Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010518
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7916010518.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.

Daniely Mitterpákovej a JUDr. Miroslava Osifa v trestnej veci proti obžalovanému T. J. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
sp. zn. 3T/127/2016 zo dňa 31. 1. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 9. septembra
2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému T. J., nar. XX. 1. XXXX v P., trvale
bytom T. XX

u k l a d á

podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) trest odňatia

slobody vo výmere

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) obžalovanému
ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov rozsudkom sp. zn. 3T/127/2016 zo dňa 31. 1. 2019 uznal obžalovaného T. J.
vinným pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 18.6.2016 v čase okolo 03.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Mazda 6, ev.č. TV 178
CA, po ceste smerom od mesta Kráľovský Chlmec na obec Bačka, kde pri jazde nevenoval dostatočnú

pozornosť vedeniu vozidla a neprispôsobil rýchlosť svojím schopnostiam, pričom náležite nereagoval na
dopravnú značku A - 14 chodci, kde na rovnom úseku cesty mimo obce zachytil pravou prednou časťou
svojho vozidla chodkyňu S. J., idúcu v tom čase po pravej strane vozovky v smere jeho jazdy, kde v
dôsledku tejto zrážky chodkyňa utrpela rozsiahle pomliaždenia až rozdrvenie mozgu pri viacnásobnýchtrieštivýchzlomenináchkostilebečnejklenbyaspodiny,nanásledkyktorýchnamiestedopravnejnehody
podľahla.

Súd mu zato uložil podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm.
j/ Tr. zákona) trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona
určil skúšobnú dobu na 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) uložil
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 25 (dvadsaťpäť)
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že on zavinil

vznik dopravnej nehody, v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu chodkyne poškodenej, lebo podľa jeho názoru,
ktorý má oporu aj v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 235/2018
(strana 99), technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bol primárne nesprávny pohyb
chodkyne po vozovke (bez reflexných prvkov) v časti vozovky mimo krajnice (pri deliacej čiare cesty)
v nočných hodinách o 03:15 hod. za zníženej viditeľnosti, v dôsledku čoho došlo ku kolíznej situácii. V

znaleckom posudku sa uvádza, že nehode by sa dalo zabrániť pri rýchlosti vozidla 43 až 46 km/h, pričom
tento záver bol potvrdený aj znaleckým posudkom znalca Ing. Jána Mandelíka PhD., č. 8/2017, ktorý
dospel k záveru, že dopravnej nehode by mohol zabrániť za predpokladu, ak by viedol vozidlo rýchlosťou
40 až 43 km/h. K vzniku dopravnej nehody došlo tým, že poškodená v rozpore s platnými právnymi
predpismi sa nachádzala v strede cesty chrbtom k smeru osobného motorového vozidla značky MAZDA

a v tejto polohe došlo k stretu motorového vozidla mimo zastavanej časti mesta Kráľovský Chlmec a
na celý dej udalosti mal vplyv objektívne zistený alkohol v krvi poškodenej v rozsahu 2,3 promile, čo
obmedzovalopoškodenúreagovaťnaprichádzajúcemotorovévozidlo,nakoľkosanachádzalavťažkom
stupni opilosti. Znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, aj znalecký posudok znalca Ing.
Jána Mandelíka PhD. zhodne dospel k záveru, že ak motorové vozidlo sa pohybovalo v zastavanej časti

obce pred tabuľou, ktorá označuje koniec obce 50 km za hodinu a malo zapnuté stretávacie svetlá,
nemohol zabrániť tejto dopravnej nehode.

