Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/114/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213144
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216213144.2
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a
sudcov u JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s. Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD, s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: E.
D., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, A., XXX XX, o zaplatenie 1.941,23 EUR s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 7Csp/49/2016-106 zo dňa 10. novembra 2017
takto
r o z h o d o l :
Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancie vodvolanímnapadnutejzamietajúcejčastianadväzujúcom
výroku o trovách strán sporu z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti dohodnutých úrokov a úrokov z
omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.129,10 EUR . Ďalším výrokom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.941,23 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % p.
a. od 05.12.2014 do zaplatenia a tiež zostatok dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania v sume 307,15
EUR, a to všetko vo forme pravidelných mesačných splátok v sume po 45,- EUR splatných vždy k 25.
kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu, a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi
podľa § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2 ,3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, § 524 ods. 1 a
ods. 2, § 526 ods. 1 a ods. 2, § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa 02.04.2010.
1.3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť Poštová banka, a.s.) sa domáhal
zaplatenia sumy 1.941,23 EUR s prísl. a náhrady trov konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok č.
III./2017 z dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom,
preto súd uznesením č.k. 7Csp/49/2016-83 zo dňa 13.9.2017 pripustil vstup spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a.s. Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 do konania namiesto pôvodného
žalobcu spoločnosti Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890.
1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o
úvere dostupná pôžička dňa 25.07.2013, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver v sume 2.000,- EUR,
splatný v 72 mesačných splátkach po 56,29 EUR mesačne, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 24,5 %
p. a., RPMN 27,45 %, s dátumom prvej splátky ku dňu 14.08.2013 a termínom konečnej splatnosti ku
dňu 14.07.2019. Žalovaný si neplnil povinnosť riadne uhrádzať dlžnú sumu, preto došlo k predčasnejsplatnosti ku dňu 05.12.2014. Za obdobie od poskytnutia úveru a čerpania úveru, t. j. od 25.07.2013 do
predčasnej splatnosti dňa 05.12.2014, t.j. za 16 kal. mesiacov súd z dlžnej sumy úveru prepočítal sumu
dohodnutýchúrokovvovýške24,5%tak,žeročnéúrokybolivsume490,-EURamesačnéúrokyvsume
40,83 EUR a za 16 mesiacov to bolo 653,28 EUR. Za rovnaké obdobie do odstúpenia od zmluvy úroky
z omeškania boli vo výške 5,25 %, ročné úroky vo výške 105,- Eur a mesačné vo výške 8,75 EUR, čo za
16 mesiacov bolo 140,- EUR. Dohodnuté úroky a úroky z omeškania za toto obdobie takto potom v sume
793,28 EUR, ktorú sumu súd znížil o sumu 486,13 EUR, t. j. o vykonané splátky zo strany žalovaného,
ktoré si právny predchodca dôvodne započítal na úroky, a zostatok úroku za obdobie od poskytnutia
úveru do 05.12.2014 v rozsahu 16 mesiacov bol 307,15 EUR, ktorú sumu súd priznal ako osobitnú
sumu. Žalovaný najprv uhradil sumu 446,13 EUR, následne 2 x po 20,- EUR, spolu 486,13 EUR. Ako
nedôvodný zamietol súd nárok v časti dohodnutých úrokov v sume prevyšujúcej 307,15 EUR, keď po
zosplatnení úveru, t. j. kedy došlo k podstatnej zmene dohodnutej ÚZ jednostranným prejavom vôle zo
strany žalobcu, nemožno už priznať dohodnuté úroky podľa úverovej zmluvy, len úroky z omeškania.
Úroky z omeškania priznal podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. a § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z.
z. vo výške 5,25 % p. a. zo sumy 1.941,23 EUR od 05.12.2014 do zaplatenia a to v zmysle doručeného
písomného podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 05.12.2014 a zostatok dohodnutých úrokov
a úrokov z omeškania v sume 307,15 EUR. Súd nárok v sume prevyšujúcej vypočítané úroky vo výške
307,15 EUR priznal len ako úroky z omeškania vo výške 52,25 % v súlade s podanou žalobou, nie
ako vypočítanú konkrétnu sumu a to od 05.12.2014, nie od 01.05.2016, nakoľko bol viazaný obsahom
žaloby, a nie formou žaloby.
1.5. Pri určovaní výšky splátok prihliadol na osobné a majetkové pomery žalovaných a výšku splátky
určil sumou 45 mesačne.
1.6. V časti dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.04.2016 v časti
prevyšujúcej sumu 1.129,10 EUR súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby podľa § 145 ods. 2 CSP a
§ 146 ods. 1 CSP zastavil.
2. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmeniť a
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.
