Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010024
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1118010024.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Vladimíra Buchvalda, v trestnej veci proti obžalovanému Q. W., stíhaného pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I sp. zn. 3T/2/2018 zo dňa 29.11.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05.
decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Q. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/2/2018 zo dňa 29.11.2018 bol
obžalovaný Q. W. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom
skutkovom základe, že dňa 21.01.2017 v čase okolo 02:20 hodine v Bratislave na R. T. v blízkosti

pizzerie „I.“ bezdôvodne fyzicky napadol poškodeného Q. Y. a jeho sestru, poškodenú B. Y. a to tak, že
najskôr zozadu od chrbta pristúpil k poškodenému Q. Y., tohto zozadu udrel zovretou päsťou do oblasti
hlavy, následne poškodeného odtiahol do stredu cesty k električkovému koľajisku, kde sa obžalovaný
tváril, že sa chce s poškodeným rozprávať a keď to poškodený nečakal, udrel poškodeného päsťou
spredu do tváre do lícneho oblúku, následne odišiel smerom na zastávku MHD na S. námestie, kedy
k obžalovanému pristúpila poškodená B. Y., ktorá začala na obžalovaného kričať a nadávať z dôvodu,

že zbil jej brata, kedy obžalovaný chytil poškodenú a zhodil ju na zem, pričom pri páde si zranila zadnú
časť hlavy, následne keď poškodená vstala zo zeme, obžalovaný ju zovretou päsťou udrel do oblasti
nosa a do oblasti oka, čím obžalovaný svojím konaním spôsobil poškodenému Q. Y. zranenia a to
zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny, jarmového oblúka a spodiny očnice vľavo s pomliaždením
výstupu podočnicovej vetvy trojklanného nervu s dobou liečenia do 28 dní so sťažením obvyklého
spôsobu života 7 dní a poškodenej B. Y. obžalovaný spôsobil zranenia a to pomliaždenie okolia pravej

očnice s minimálnym krvácaním pod spojivkou a pomliaždenie záhlavia s dobou liečenia do 7 dní bez
sťaženia obvyklého spôsobu života poškodenej.
Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1
Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1
Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 50 ods. 2, § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v
zákaze používania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Q. W., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho
obhajcu tak, že namieta výrok o vine, pri ktorom sa plne pridržiava záverečnej reči s tým, že rozhodnutie

o vine obžalovaného je výlučne dané odlišným hodnotením vykonaných dôkazov zo strany súdu. Pokiaľ
ide o výrok o treste tak považuje za nutné uviesť, že na rozhodnutie o uložení primeraného obmedzeniaspočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok neboli splnené
podmienky a tento výrok nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd pri ukladaní tohto obmedzenia
vychádzal výlučne z internetovej komunikácie medzi poškodenou a obžalovaným, pričom pokiaľ ide o

obžalovaného tak v priebehu konania nebolo zisťované použitie alkoholických nápojov a už vôbec nie,
že by alkohol alebo iná omamná látka mala mať podstatný vplyv na konanie obžalovaného popísané
v skutku. V tejto časti nebola zohľadnená možnosť, že obžalovaný svoje tvrdenie o väčšej intoxikácii
alkoholom mohol použiť len ako vyviňujúci respektíve ospravedlňujúci argument za exces v správaní.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol o oslobodení

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., alternatívne, ak by odvolací súd dospel k
záveru, že v časti výroku o vine je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne navrhol, aby rozhodol o
zrušení primeraného obmedzenia uloženého vo výroku o treste.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného ako aj poškodených
osôb, ktorí sa na verejné zasadnutie nedostavili, žiadnym spôsobom sa neospravedlnili, pričom o konaní

verejného zasadnutia boli riadne a včas upovedomení.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania
a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby,
alternatívne, aby z výroku o treste vypustil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania alkoholických

nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym
takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie
súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa venoval v prejednávanej trestnej
veci náležitú pozornosť všetkým okolnostiam prípadu, ktoré posudzoval z hľadiska naplnenia objektívnej
ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinov, zo spáchania ktorých uznal obžalovaného
vinným.

