Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 3, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214877
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116214877.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Z. C., P.. XX.XX.XXXX,

bytom C. XX, Prešov, právne zastúpený Mgr. Marcelom Kandrikom, advokátom, so sídlom Grešova 7,
Prešov,protižalovaným:1/Slovenskákanceláriapoisťovateľov,sosídlomTrnavskácesta82,Bratislava,
IČO: 36 062 235, 2/ Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 26, Bratislava 26, IČO: 31 383
408, právne zastúpený JUDr. Ján Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, Košice, o zaplatenie
2.483,40 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.241,70 eura do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 21.07.2016 domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia

sumy 1.241,70 eura titulom bezdôvodného obohatenia a voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy
1.241,70 eura titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.4.2011 uzavrel žalobca so žalovaným v 2. rade poistnú zmluvu
č. XXX/XXXXXX-X (do 01.01.2012 pod č. XXXXXXXXXX), predmetom ktorej bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 7.2.2013 došlo k
vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo s evidenčným číslom E. XXX I. a

poškodeným bol E.. G. C. a škodcom žalobca. Listom zo dňa 15.10.2013 oznámil žalovaný v 2. rade
poisťovni poškodeného, že vybavil poistnú udalosť a skutočnú škodu vo výške 1.241,70 eura poukázal
na účet poisťovne poškodeného. Listom zo dňa 22.10.2013 oznámil žalovaný v 2. rade žalobcovi, že
poistnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú od počiatku. Dôvodom mala byť skutočnosť, že bolo
poisťovňou preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená so žalovaným v 2. rade počas platnosti
poistnej zmluvy v inej poisťovni na to isté motorové vozidlo. Zároveň mu žalovaný v 2. rade oznámil,
že mu bude vrátené uhradené poistné v celkovej výške 397 eur a zmluvnú pokutu vo výške 33 eur

mu odpustil. V nasledujúcom období oslovil žalobcu žalovaný v 1. rade a vyžiadal si plnenie v celkovej
výške skutočnej škody 1241,70 eura titulom neexistencie poistenia zodpovednosti podľa zákona číslo
381/2001 Z.z. Žalobca poukázal žalovanému v 1. rade v jednotlivých platbách nasledujúce plnenia: dňa
16.06.2014 sumu 100 eur, dňa 17.07.2014 sumu 100 eur, dňa 19.08.2014 sumu 100 eur, dňa 17.09.2014sumu 100 eur, dňa 21.10.2014 sumu 880,05 eura. Žalobca má za to, že oznámenie žalovaného
2/ o tom, že poistná zmluva je od počiatku neplatná a že odmietol plniť, je bez právnych účinkov.
Poistná zmluva bola podľa žalobcu v čase vzniku poistnej udalosti platná a bolo zákonnou a zmluvnou

povinnosťou žalovaného 2/ plniť poisťovni poškodeného titulom povinného zmluvného poistenia v
zmysle zmluvy a zákona číslo 381/2014 Z.z.. Pretože nebol daný zákonný dôvod pre jednostranné
vymedzenie neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného 2/, neexistoval ani platný zákonný dôvod
pre uplatnenie nárokov zo strany žalovaného 1/ voči žalobcovi. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca
všetky jeho plnenia žalovanému 1/ za bezdôvodné obohatenie a to titulom plnenia bez právneho dôvodu.

Preto sa žalobca od žalovaného 1/ žalobou domáha vydania získaného bezdôvodného obohatenia vo
výške 1241,70 eura. Posúdenie absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného 2/ a jeho
rozhodnutie o odmietnutí poistného plnenia bolo podľa žalobcu v hrubom a zjavnom rozpore nielen s
ustanovením zákona o poisťovníctve, príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj v
rozpore s poistnou zmluvou a pripojenými všeobecnými poistnými podmienkami pre zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Konanie žalovaného 2/ možno

posúdiť ako vedomé a ľstivé, je totiž zrejmé, že autorom samotného obsahu zmluvy je žalovaný 2/.
Žalovaný 2/ bezprostredne po zistení, že žalobca mal duplicitné poistenie počas piatich kalendárnych
dní v roku 2011, odmietol poistné plnenie v roku 2013 z poistnej udalosti, ktorá nastala 7.2.2013. Dovtedy
platnosť tejto zmluvy nenamietal, nijako nespochybňoval a plnenia zo strany žalobcu pohľadom platieb
poistného bez všetkého prijímal.