Poukázal na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, z akého právneho
predpisu súd vychádzal, keď prijal záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá nárok na
dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998 a ustanovenie § 16
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, výkladom ktorého možno dôjsť k záveru,
že ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom, pre porušenie platobnej disciplíny
dlžníka, veriteľ by mal mať rovnako zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s
dohodnutým úrokom, až do okamihu splatenia úveru. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v
otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovane rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Zastáva názor, že ide o dohodnuté
zmluvné plnenie akcesorickej povahy čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou
úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie
úveru. S poskytnutím úveru je teda spätý aj jeho nárok na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol
sám vedomý tohto nároku a podpisom zmluvy sa zaviazal ho uhradiť. Úroky z úveru sú odplatou za
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je
ich povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu reálneho vrátenia a to či už v
lehote alebo omeškaní. Na povinnosť splatiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru, táto
povinnosťtrvádočasureálnehovráteniaúveru.Úrokyzomeškaniasúsankciouzaporušeniepovinností,
nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť dohodnuté úroky vzniká
zo záväzku vedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako
dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť,
že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve,
na druhej strane úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka v prípade bezodplatnosti
pôžičky. Obidva úroky teda môže požadovať popri sebe bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
vzťah. Zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale k zmene obsahu záväzku. V
súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozsudku súdu prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu ČR
IV.ÚS 1551/08 ako aj Ústavného súdu SR III.ÚS 311/01, III.ÚS 107/07 a ďalšie. Poukázal aj na aplikáciuustanovenia Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa, článok II. bod 1 zákona č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru
a poskytnutí služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku alebo mimo prevádzkových priestorov,
ktorým došlo k novelizácii § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o doplnenie vety, že na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa mali inak použiť normy Obchodného práva a zároveň článkom 2 bod 7. citovaného zákona
došlo k prijatiu § 879 p Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenie §
53 ods. 4 písm. s/ a t/, § 53 ods. 7, § 614. Z toho vyplýva, že na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa
vzťahuje zákaz retroaktivity, teda nie je možné ho aplikovať na vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015. Teda
na všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 sa aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je dôvodné. Rozsudok vo vyhovujúcej
časti odvolaním napadnutý nebol, preto nadobudol právoplatnosť.
5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca, ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáha
zaplatenia neuhradeného zostatku úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý zmluvou dostupná pôžička
dňa 25.07.2013. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 2.000,- EUR, splatný v 72. mesačných
splátkach po 56,29 EUR mesačne, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 24,5 % p. a., RPMN 27,45 %, kedy
dátum prvej splátky sa dohodol ku dňu 14.08.2013 a termín konečnej splatnosti ku dňu 14.07.2019.
Úver riadne nesplácal, preto právny predchodca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti dňom
05.12.2014. V tomto konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.941,23 euro, úroky vo výške
719,73 euro, úroky z omeškania 449,37 euro, 24,5% úroky zo zostatku nesplatenej istiny 1.941,23
euro od 01. 05. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,25% zo sumy 1.941,23 euro od 01. 05. 2016
do zaplatenia. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhovel v sume 1.941,23 EUR
s úrokom z omeškania 5,25 % p. a. od 05.12.2014 do zaplatenia a úrokov a úrokov z omeškania v
sume 307,15 EUR.
6. Súd prvej inštancie zaujal právny názor, že žalobca po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá
nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Žalobca namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
7. Pokiaľ žalobca namieta arbitrárnosť a nedostatky týkajúce sa odôvodnenia rozhodnutia, treba uviesť,
že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces (arbitrárnosť). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej
judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl.
6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces
(čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť
súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157
ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.)
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane
a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v
odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve tieto súdy majú poskytovať
v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodliváochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04,
III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).
8. Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi súhlasí so žalobcom v tom, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu
a akých myšlienkových úvah vychádzal, keď prijal záver, že nárok na zaplatenie úroku má žalobca
len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a potom má nárok len na úroky z omeškania. Tento svoj
záver súd prvej inštancie ani skutkovo a ani právne neodargumentoval.
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
10. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok,
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
11. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov.
12. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po
splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia
do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch,
platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania,
ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do
splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005
vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za
dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj
za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej
dobesplatnostiúveruveriteľovinevrátil.Úrokyaúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávkypodľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie, a treba ich odlišovať. Kým zmluvné
úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so
zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté.
Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho
súdu,žeúrokypodľa §658ods.1Obč.zák.možnozásadnedohodnúťlennadobudohodnutejsplatnosti
istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska
posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy
podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24. 07.2014,
sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky
predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti
- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky
vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z
omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať
dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver
je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené
rozhodnutie NS SR z 01. 05 .1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru
patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov
nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V
dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník
povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.13. V kontexte vyššie uvedenej právnej úpravy a výkladu sa odvolací súd nestotožňuje s právnym
názorom súdu prvej inštancie o nároku veriteľa na zaplatenie úrokov len do zosplatnenia úveru.
Arbitrárnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie malo preto za následok aj nesprávnosť
rozhodnutia v zamietajúcej časti žaloby, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 389 písm.
b) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný vyššie uvedeným názorom odvolacieho
súdu vec opätovne preskúma, oboznámi sa aj s obsahom zmluvy a obchodnými podmienkami, vrátane
dojednaní o dôsledkoch vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, posúdi správnosť a dôvodnosť
žalobcom uplatnených nárokov, vyporiadajúc sa s odvolacími námietkami, svoje rozhodnutie zdôvodní
v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím
súdom.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 2 : 1 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.