Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Marek Filo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011187

Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117011187.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom, v trestnej veci obžalovaného T. N., pre prečin
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák., na hlavnom pojednávaní
dňa 29.01.2019

r o z h o d o l :

obžalovaný:

T. N. narodený XX.XX.XXXX v O., bytom W. 1, O.

sa uznáva za vinného, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s O. T. (právoplatne odsúdeným trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 6T/10/2017) v čase asi o 02.20 hod. dňa 12.09.2016
na parkovisku na Radlinského ulici v Trnave, z tam zaparkovaného a neuzamknutého motorového
vozidla zn. J. I., EČ: R z palubnej prístrojovej doky na vodičovej strane odcudzili voľne položený mobilný
telefón zn. LG FLEX 2, čiernej farby, neznámeho IMEI a pánsku koženú peňaženku, čiernej farby,
v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť vo výške 270 Eur, občiansky preukaz, vodičský preukaz a
bankomatová karta Slovenskej sporiteľne, všetko na meno L. I., čím majiteľovi odcudzených vecí L.
I. spôsobili škodu vo výške 545,36 Eur, pričom obžalovaný T. N. bol trestným rozkazom Okresného
súdu v Trnave zo dňa 09.08.2016, sp.zn. 0T/179/2016 právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa

§ 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so
zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia,

teda

spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

čím spáchal

prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

odsudzujePodľa § 212 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 277 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanému T. N. ukladá povinnosť spoločne a nerozdielne s (už
odsúdeným) O. T. nahradiť poškodenému L. I., trvale bytom W., P. škodu vo výške 270 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods.
1 Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. N., výsluchom svedka-poškodeného L.
I. a svedkov: O. T., L. V., T. I., P. W., T. L., T. W. a J. W.. Postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd
oboznámil aj s relevantnými listinnými dôkazmi, najmä so zápisnicou o obmedzení osobnej slobody (č.l.
8-9), odborným vyjadrením (č.l. 159), trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/179/2016,

výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MVSR a odpisom registra trestov obžalovaného N..

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek

rozumnýchpochybnostíkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,
napĺňa všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.a dopustil sa
ho vo forme spolupáchateľstva obžalovaný T. N., ktorý je všeobecne trestne zodpovedným subjektom.

K výroku o vine obžalovaného.

Obžalovaný Irdza svoju vinu na hlavnom pojednávaní popieral. Bránil sa tvrdením, že skutok spáchal

iba O. T., ktorý je narkoman, všetky peniaze prehral na automatoch a potreboval peniaze na jedlo pre
svoju dcéru. Od T. stál asi 7 metrov, keď T. vstúpil do motorového vozidla. Poškodení vtedy T. zbadali v
aute a zakričali na neho na čo T. začal utekať okolo neho a ukradnuté veci - mobilný telefón a peňaženku
mu hodil do rúk. On tieto veci chytil chytil, zľakol sa, urobil s nimi asi 5-6 krokov, odhodil ich na zem a
utiekol preč. Obsah peňaženky neprezeral. V čase spáchania skutku mal na ľavej ruke sadru, pretože

mal zlomenú ruku.

Vychádzajúc z výpovede obžalovaného N. nebolo sporné, že obžalovaný bol na mieste činu spolu s (už
právoplatne odsúdeným) O. T.. Jeho obrana spočívala v podstate v tvrdení, že so skutkom nemá nič
spoločné, pretože ho spáchal iba O. T., ktorý mu ukradnuté veci počas toho ako z miesta činu utekal

hodil a on sám ich následne v podstate bezprostredne na to odhodil pri aute a utiekol preč.

Obhajobnej argumentácii obžalovaného súd neuveril, pretože táto bola bez rozumných pochybností
vyvrátená vykonaným dokazovaním.