Poukázal nato, že v tomto prípade nie je splnená subjektívna stránka trestného činu formou nevedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. b/ Trestného zákona, keď sa tvrdí v rozsudku, že síce nevedel, že

svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom,
avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol. Má zato, že nielen on,
ale ani iný vodič by nemohol predpokladať to, že mimo zastavanej časti obce v strede cesty za zníženej
viditeľnosti ráno o 03:15 hod. bez reflexných prvkov v stave ťažkej opilosti sa nachádza osoba, ktorá
vôbec nereagovala na prichádzajúce motorové vozidlo. Tieto okolnosti nemohol ani predpokladať, ani

vedieť a hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany chodkyne vyvolalo kolíznu situáciu, ktorej
nemohol zabrániť, preto má za to, že k dopravnej nehode došlo zapríčinením poškodenej. Nestotožňuje
sa ani s tým názorom súdu, že v zastavanej časti obce predtým, ako došiel k tabuli označenej „koniec"
mesta Kráľovský Chlmec, mal povinnosť prepnúť osvetlenie motorového vozidla na diaľkové. Takúto
povinnosť mu neukladá žiaden právny predpis, aby v meste používal diaľkové osvetlenie a preto si

myslí, že ak použil v zastavanej časti obce stretávacie svetlo a osvetlenie vozidla prepol na diaľkové
osvetlenie vtedy, keď minul tabuľu označujúcu „koniec" mesta Kráľovský Chlmec, neporušil žiadnu
povinnosť, ktorú mu mal ukladať platný predpis. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa absentuje
odôvodnenie toho, na základe akého platného právneho predpisu mal povinnosť použiť v zastavanej
časti obce diaľkové svetlá, preto si myslí, že je nenáležité opierať uznanie jeho zavinenia na základe

tejto argumentácie. V samotnom znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline sa uvádza,
že konečné posúdenie tohto prvku techniky jazdy vodiča vozidla Mazda považuje za otázku právnu. V
posudku sa uvádza, že ak nemal povinnosť použiť diaľkové osvetlenie v zastavanej časti obce a keby sa
pohyboval s vozidlom 50 km za hodinu, nemohol by zabrániť tejto dopravnej nehode. Je mu nesmierne
ľúto, že došlo k závažnému následku - k úmrtiu chodkyne, avšak má za to, že túto dopravnú nehodu

nezapríčinil, poškodená vytvorila takú kolíznu situáciu, že k zrážke nemohol zabrániť a túto situáciu
zavinila poškodená hrubým porušením pravidiel cestnej premávky.Má za to, že po vykonaní všetkých dôkazov vo vzájomných súvislostiach nie je možné dospieť k tomu,
že je daná nevedomá nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b/ Tr. zákona na jeho strane a že naplnil
pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Navrhol preto, aby Krajský súd

v Košiciach ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil vo všetkých výrokoch a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.

Po preskúmaní veci na podklade podaného odvolania krajský súd zistil, že okresný súd na hlavnom
pojednávanívykonalrozsiahledokazovanie,vypočulobžalovanéhoT.J.,svedkaS.R.aďalšíchsvedkov,
ktorých výpovede podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku.

Okresný súd vykonal aj znalecké dokazovanie znalcami z odboru dopravy Ing. Dionýzom Szücsom, ako
aj znalcom Ing. Jánom Mandelíkom, PhD. a z dôvodu odlišných záverov v znaleckých posudkoch týchto
znalcov bol do konania pribratý aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na posúdenie
príčin vzniku dopravnej nehody.

Tento procesný postup pri vykonávaní znaleckého dokazovania aj krajský súd vyhodnotil za zákonný a
aj podľa názoru krajského súdu, okresný súd správne a zákonne vychádzal zo záverov Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný ako vodič motorového vozidla
mohol zrážke zabrániť tak, že by v čase, kedy mohol rozpoznať kolíznu situáciu viedol vozidlo rýchlosťou
cca 40 km/hod., resp. ak by vodič viedol vozidlo rýchlosťou do cca 44 km/hod., dokázal by zastaviť

vozidlo pred miestom zrážky. Ústav ďalej zistil, že obžalovaný ako vodič mohol dopravnej nehode
zabrániť aj skoršou reakciou na situáciu, že by po spozorovaní dopravnej značky A14 - Chodci reagoval
rozsvietením diaľkových svetlometov a následne reagoval na chodkyňu brzdením vozidla.

