Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010518
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2019:7916010518.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

31.1.2019 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
T. S z a k a l a , nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom T. XX,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 18.6.2016 v čase okolo 03.15 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky E. 6, ev.č. Q. XXX B., po

ceste smerom od mesta P. B. na obec T., kde pri jazde nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla
a neprispôsobil rýchlosť svojím schopnostiam, pričom náležite nereagoval na dopravnú značku A - 14
chodci, kde na rovnom úseku cesty mimo obce zachytil pravou prednou časťou svojho vozidla chodkyňu
S.J.,idúcuvtomčasepopravejstranevozovkyvsmerejehojazdy,kdevdôsledkutejtozrážkychodkyňa
utrpela rozsiahle pomliaždenia až rozdrvenie mozgu pri viacnásobných trieštivých zlomeninách kosti
lebečnej klenby a spodiny, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody podľahla,
t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) trest
odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) ukladá
obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 25 (dvadsaťpäť)
mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného a svedkov,
prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania, výsluchom znalcov, znaleckými
posudkami a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej

časti rozsudku.

Obžalovaný T. J. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že v meste P. B. sa
pohyboval rýchlosťou 50 km/h, teda dodržiaval predpísanú rýchlosť, a to aj v momente, keď prechádzal
kruhovým objazdom v meste. Asi 5 metrov pred tabuľou označujúcou koniec obce začal zrýchľovať, v

okamihu zrážky s chodkyňou mohol mať rýchlosť 65 km/h až 70 km/h, pričom mal zaradený 4. rýchlostný
stupeň. Počas jazdy P. B. v zastavanej časti mesta mal zapnuté stretávacie svetlá a počas jazdy mimo
zastavanej časti, teda v momente, keď opustil priestor mesta, mal zapnuté diaľkové svetlá. Stretávacie
svetlá na diaľkové prepol hneď, ako minul tabuľu označujúcu koniec obce a uvidel dvoch chodcov. Z
týchto dvoch chodcov jeden kýval, akoby na vozidlo, a v tomto okamihu sa stala dopravná nehoda. V
momente, keď došlo k zrážke s chodkyňou, strhol volant vľavo. Chodkyňa bola na vozovke v tmavom

oblečení a nebolo ju vidieť, čo konkrétne mala oblečené zistil v podstate až po zrážke, keď vozidlo
zastavil a prišiel k nej. Čo sa týka značky A14 - Chodci, ktorá upozorňuje vodiča na zvýšený pohyb
chodcov, túto značku nevidel, keďže značka bola iba pribitá na nejakom telefónnom stĺpe asi 5 až 7
metrov od pravého kraja cesty. Je mu ľúto, čo sa stalo, ale dopravnej nehode nemohol zabrániť.

Svedok - poškodený D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že za nehodu sa mu obžalovaný
neospravedlnil a ďalej nevypovedal. Z jeho výpovede v prípravnom konaní nevyplynuli skutočnosti
podstatné pre posúdenie viny obžalovaného.

Svedok S. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v motorovom vozidle sedel vpredu vedľa vodiča,

počasie v čase nehody bolo dobré a bolo sucho. Počas jazdy mestom P. B. sa obžalovaný pohyboval so
svojim vozidlom rýchlosťou 50 km/h, potom, čo minuli tabuľu označujúcu koniec obce, začal obžalovaný
so svojím vozidlom zrýchľovať. V tomto úseku cesty si všimol ísť peši dvoch chodcov po pravej krajnici
bez reflexných prvkov, zdalo sa mu, že títo chodci majú vypité. Pri ich míňaní sa za nimi ešte otočil, či
ich nepozná a keď sa otočil späť, tak zaregistroval náraz. Chodkyňu vlastne zbadal až v momente, keď

došlo k dopravnej nehode, teda vtedy, keď už padala na čelné sklo. Akou rýchlosťou sa v tomto okamihu
mohlo vozidlo pohybovať nevie, určite však nešli rýchlosťou 70 km/h, keďže k nehode došlo hneď za
značkou označujúcou koniec obce. Presný údaj o rýchlosti v tomto momente neuvádzal ani v prípravnom
konaní, v tomto smere vypovedal len toľko, že keď obžalovaný míňal túto dopravnú značku, tak plynule
zrýchľoval. Obžalovaný s autom už brzdiť nestihol, nakoľko chodkyňa sa pred vozidlom objavila veľmi

náhle a v dôsledku toho už obžalovaný nestihol zareagovať.

Svedok Y. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetný večer trávil so svojim bratrancom C. Q.
a so svojou priateľkou S. J.. Najskôr boli v bare Cafe club v P. B. a následne šli na čerpaciu stanicu kúpiť
cigarety. Keď čerpaciu stanicu opustili, S. J. kráčala vpredu pred nimi, pričom on so svojim bratrancom C.

kráčal za ňou asi 10 až 15 metrov. Po tom, čo okolo nich prešlo nejaké auto, videl, ako to auto zrazilo S..
On ešte na S. kričal, nech si dá pozor, že ide auto, ale to auto ju v tom momente zrazilo. V okamihu zrážky
bola S. na ceste, ktorá vedie z P. B. smerom na M. nad Q., tvárou smerom na M. nad Q.. Nachádzala sa
na pravej strane pravého jazdného pruhu pri krajnici, v strede jazdného pruhu sa určite nenachádzala.
On aj s bratrancom C. šli po pravej strane krajnice a kráčali popri sebe. Jeho bratranec C. vtedy aj

zastal, a to preto, že chcel stopovať. S. vtedy mohla od nich kráčať asi tých 10 až 15 metrov. Po ceste
kráčala tak, že sa nachádzala na vozovke viac ako oni dvaja s C., nemal však pocit, že by chcela prejsť
na druhú stranu cesty. S. po vozovke kráčala normálne, on normálne nekráčal, nakoľko sa potácal. V
ten večer mal vypité, avšak nevie sa vyjadriť koľko. Najskôr popíjali v Q., kde pili z fľaše domácu pálenku
a potom víno a následne v P. B. vypil asi dve vodky. Vypité mala aj S., vypila však menej ako on. K jej

presnej polohe na vozovke v čase nehody sa vyjadriť nevedel.