Odvolací súd považuje za nepochybne preukázané, a to hlavne zo záverov znaleckého posudku znalca
z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia V.. Q.. X. J., D.., že poškodený Q. Y. utrpel
niekoľko hodín pred ošetrením, t. j. dňa 21.01.2017 zlomeninu prednej steny čeľustnej dutiny, jarmového
oblúka a spodiny očnice vľavo s pomliaždením výstupu pod očnicovej vetvy trojklaného nervu s dobou

liečenia cca 28 dní. Poškodená B. Y. utrpela dňa 21.01.2017 pomliaždenie okolia pravej očnice s
minimálnym krvácaním pod spojivku a pomliaždenie záhlavia s dobou liečenia do 7 dní. Dokumentované
zranenia boli spôsobené jednorazovým a neopakovaným účinkom priameho, tupého a tvrdého násilia
pôsobiaceho priamo na centrálnu časť tváre (okolie očnice) oboch poškodených a u poškodenej B. Y.
aj na oblasť vlasatej časti hlavy v záhlaví. Popísaným zraneniam zodpovedá úder päsťou alebo lakťom,

prípadne kop kolenom do centra tváre poškodenej osoby

Z uvedeného znaleckého posudku možno vyvodiť aj to, že išlo o zranenia poškodených, ktoré boli
čerstvé, t. j. nešlo o zranenia, ktoré by vznikli alebo mohli vzniknúť pred vyššie uvedeným dátumom,
pričom z hľadiska ich mechanizmu vzniku vznikli násilným konaním inej osoby a to údermi päsťou na

oblasť hlavy (tváre) poškodených osôb. Zo znaleckého posudku je zjavná aj skutočnosť, že zranenia,
ktoré utrpeli poškodené osoby nemohli vzniknúť napríklad náhodným pádom poškodených osôb na
zem a podobne, ale boli spôsobené fyzickým útokom zo strany inej osoby. Navyše, znalec pripustil, že
zranenia poškodených mohli byť spôsobené takým spôsobom, ako to popisujú poškodené osoby.Vzhľadom na uvedené dokazovanie, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, aj krajský súd
je názoru, že bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu,

nakoľko poškodené osoby preukázateľne utrpeli zranenia popísané v obžalobnom návrhu s tým, že
mechanizmus vzniku zranení bol znalecky ustálený ako úder päsťou do tváre, či na oblasť hlavy
poškodených osôb. Rovnako tak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že k zraneniu poškodených osôb
došlo dňa 21.01.2017 a boli poškodeným osobám spôsobené inou osobou.

Pokiaľ ide o charakter utrpených zranení, tak odvolací súd je názoru, že zranenie poškodeného Q. Y. je
nutné posúdiť ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., nakoľko poškodený utrpel zranenia,
ktoré si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie ako aj liečenie, počas ktorého mal poškodený nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života. Podstatné sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného
spočívalo v bolestivosti zranenia, zhoršeného dýchania, či opatrnosťou pri nosovej hygiene.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní taktiež bez rozumných pochybností vyplýva, že
osobou,ktorápoškodenéosobyfyzickynapadlanamiesteverejnostiprístupnomaspôsobilaimzranenia
popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku bol práve obžalovaný Q. W..

Poškodený Q. Y. vypovedal, že ešte v podniku TT. sa dostal do verbálneho konfliktu s neznámou osobou,

ktorou nebol obžalovaný a ktorý potom ako opustili predmetný podnik bol k nemu agresívny a poškodený
ho od seba odstrčil. Následne ho zozadu úderom do hlavy napadol obžalovaný. Poškodený potom dostal
úder päsťou do hlavy od obžalovaného. K úderu došlo z ničoho nič, zacítil veľkú bolesť a po odchode z
miesta činu mu začala puchnúť tvár. Na druhý deň mal hlieny plné krvi a jeho oko vyzeralo katastrofálne
a preto išiel na pohotovosť.

Poškodený Q. Y. následne pri vykonávaní rekognície nepochybne označil práve obžalovaného, za
osobu, ktorá ho fyzicky napadla.

