Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/119/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312212306
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4312212306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v spore žalobcu: S. X., U. XXX XX S., R..

K.. F. Č.. XXX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné námestie č. 13, o zaplatenie 85.000 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný má právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 85.000
eur s prísl. 3 % úrokom od 30.apríla 2012 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania - to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca podal žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom § 9 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že ide o náhradu škody podľa § 17 ods.1
zák.č.514/2003 Z.z. Náhradu škody si uplatňuje ako stratu príjmu, zárobku za 20 mesiacov = 31.040,80
eur + 6 odmien = 51.000 eur spolu 82.040,80 eur. Uplatňuje si náhradu škody za stratu času za právne
písanie vo výške 3959 eur, spolu 85.000 eur, čo je skutočná škoda, ktorá vznikla tým, že žalovaný
nekonal v súlade so zákonom. Keby konal v súlade so zákonom, tak by škoda nevznikla, jej príčinná
súvislosť, je podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. nesprávny úradný postup. Dôkaz je 6Co/226/2001
sp.zn. - rozsudok právoplatný pod č. 11S 27/00-16 vydaný Krajským súdom Nitra, - rozhodnutie č.

ORP-1-4/S-2000 - sú to príčinné súvislosti vzniknutej škody, porušovaním § 19, § 159 ods. 3 O.s.p. na
nižšom súde, čím je súd viazaný, rozhodol vyšším súdom - jeho právoplatné rozhodnutia pozmeňoval
a to obsah právoplatných rozhodnutí, pozmenil obsah verejných listín, pozmenil obsah rozhodnutia
vydaného správnym orgánom vo vyššieuvedenom dôkaze a tieto použil v inom obsahu na nenarodené
fyzické osoby, bez otca, bez matky, bez rodného listu, bez matričnej registrácie, porušovaním zák.č.
40/1964 Z.z. - § 7 ods. 1, 2 cit. zákona, vytvoril na neživú fyzickú osobu s menom Ľ., priezviskom
X.. Sudkyňa dopísala v priezvisku písmeno „h“ a vydala právoplatný rozsudok na nenarodenú fyzickú

osobu, ktorej nebolo možné doručiť rozsudok a bez jeho doručenia je rozsudok neplatný. Neplatný
rozsudok sa ďalej pozmeňuje a upravuje súdom, keď sudca roztrhá verejné listiny na meno Ľ. X.,
do priezviska dopíše písmeno „h“, diskrimináciou a pozmení na meno Ľ. X., ktoré pozmení na t.č. S.
X., ktorý nevznikol narodením a ktorá sa vôbec nenarodila (fyz. osoba) - nemá otca, ani matku, je
bez matričnej registrácie, sudca vytvorí t.č. S. X., čím vytvoril nesprávny úradný postup, jeho príčinnú
súvislosť diskrimináciou, bez právneho dôvodu zasahuje do práv iných, v tej istej veci vydá rozhodnutie,
v ktorej bolo už skôr právoplatne rozhodnuté pod č. 11S 27/00-16 Krajským súdom, ale na nižšom stupni

súdu pozmenia na neživú, nenarodenú fyzickú osobu s menom Ľ. a priezviskom X., ktoré pozmenia na
t.č. S. X. a tieto nesprávne príčinné, vzniknuté rozhodnutia použijú na to, aby diskrimináciou dňa 30.
apríla 2012 vytvorili sp.zn. č. 2Nt 26/2001 - na pošliapanie ľudskej dôstojnosti, občianskej cti, dobrého
mena, nesprávnym úradným postupom pozmenili nesprávne nakladanie s osobnými údajmi na inémeno, a to na S. X. - s krátkym písmenom „i“ v mene, čiže s iným menom. Ako dôkaz je: sp.zn. 2Nt
26/2001, sp.zn.6Co/226/2011.

2. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Predvolanie súdu vrátil s tým, že ho považuje za nedôvodné.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie
pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalovaný žiadal podanie žalobcu, ktoré by mohlo byť návrhom na

začatie konania podľa § 129 ods. 3 CSP odmietnuť, alternatívne žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že podanie žalobcu sa vyznačuje značnou nezrozumiteľnosťou. Za
danéhostavu,kedyžalobcavmnožstveprebiehajúcichsúdnychkonaníneodstraňujenedostatkysvojich
podaní, nezúčastňujesapojednávaníaaninepreukázalsplneniepodmienkypredbežnéhoprerokovania
uplatneného nároku, účasť žalovaného by bolo možno považovať za nehospodárnu.

4. Zo spisu Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S 27/00 vyplýva, že Krajský súd v Nitre rozhodol dňa
21.3.2000 rozsudkom pod č.k.11S 27/00-16 v právnej veci navrhovateľa Ľ. X., U. S., I.. R..K..F. Č..XX,
proti Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Leviciach, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo dňa 11.1.2000 číslo ORP-1-4/S-2000 takto: Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporcu
číslo ORP-1-4/S-2000 zo dňa 11.1.2000. Krajský súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť do pokladne tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 500 Sk do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť.

5. Z rozhodnutia Oddelenia správnej služby, OPP, ORPZ v Leviciach z 11.1.2000 č.p.: ORP-1-4/S-2000
vyplýva, že týmto rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť o predĺženie platnosti zbrojného preukazu

účastníkovi konania Ľ. X., Q.. XX.XX.XXXX, W..U. U. S., I.. R..K..F. Č..XX, držiteľa zbrojného preukazu
č. XXXXXX, vydaného dňa 9.1.1995 s oprávnením držať krátku strelnú zbraň a strelivo na ochranu osôb,
majetku a výkon povolania, s platnosťou do 9.1.2000. Z odvolania adresovaného Krajskému súdu Nitra
Štúrova č.9 Nitra vyplýva, že odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu č.p. ORP-1-4/S-2000 podal ĽI. X.,
XXX XX S., F. XX generálny riaditeľ, BEL-BOSTON, s.r.o.

6. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky súdu oznámilo, že žalobca od roku 2005 doručil
ministerstvu niekoľko desiatok žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Všetky
jeho žiadosti (a v konečnom dôsledku aj žaloby) sa však vyznačujú značnou nezrozumiteľnosťou.
Nakoľko aj v tomto prípade ministerstvu nie je zrejmé na základe akých skutkových okolností si žalobca

uplatnil nárok na náhradu škody, je nemožné obsahové porovnanie doručenej žaloby s akoukoľvek
doposiaľ doručenou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na tieto
skutočnosti, bez informácie o dátume doručenia tejto žiadosti ministerstvu, nie je možno potvrdiť ani
vyvrátiť jej doručenie. Vo vzťahu k požadovanej náhrade škody sa však nateraz javí, že žiadosť o
predbežné prerokovanie takto vyčíslenej škody žalobca nepodal.

7. Žalobca súdu nepredložil žiadne listiny ani fotokópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktorou by sa domáhal nároku na náhradu škody podľa zák.č.514/2003 Z.z.

8. Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012

(do dňa podania žaloby), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci d)
nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,

zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 4 ods.1 písm.a, zák.č.514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo

v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sapovažuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12. Podľa § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012, právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012, nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len „žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012, ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia
žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

15. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

16. Podľa § 17 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom

na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 27 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,
zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli

vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

18. Podľa § 27 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od 1.7.2004 do 23.7.2012,
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

19. Podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.7.1990 do 30.6.2004,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej

organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

20. Podľa § 18 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.7.1990 do 30.6.2004,
zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 25 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.7.1990 do 30.6.2004, v
právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9
ods. 1

22. Podľa § 20 zák.č. 58/1969 Zb., v znení platnom a účinnom od 1.7.1990 do 30.6.2004, pokiaľ nie je

ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

23. V mene štátu podľa § 9 ods. 1 písm. b zák.č. 58/1969 Zb. v znení platnom a účinnom od 1.7.1990 do
30.6.2004, vystupuje ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti.