Z výpovede svedka C. Q. vyplynulo, že v predmetný večer si priateľka jeho bratranca Y. Q. išla na
čerpaciustanicukúpiťkrabičkucigariet. Potom,keďsazčerpacejstanicevrátila,vyfajčilajednucigaretu
a začala kráčať smerom von z P. B. v smere na M. nad Q. a on spolu so svojím bratrancom išli za

ňou s odstupom asi 10 metrov. S. vtedy kráčala tak, že šla v pravom jazdnom pruhu, v ktorom jazdia
autá, pričom sa nachádzala bližšie k stredovej deliacej čiare. On vtedy stopoval, keďže chcel zastaviť
nejaké auto, aby ich zviezlo, takže náraz vozidla obžalovaného do S. nevidel, pretože sa vtedy pozeral
inde, tento náraz teda iba počul. Podľa jeho názoru mohlo ísť vozidlo obžalovaného v okamihu, keď ichmíňalo, takých 60 až 70 km/h. Jeho bratranec Y. Q. mal niečo vypité, aj sa potácal po ceste hore-dolu,
ale on bol vtedy triezvy, pretože nič nepil, nakoľko mal vtedy iba 16 rokov. Aj S. J. bola trochu opitá a
po ceste sa trocha potácala.

Z výpovede svedka I. P. súd zistil, že v motorovom vozidle obžalovaného sedel vzadu. Na tachometer
nevidel, a preto sa nevedel vyjadriť, akou rýchlosťou mohol ísť obžalovaný na kruhovom objazde v P.
Chlmci. H. neho však obžalovaný išiel na kruhovom objazde pomaly. V momente, keď sa s motorovým
vozidlom dostali na koniec obce, obžalovaný už svojím vozidlom zrýchľoval a keď s vozidlom prechádzali

okolo tabule označujúcej koniec obce, mohol ísť obžalovaný rýchlosťou asi tak 60 km/h. Na polícii síce
uvádzal, že obžalovaný šiel rýchlosťou 60 až 70 km/h, avšak nevie sa vyjadriť, či to bolo 60 alebo 60
až 70 km/h. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že v momente, keď pozeral cez pravé okno vonku, začul
silný náraz a počul výkrik spolujazdca, že zrazili človeka. V ktorej časti vozovky došlo k nárazu do S. J.
sa vyjadriť nevedel, s motorovým vozidlom sa však vtedy určite nachádzali v pravom jazdnom pruhu.
Ešte predtým z motorového vozidla videl, že v diaľke niekto kráča, jednalo sa o dve osoby, ktoré sa

nachádzali na kraji cesty, s motorovým vozidlom sa k týmto osobám približovali a potom si pamätal už
len to, že počul nejaký náraz. Osobu, ktorú zrazili, teda nevidel, počul iba náraz.

Z prečítaných výpovedí svedkov O.. D. W. a Bc. S. R. súd nezistil skutočnosti dôležité pre predmetné
trestné konanie, keďže menovaní neboli priamymi svedkami dopravnej nehody.

Rozsah zranení poškodenej S. J., ktoré utrpela pri dopravnej nehode, je zrejmý zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. U menovanej išlo o násilnú smrť - rozsiahle pomliaždenie až
rozdrvenie mozgu pri viacnásobných trieštivých zlomeninách kostí lebečnej klenby a spodiny, pričom jej
smrti sa nedalo zabrániť ani včasnou a odbornou lekárskou pomocou. V čase nehody sa poškodená

nachádzala v ťažkom stupni opilosti (2,30 promile etylalkoholu v krvi).

V prejednávanej veci boli znalcami z odboru cestnej dopravy, resp. znaleckým ústavom (Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline), podané celkovo tri znalecké posudky, z ktorých
vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Zo záverov znaleckého posudku znalca O.. C. J. vyplynulo, že na začiatku nehodového deja bola
rýchlosť osobného motorového vozidla E. 93 km/h a nárazová rýchlosť v čase zrážky s chodkyňou 93
km/h. Jazda vodiča, obžalovaného T. J., nebola z technického hľadiska podľa znalca prijateľná, pričom
chodkyňa S. J. nevytvorila vodičovi vozidla náhlu a neočakávanú prekážku vzhľadom na podmienky

a okolnosti dopravnej nehody. Technickou príčinou dopravnej nehody bola podľa znalca nesprávna
technika jazdy obžalovaného, čo pramenilo z nedôslednej kontroly situácie v doprave a neprimeranej
rýchlosti vzhľadom na nevenovanie sa dopravnej značke A 14 - Chodci.

Na záveroch svojho znaleckého posudku znalec zotrval aj na hlavnom pojednávaní, kde dodal, že k

vypočítanej rýchlosti dospel na základe analýzy predložených dôkazov, skutočností zistených na mieste
dopravnej nehody, kde bol aj osobne a simuláciou priebehu dopravnej nehody simulačným programom.
Vychádzalpritomzdvochzákladnýchfaktorov,atozpostaveniavozidlapočasnárazuakonečnejpolohy
chodkyne, zohľadnená bola aj poloha črepín po dopravnej nehode. Znalec ďalej uviedol, že tvrdenie
obžalovaného, že pred zrážkou strhol volant doľava, je z technického hľadiska prijateľné, aj simuláciou

a stopami na mieste nehody bolo preukázané, že to tak bolo. Tomu nasvedčuje aj poškodenie vozidla
a úlomky črepín zo skiel, ktoré boli roztrúsené na ľavej strane vozovky. To znamená, že sila nebola
vedená kolmo, ale sa rozkladala na dve zložky, tá menšia zložka spôsobila, že črepiny sa dostali na
ľavú stranu vozovky. Časť výpovede obžalovaného, kde tvrdil, že svetlá zo stretávacích na diaľkové
prepol až po míňaní dopravnej značky „koniec obce“, je z technického hľadiska neprijateľná z časového

dôvodu. Pri spočítaní reakčných časov tam vychádza 2,5 sekundy, a to je dosť dlhá doba na to, aby
vozidlo prešlo určitú vzdialenosť. V prvotnej výpovedi obžalovaný uvádzal, že išiel rýchlosťou 40 km/
h a potom to zmenil na 60 km/h a podľa výpočtov to bolo 90 km/h a vzhľadom na to, že prepol svetlá
podľa prevedenej simulácie pred dopravnou značkou “koniec obce“ a jeho oči sa adaptovali k vzniknutej
situácii a zareagoval, že niekto je na ceste, tak to riešil tak, že chcel chodca obísť doľava, čo nestihol.

Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne upresniť, kde presne sa nachádzali dvaja chodci, z
ktorých jeden mával na prechádzajúce vozidlo, nie je možné jednoznačne určiť, či obžalovaný ako vodič
mohol vidieť poškodenú S. J.. Pokiaľ by mal zapnuté iba tlmené svetlá, tak ju vidieť nemohol, pokiaľ by
mal zapnuté diaľkové svetlá, tak ju vidieť mohol.Oproti tomu zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Jána Mandelíka PhD. (znalecký posudok
predložil obžalovaný v konaní pred súdom) vyplýva, že osobné motorové vozidlo zn. E. 6, ktoré viedol

obžalovaný, sa v čase 1,3 až 1,4 sekundy pred zrážkou pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere
jazdy jeho prednou stranou vo vzdialenosti 15 - 17 metrov pred dopravnou značkou „Koniec obce“, a
to rýchlosťou 64 - 66 km/h, pričom nie je možné vylúčiť, že v tomto čase alebo bezprostredne predtým
vodič prepol na diaľkové svetlomety a následne začal reagovať na pohyb chodcov nachádzajúcich sa pri
dopravnej značke „Koniec obce“ (prvá reakcia vodiča), z ktorých bol jeden otočený smerom do vozovky

a mával rukami. V priebehu reakcie vodiča prešlo vozidlo dráhu 15 - 16 metrov, pričom bolo zrýchľované
a následne vodič začal vo vzdialenosti 11 - 12 metrov reagovať na pohyb chodkyne do jazdného koridoru
vozidla (druhá reakcia vodiča) a po čase 0,5 až 0,6 s došlo k zrážke. V čase zrážky s chodkyňou sa
vozidlo pohybovalo v pravom jazdnom pruhu v smere jeho jazdy, jeho prednou stranou vo vzdialenosti
9 metrov za dopravnou značkou „Koniec obce“, jeho pravou stranou vo vzdialenosti 0,6 - 1,0 m od
stredovej deliacej čiary. Vozidlo sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou 72,0 - 76,0 km/h, pohybovalo

sa priamo a následne po zrážke bolo nenáhlo spomaľované a smerovo vedené k pravej strane vozovky
na dráhe 82,0 - 84,0 m až do jeho zastavenia v zameranej konečnej polohe. Chodkyňa S. J. sa v čase
1,3 - 1,4 s pred zrážkou pohybovala vo vozovke najmenej 1,8 m od pravého okraja vozovky, pričom
ak sa pohybovala v tomto čase rýchlosťou 2,1 - 2,3 m/s, tak sa nachádzala vo vzdialenosti 2,6 - 2,8
m pred jej polohou v čase zrážky. Nie je možné vylúčiť, že na pohyb vozidla reagovala (na osvetlenie

diaľkovými svetlami), nakoľko je pravdepodobné, že zmenila smer pohybu do ľavej strany a následne
došlo k zrážke. V čase zrážky sa chodkyňa pohybovala na vozovke z pravej strany do ľavej strany
vzhľadom k smeru pohybu vozidla vo vzdialenosti 1,8 - 2,2 m vpravo od stredovej čiary, t.j. 2,2 - 2,4 m
od pravej vodiacej čiary. Pohyb chodkyne smeroval šikmo do ľavej strany pod uhlom 20 - 30 stupňov
vzhľadom k stredovej čiare. V čase zrážky sa chodkyňa pohybovala rýchlosťou 2,1 - 2,3 m/s (7,6 - 8,3

km/h), čo je subjektívne pre jej vekovú kategóriu rýchla chôdza.

Techniku jazdy, ktorou sa v nehodovom úseku vozovky pohyboval so svojím vozidlom obžalovaný,
znalec hodnotí po stránke technickej ako nesprávnu, pričom za jej nesprávny prvok pokladá rýchlosť
jazdy na začiatku nehodového deja (viac ako 50 km/h), ale uvedený nesprávny prvok techniky jazdy

obžalovaného nepokladá znalec z hľadiska technického za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej
nehody. Techniku pohybu, ktorou sa pohybovala v nehodovom úseku vozovky chodkyňa S. J. hodnotí
znalec po stránke technickej ako nesprávnu, za jej nesprávny prvok pokladá skutočnosť, že chodkyňa
sa pohybovala približne v strede jazdného pruhu otočená chrbtom k prichádzajúcemu vozidlu. Podľa
znalca by vodič T. J. mal možnosť za daných okolností zabrániť zrážke bez zmeny smeru pohybu vozidla

jeho včasným zastavením, ak by sa na začiatku jeho prvej reakcie a aj na začiatku jeho druhej reakcie
pohyboval rýchlosťou maximálne 40 km/h (bez zohľadnenia času potrebného pre zmenu smeru pohľadu
do pravej strany na pohľad priamo dopredu). Uvedené zabránenie platí aj pre zabránenie skoršou
reakciou vodiča, nakoľko vodič pri výjazde zo svetelného poľa verejného osvetlenia nemal po stránke
technickej možnosť rozpoznať pohyb chodcov - títo sa nachádzali za svetelným poľom. S najväčšou

