádzania citovaných
ustanovení zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), tak
ako to vyplýva z prezentácie množstva dôkazov v konaní, pričom žalovaný pri dodržaní všetkých
materiálnych podmienok má tieto povinnosť zachovávať a postupovať predvídateľne v súlade s

princípom spravodlivosti a princípom predvídateľnosti v úradnom postupe a v rozhodovaní orgánu
samosprávy. Je zarážajúce a logicky žiadnym spôsobom nevysvetliteľné zo strany žalovaného a ani
zo strany konajúceho súdu, ak pri splnení všetkých uložených podmienok na strane žalobcu spolu s
ostatnými žiadateľmi o zmeny a doplnky ÚPN, všetci ostatní žiadatelia sú žalovaným akceptovaní a
schválení, iba žalobca bol za splnenia rovnakých podmienok vylúčený. Podľa žalobcu takéto konanie

žalovaného je zároveň možné posúdiť ako úmyselné porušenie zásady dobrých mravov podľa § 3 ods.
1 a § 424 OZ.

28. V prípade posúdenia otázky príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím konania škodcu
a vznikom škody je skutkovou, nie právnou otázkou (Ro NS ČR z 21.2.2002, sp.zn. 21Cdo/300/2001).

Konajúci súd aj pri tejto právnej otázke pochybil, nakoľko ju aplikoval nesprávne. Ide o objektívnu
kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Podľa názoru žalobcu konajúci súd opomenul
všeobecné zákonitosti, ktoré s týkajú skutkovej stránky príčinnej súvislosti.

29. S poukazom na vyššie uvedené závažné skutočnosti, porušenie ústavného princípu spravodlivosti a

pravidelnosti, ako aj nesprávnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení k posúdeniu zodpovednosti
za náhradu škody konajúcim súdom, navrhuje odvolaciemu súdu, aby podľa § 389 ods. 1 CSP rozsudok
Okresného súdu Michalovce, č.k. 22Cb/99/2015-215 zo dňa 11.3.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

30. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

31. Žalovaný uviedol, že nepozná právny predpis, ktorý by ukladal poslancom mestského zastupiteľstva,
ževustanovenýchprípadochmajúhlasovaťustanovenýmspôsobom.Vkonaníoúzemnomplánevšetkyprocesy vedú k zabezpečeniu toho, aby nerozhodovali v rozpore s právnymi predpismi, ktoré záväzne
regulujú predpoklady schválenia územného plánu.

32. V zmysle všeobecne platných právnych predpisov nik nemá právo na to, aby zastupiteľský orgán
rozhodol podľa jeho predstáv.

33. Žalobcovi z uvedených dôvodov nevznikla, ani nemohla vzniknúť škoda, nakoľko jeho majetok nebol
zmenený ani poškodený, nakoľko škoda sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma, ktorú

možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Žalobca škodu počas konania objektívne nepreukázal.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného navrhuje, aby súd odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozsudok
Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/99/2015-215 zo dňa 11.3.2019.

35.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34C.s.p.)prejednalodvolaniežalobcuviazanýrozsahom

a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa
29.11.2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., pričom o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

36. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pridržiavajúc sa zásady „iura novit curia“ správne

posúdil nárok žalobcu na základe škody v intenciách podľa ust. Občianskeho zákonníka.

38. Občianskoprávna úprava zodpovednosti za škodu poskytuje ochranu najmä majetkovým vzťahom
- chráni vlastníctvo fyzických i právnických osôb.

39. Všeobecná zodpovednosť za škodu je upravená v § 420 Občianskeho zákonníka - ako
zodpovednosť za škodu porušením právnej povinnosti. Predpoklady tejto zodpovednosti sú protiprávny
úkon, škoda, príčinná súvislosť a zavinenie.

40. Aby úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, vyžaduje Občiansky zákonník posúdenie právnej

povinnosti. Právna povinnosť môže vyplývať z právnych predpisov, zo zmluvy alebo iných právnych
skutočnosti.

41. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený je v spore povinný protiprávnosť úkonu preukázať.

42. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu. Pojem škody je
definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Pri vecnej škode sa rozoznáva skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočná škoda spočíva v zmenšení
majetkového stavu poškodeného. Ušlým ziskom je to, čo mohol poškodený dostať, nebyť vzniku škody.

43. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je zistenie príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody.

44. Príčinnú súvislosť súd nevytvára, ale len v kladnom a zápornom zmysle zisťuje.

45. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti súd musí vždy zisťovať, či nie sú dané dôvody k vylúčeniu
zodpovednosti. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je aj zavinenie.

46. Zavinenie je definované ako psychicky vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu. Tento
vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel alebo ako vedomá alebo nevedomá

nedbalosť.47. Poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v
príčinnej súvislosti s týmto porušením.

48. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť je to, či zo strany žalovaného
došlo k porušeniu dohôd č. 05/2011/UPN zo dňa 4.7.2011 a č. 08/2011/ÚPN zo dňa 21.11.2011, z ktorých
porušenia žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody a ušlého zisku.

49. Predmetom dohody č. 05/2011/PN zo dňa 4.7.2011 bolo to, že:
1.
a) mesto Michalovce zaväzuje vykonať proces obstarania Zmena a doplnkov č. 2 Územného plánu
mesta Michalovce v súlade so zámerom A. M.a v rozsahu činnosti podľa § 19a) os. 1 zák. č. 50/1976
so začiatkom prác na obstarávaní v mesiaci júl 2011.
b) A. sa zaväzuje uhradiť mestu Michalovce náklady, spojené s procesom obstarania Zmien a doplnkov

č. 2 Územného plánu mesta Michalovce, ktorých výška a splatnosť je dojednaná v čl. III tejto dohody.
2.A. berie na vedomie, že mesto Michalovce negarantuje, že výsledok procesu obstarávania
územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v čl. 1 ods. 1 tejto
dohody, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov.

3.Za splnenie povinnosti definovanej v čl. II ods. 1 písm. b) tejto dohody zodpovedá A. M. osobne s
tým, že vzťahy medzi jednotlivými spoluvlastníkmi podľa priloženého splnomocnenia sú upravené ich
osobitnou vzájomnou dohodou, na ktorú s vo vzťahu k mestu Michalovce nemôžu odvolávať.

50. Predmetom dohody č. 08/2011/ÚPN zo dňa 25.11.2011 bolo, že
1.
a) mesto Michalovce zaväzuje vykonať proces posudzovania zmien a doplnkov č. 2 Územného plánu
mesta Michalovce v súlade so zámerom A.a M. a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z.

b) A. M. sa zaväzuje uhradiť mestu Michalovce náklady spojené s procesom posudzovania Zmien a
doplnkov č. 2 Územného plánu mesta Michalovce, ktorých výška a splatnosť je dojednaná v čl. III. tejto
dohody.

2. Štefan M. berie na vedomie, že mesto Michalovce negarantuje, že výsledok procesu posudzovania
predmetnej územnoplánovacej dokumentácie bude v súlade s jeho zámerom špecifikovaným v čl. 1.
Ods. 1 tejto dohody, pretože tento je závislý od stanovísk dotknutých orgánov.
Za splnenie povinnosti definovanej v čl. II. ods. 1 písm. b) tejto dohody zodpovedá A. M. osobne s tým, že
vzťahy medzi jednotlivými spoluvlastníkmi podľa priloženého splnomocnenia sú upravené ich osobitnou

vzájomnou dohodou, na ktorú sa vo vzťahu k mestu B. nemôžu odvolávať.

51. Z obsahu obidvoch dohôd vyplýva, že žalovaný žalobcovi negarantuje výsledok obstarávania.

52. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj v prípade porušenia uvedených dohôd zo strany
žalovaného nemohol vzniknúť žalobcovi nárok na náhradu škody a ušlého zisku. Základným
predpokladom pre vznik nároku na náhradu škody/ušlého zisku/ je porušenie záväzku zo strany.

53. Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym

záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetky
požiadavky podľa ust. § 220 ods. 2 Cs.p., v ktorom sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal
soskutkovýmstavomiprávnymposúdenímveci,apretonapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

54. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd stranám sporu nepriznal, pretože žalobca nebol v
odvolacom konaní úspešný a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.55. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).