3. Ďalej uviedol, že poistná zmluva so žalovaným 2/ bola uzavretá 26.4.2011 s účinnosťou od
1.5.2011. Žalobca však mal platnú poistnú zmluva aj s poisťovňou ČSOB poisťovňa a.s. do 6.5.2011
a na túto skutočnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy upozornil pani Máriu Senkovú, osobu poverenú
uzatvárať poistnú zmluvu ako zástupca poisťovne a preukázal sa aj platnou poistkou v poisťovni

ČSOB poisťovňa, a.s. za obdobie od 7.5.2008 do 06.05.2011. Poukázal na to, že cieľom § 11 ods. 12
zákonač.381/2001Z.z.bolozabrániťprípadomnežiaducehoviacnásobnéhopoistenia,keďprevádzateľ
motorového vozidla je poistený naraz na to isté poistné obdobie u dvoch, respektíve viacerých
poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhrada škody) za neho môže vyplatiť len 1 z nich. Myšlienkou
zákona bolo len primárne ochrániť poistník (nie poisťovňu) pred uzavieraním viacerých poistných

zmlúv v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla pre to isté motorové vozidlo, ktoré so sebou pre poistníka neprináša žiaden finančný benefit.
Z ustanovení všeobecných poistných podmienok vyplýva, že žalovaný 2/ vo svojich všeobecných
poistnýchpodmienkachpredpokladalupoistenýchosôb,prípadnepoistníkovajmožnosťviacnásobného
poistenia zo strany poistených osôb a pre tento prípad v článku 6 ods. 2 si vyhradil právo na primeranú

náhradu toho, čo za poisteného plnil. Taktiež bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného 2/ overiť si údaje
v kancelárii poisťovateľov, kde sa nepochybne údaj o poistení za časové poisťovni a.s. do 6.5.2011
aj nachádzal. Napokon sama poisťovňa vymedzila poistným obdobím technický rok odo dňa začiatku
poistenia t. j. od 1.5.2011 a k poistnej udalosti došlo až v 3. poistnom období dňa 7.2.2013. Z uvedeného
vyplýva, že zo strany zmluvných strán došlo minimálne k jednej prolongácii poistnej zmluvy. Z okolností

prípadu je zrejmé, že v poistnom období, kedy nastala poistná udalosť, bolo poistenie zodpovednosti
uzavreté len u žalovaného 2/. Žalobca svoje zmluvné povinnosti podľa zmluvy riadne a v dobrej viere
plnil. Je nepochopiteľné tvrdenie žalovaného 2/, že zmluva neexistovala, ak žalovaný 2/ zaslal žalobcovi
medzinárodnú automobilovú poisťovaciu kartu na poistené motorové vozidlo s dátumom platnosti od
1.5.2013 do 30.4.2014. S poukazom na uvedené podľa žalobcu neexistoval žiaden relevantný právny

dôvod pre konanie žalovaného 2/, ktorý odmietol plniť náhradu škody z poistnej zmluvy poisťovni
poškodeného len na základe subjektívneho záveru o absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy. Na základe
uvedeného si preto žalobca touto žalobou uplatňuje právo na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia bolo vyššie plnenia poukázaného žalovanému 2/, t.j. v sume 1241,70 eura. Výšku
požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodňuje žalobca intenzitou zásahu žalovaného 2/ do

jeho práva ako spotrebiteľa sprevádzanou účelovým postupom žalovaného 2/ pri práci poistnej udalosti
spočítal rozvody a následných porušenia zákonných a zmluvných povinností. Žalobca zdôrazňuje, že
ho v predmetnom období jediný živiteľ rodiny s troma maloletými deťmi. Rodina trpela nedostatkom
finančnýchprostriedkov.Konaniežalovanéhov1.radenielenžebolospôsobilé,aleajvyvolaloužalobcu
psychické vypätie, stres v dôsledku vzniku jeho náhlej povinnosti plniť žalovanému 1/ pri pretrvávajúcej

obave pred prípadnou súdnou žalobou a eventuálnou exekúciou.