pravdepodobnosťou mal obžalovaný za daných okolností možnosť zrážke zabrániť tým spôsobom, že
by sa v začiatku jeho prvej a na začiatku jeho druhej reakcie pohyboval so svojím vozidlom rýchlosťou
maximálne 43 km/h a ak by následne svoje vozidlo intenzívne brzdil. Týmto spôsobom by spomalil pohyb
vozidla tak, že by chodkyňa stihla prejsť pred vozidlom (v prípade, ak by pokračovala v pohybe smerom
do ľavej strany bez zmeny rýchlosti chôdze) bez toho, že by došlo k zrážke. Je možné predpokladať, že

chodkyňa S. J. mala možnosť zabrániť zrážke tak, že by sa nepohybovala asi v strede jazdného pruhu
aleboakbyvčaszastavilasvojpohybpredvstúpenímdojazdnéhokoridoruvozidla,čoajmohlavykonať,
vrátane korekcie svojej polohy vo vozovke, nakoľko mala po stránke technickej možnosť včas rozpoznať
a predvídať, že vozidlo E. sa približuje, a že vzhľadom k jej polohe vo vozovke vzniká kolízna situácia.
Chodkyňa mala za danej situácie možnosť zmeniť včas smer chôdze do pravej strany a tým uvoľniť

jazdný koridor vozidla, k čomu mala po stránke technickej plnú možnosť, ako aj mala možnosť rozpoznať
a predvídať, že vozidlo E. sa približuje, a že vytvára svojou polohou a pohybom kolíznu situáciu.

Nahlavnompojednávaníznalecuviedol,ževzhľadomnadoplnenievýpovedeobžalovanéhonahlavnom
pojednávaní, podľa ktorej obžalovaný zmenil smer jazdy približne v čase zrážky, resp. bezprostredne

pred nehodou a vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca Ing. Szücsa, má pochybnosť o
niektorých záveroch svojho znaleckého posudku v tom zmysle, že ak by vodič stihol na dráhe 30 metrov
dva razy reagovať a ešte aj možno zmeniť smer, musela byť jeho rýchlosť nižšia a na základe toho sa
prikláňa skôr k určeniu nárazovej rýchlosti podľa dĺžky poľa črepín, kde podľa tejto dĺžky by nárazovárýchlosť bola 57,6 až 61,2 km/h. Čo sa týka výsledkov zrážky, rýchlosti vypočítané v zmysle znaleckého
posudku(72-76km/h)pokladázamaximálneaskôrvyššie,nežzodpovedajúuvedenýmskutočnostiam.
Z tohto dôvodu pokladá za maximálnu rýchlosť na základe známych údajov rýchlosť 72 až 73 km/h.

Čo sa týka polohy chodkyne pred zrážkou, podľa deformácie a s prihliadnutím na absenciu zlomeniny
nôh a vykonaný výpočet dospel k tomu, že chodkyňa bola mierne natočená doľava, mala pravú nohu
dozadu, čo smerovalo k takému zarotovaniu, že mala udretú hlavu na čelné sklo a na stĺpik, kde došlo k
poraneniu pravej časti hlavy, pravých rebier a pravého ramena. Chodkyňa mala použiť vozovku v súlade
so zásadami bezpečného používania vozovky a v súlade s platnou legislatívou. Teda mala povinnosť

využiť priestor mimo vozovky, mimo jazdných pruhov a ak chcela vstúpiť do vozovky, mala sa presvedčiť,
či to môže uskutočniť bez všeobecného nebezpečenstva. Po technickej stránke sa z jej strany jednalo
o nesprávny prístup používania vozovky.

Z výpovede znalca ďalej vyplynulo, že obžalovaný nemal čas reagovať na značku A14 - Chodci, aj
keby ju videl. Ak sa v nehodovom úseku nachádzala predmetná dopravná značka mimo zorného poľa

vodiča, bola tam ďalšia značka označujúca koniec obce, nachádzali sa tam dvaja chodci v blízkosti
druhej značky, ďalších 10 metrov chodkyňa, nie je preto podľa neho možné chcieť po technickej stránke
po vodičovi idúcom rýchlosťou 20 m/s, aby reagoval na všetky podnety. Technika jazdy vodiča podľa
znalca neodporovala daným okolnostiam ako aj skutočnostiam, ktoré mal v danom čase na danom
mieste po stránke technickej možnosť rozpoznať a predvídať, teda jeho jazda nebola v rozpore s ničím,

čo by vedel ovplyvniť, z tohto dôvodu znalec nepokladá techniku jazdy obžalovaného za bezprostrednú
príčinu vzniku dopravnej nehody. Vodič pri zohľadnení času jeho prvej reakcie a miesta začiatku druhej
reakcie by zrážke zabránil, ak by sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou maximálne 43 km/h. Ak by bola
do úvahy vzatá celá dráha pohybu, t.j. prvá a druhá reakcia, tak by vodič zabránil nehode pri rýchlosti
40 km/h.

Z dôvodu odlišných záverov znaleckých posudkov Ing. Dionýza Szűcsa a Ing. Jána Mandelíka PhD.
bol do konania pribratý aj Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, z ktorého posudku je
zrejmé, že vodič vozidla E. (obžalovaný) mohol zrážke zabrániť tak, že by v čase, kedy mohol rozpoznať
kolíznu situáciu, viedol vozidlo rýchlosťou do cca 46 km/h (v takom prípade by došlo k vyrovnaniu

rýchlosti vozidla a chodkyne za predpokladu, že by sa chodkyňa stále pohybovala rýchlosťou 4 km/h),
resp. ak by vodič viedol vozidlo rýchlosťou do cca 44 km/h, dokázal by zastaviť vozidlo pred miestom
zrážky. Vodič by dopravnej nehode dokázal zabrániť aj skoršou reakciou na situáciu, za predpokladu,
že by po spozorovaní dopravnej značky A14 - Chodci reagoval rozsvietením diaľkových svetlometov a
následne reagoval na chodkyňu brzdením vozidla. K dopravnej nehode podľa znaleckého ústavu došlo