Poškodená B. Y. vypovedala, že obžalovaný zozadu napadol poškodeného úderom do hlavy a potom

ho udrel päsťou spredu. Ona kričala a snažila sa ho (obžalovaného) odtiahnuť od poškodeného, pričom
obžalovaného aj poškriabala. Obžalovaný ju potom dvakrát udrel a dvakrát zhodil na zem s tým, že
prvýkrát ju chytil za vlasy a sotil ju na zem, druhýkrát jej dal päsťovku, v dôsledku čoho spadla na temeno
hlavy.

V tomto smere poukazuje krajský súd aj na obsah telekomunikačnej prevádzky medzi poškodenou B. Y.
a obžalovaným, ktorú obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil, a v rámci ktorej obžalovaný uviedol,
že priznáva, že bol kkt, moc si z toho nepamätá, najebaný bol a má dáke problémy a asi možno hľadal
konflikt, ale má ponaučenie. Ďalej uvádza, že nechce pôsobiť ako chudák, ktorý bije ženy a „ja som bil
tvojho brata lebo mi bolo povedané, niekto ho tam bil, ja som len raz a odišiel od neho, ale ty si to videla“.

Poškodená mu na to odpovedá, že „bil si ho ty“.

Z uvedeného obsahu predloženej telekomunikačnej komunikácie je zjavné, že obžalovaný pripustil, že
to bol práve on, kto udrel poškodeného ako aj poškodenú, t. j. nie iná osoba, pričom pripustil, že sa tak
stalo z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu a „potreboval konflikt“.

Krajský súd je názoru, že výpovede poškodených sú vierohodné, nakoľko ich podporuje znalecké
dokazovanie znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia z hľadiska mechanizmu vzniku zranení
ako aj výsledky rekognície a v neposlednom rade aj obsah telekomunikačnej komunikácie medzi
poškodenou a obžalovaným. Už bolo uvedené vyššie, že z predmetného znaleckého dokazovania ako

aj lekárskych správ o zraneniach poškodených osôb je zrejmé, že poškodené osoby skutočne utrpeli
zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tieto zranenia boli čerstvé a vyžadovali
si ošetrenie a následné liečenie. Rovnako tak znalecké dokazovanie potvrdilo, že utrpené zranenie
mohlo reálne vzniknúť údermi päsťou na oblasť hlavy (tváre) poškodených. Poškodený Q. Y. podal
trestné oznámenie na druhý deň po fyzickom napadnutí, následne opoznal obžalovaného ako páchateľa

stíhaného skutku, čo potvrdila aj komunikácia poškodenej s obžalovaným, z ktorej je mimo rozumné
pochybnosti zjavné kto bol páchateľom a aký bol priebeh skutku.Nič z vykonaného dokazovania nenasvedčuje tomu, že by mohol byť priebeh skutkového deja iný než ho
popísali poškodené osoby, ktorých výpovede, a to aj z hľadiska mechanizmu vzniku zranení, potvrdzuje
znalecké dokazovanie, či komunikácia obžalovaného s poškodenou. Napokon, poškodené osoby nemali

žiadny dôvod na to, aby si svoje výpovede vymýšľali a krivo usvedčovali práve obžalovaného, s ktorým
nemali predtým žiadne konflikty a nemali žiadny motív si vymýšľať trestnú činnosť, či vymýšľať si jeho
páchateľa, ak by im zranenia spôsobila iná osoba.