24. Zodpovednosť štátu podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom orgánu štátu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tietotri podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu štátu
sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

25. Pre vznik zodpovednosti štátu podľa zák.č.514/2003 Z.z., za nemajetkovú ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu sa vyžaduje splnenie troch predpokladov súčasne:
nesprávny úradný postup štátneho orgánu, vznik nemajetkovej ujmy poškodenému, príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu a vznikom nemajetkovej ujmy. Náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch za splnenia uvedených podmienok možno priznať tomu, komu
nemajetková ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu takéhoto orgánu, a to ak
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.

26. Zák. č. 58/1969 Zb. nedefinuje nesprávny úradný postup. Z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že
podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

27. Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a účinnom od

1.7.2004 do 31.12.2012 sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

28. Škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupomjedanálenvtedy,
ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.

29. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zák.č.58/1969 Z.z.
a zák.č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba
javov, objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O
vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a
následku. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne

spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a

každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne, predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný.

30. Žalobca poukázal na to, že si uplatňuje náhradu škody- stratu príjmu, zárobku za 20 mesiacov =
31040,8 eur + 6 odmien = 51 0000 eur, spolu 82040,80 eur a náhradu škody za stratu času na právne
písanie vo výške 3959 eur, spolu 85 000 eur, ako skutočnú škodu, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný
nekonal v súlade so zákonom. Podľa žalobcu keby bol žalovaný konal v súlade so zákonom, tak by
škoda nevznikla, jej príčinná súvislosť je podľa § 9 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. nesprávny úradný postup.

31. Súd poukazuje na to, že v zmysle zák.č.58/1969 Zb. sa pre uplatnenie nároku na náhradu
škody nevyžaduje predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V zmysle zák.č. 514/2003 Z.z.
sa pre uplatnenie nároku na náhradu škody vyžaduje predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti poškodeného

o predbežné prerokovanie nároku, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní. Žalobca súdu
nepredložil žiadosť podanú Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Žalovaný uviedol, že nakoľko nie je zrejmé na základe akých skutkových okolností
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, je nemožné obsahové porovnanie doručenej žalobys akoukoľvek doposiaľ doručenou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, bez informácie o dátume doručenia tejto žiadosti ministerstvu, nie je
možno potvrdiť ani vyvrátiť jej doručenie. Vo vzťahu k požadovanej náhrade škody sa však nateraz

javí, že žiadosť o predbežné prerokovanie takto vyčíslenej škody žalobca nepodal. Nakoľko vzhľadom
na obsah žaloby, uvádzanie konania pod sp. zn. 11S/27/00 a vzhľadom na uvádzanie konania pod
sp.zn.2Nt26/2001, nie je vylúčené, že žalobca namieta nesprávny úradný postup, ku ktorému mohlo
dôjsť aj za účinnosti zák.č.58/1969 Zb., súd vychádzal z toho, že na ten prípad sa predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nevyžaduje. Súd tiež prihliadol na to, že nie je možné vylúčiť,

že žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák.č.514/2003 Z.z. na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podal. Ako bolo uvedené žalovaným, žalobca podal
niekoľko desiatok žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré sa však vyznačujú
značnou nezrozumiteľnosťou a je nemožné obsahové porovnanie doručenej žaloby s akoukoľvek
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe tých skutkových okolností,
ktoré žalobca uviedol v žalobe. Nie je však podľa názoru súdu vylúčené, že niektorá zo žiadostí sa môže

týkať aj uplatneného nároku žalobcu v ním podanej žalobe.

32. Žalobca ako nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda, uvádzal
pozmeňovanie obsahu právoplatných rozhodnutí, pozmenenie obsahu verejných listín, pozmenenie
obsahu rozhodnutia vydaného správnym orgánom a ich použitie v inom obsahu na nenarodené fyzické

osoby, bez otca, bez matky, bez rodného listu, bez matričnej registrácie, porušovaním zák.č.40/1964 Zb.
- § 7 ods.1,2 cit. Zákona vytvorenie na neživú fyzickú osobu s menom Ľ., priezviskom X.. Žalobca však
bližšie neoznačil, ktoré právoplatné rozhodnutia (pod akým číslom konania a kedy a ktorým súdom boli
vydané) a ktoré verejné listiny (pod akým názvom, kedy a kým boli vydané) boli súdom pozmeňované
a neuviedol tiež, ktorým súdom boli pozmeňované. Žalobca uviedol len spisové značky 6Co/226/2011,