4. Žalobca k žalobe ako dôkaz priložil všeobecné poistné podmienky pre PZP, poistnú zmluvu zo dňa
26.04.2011, oznámenie o neplatnosti poistnej zmluvy zo dňa 22.10.2013, potvrdenie o zaplatenýchpohľadávkach, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 15.10.2013, výpoveď žalobcu, rozhodnutie
prezidenta SR, list NBS zo dňa 05.08.2014, list MFSR zo dňa 03.07.2014.

5. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nakoľko nie je poisťovateľom alebo zmluvnou
stranou dotknutej poistnej zmluvy, nedokáže relevantne posúdiť otázku platnosti dotknutej poistnej
zmluvy. Navrhol, aby sa k tejto otázke vyjadril žalovaný v 2. rade. Uviedol, že po tom, ako bol u neho
uplatnený nárok z predmetnej poistnej zmluvy a preverení poistného krytia, plnil za žalobcu Allianz -
Slovenskej poisťovni, a.s. sumu 1.241,70 eura. Žalobca svoj dlh uznal čo do dôvodu aj výšky a plnil

mu dlžnú sumu. Vzniesol námietku premlčania. Má za to, že nárok žalobu na vrátenie splátok vo výške
200 eur pripísaných na účet žalovaného v 1. rade dňa 16.6.2014 a 17.7.2014 je premlčaný. Vedomosť
žalobcuobezdôvodnomobohateníbolazrejmáužvčaseúhradysplátok.Nároknanáhradutrovkonania
voči nemu žiadal nepriznať s poukazom na § 257 CSP. Ako dôkaz priložil uplatnenie náhrady, potvrdenie
Wüstenrot, likvidačnú správu, uznanie dlhu a doklad o uspokojení pohľadávky.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe poukázal na poistnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom,
konkrétne na znenie v záverečných ustanoveniach tejto zmluvy. Uviedol, že žalobca skutočnosť, že
mal v čase uzatvorenia poistnej zmluvy so žalovaným 2/ platne uzatvorenú poistnú zmluvu v inej
poisťovni na to isté motorové vozidlo, ani nerozporoval. Poukázal tiež na skutočnosť, že vo veci určenia
neplatnosti právneho úkonu nie je rozhodujúci postoj účastníkov, ale úkon je neplatný objektívne, pokiaľ

nespĺňa zákonom predpísané podmienky. Má za to, že otázka platnosti a zániku poistenia je vecou
fakticity vyplývajúceho zo skutkového a právneho stavu. Má za to, že právne dôležitým v zmysle
predmetného zákonného ustanovenia (§ 11 ods. 12 zákona o PZP) je stav v čase účinnosti poistnej
zmluvy t. j. 1.5.2011. Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobca v poistnom období, kedy nastala
poistná udalosť, nemal platnú a účinnú žiadnu inú poistnú zmluvu so žiadnym poisťovateľom, nie je

pre právne posúdenie tejto veci rozhodujúca. Ďalej poukázal na výpoveď pani D. H., viazanej finančnej
agentky, ktorá prehlásila, že účinnosť 1.5.2011 určil klient a zároveň že klienta poučila o skutočnostiach
uvedených záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy. Poukázal na to, že overovanie v kancelárii
poisťovateľov robí žalovaný 2/ v súlade so zmluvnými dojednaniami (§ 7 ods. 1 písm. c/ VPP) v priebehu
trvania poistenia, ako tomu bolo aj v danom prípade. Zdôraznil, že žalobca pri uzatvorení poistnej zmluvy

záverečných ustanovení v bode 3 prehlásil a svojim podpisom potvrdil, že na poistné obdobie alebo
jeho časť dojednané touto poistnou zmluvou nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie spôsobenú
prevádzkou uvedeného motorového vozidla u iného poisťovateľa v SR. A zároveň žalobca prehlásil,
že si je vedomý toho, že pokiaľ jeho vyhlásenie uvedené v bode 3 je nepravdivé, je táto poistná
zmluva v zmysle platnej právnej úpravy neplatná. Vo vzťahu k upravenému primeranému finančnému

zadosťučineniu uviedol, že zo strany žalovaného 2/ nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti vyplývajúcej
z citovaných zákonných ustanovení. Ďalej má za to, že predpokladom pre priznanie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je právoplatné rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa, ktorým súd rozhodne,
že konkrétne právo bolo porušené alebo konkrétna povinnosť nebola splnená Nakoľko zo žalobného
návrhu je zrejmé, že súd doposiaľ o porušení uplatnenie práva žalobcu. Namietal neprimeranosť

výšky uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobca v tomto smere nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali spôsobenie ujmy v jeho osobnej sfére. Navrhol žalobu voči nemu zamietnuť ako
nedôvodnú.