tak, že vozidlo E., ktoré viedol vodič po ceste I/79 smerom na M. nad Q. jazdným pruhom určeným pre
tento smer jazdy v čase tesne pred opustením obce rýchlosťou 61 až 68 km/h a vozidlo zrýchľoval,
narazilo pravou prednou časťou do zadnej časti chodkyne, ktorá sa pohybovala taktiež v jazdnom
pruhu určenom pre smer na M. nad Q. v koridore vzdialenom od pravého okraja cesty 1,4 až 1,0 m.
Miesto zrážky sa nachádza v jazdnom pruhu vozidla Mazda približne 18,8 až 23,8 m za základným

bodom merania. V priečnom smere sa miesto zrážky nachádza 1,4 až 2,0 m vľavo od pravého okraja
vozovky z pohľadu jazdy vozidla, teda v jazdnom pruhu vozidla E.. Ide o miesto, kde končí obec P. B.,
ktoré nie je osvetlené pouličnými lampami a kde sa nachádza aj zvislá dopravná značka A14 - Chodci.
Vodič rozpoznal chodkyňu v čase 1,5 až 1,7 s pred zrážkou, kedy sa chodkyňa nachádzala 27,5 m
pred vozidlom E.. Uvedený začiatok reakcie na situáciu bol včasný za predpokladu, že vodič jazdil na

stretávacích svetlometoch a tieto prepol na diaľkové svetlomety v čase 1,5 až 1,7 s pred zrážkou. Ak
by však vodič prepol svetlomety skôr a jazdil rýchlosťou 50 km/h v mieste, kde mu to pravidlá cestnej
premávky určujú (v úseku obce), potom mohol chodkyňu rozpoznať skôr a mohol brzdením vozidla z
rýchlosti 50 km/h zastaviť tak, aby nedošlo ku kontaktu s chodkyňou. Ak by vodič jazdil rýchlosťou 50
km/h a rozpoznal chodkyňu na vzdialenosť 27,5 m pred vozidlom, tak už nemal možnosť z rýchlosti

50 km/h dopravnej nehode zabrániť. V takomto prípade by narazil do chodkyne rýchlosťou 29 km/h. V
prípade, ak vodič rozpoznal chodkyňu na vzdialenosť 27,5 m by vodič nehode zabránil tak, že by v čase
reakcie viedol vozidlo rýchlosťou 44 km/h (v takomto prípade by zastavil pred miestom zrážky) až 46
km/h (v takomto prípade by chodkyňa stihla opustiť koridor vozidla a k nehode by nedošlo).

Znalecký ústav ďalej zistil, že v prípade chodkyne boli zistené prvky, ktoré boli v rozpore s technickým
výkladom pravidiel cestnej premávky. Chodkyňa sa pohybovala mimo obce za zníženej viditeľnosti bez
reflexných prvkov, v dôsledku čoho vodič nedokázal chodkyňu rozpoznať skôr, čo znemožnilo zabrániť
dopravnej nehode pri jeho technike jazdy, ktorá však nebola správna. Chodkyňa tým, že nemala nasebe žiadne reflexné prvky a nepohybovala sa po krajnici, ale vo vozovke, vytvárala kolíznu situáciu, a
to aj pre vodičov, ktorí by sa pohybovali správnou technikou jazdy. Chodkyňa mala technickú možnosť
spozorovať osvetlenie vozovky od prichádzajúceho vozidla a mohla uskutočniť priečne premiestnenia

smerom ku krajnici - v takomto prípade by došlo k zabráneniu dopravnej nehody zo strany chodkyne.
Nesprávny spôsob pohybu chodkyne po vozovke je teda prvkom technickej príčiny dopravnej nehody,
ktorý jednak vyvolal kolíznu situáciu, ale tiež jej znemožnil zabrániť dopravnej nehode. V technike
jazdy vodiča boli identifikované nesprávne prvky techniky jazdy, a to skutočnosť, že v úseku obce
začal akcelerovať z rýchlosti 50 km/h na hodnotu 61 až 68 km/h, pričom sa pohyboval s rozsvietenými

stretávacími svetlami a diaľkové svetlá prepol až v okamihu, kedy rozpoznal chodcov (I. Q. a C. Q.)
pohybujúcich sa po krajnici. Podľa názoru spracovateľov znaleckého posudku mal vodič po rozpoznaní
dopravnej značky A14 - Chodci prepnúť stretávacie svetlá na diaľkové, teda mal ich prepnúť skôr,
ako to uskutočnil počas nehodového deja. Uvedené platí zvlášť za okolností, kedy vodič mal ešte v
úseku obce začať akcelerovať. Z opisu nehodového deja jednotlivými účastníkmi a svedkami pri tom
nevyplýva, že by počas nehodového deja nastali okolnosti, ktoré by neumožňovali vodičovi vozidla E.

jazdiť s rozsvietenými diaľkovými svetlami. Dopravné značenie A14 - Chodci mohol vodič rozpoznať
v čase 3,3 až 4,0 s pred zrážkou, kedy sa ešte pohyboval v obci. Ak by sa v tomto čase rozhodol
prepnúť stretávacie svetlomety na diaľkové, dokázal by spozorovať chodkyňu skôr a za predpokladu
jazdyrýchlosťou50km/h(maximálnadovolenárýchlosťvobci)bydokázalbrzdenímvozidlozastaviťtak,
aby nedošlo ku kontaktu s chodkyňou. V tomto prípade sa tento prvok v technike jazdy vodiča vozidla

E. podieľal na znemožnení zabránenia vzniku dopravnej nehody. Vodič viedol vozidlo v čase tesne pred
opúšťaním obce rýchlosťou 61 až 68 km/h so zapnutými stretávacími svetlometmi, v dôsledku čoho
nedokázal s vozidlom zastaviť pred miestom zrážky. V tomto prípade nesprávna technika jazdy vodiča
vozidla E. znemožnila odvrátiť kolíznu situáciu vyvolanú nesprávnym konaním chodkyne.