2Nt26/2001 bez toho, aby uviedol, na ktorom súde prebiehalo konanie vedené pod sp.zn. 2Nt26/2001
a na ktorom súde, v ktorej právnej veci bolo vedené konanie pod sp.zn. 6Co/226/2011. Žalobca tiež
neuviedol, ktorý právoplatný rozsudok bol vydaný na nenarodenú fyzickú osobu, ktorej nebolo možné
doručiť rozsudok, ktorý bez doručenia je neplatný. Žalobca neuviedol pod akým číslom konania a kedy a
ktorým súdom bol rozsudok vydaný. Žalobca uviedol, že dňa 30.apríla 2012 vytvorili sp.zn. 2Nt26/2001

nesprávnym úradným postupom pozmenili nesprávne nakladanie s osobnými údajmi na iné meno.
Žalobca neuviedol, ktorý súd podľa neho nesprávne úradne postupoval v konaní pod sp.zn.2 Nt26/2001.

33. Žalobca, ako z vyššieuvedeného zdôvodnenia vyplýva, neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti
a nepredložil ani žiadne listiny na preukázanie svojich tvrdení o nesprávnom úradnom postupe súdu v

konaní pod sp.zn. 6Co/226/2011 a v konaní pod sp.zn.2Nt26/2001, na základe ktorých by bolo možno
vyvodiť právny záver o nesprávnom úradnom postupe súdu, v dôsledku ktorého žalobcovi mala vzniknúť
škoda. Žalobca na svoje tvrdenia označil ako dôkazy sp.zn. 6Co/226/2011, 2Nt26/2001, neuviedol však,
na ktorom súde sa konania pod uvedenými spisovými značkami viedli a ani bližšie neuviedol, ktoré listiny
znímuvedenýchspisovsp.zn.6Co/226/2011,2Nt26/2001označujeakodôkaznýprostriedok.Zadaných

okolností nemožno posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu. Z uvedených dôvodov žalovaný
nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu v konaní pod sp.zn. 6Co/226/2011 a v
konaní pod sp.zn.2Nt26/2001.

34. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.3.2000 pod č.k.11S 27/00-16 vyplýva,

že súd vydal rozsudok, v ktorom uviedol, že navrhovateľom je Ľudovít Kabát. V odvolaní je ako
odvolateľ uvedený tiež Ľudovít Kabát. Žalobca nepreukázal, že by Krajský súd v Nitre, nesprávne úradne
postupoval tým, že by pozmeňoval obsah právoplatných rozhodnutí, obsah verejných listín, obsah
rozhodnutia vydaného správnym orgánom a tieto použil na nenarodené fyzické osoby , bez otca, bez
matky , bez rodného listu bez matričnej registrácie, že by porušovaním zákona č.40/1964 Zb.- § 7

ods.1,2 zákona. vytvoril na neživú fyzickú osobu s menom Ľ., priezviskom X..

35. Preukázanie nesprávneho úradného postupu je jednou z troch kumulatívnych podmienok, ktoré je
potrebné preukázať súčasne, ako je vyššieuvedené, pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, tak podľa § 18 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., v znení platnom

a účinnom od 1.7.1990 do 30.6.2004, ako aj podľa § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., v znení platnom a
účinnomod1.7.2004do 23.7.2012.Keďže žalobcanepreukázalzdôvodovvyššieuvedenýchnesprávny
úradný postup súdu, v dôsledku ktorého mu mala vzniknúť škoda, nie je už z tohto dôvodu danázodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a ktorej náhradu si uplatňuje žalobca
na základe podanej žaloby. Súd preto žalobu zamietol.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Žalovaný mal v konaní úplný procesný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa

doručenia rozsudku na Okresnom súde Levice v dvoch písomných
vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.