Vzhľadom k uvedenému považuje krajský súd za neprijateľný taký priebeh skutkového deja, ktorí

následne v trestnom konaní uvádzali obžalovaný a svedok J. U., t. j., že poškodeného obžalovaný
neudrel, len sa strkali a až následne, keď poškodený odišiel vyšla z kebabu poškodená, ktorá začala
na neho kričať, potom ho biť a škriabať po tvári. Predmetnú obhajobu obžalovaného hodnotí aj krajský
súd, v zhodne so súdom prvého stupňa, za nedôveryhodnú a motivovanú len snahou vyhnúť sa
zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie voči poškodeným, nakoľko sám obžalovaný sa fakticky
priznal k útoku na poškodených v komunikácii s poškodenou a navyše, jeho verzia priebehu skutkového

deja, ktorú prevzal aj svedok J. U. je nelogická, nakoľko ak by poškodená vyšla von z podniku až
po konflikte obžalovaného s poškodeným, nevidela by ho a ani by nemala žiadny dôvod vystúpiť
na obranu poškodeného škrabaním obžalovaného. Navyše, pokiaľ by obžalovaný nebol páchateľom
stíhanej trestnej činnosti, nemal by žiadny dôvod, aby komunikoval s poškodenou tak, ako to vyplýva
z obsahu ich vzájomnej komunikácie.

Pokiaľ obžalovaný prostredníctvom obhajcu v podanom odvolaní poukazoval na argumentáciu
prednesenú v záverečnej reči, tak na jej obsah podrobne reagoval súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku a to v súlade s logickým hodnotením vykonaných dôkazov, ktorému nie je čo
vytknúť, pričom v rámci odvolacieho konania už žiadne iné (nové) námietky nezazneli.

Súd prvého stupňa teda postupoval správe, keď s poukazom na vyššie uvedené dokazovanie uznal
obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. V tomto smere krajský
súdodkazujenapodrobnéodôvodnenienapadnutéhorozsudku(s.8a9odôvodnenia),ktoréhozávery,z

hľadiskapoužitejprávnejkvalifikácie,siplneosvojujeabeznutnostiichopakovaťnanevpodrobnostiach
odkazuje.

Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní úhrnného trestu, keď primárne vychádzal z trestnej
sadzby závažnejšieho zo zbiehajúcich sa prečinov, t. j. z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 364

ods. 1 Tr. zák. (trestná sadzba v rozpätí až na 3 roky) s tým, že správne zistil u obžalovaného jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním
trestnéhočinuviedolriadnyživotajednupriťažujúcuokolnosťvzmysle§37písm.h)Tr.zák.spočívajúcu
v tom, že sa obžalovaný dopustil stíhaným skutkom viacerých trestných činov. Vzhľadom k uvedenému
nedošlo k zákonnej úprave dolnej alebo hornej hranice trestnej sazdby uvedenej v osobitnej časti

Trestného zákona.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa, že pre nápravu obžalovaného bude
postačovať uloženie prevýchovného podmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej
sadzby (1 rok) so stanovením primeranej skúšobnej doby (24 mesiacov), pretože obžalovaný pred a aj

po spáchaní trestného činu viedol riadny život a je možné dôvodne predpokladať, že z jeho strany išlo len
o mimoriadne vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života. Na strane druhej nebolo však možné
prehliadnuť, že obžalovaný útočil z banálnych dôvodov na iné osoby údermi do oblasti tváre a spôsobil
im rôzne zranenia. Práve preto neprichádzalo do úvahy len uloženie samostatného alternatívneho trestu
(napríklad peňažného trestu).

Dôvodným sa taktiež javí uloženie obmedzenia obžalovanému, ktoré spočíva v zákaze užívať
alkoholické nápoje a iné návykové látky v priebehu skúšobnej doby, nakoľko z výpovede obžalovaného
je zrejmé, že bezprostredne pred spáchaním stíhaného skutku užíval alkoholické nápoje, čo potvrdil aj v
komunikácii s poškodenou, kde zdôraznil, že bol značne pod vplyvom alkoholu ako aj to, že má problémy

a možno hľadal konflikt. Na rozdiel od obhajoby obžalovaného je krajský súd názoru, že z tejto časti
vykonaného dokazovania sa dá ustáliť, že na neprimeranom konaní obžalovaného voči poškodeným
osobám sa podieľalo užívanie alkoholu zo strany obžalovaného a zohralo svoju negatívnu úlohu vspôsobe riešenia konfliktu zo strany obžalovaného. Za takýchto okolností bolo uloženie uvedeného
obmedzenia obžalovanému plne opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.