S ohľadom na uvedené je teda podľa znaleckého ústavu možné konštatovať, že technickou príčinou
vzniku predmetnej dopravnej nehody bol primárne nesprávny pohyb chodkyne po vozovke (bez
reflexných prvkov, v časti vozovky - mimo krajnice a za zníženej viditeľnosti) v dôsledku ktorého došlo k
vzniku kolíznej situácie. Na vznik, priebeh a tiež na následky predmetnej dopravnej nehody mala vplyv
aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla E., ktorá spočívala v tom, že vodič akceleroval v úseku tesne

pred ukončením obce z rýchlosti 50 km/h na rýchlosť 61 až 68 km/h (ktorú vozidlo dosiahlo v čase pri
opúšťaní obce, a to pri jazde s rozsvietenými stretávacími svetlami, kde bol vodič dopravnou značkou
A14-Chodciupozornenýnamožnývýskytchodcov).Vdôsledkuuvedenejtechnikyjazdysivodičnavodil
také podmienky, pri ktorých už nemohol odvrátiť kolíznu situáciu (a následne ani dopravnú nehodu),
ktorá bola vyvolaná nesprávnym pohybom chodkyne. Ak by však vodič jazdil rýchlosťou 50 km/h, a to až

po miesto ukončenia obce (teda po okamih jeho začiatku reakcie) a po rozpoznaní značky A14 - Chodci
by prepol stretávacie svetlá na diaľkové, nastali by podmienky, pri ktorých by vodič dopravnú nehodu
správnou technikou jazdy mohol odvrátiť, a to nezávisle na nesprávnom pohybe chodkyne vo vozovke.
Technika jazdy vodiča bola vyhodnotená vo vzťahu k predpokladu, že vodič mal jazdiť s rozsvietenými
diaľkovými svetlami, a to od okamihu, kedy mohol rozpoznať značku A14 - Chodci a mohol následne

prepnúť osvetlenie na diaľkové svetlá. Z technického hľadiska však možno konštatovať, že ak vodič
vozidla E. za uvedených okolností mal rozsvietiť diaľkové svetlá už v okamihu, kedy mohol rozpoznať
dopravnú značku A14 - Chodci, potom prvkom technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody bola
aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla E. (skutočnosť, že akceleroval z rýchlosti 50 km/h v úseku
tesne pred ukončením obce a jazdil s rozsvietenými stretávacími svetlami). V takomto prípade sa jedná

o prvok nehodového deja, ktorý vodičovi znemožnil dopravnej nehode zabrániť.

Zástupca znaleckého ústavu, doc. Ing. Pavol Kohút, PhD., sa na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu
odvolal na vyššie uvedené závery znaleckého posudku a ďalej dodal, že v prípade dopravnej značky A14
- Chodci sa jedná o dopravnú značku, ktorá upozorňuje vodiča na možný výskyt chodcov na vozovke.

Dopravné značky sú pri tom vyhotovené z takého povrchového materiálu, ktorý odráža dopadajúce
svetlo a takýto objekt je možné rozpoznať podstatne skôr, ako ostatné objekty, ktoré nemajú takýto
špeciálny reflexný povrch, preto vodič mal technickú možnosť rozpoznať túto značku minimálne za
časový úsek 3,3-4 sekundy pred zrážkou. Čiže značku upozorňujúcu vodiča na možnosť výskytu
chodcov mal možnosť vidieť o nejaký časový úsek skôr. Čo sa týka ďalšieho konania vodiča od okamihu

rozpoznania tejto značky a správnosti tohto konania, tak ide o otázku týkajúcu sa predvídavosti, pričom
otázka predvídavosti a jej konečné riešenie je otázkou právnou. Ako riešitelia znaleckého posudku
však zastávajú názor, že v danom prípade bolo technicky správne a opodstatnené pri podmienkach,
kedy vodič začal akcelerovať v oblasti ukončenia obce nad rýchlosť 50 km/h, kde v danom úseku sanenachádzalo pouličné osvetlenie, za týchto podmienok použiť diaľkové svetlá, ktoré umožňujú vodičovi
vidieť prípadných chodcov na väčšiu vzdialenosť.

Vo vzťahu k zrýchľovaniu motorového vozidla obžalovaného uviedol, že na vzdialenosť 5 metrov by
vozidlo nemohlo zvýšiť rýchlosť z 50 km/h na hodnotu nárazovej rýchlosti, ktorá bola stanovená na 65
km/h - 70 km/h. Z uvedeného vyplýva, že vodič musel akcelerovať skôr ako 5 metrov pred tabuľou
ukončenia obce. Okamih, kedy mohol vodič zrýchľovať z 50 km/h je zobrazený na strane 61 posudku
(obrázok 20) a z tohto vyplýva, že približná vzdialenosť vozidla od tabule ukončenia obce je cca 20,8

metrov, pričom po okamih zrážky ostáva uplynúť približne 2,7 sekundy. Je to teda okamih, kedy začal
vodič akcelerovať. K tomuto záveru dospeli na základe toho, že bola vypočítaná nárazová rýchlosť
vozidla do chodkyne v rozpätí 65-70 km/h a na základe toho, že vodič uvádzal, že akcelerovať začal z
rýchlosti 50 km/h, ako aj na základe obvyklých parametrov zrýchlenia daného vozidla, ktoré je možné
technicky vypočítať, kde vodič danú akceleráciu začal vykonávať. Čo sa týka rýchlosti vozidla E., pri
výpočte zohľadňovali viaceré okolnosti, a to jednak závislosť nárazovej rýchlosti, odhodenie tela chodca,

závislosť nárazovej rýchlosti na odhodenie úlomkov, ďalej závislosť nárazovej rýchlosti na rozsahu
poranení a tiež závislosť nárazovej rýchlosti na rozsahu poškodenia. Zo všetkých týchto vstupných
údajov ustálili najpravdepodobnejší interval nárazovej rýchlosti, pričom každá z týchto závislostí má
svoje špecifiká a svoju presnosť, najnižšiu presnosť má metodika použitia závislosti odhodenia úlomkov,
ktorú použili znalci predtým, pričom nezohľadnili všetky ostatné použiteľné závislosti. Rýchlosť 93 km/