V prípravnom konaní obžalovaný, ktorého zápisnica o jeho výpovedi bola prečítaná na hlavnom
pojednávaní na návrh prokurátora postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por., v podstate vypovedal, že dňa
12.09.2016 v čase asi o 02.00 hod. prechádzal s O. T. po P. ulici v Trnave a prechádzali okolo žltej
dodávky zn. J. I., keď ich upozornila skupina chlapov, čo sedela neďaleko dodávky, že aby odtiaľ išli preč.
Následne asi o 02.20 hod. počas toho, ako telefonoval svojej sestre, u ktorej chcel prespať, tak O. T.

išiel k predmetnej dodávke a to asi preto, že si obaja predtým všimli, že dvere na dodávke boli otvorené.
On sám bol asi 2 metre od dodávky, keď O. T. išiel k dodávke a zrazu len videl, ako T. bežal okolo neho a
hodil mu peňaženku čiernej farby a mobilný telefón. On tieto veci chytil a utekal s nimi medzi činžiaky na
Vajanského ulici, aby ho nechytili, pričom si všimol, že za O. T. utekali štyria chlapi. Peňaženku a telefón
odhodil medzi činžiakmi na P. ulici, pričom peňaženku neotváral a nevybral z nej ani žiadne peniaze.Obžalovaný svoju výpoveď učinenú v prípravnom konaní pred súdom poprel s tvrdením, že keď
vypovedal, tak bol unavený, zbitý a policajti na neho vyvíjali nátlak. Dodal, že pravdivá je jeho výpoveď
učinená pred súdom.

Jeho obhajobu však vyvracajú svedkovia L. I., L. V., T. I., T. W. a J. W..

Svedok-poškodený L. I. bol očitým svedkom, že pri motorovom vozidle J. I. stáli pri otvorených dverách
vodiča dve osoby, ktoré sa vrchnou časťou tela nakláňali dovnútra vozidla. Následne po tom, čo na tieto

osoby niekto z jeho kamarátov zakričal, sa tieto osoby rozutekali preč, pričom jeho kamaráti tieto osoby
naháňali a podarilo sa im chytiť O. T.. Z motorového vozidla J. I. mu bola odcudzená peňaženka s
obsahom 270 Eur a mobilný telefón. Peňaženka a telefón sa našli neskôr niekde odhodené, pričom z
peňaženky mu zmizla všetka hotovosť.

Svedok J. W. si pri dodávke J. I. všimol dve osobe, ktoré stáli pri otvorených dverách vodiča, pričom

jedna z týchto osôb bola telom naklonená do vnútra vozidla. Obaja mali na hlavách kapucne a jeden z
nich mal na ruke sadru. Na tieto osoby zakričali, pričom tieto osoby hneď na to začali od auta utekať.
Peňaženka s telefónom sa našli neskôr niekde odhodené.

Svedok T. W. videl pri motorovom vozidle J. I. dvoch mužov, ktorí sa po tom, čo na nich zakričal, z miesta

rozbehli preč. Následne jedného z nich chytili a ten tvrdil, že ukradnuté veci má N.. Druhý muž, ktorý
im utiekol ma na ruke sadru.

Svedok T. I. bol svedkom toho, ako T. W. asi o 02.00 hod. zakričal na niekoho, kto stál pri ich motorovom
vozidle, že „stoj, čo tam chceš“ a následne sa rozbehli za osobou v kapucni, pričom chytili O. T.. Mobilný

telefón a peňaženka sa neskôr našli odhodené.

Svedok L. V. počul, ako niektorí z jeho kamarátov zakričal, že im vykrádajú auto a sám videl pri aute dve
osoby, z ktorých jedna mala ruku v sadre. Jeho kamaráti tieto osoby naháňali a chytili toho, čo nemal
sadru. Nakoľko počul, že L. I. kričal, že mu ukradli telefón, rozhodol sa, že ho bude „prezvánať“. Asi vo

vzdialenosti 150m od ich auta na sídlisku pri podchode našiel I. mobilný telefón a peňaženku.