7. Žalobca v replike naviac uviedol, že skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo k uznaniu dlhu, nezakladá

automatickú nespornosť pohľadávky žalovaného v 1. rade. Tvrdil, že nikdy neexistoval platný právny
dôvod na uplatneného nároku zo strany žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu k premlčaniu uviedol, že dátum
reálneho plnenia jednotlivých splátok zo strany žalobcu zakladá iba začiatok vzniku bezdôvodného
obohatenia, rozhodného pre objektívnu premlčaniu dobu. Skutočný moment, kedy sa žalobca dozvedel
o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva, nastal až po jednotlivých plneniach

realizovaných žalovanej v 1. rade. Subjektívna vedomosť vznikla až po porade s právnym zástupcom
v mesiaci júl 2016. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedol, že zákon v žiadnom svojom
ustanovení neviazal na porušenie § 11 ods. 12 zákona o PZP účinok absolútnej neplatnosti zmluvy.
Namietal,žeprávoplatnérozhodnutiavprospechspotrebiteľaakopredpokladprepriznanieprimeraného
finančného zadosťučinenia nemá oporu v zákone, ani z neho nevyplýva.

8. Žalovaný v 1. rade v duplike poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o okolnostiach rozhodujúcich
pre uplatnenie práva už v apríli 2014, keď jeho právna zástupkyňa JUDr. Vočková podaním zodňa 22.04.2014 adresovaným Národnej banke Slovenska iniciovala konanie, ktoré bolo založené na
základnom predpoklade, ktorým je existencia poistného krytia.

9. Žalovaný v 2. rade v duplike zdôraznil, že požiadavky predchádzajúceho úspešného uplatnenia práva
alebo povinnosti na súde nepochybne vyplýva z gramatického i logického výkladu § 3 ods. 5 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Predpokladá sa dvojfázovosť uplatnenia práva v konaní pred súdom.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne D. H. a v súlade s § 204 CSP

aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

11. Žalovaný v 2 rade uzatvoril so žalobcom dňa 26.4.2011 poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X so
začiatkom poistenia od 1.5.2011, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla typu Land Rover, T.:E.. V záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy
uvedených menším písmom ako zvyšná časť tejto zmluvy je uvedené, že poistník vyhlasuje, že 1/

pravdivo odpovedal na všetky písomné otázky Wüstenrot poisťovne a.s. uvedené v tejto poistnej zmluve,
2/ bol pred uzavretím poistnej zmluvy poučený o ustanoveniach § 9 ods. 5 a § 11 ods. 11 zákona č.
381/2003 Z.z. a o ich význame, 3/ na poistné obdobie alebo jeho časť dojednané touto poistnou zmluvou
nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku vyššie
uvedeného motorového vozidla u iného poisťovateľa v SR, 4/ predchádzajúca poistná zmluva PZP

uzavretá s iným poisťovateľom nezanikla pre neplatenie poistného a preto nemá v dobe uzatvárania tejto
poistnej zmluvy povinnosť v zmysle zákona uzavrieť novú poistnú zmluvu PZP s iným poisťovateľom, 5/
si je vedomý toho, že pokiaľ jeho vyhlásenia vedené v bode 3 až 4 sú nepravdivé, je táto poistná zmluva
v zmysle platnej právnej úpravy neplatná. Neoddeliteľnou súčasťou tejto poistnej zmluvy sú Všeobecné
poistné podmienky pre PZP (ďalej len „VPP“) a poistník svojim podpisom potvrdzuje, že s nimi súhlasí

a že ich v písomnej forme prevzal.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. f/ VPP okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistník,
prípadnepoistenýpovinnýbezzbytočnéhoodkladuoznámiťpoisťovniuzavretiepoisteniazodpovednosti
s iným poisťovateľom.

13. Podľa čl. 6 ods. 2 VPP, ak poruší poistník, prípadne poistený vedome povinnosti uvedené v ods. 1
tohto článku, má poisťovňa proti poistníkovi, prípadne poistenému právo na primeranú náhradu toho, čo
za neho plnila, podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsahu a výške povinnosti plniť.