h ako nárazová pri tom technicky nekorešponduje s rozsahom poškodenia vozidla ani s odhodením
chodkyne, tam došlo k dosť značnej nepresnosti zo strany znalca (Ing. Szücsa). Čo sa týka závislosti
medzi rýchlosťou motorového vozidla a rozsahom zranení pri zrážke s chodcom, tak jednoznačne sa
jedná o závislosť v tom smere, že čím je nárazová rýchlosť nižšia, tým je silové pôsobenie na telo chodca
nižšie, pravdepodobnosť vzniku závažných poranení klesá, pričom v prípade, že sa nejedná o staršiu

osobu, ako to bolo v predmetnom prípade, tak pri nárazovej rýchlosti cca 29 km/h spravidla nevznikajú
také poranenia, ktoré by mali charakter závažných poranení, ale skôr menej závažné poranenia.
Pravdepodobnosť toho, že by pri rýchlosti 29 km/h došlo k usmrteniu poškodenej je zanedbateľná,
minimálna. K usmrteniu v takejto rýchlosti dochádza vtedy, keď dôjde k vzniku špecifickej okolnosti,
napríklad dôjde k nárazu hlavy chodkyne na tvrdú časť vozidla, čo je napríklad stĺpik, čo však nebol

tento prípad, alebo dôjde k nejakému špecifickému dopadu na vozovku u osoby, ktorá má veľmi znížené
biomechanické vlastnosti z hľadiska odolnosti hlavy voči nárazom, čo sa však vyskytuje najmä u starších
osôb.

Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to záznamom z dopravnej nehody,

zápisnicouzmiestadopravnejnehody,plánikomsdopravnounehodoua súvisiacoufotodokumentáciou,
zápismi o dychových skúškach (z nich vyplýva, že v čase nehody obžalovaný nemal požité alkoholické
nápoje), evidenčnou kartou vodiča ako aj oznámením Slovenskej správy ciest k značke „A14 - Pozor
chodci“, z ktorého súd zistil, že uvedená zvislá dopravná značka bola na ceste I/79 (koniec intravilánu
obce P. B.) osadená dňa 19.4.2012 organizáciou SC KSK Košice, stredisko P. B. v km: 85,454 a v km:

85,635, a to nasledovne: betonáž nosiča dopravnej značky, na ktorý sa namontovala príslušná dopravná
značka (A14), k zmene polohy dopravnej značky od jej osadenia nedošlo.

Takto vykonaným dokazovaním bol zistený a preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej časti
rozsudku, pričom k vine obžalovaného považuje súd za potrebné uviesť nasledovné:

Vykonané dôkazy po ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne podľa názoru súdu
dostatočne preukazujú, že obžalovaný T. J. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového
vozidla a neprispôsobil rýchlosť jazdy daným podmienkam, pričom náležite nereagoval na dopravnú
značku A14 - Chodci, v dôsledku čoho došlo k zrážke s chodkyňou S. J., ktorá pri nej utrpela závažné

poranenia, ktorým na mieste nehody podľahla. Súd poukazuje predovšetkým na závery vyplývajúce zo
znaleckého dokazovania, najmä na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline ako aj skutočnosti zistené z výsluchu zástupcu znaleckej organizácie na hlavnom
pojednávaní, z ktorých je zrejmé, a s čím sa súd na základe vykonaného dokazovania plne stotožňuje,
že za danej situácie (pri podmienkach, kedy obžalovaný začal s vozidlom akcelerovať v oblasti

ukončenia obce nad rýchlosť 50 km/h, v úseku, kde sa nenachádzalo pouličné osvetlenie) bolo technicky
opodstatnené a žiadúce, použiť na osvetlenie vozovky diaľkové svetlá, ktoré umožňujú vodičovi vidieť
prípadných chodcov na vozovke na podstatne väčšiu vzdialenosť, ako je tomu pri použití stretávacích
svetiel. V nadväznosti na uvedené je možné podľa výsledkov vykonaného dokazovania konštatovaťaj to, že technickou príčinou vzniku predmetnej dopravnej nehody bol síce primárne nesprávny pohyb
chodkyne po vozovke (bez reflexných prvkov a za zníženej viditeľnosti), v dôsledku ktorého došlo k
vzniku kolíznej situácie. Na vznik, priebeh a tiež na následky predmetnej dopravnej nehody však mala

nepochybne vplyv aj nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá spočívala v tom, že obžalovaný
so svojim motorovým vozidlom akceleroval v úseku tesne pred ukončením obce z rýchlosti 50 km/
h na rýchlosť 61 až 68 km/h (ktorú jeho vozidlo dosiahlo v čase pri opúšťaní obce, a to pri jazde
s rozsvietenými stretávacími svetlami), pričom obžalovaný bol dopravnou značkou A14 - Chodci
upozornený na možný výskyt chodcov. V dôsledku uvedenej techniky jazdy si obžalovaný navodil také

podmienky, pri ktorých už nemohol odvrátiť kolíznu situáciu (a následne ani dopravnú nehodu), ktorá
bola vyvolaná nesprávnym pohybom chodkyne. Zároveň platí, že ak by obžalovaný jazdil rýchlosťou 50
km/h, a to až po miesto ukončenia obce (teda po okamih jeho začiatku reakcie) a po rozpoznaní značky
A14 - Chodci by prepol stretávacie svetlá na diaľkové, nastali by podmienky, pri ktorých by dopravnú
nehodu správnou technikou jazdy mohol odvrátiť, a to nezávisle na nesprávnom pohybe chodkyne vo
vozovke. V zmysle záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, s ktorými sa súd plne

stotožňuje, možno teda konštatovať, že z technického hľadiska mal obžalovaný za uvedených okolností
rozsvietiť diaľkové svetlá už v okamihu, kedy mohol rozpoznať dopravnú značku A14 - Chodci, pričom
prvkom technickej príčiny predmetnej dopravnej nehody bola za danej situácie aj nesprávna technika
jazdy obžalovaného (skutočnosť, že akceleroval z rýchlosti 50 km/h v úseku tesne pred ukončením
obce a jazdil s rozsvietenými stretávacími svetlami), jedná sa pri tom o prvok nehodového deja, ktorý

obžalovanému znemožnil dopravnej nehode zabrániť.