Svedok P. W. po odstránení rozporov v jeho výpovedi potvrdil, že ako príslušník PMJ KR PZ Trnava
bol spolu s kolegom T. L. vyslaný na P. ulicu v Trnave, kde malo dôjsť k bitke medzi jedným mužom a
skupinou mužov. Na mieste bolo zistené, že bitá osoba bol O. T., pričom podľa vyjadrenia jedného z

prítomných mužov bol Mihok páchateľom, ktorý ukradol z motorového vozidla peňaženku a telefón. T.
bol na mieste zadržaný a prevezený na OO PZ Trnava.

Svedok T. L. po odstránení rozporov v jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď svedka
P. W..

Výpoveď vyššie menovaných svedkov je podporená zápisnicou o zadržaní a obmedzení osobnej
slobody, z ktorej vyplýva, že dňa 12.09.2016 o 02.35 hod. bol podľa § 85 ods. 2 Tr. por. hliadkou PMJ
KR PZ Trnava zadržaný O. T. na Vajanského ulici v Trnave. U zadržaného T. bola vykonaná osobná
prehliadka, pri ktorej u neho neboli nájdené žiadne veci.

Súhrn vykonaného dokazovania bez rozumných pochybností vyvrátil obhajobnú argumentáciu
obžalovaného. Sám obžalovaný nepopieral, že bol na mieste činu a že v čase skutku mal zlomenú
ruku a mal sadru. Svedkovia L. I., L. V., T. W. a J. W. všetci potvrdili, že boli očitými svedkami toho, že
pri otvorených dverách vozidla J. I. videli dve osoby, ktoré sa nakláňali do vnútra vozidla a z ktorých

jedna mala na ruke sadru. Svedkovia teda vyvrátili tvrdenie obžalovaného, že od odsúdeného T. stál
vo vzdialenosti 7 metrov, keď T. vstúpil do vozidla J. I.. Svedok L. V. jednoznačne vyvrátil aj tvrdenie
obžalovaného N., že mobilný telefón a peňaženku vyhodil pri aute bezprostredne na to, čo mu tieto
veci hodil okolo neho utekajúci O. T., keďže mobilný telefón a peňaženku patriace poškodenému L. I.
našiel až vo vzdialenosti okolo 150 metrov od miesta činu. Pozornosti súdu taktiež neušla časť výpovede

obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že počas toho, ako bol prvýkrát pri žltej dodávke J.
I. si spolu s T. všimol, že dvere na dodávke boli otvorené.Procesom dokazovania bolo teda bez akýchkoľvek rozumných pochybností dokázané, že obžalovaný
ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym naplnil všetky
obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., ktorý spáchal

formou spolupáchateľstva s odsúdeným O. T.. V tomto konkrétnom prípade obaja ako spolupáchatelia
svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky prečinu krádeže. Proces dokazovania síce nedáva
súdu možnosť urobiť jednoznačný záver, či peňaženku a mobilný telefón z auta vzal obžalovaný N.
alebo už odsúdený T., avšak pre trestnú zodpovednosť obžalovaného ako spolupáchateľa postačuje
skutkové zistenie, že odcudzené veci mal bezprostredne po skutku v osobnej moci a vyhodil ich až

vo vzdialenosti 150 metrov od miesta činu počas toho, ako z neho unikal s tým, že z peňaženky bola
odcudzená hotovosť vo výške 270 Eur. Vychádzajúc z výpovede svedka-poškodeného L. I. týkajúcej
sa odcudzenej hotovosti (o pravdivosti ktorej nemá súd žiaden dôvodov pochybovať) a odborného
vyjadrenia k hodnote mobilného telefónu LG FLEX 2, čiernej farby (č.l. 159) dospel súd k záveru, že
medzi konaním obžalovaného a následkom v podobe škody na majetku vo výške 545,36 Eur je daný
vzťah príčiny a následku.

Trestným rozkazom Okresného súdu v Trnave zo dňa 09.08.2016, sp.zn. 0T/179/2016, právoplatným
dňa 09.08.2016 bolo obžalovaný N. právoplatne odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil dňa 07.08.2016 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. V danej veci obžalovaný naplnil

všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. a činu sa dopustil
v priebehu 2 rokov od predchádzajúceho právoplatného odsúdenia za krádež, čím naplnil i kvalifikovanú
skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa ods. 3 písm. b) § 212 Tr. zák.