14. Podľa čl. 7 ods. 1 písm. c/ VPP, poisťovňa je povinná overiť si údaje o motorovom vozidle evidované
kanceláriou.

15. Podľa čl. 4 ods. 1 VPP poistenie sa dojednáva na dobu neurčitú s poistným obdobím jeden technický
rok, pokiaľ nie je v poistnej zmluve uvedené inak.

16. Podľa čl. 12 písm. p/ VPP poistným obdobím technický rok, ktorým sa rozumie časový interval 365
po sebe nasledujúcich dní (v priestupnom roku 366 dní); začína plynúť v deň začiatku poistenia.

17. Listom zo dňa 15.10.2013 oznámil žalovaný v 2. rade Allianz-Slovenskej poisťovni a.s., že poistnú

udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla s evidenčným číslom E. vybavili a skutočnú
škodu vo výške 1.241,70 eura poukazujú v sume 1.175,31 eur na jej účet a v sume 66,39 eur poštovou
poukážkou na adresu poškodeného.

18. Žalovaný v 2. rade oznámil listom zo dňa 22.10.2013 žalobcovi, že s ohľadom na § 11 ods. 12 zákona

č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „zákon o PZP“) a na to, že bolo dodatočne preukázané, že poistná zmluva
č. XXX/XXXXXX-X bola uzatvorená s ním počas platnosti poistnej zmluvy v inej poisťovni na to isté
motorové vozidlo, je z toho dôvodu neplatná od počiatku. Zároveň informoval, že uhradené poistné vo
výške 397,50 eura mu bude vrátené poštovou poukážkou, resp. na bankový účet a že zmluvná pokuta
vo výške 33 eur mu bola odpustená.

19. Dňa 2.6.2014 podpísal žalobca uznanie dlhu voči žalovanému v 1. rade čo do dôvodu aj výšky a
vyhlásil, že mu zaplatí istinu vo výške 1.241,7 eura a 5,24 % ročný úrok z dlžnej sumy od 9.5.2014do zaplatenia vo výške 38,35 eura. Suma 1.280,05 eura bude splácaná v mesačných splátkach od
16.6.2014 do 16.5.2015 po 100 eur a posledná splátka dňa 16.6.2015 bude 80,05 eura.

20. Z mailovej komunikácie s G.. D., zamestnankyňou žalovaného v 1. rade, je zrejmé, že žalobca
poukázal žalovanému v 1. rade v jednotlivých platbách nasledujúce plnenia: dňa 16.06.2014 sumu 100
eur, dňa 17.07.2014 sumu 100 eur, dňa 19.08.2014 sumu 100 eur, dňa 17.09.2014 sumu 100 eur, dňa
21.10.2014 sumu 880,05 eura.

21. Zo stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 3.7.2014 vyplýva, že pokiaľ ide o výklad pojmu „to isté
obdobie“, ktorý je použitý v § 11 ods. 12 zákona o PZP, treba ho chápať širšie a to tak, že by nemalo
dochádzať k duplicitnému krytiu toho istého motorového vozidla kedykoľvek počas trvania poistnej
zmluvy. Nie je pri tom dôležité, či sa jedná o kalendárny rok alebo technický rok alebo kratšie časové
obdobie, t.j. časť poistného obdobia. V súvislosti s výkladom pojmu „časť poistného obdobia“ je podľa
ich názoru dôležité vykladať tento pojem v zmysle zásady primeranosti tak, že zásadná časť poistného

obdobia sa musí prekrývať.

22. Z výpisu o poistení motorového vozidla T. E. je zrejmé, že od 7.5.2008 do 6.5.2011 bolo predmetné
motorové vozidlo poistené v ČSOB poisťovni a.s.; v období od 29.10.2013 do 30.12.2015 bolo poistené
v Generali, od 5.1.2016 v poisťovni Kooperativa. Údaj za obdobie od 07-5-2011 do 28.10.2013 vo výpise

uvedený nie je, pričom z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 8.8.2016 (č.l. 104) vyplýva, že údaje
o poisťovateľovi v požadovanom období (15.10.2013) boli koncom roka 2014 zmazané a nedokážu ich
súdu poskytnúť.

23. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 2011 ho ovplyvnila reklama, ktorú poisťovňa

Wüstenrot uplatňovala, keď ako prvá poisťovňa Slovenskej republiky pri povinnom zmluvnom poistení
ponúkala poistenie na základe nielen obsahu motorového vozidla, ale aj výkonu vozidla. Preto sa
rozhodol zmeniť poistenie. Dňa 26.4.2011 dal vypracovať teda novú poistnú zmluvu u pani H. viazanej
poisťovacej agentky pre poisťovňu Wüstenrot, ktorej doniesol aj pôvodnú zelenú kartu a bielu kartu, na
ktorých bol údaj v rámci starej poistky, teda kedy platí toto zmluvné poistenie a aj kedy končí. Bol tam

uvedený tzv. technický rok, na nej je uvedené aj č. predchádzajúcej poistnej zmluvy, ktorou bola ČSOB
poisťovňa. V rámci tohto nového systému, ktorý zaviedla poisťovňa Wüstenrot sa mu tak znížila poistka
približne okolo 50 eur ročne. Zmluvu uzatvoril novú na kvartálne splátky, teda platby boli realizované
kvartálne. Pani H. teda mala k dispozícii európsku zelenú kartu - medzinárodnú a bielu klasickú kartu,
ktorá platí pre Slovensko. Na oboch kartách bolo číslo poistnej zmluvy, ako aj údaj, dokedy platí. Pani H.

potom vypĺňala potrebné tlačivo poistnej zmluvy, za celú dobu sa ho nepýtala, od kedy chce uzavrieť túto
zmluvu, teda na dátum, len sa pýtala na základné obligatórne technické veci týkajúce sa auta. Potom,
kým ona vyplňovala tieto údaje v zmluve, on išiel zaplatiť šekom prvé kvartálne poistenie. Mohlo to trvať
10 minút. Keď sa vrátil, bola zmluva prichystaná k podpisu a prichystaná aj nová zelená karta a biela
karta. Túto zmluvu podpísal, zobral si veci a karty a odišiel. Dal tejto poisťovacej agentke práve preto

tieto zelené a bielu kartu, aby z toho bolo zrejmé, kedy mu predchádzajúca zmluva končí. Výslovne sa
však o termíne, kedy má začať platiť poistenie podľa tejto novej zmluvy nebavili. Predpokladal, že z
týchto údajov je jasné, kedy mu poistenie končí. Ona povedala len jednu vetu, dáme to od 1.5., na ktorú
neodpovedal. Bral to tak, že ona ako odborníčka, tento termín vypracovala správne. Ona vedela, že má
zmluvu poistnú s predchádzajúcim poisťovateľom, lebo to bolo zrejmé z predložených kariet, kde boli

tieto údaje o tom uvedené a zdá sa mu, že ona aj pozerala na portáli Slovenskej kancelárie poisťovateľov
a hľadala podľa evidenčného čísla auta, kde je vypísaný údaj, v ktorej poisťovni je zákonné poistenie
dané a uvedený technický rok. Po podpise mu ešte poďakovala, že sa stal klientom Wüstenrotu,
odovzdala mu všetky príslušné listiny, rozlúčili sa a asi po dvoch troch týždňoch dostal originálne doklady
so zelenou a bielou kartou, ktoré boli vypísané strojovo, čo znamenalo, že auto je poistené riadne a

platne a že aj zaplatil poistku. Toto všetko bolo v poriadku, bol spokojný klient až do dopravnej nehody
t.j. do 7.2.2013, keď spôsobil dopravnú nehodu. Postupoval obligátne, išiel nahlásiť škodu do svojej
poisťovne, poškodený do svojej poisťovne, spísal všetky náležité dokumenty, ktoré Wüstenrot musí
mať, podobne aj poškodený, potom sa až do októbra nedialo nič, len mu prišlo vyjadrenie, že poistná
udalosť, ktorá pod určitým číslom je vedená, je vybavená a Wüstenrot poukázal túto čiastku na účet

poisťovne Allianz, kde bol poškodený poistený a všetko je vybavené s tým, že sú radi, že ostáva ich
klientom. Považoval to za vyriešené, aj keď nedostal tzv. krycí list ako niektoré poisťovne dávajú, ktorým
sa potvrdzuje, že všetko prebehlo a transakcia je ukončená. Poškodený, ktorého pozná, pretože majú na
Cemjate vedľa seba chaty, mu ešte poďakoval, že všetko je vybavené, auto má opravené, je spokojný,že všetko je v poriadku. Potom ale v priebehu zruba mesiaca dostal z poisťovne Wüstenrot poukážku
na vyplatenie sumy 397 eur, nevedel, čo to je, lebo tam na poukážke nebol uvedený dôvod, len č. účtu
poisťovne a variabilný symbol a preto sa išiel opýtať do Wüstenrotu. Žiadal, aby mu vysvetlili, čo to je