Záver Ústavu k príčine dopravnej nehody bol taký, že vozidlo Mazda, ktoré viedol obžalovaný po ceste

I/79 v čase tesne pred opustením obce, viedol rýchlosťou 61 až 68 km/hod., vozidlo zrýchľoval a vozidlo
pravou prednou časťou narazilo do zadnej časti chodkyne, ktorá sa pohybovala taktiež v jazdnom pruhu
určenom pre smer na Čiernu nad Tisou v koridore vzdialenom od pravého okraja cesty 1,4 až 1,0 m.
Miesto zrážky je miestom, kde končí obec Kráľovský Chlmec, ktoré nie je osvetlené pouličnými lampami
a kde sa nachádzala aj zvislá dopravná značka A14 - Chodci.

Z rozboru dopravnej situácie Ústav ďalej zistil, že ak by obžalovaný jazdil rýchlosťou 50 km/hod. v
mieste, kde mu to pravidlá cestnej premávky určujú v úseku obce a zapol svetlomety skôr, potom moholchodkyňu rozpoznať skôr a mohol brzdením vozidla z rýchlosti 50 km/hod. zastaviť tak, aby nedošlo ku
kontaktu s poškodenou.

Ústav sa ďalej vyjadril aj k pohybu chodkyne - poškodenej, pričom poškodená sa nepohybovala po
krajnici, ale po vozovke.

Záver Ústavu z technického hľadiska k vedeniu motorového vozidla vodičom - obžalovaným bol taký,
že boli identifikované nesprávne prvky techniky jazdy a skutočnosť, že v úseku obce začal akcelerovať

z rýchlosti 50 km/hod. na hodnotu 61 až 68 km/hod., pričom sa pohyboval so stretávajúcimi svetlami
a diaľkové svetlá prepol až v okamihu, kedy rozpoznal chodcov Y. Q. a C. Q. pohybujúcich sa po
krajnici vozovky. Ústav ďalej poukázal na značku A14 - Chodci a na akceleráciu motorového vozidla so
záverom, že vodič - obžalovaný viedol vozidlo v čase pred opúšťaním obce rýchlosťou 61- 68 km/hod.
so zapnutými stretávajúcimi svetlometmi, v dôsledku čoho nedokázal s vozidlom zastaviť pred miestom
zrážky.

Tieto závery Ústavu potvrdil na hlavnom pojednávaní aj znalec Doc. Ing. Pavol Kohút, PhD., ktoré doplnil
aj tým, že vodič musel akcelerovať rýchlosť vozidla skôr ako 5 metrov pred tabuľou ukončenia obce.

Okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania, aj podľa názoru krajského súdu správne a

zákonne vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu vyslovil zákonné a správne závery o vzniku a priebehu
dopravnej nehody.

Okresný súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov a najmä vykonaného znaleckého

dokazovania Ústavom dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu a zákonnému
právnemu posúdeniu skutku, pretože aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný nevenoval
dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a neprispôsobil rýchlosť motorového vozidla daným
podmienkam(kdopravnejnehodedošlookolo03.15hod.)aanináležitenereagovalnadopravnúznačku
A14 - Chodci.

K tomuto správnemu a zákonnému výkladu krajský súd dodáva, že si ho osvojil v celom rozsahu a k
samotným obhajobným námietkam obžalovaného vo vzťahu k prepnutiu na diaľkové svetlá, krajský súd
dodáva :

Z výkladu príslušných ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z., na ktoré poukázal prokurátor už v podanej
obžalobe, ako aj v priebehu konania pred súdom, aj podľa názoru krajského súdu vyplýva, že aj keď je
v obci povolená najvyššia dovolená rýchlosť 50 km/hod., nie vždy a to najmä vzhľadom, napríklad na
poveternostné podmienky, nočnú dobu musí dodržanie tejto rýchlosti byť aj primerané.

V zmysle výkladových pojmov základných povinností vodiča vo vzťahu k rýchlosti vedenia motorového
vozidla jednoznačne vyplýva, že vodič motorového vozidla musí vždy prispôsobiť rýchlosť vozidla stavu
a povahe vozovky, ako aj ďalším skutočnostiam, napríklad poveternostným podmienkam, nočnej dobe a
podobne, aby s vozidlom neohrozoval prípadných ďalších účastníkov cestnej premávky nachádzajúcich
sa na vozovke. Podľa názoru krajského súdu to platí obzvlášť pri umiestnenej dopravnej značke A14

- Chodci, ktorá upozorňuje vodičov na možný výskyt chodcov, čo znamená, že vodič motorového
vozidla musí vždy prispôsobiť rýchlosť vozidla konkrétnym okolnostiam, t. j. stave, povahe vozovky,
poveternostným podmienkam, nočnej dobe a podobne.