Čo sa týka návrhu prokurátora na prečítanie výpovede obvineného O. T. na hlavnom pojednávaní, tento

súd odmietol s poukazom na skutočnosť, že O. T. bol trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo
dňa 29.06.2017, sp. zn. 6T/10/2017 vo veci právoplatne odsúdený. Právoplatným odsúdením došlo k
zmene procesného postavenia O. T. na svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné
právo a keďže bol vo veci právoplatne odsúdený, odoprel vypovedať. Y. predchádzajúcu výpoveď ako
obvineného nebolo z dôvodu zmeny procesného postavenia možné na hlavnom pojednávaní prečítať.

K výroku o treste.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol
na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe porušenia
objektu chráneného Trestným zákonom, zavinenie vo forme priameho úmyslu, pohnútku, absenciu
poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zák. a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr.

zák., pričom prihliadol u obžalovaného ako spolupáchateľa aj na to, akou mierou jeho konanie prispelo
k spáchaniu trestného činu. Súd neopomenul prihliadnuť aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto smere majú nepochybný význam najmä údaje vyplývajúce z
odpisu jeho registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov MVSR.

Z odpisu registra trestov menovaného vyplýva, že doposiaľ bol 13-krát súdne trestaný pre rôznorodú
úmyselnútrestnúčinnosť,najmämajetkovú.Zvýrazniťjenutnétúskutočnosť,žeprejednávanéhoskutku
sa dopustil jeden mesiac po právoplatnom odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo
dňa 09.08.2016, sp. zn. 0T/179/2016, ktorým bol odsúdený za identickú trestnú činnosť na trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov.

Pri prevahe priťažujúcich okolností súd trestnú sadzbu určenú podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. upravil v
zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. a vzhľadom na výsledky dokazovania vo vzťahu k osobe obžalovaného
pri rešpektovaní všetkých zásad ukladania trestu dospel k záveru, že na obžalovaného, ktorý je
špeciálnym recidivistom so zjavnými sklonmi páchať trestnú činnosť, je na dosiahnutie účelu trestu

- najmä na ochranu spoločnosti pred kriminalitou a nápravu samotného obžalovaného spočívajúcu v
uvedomení si celospoločenskej neprípustnosti svojho konania a jeho negatívnych dôsledkov, potrebné
pôsobiť nepodmienečným trestom vo výmere 2 roky. Trest uložený v takejto výmere súd považuje za
zákonný, spravodlivý a proporcionálny následok konania obžalovaného, na ktorého nápravu zjavnenemali očakávaný vplyv už doposiaľ uložené sankcie v podobe trestov. Počas výkonu dvojročného trestu
budemaťobžalovanýdostatokpríležitostísaskutočnezamyslieťnadsvojimdoterajšímživotomahlavne
jeho ďalším smerovaním v spoločnosti.

Záverom súd dodáva, že už len skutočnosť, že menovaný sa dopustil trestnej činnosti jeden mesiac
po právoplatnom odsúdení za rovnakú trestnú činnosť neodôvodňuje ani len možnosť uvažovať o
prípadnom podmienečnom alebo alternatívnom treste. Vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti v tejto
veci nebránil ani tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže s poukazom na spôsob

spáchania činu, zavinenie, následok a pohnútku vo svetle skutočnosti, že obžalovaný bol v minulosti
opakovane súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť je úplne evidentné, že stupeň závažnosti činu
je vyšší ako nepatrný.

Na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu so
stredným stupňom stráženia tak, ako si to vyžaduje ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany
poškodeného, vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a
zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodeného došlo v príčinnej súvislosti s konaním
obžalovaného, ustálil možnosť uznania nároku poškodeného L. I. vo výške 270 Eur. Vychádzajúc zo

skutočnosti, že trestný čin bol spáchaný spolupáchateľstvom, povinnosť nahradiť spôsobenú škodu súd
obžalovanému N. uložil spoločne a nerozdielne spolu s (už odsúdeným) Tomášom Mihokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.