na šeku. Odporúčali mu, aby zavolal na linku Wüstenrotu, tam mu príslušná radová zamestnankyňa
oznámila, že ona pod týmto variabilným symbolom vidí len odchádzajúcu platbu a ešte mu tak zo
srandy povedala, veď si vyberte, máte nečakané peniaze. Tak išiel na poštu, peniaze si vybral a potom
v priebehu pár dní prišiel list, v ktorom mu Wüstenrot oznámil, že poistnú zmluvu od prvopočiatku
má za neplatnú a z toho dôvodu mu vracajú zaplatené peniaze, a zvýraznili v texte, že zmluva je od

prvopočiatku neplatná, preto mu vracajú za tie necelé tri roky zaplatené poistné a odpúšťajú mu ešte
nejakú internú pokutu 33 eur. Nepochopil dodnes, za čo mi odpustili pokutu, keď zmluva neexistovala,
teda keď nemal byť ich klientom. Potom ho Slovenská kancelária poisťovateľov vyzvala s tým, že ju
oslovil Allianz, že nedošlo k plneniu tejto poistnej udalosti zo strany Wüstenrotu, to bola suma 1.270 eur
a oslovujú jeho, keďže zistili, že zmluva je neplatná vo Wüstenrote od počiatku a že má danú poistnú
udalosť vyplatiť. Komunikoval s p. D., ktorá je v Slovenskej kancelárii poisťovateľov na právnom oddelení

a ona mu vlastne vtedy vysvetlila ten dôvod rozhodnutia Wüstenrotu, prečo je to tak. Vysvetlenie bolo
také, že zmluva bola uzatvorená 1.5.2011 a ešte 5 dní prekrývala s pôvodnou ČSOB zmluvou a vtedajšia
legislatíva bola taká, že nebolo možné možnosť mať poistené auto v dvoch poisťovniach naraz. Tým
pádom oni uznali, že 5 dní bolo naraz moje vozidlo poistené v ČSOB aj vo Wüstenrote a preto túto
zmluvu zrušili. Poukázal na to, že zmluva bola uzatváraná v roku 2011 a k dopravnej nehode došlo v

roku 2013. Nevie, prečo ho Wüstenrot neupozornil, keď každý rok vydáva novú zelenú a bielu kartu,
teda riadne na ďalší technický rok, že v predchádzajúcom období mal 5 dní prekryté. Teda 2,5 roka
vyčkali do dopravnej nehody a potom zrušili zmluvu, pretože čosi nebolo v poriadku pred dvoma rokmi
po dobu 5 dní. Potom sa po nejakej dobe stretol so známou advokátkou JUDr. Vlčkovou (správne
Vočkovou, č.l. 11), ktorej porozprával tento príbeh a ktorá mu odporúčala, aby s doniesol všetky doklady

ku nej do kancelárie a tak začala komunikácia s Wüstenrotom a Slovenskou kanceláriou poisťovateľov.
Slovenská kancelária poisťovateľov sa od začiatku stavala k tomu tak, teda keď komunikoval s p. D.,
že nevidí dôvod, prečo by mala byť zmluva zrušená. Pani D. ho vyzvala, že Allianz si vyžiadal od nich
túto platbu na poistnú udalosť, ale Wüstenrot hoci zaslal tlačivo, že poistné vyplatil poisťovni Allianz,
nepoukázal nič. Poukazoval na to tlačivo od Wüstenrotu, ktorý mu potvrdil, že táto vec je uzavretá, že

poistné plnenie je uhradené a že mu ďakujú za ďalšiu spoluprácu, ale nedostal od Wüstenrotu žiadnu
odpoveď. Až JUDr. Vočková žiadala vyjadrenie Národnej banky Slovenska, ktorá spomína, že je to
neetické, proti dobrým mravom, ale že ona nevstupuje do toho a necháva to na vyjadrenie poisťovne.
Zároveň ma pani D. zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov žiadala, že to musím zaplatiť, lebo ak táto
platba nenabehne do 30 dní, nastupuje exekučné konanie, čo bude stáť ďalšie peniaze. Potom sa stretli