Nemožno vysloviť záver, že by povolená rýchlosť v obci 50 km/hod., ako aj značka A14 - Chodci strácala

zmysel a účinnosť v nočnej dobe.

Okresný súd správne a zákonne vyhodnotil spoluzavinenie poškodenej, ktorú podrobne odôvodnil v
napadnutom rozsudku vychádzajúc zo znaleckého dokazovania Ústavu, čo krajský súd vyššie podrobne
rozviedol.

V podrobnostiach krajský súd poukazuje na podrobné a podľa názoru odvolacieho súdu veľmi logické
odôvodnenie viny obžalovaného.Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného oproti právnemu názoru okresného súdu dospel k
záveru, že okresný súd pochybil pri ukladaní druhu a výmery trestu, pretože podľa názoru odvolacieho
súdu mal zohľadniť všetky okolnosti vzniku a priebehu dopravnej nehody, ako aj spoluzavinenie

poškodenej, na ktoré poukázal okresný súd pri uznanej vine a tieto skutočnosti hodnotiť aj pri ukladaní
druhu a výmery trestu obžalovanému.

Krajský súd zhodne so záverom okresného súdu zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr.
zák., pričom priťažujúce okolnosti nezistil.

Z osoby a charakteristiky obžalovaného krajský súd zhodne s názorom okresného súdu mal
preukázané, že obžalovaný viedol a vedie riadny život, nebol doposiaľ súdne trestaný a v obci je
považovaný za inteligentného a seriózneho človeka, pričom na osobu obžalovaného nebola podaná
žiadna sťažnosť.

Povyhodnotenítýchtorozhodnýchskutočnostíasprihliadnutímajnaspoluzavineniepoškodenejkrajský
súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uložil obžalovanému podľa §
149 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 12 mesiacov.

Krajský súd sám rozhodol aj o uložení trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 12 mesiacov oproti uloženému trestu zákazu činnosti zo strany okresného súdu vo výmere 25
mesiacov, pretože krajský súd po vyhodnotení vzniku a priebehu dopravnej nehody, ako aj výrazného
spoluzavinenia poškodenej má zato, že tento trest vo výmere 12 mesiacov je postačujúci a zabezpečí
generálnu, ako aj individuálnu prevenciu v zmysle základných zásad ukladania trestov sledovanú

Trestným zákonom.

Aj keď vo veci nebolo podané odvolanie zo strany poškodeného krajský súd reaguje na vyjadrenie
poškodeného na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. 9. 2019, kde uviedol, že „nikto ho nepoučoval o
jeho právach“, pretože vyjadrenie poškodeného vyhodnotil ako právne irelevantné.

Z trestného spisu a to konkrétne ešte v rámci prípravného konania z č.l. 28 jednoznačne vyplýva, že
poškodený D. J. bol náležitým spôsobom poučený o právach poškodeného a to konkrétne na č.l. 29, kde
poškodený výslovne prehlásil, že poučeniu porozumel, zápisnicu o poučení, ako to vyplýva z trestného
spisu riadne podpísal a vyjadril sa aj, že súhlasí, aby škoda mu bola uhradená zo zákonného poistenia

motorového vozidla, pričom bol poučený aj podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por., kde taktiež sa vyjadril,
že porozumel poučeniu a prípadné nároky v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. si bude nárokovať
mimo trestného konania.

Taktiež zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 287 krajský súd zistil, že poškodený D. J. bol poučený

o právach poškodeného na hlavnom pojednávaní.

Z týchto zistených skutočností krajský súd konštatuje oproti tvrdeniu poškodeného, že nikto ho
nepoučoval o jeho právach, že poškodený bol zákonným spôsobom ako v prípravnom konaní, tak aj na
hlavnom pojednávaní o právach poškodeného poučený a jeho práva mu boli v celom rozsahu v zmysle

príslušných ustanovení Trestného poriadku riadnym spôsobom aj vysvetlené.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.