Okrem zistení, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania, súd poukazuje aj na skutočnosti vyplývajúce
z výpovede samotného obžalovaného ako aj vypočutých svedkov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný
začal s motorovým vozidlom zrýchľovať (akcelerovať) ešte pred značkou označujúcou koniec obce,

obžalovaný si dopravnú značku A14 - Chodci, ktorá ho upozorňovala na možný pohyb chodcov po
vozovke, vôbec nevšimol, pričom bezprostredne pred kolíziou s chodkyňou motorové vozidlo prudko
nebrzdil a zastavil ho až po určitom čase od dopravnej nehody. Taktiež bolo preukázané, že predmetná
značka bola na mieste a v čase dopravnej nehody viditeľná, teda neboli zistené také poveternostné
podmienky ani žiadne iné skutočnosti, v dôsledku ktorých by táto značka viditeľná nebola.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, pre posúdenie viny obžalovaného v prejednávanej veci je podstatné
preukázanie jeho zavinenia vo forme nedbanlivosti (t. j. subjektívnej stránky trestného činu) vo vzťahu k
následkom dopravnej nehody, teda či obžalovaný vedel alebo vedieť mal a mohol, že svojim konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom. Je nepochybné, že vznik dopravnej

nehody v podstatnej miere spoluzavinila nebohá S. J., zavinenie obžalovaného vo forme nevedomej
nedbanlivosti je však podľa názoru súdu dané tým, že obžalovaný napriek tomu, že v momente
vychádzania motorovým vozidlom z mesta P. B. bol upozornený značkou A14 - Chodci na možnú
prítomnosť chodcov na vozovke, na túto značku žiadnym spôsobom nereagoval, teda neprispôsobil
vedenie motorového vozidla uvedenej skutočnosti (možnosti výskytu chodcov na vozovke), čo v

kombinácii so zvýšenou rýchlosťou motorového vozidla (obžalovaný podľa znaleckých posudkov na
konciobceprekročilnajvyššiupovolenúrýchlosťvobci50km/h),nepriaznivýmisvetelnýmipodmienkami
a neskorým prepnutím stretávacích svetiel na diaľkové viedlo k tomu, že nestihol zareagovať na
chodkyňu nachádzajúcu sa v strede vozovky v tmavom oblečení a v značne vysokej rýchlosti sa
vyhnúť zrážke. Súd má teda za to, že obžalovaný vzhľadom na dané okolnosti mal a mohol reagovať

na uvedenú dopravnú značku A-14 okamžitým prepnutím stretávacích svetiel na diaľkové, znížením
rýchlosti motorového vozidla, prípadne jeho nezrýchľovaním, v dôsledku čoho mohol zbadať na vozovke
pohybujúcu sa chodkyňu S. J. včas alebo prinajmenšom skôr, a aj keď by nedokázal ubrzdiť motorové
vozidlo úplne, pri rýchlosti ustálenej znaleckým dokazovaním (do 29 km/h) by aj v prípade zrážky s
chodkyňou S. J. tejto nespôsobil smrteľné poranenia.

Z právneho hľadiska tak obžalovaný na základe uvedených skutočností svojim konaním popísaným vo
výrokovej časti rozsudku naplnil všetky pojmové znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zákona.
Narozdielodpodanejobžalobyvšaksúd nekvalifikovaljehokonanieajpodľaods.2písm.a/ uvedeného
zákonného ustanovenia, teda ako spáchanie činu závažnejším spôsobom konania (porušením dôležitej

povinnosti uloženej podľa zákona v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zákona). Súd má za to, že v prejednávanej
veci nejde o porušenie dôležitej povinnosti uloženej vodičovi motorového vozidla zákonom, čo vyplýva
jednak z charakteru dopravnej značky, ktorú obžalovaný nerešpektoval pri vedení motorového vozidla,
pričom aj podľa zaužívanej súdnej praxe za porušenie dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h/ Tr.zákona nie je možné mechanicky považovať porušenie akéhokoľvek predpisu, ale len takej povinnosti,
ktorej porušenie má spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a jej porušením môže
ľahko dôjsť k ťažkej ujme na zdraví. Navyše z podanej obžaloby ani vôbec nevyplýva, akú konkrétnu

povinnosť a akým zákonom uloženú povinnosť mal obžalovaný ako vodič porušiť. Ako už bolo uvedené,
subjektívnastránkatrestnéhočinujedanánevedomounedbanlivosťouvzmysle§16písm.b/Tr.zákona,
keď obžalovaný síce nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestným zákonom, avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery o tom vedieť
mal a mohol.

V čase podania charakteristiky z miesta bydliska žil obžalovaný v spoločnej domácnosti s rodičmi
a bol nezamestnaný. V obci je považovaný za inteligentného a seriózneho človeka, na jeho osobu
nebola podaná žiadna sťažnosť. V odpise z registra trestov obžalovaný nemá žiaden záznam. V registri
priestupkov má evidované tri dopravné priestupky, a to za porušenie pravidiel cestnej premávky, resp.
porušenie všeobecných povinností účastníka cestnej premávky z rokov 2015 (2x) a 2017.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie obžalovaného vrátane spoluzavinenia nebohej poškodenej, pohnútku,
pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúcu okolnosť zohľadnil súd pri ukladaní trestu skutočnosť,
že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona), priťažujúce

okolnosti zistené neboli. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú
(kratšiu) skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a okolnosti
prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nejaví okamžitý

výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového
vozidla, pričom v prípade obžalovaného sa nejedná o jeho prvé konanie, ktoré je v rozpore s právnymi
predpismi na úseku cestnej dopravy, bolo potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel, ktorý súd uložil taktiež v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej

sadzby.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti trestných sankcií aj
zásade individualizácie trestu, mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej protiprávnej činnosti obdobného
charakteru obžalovaným v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.