Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408200318
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1408200318.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov
senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: P. Š., B. L.
XXXX/X, XXX XX O., Č. J., zastúpeného: Mgr. Vladan Tisovský, advokát, Sokolská třída 871/6, 702 00
Ostrava, Česká republika, proti povinnému: T. E., Z.. XX.X.XXXX, B. Na O. XXX, B. - Č., zastúpenému:
JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Jaroslavom Strakom, Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. EX 2/08, na vymoženie
uloženej povinnosti istiny vo výške 165,97 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/31/2008-59 zo dňa 16.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 57Er/31/2008-59 zo dňa
16.10.2017, v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že súd priznáva povinnému nárok na náhradu
trov konania voči oprávnenému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Súd priznáva povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
vzhľadom na to, že povinného nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie, nakoľko exekúcia sa
nezačala v súlade so zákonom, keďže rozsudok Krajského súdu v Ostrave, č.k. 27Cm/96/2007-21
zo dňa 18.9.2007, nebol v čase začatia exekučného konania vykonateľný. Oprávneného nemožno
zaviazať na úhradu trov exekúcie vzhľadom k tomu, že svojím konaním nezavinil zastavenie exekúcie,

nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal k dispozícii exekučný titul s vyznačenou
právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Nakoľko došlo zo strany Krajského súdu v Ostrave k nesprávnemu
vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti, nemožno zaviazať ani oprávneného, ani povinného na
náhradu trov exekúcie, preto súd súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. O náhrade trov konania
súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) tak, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania,

nakoľko podaním návrhu na zastavenie exekúcie zavinil zastavenie konania a povinný nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie povinný.
Namietal, že konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že povinnému nevznikli žiadne trovy konania,
je nesprávne. Povinnému v exekučnom konaní nepochybne trovy konania vznikli a to napríklad trovy

právneho zastúpenia, čo vyplýva aj zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v hlavičke
rozhodnutia uviedol aj právneho zástupcu povinnému. Súd si teda bol a musel byť vedomý, žepovinnému vznikli trovy právneho zastúpenia a preto bol povinný ich priznať povinnému ako plne
úspešnej strane v konaní o zastavenie exekúcie. Povinný preto žiadal odvolací súd, aby zmenil
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a priznal povinnému náhradu trov konania voči

oprávnenému, a to v plnom rozsahu.

3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril tak, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia totiž vyplýva, že oprávneného nie je možné zaviazať na úhradu trov
konania, keďže svojím konaním nezavinil zastavenie exekúcie. V čase začatia exekučného konania totiž

oprávnený disponoval vykonateľným exekučným titulom, teda rozhodnutie súdu s vyznačenou doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti.

4. Povinný k vyjadreniu oprávneného uviedol, že povinná bola v konaní zastúpená advokátom, plnú
moc súdu riadne doložila. Povinný sa nestotožnil s tvrdením oprávneného, že tento zastavenie exekúcie
nezavinil. Súd prvej inštancie v uznesení konštatoval, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým,

že podal návrh na zastavenie exekúcie. Povinnému súd prvej inštancie trovy exekúcie nepriznal
výlučne z dôvodu, že mu žiadne nevznikli, čo však nie je pravdou. Povinný ďalej poznamenal, že voči
exekučnému súdu zodpovedá za bezchybnosť predloženého exekučného titulu vždy oprávnený, ktorý
je tým subjektom, na návrh ktorého sa exekučné konanie začína, pokiaľ bola na exekučnom titule
nesprávne vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávnenému v dôsledku toho vnikne škoda,

môže si ju uplatniť voči tomu, kto pri vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti pochybil. Nemôže však
táto skutočnosť ísť na ťarchu povinného, ktorý exekučné konanie neinicioval a ani ho inak nezavinil.
Povinný, na rozdiel od oprávneného, nie je ani v žiadnom vzťahu so súdom, ktorý vyznačil právoplatnosť
a vykonateľnosť exekučného titulu a preto sa nemôže domáhať nárokov vyplývajúcich z nesprávneho
vyznačenia týchto údajov. Vzhľadom na uvedené, povinný trvá na podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní
obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a
380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu
prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v časti výroku o trovách konania

nesprávne a je potrebné ho zmeniť.

6. Podľa ust. § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

11. Prijatím CSP došlo s účinnosťou od 1.7.2016 k návratu k režimu rozhodovania o trovách konania
spred roka 2004. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť
celého súdneho procesu, t.j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť vo veci samej, tak má povinnosť

rozhodnúť aj o trovách konania. Rozhodovanie o náhrade trov konania má pritom dve samostatné
fázy. Prvou z nich je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhoduje súd bez
návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V tejto fáze súd posudzuje pomer úspechu strany
(v exekučnom konaní účastníka konania) v konaní (§ 255 CSP), príp. či niektorá zo strán procesne
nezavinila zastavenie konania (§ 256 CSP). Druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu

prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci. Až v tejto fáze dochádza k posudzovaniu, či si účastník konania trovy konania uplatnil v
správnej výške (v prípade, že si účastník konania trovy neuplatní, určuje ich súd podľa spisu).12. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. Strana (účastník konania), ktorá mala vo veci plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov konania proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Úspech v konaní

treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech
v zmysle procesného výsledku. Plný úspech na strane odporcu (povinného) je stav, pri ktorom súd v
celomrozsahuzamietne.Niejepovinnosťouvšeobecnýchsúdovprirozhodovaníonáhradetrovkonania
prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či
bol účastník konania neúspešný, resp. v akom rozsahu bol neúspešný.

13. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko v priebehu jej výkonu bolo zistené, že
rozsudok Krajského súdu v Ostrave, č.k. 27Cm/96/2007-21 zo dňa 18.9.2007, na podklade ktorého
oprávnený žiadal vykonať exekúciu, nebol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vykonateľný.
Povinný bol teda v exekučnom konaní úspešný.

14. Povinnému neboli rozhodnutím súdu prvej inštancie priznané trovy exekúcie z dôvodu, že
prvoinštančný súd mal za to, že mu žiadne trovy nevznikli. Súd prvej inštancie však opomenul
skutočnosť, že povinný bol v exekučnom konaní zastúpený právnym zástupcom. Plná moc bola súdu
doručená dňa 10.4.2008. V námietkach proti exekúcii, ktoré boli súdu doručené dňa 10.4.2008, si
povinný uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Je teda nepochybné, že

povinnému trovy v exekučnom konaní vznikli a keďže bol v exekučnom konaní úspešný v plnom rozsahu
(exekúcia bola zastavená), má nárok, aby mu trovy konania boli aj v plnom rozsahu priznané.

15. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to, že odvolanie povinného bolo dôvodné a odvolaním
napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť a rozhodnúť najprv iba o nároku

na náhradu trov konania. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekučný titul nebol vykonateľný.
Posúdením pomeru úspechu vo veci podľa ust. § 255, odvolací súd dospel k záveru, že povinný mal
v exekučnom konaní úspech v plnom rozsahu a preto má v rovnakom rozsahu nárok na náhradu trov
konania voči oprávnenému, ktorý v exekučnom konaní úspešný nebol.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 255 CSP, a to tak, že povinnému,

ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom

dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §

447 písm. d/, e/ CSP).