v roku 2015, oblastný riaditeľ, riaditeľka pobočky pani H., JUDr. Vočková a ja, avšak toto stretnutie k
ničomu neviedlo, lebo oblastný riaditeľ sa vyjadril, že nemal čas si vec pozrieť, a že si len vypočuje strany
a potom mu pošle svoje stanovisko, ako sa bude pokračovať ďalej. Oni len stále tvrdili, že ten dátum
5 dní je to, čo zrušilo zmluvu. JUDr. Vočková mu potom po tomto stretnutí povedala, že tento prípad
vidí ako nepriestrelný a že mu radí zaplatiť s tým, aby sa skúsil dohodnúť zo Slovenskou kanceláriou

poisťovateľov na splátkach a on potom s ňou ukončil vzťah, pokračoval už sám. Ocitol v situácii, že hoci
ako klient riadne platil poisťovni, spôsobil škodu malého rozsahu a takto dopadol, každý bol spokojný,
len on nie. Uvedomil si, že je živiteľ rodiny - živnostník, a preto po ďalšom telefonickom kontakte s pani
D. sa dohodol na splátkach. Stálo ho to ďalšie náklady, teda telefónne výdavky, overovanie podpisu
na uznanie dlhu a začal splácať najprv po 100 eur, ale z obavy, aby voči nemu nezačala exekúcia,

lebo pani D. mu oznámila, že sa mení systém a že mu môže nabehnúť úrok. Potom požičal od rodiny
800 eur a tým vyrovnal celý dlh. Slovenská kancelária poisťovateľov mu potom oznámila, že túto sumu
vyplatila poisťovni Allianz na likvidáciu tejto škody. Sama pani D. v telefonickej komunikácii mu potvrdila,
že takéto kauzy má na stole s Wüstenrotom a táto poisťovňa je známa tým, že hľadá drobné chybičky v
zmluvách, aby ich mohla vyhlásiť za neplatné a neplatiť. Potom svoj príbeh vyrozprával tu prítomnému

právnemu zástupcovi, ktorý je jeho susedom a aj on to vyhodnotil, že je to od Wüstenrotu neetické a proti
dobrým mravom a odporučil mu podať žalobu. Cíti sa byť ukrivdený, lebo keby táto škoda bola nižšia,
určite by dodnes zostal klientom Wüstenrotu. Je živnostník, opravuje autá a on by takúto opravu vedel
urobiť za 80 eur približne a nebola by to tak vysoká suma, ako je to od zmluvných partnerov poisťovní,
ktoré opravujú autá a určite, ak by táto suma bola nižšia, ako bolo zaplatené poistné, Wüstenrot by

nepristúpil ani k zrušeniu zmluvy. Ešte si pozeral na softvéry, kde Slovenská kancelária poisťovateľov
vedie každé poistené vozidlo, že tam bol riadne vedený s uvedením poisťovne, kde som bol poistený,
avšak po doručení výpovede z toho zoznamu zmizol. Wüstenrot sa ešte vyjadril, že má byť rád, že
to tak dopadlo, lebo že mu mohol dopravný inšpektorát uložiť vysokú pokutu za to, že nemal poistenévozidlo 3 roky. Uviedol, že utrpel ujmu, pretože z ničoho nič mal zaplatiť vyše 1.200 eur, aj keď mal
uzavretú poistnú zmluvu, ktorou sa kryli takéto škody, teda povinné zmluvné poistenie a musel si požičať
tieto peniaze, pretože v rodine, v tej dobe mali tri maloleté deti, manželka bola na materskej dovolenke.

Doslova dostali z toho strach, aby neprišli o bývanie, o strechu nad hlavou. On je živnostník a raz má
k dispozícii peniaze, raz nie, jeho príjem je kolísavý. Nemal takúto hotovosť v tej dobe a bol riadne
poistený, každý rok mu bola zmluva doručená, nezrušili mu ju v roku 2011. Celý tento postup Wüstenrotu
považuje za neférový. Vôbec Wüstenrot sa s ním o tejto situácii nebavil. On stále navrhoval nejakú
dohodu, ani k tomu nepristúpil, zmluvu považoval za neplatnú. S manželkou im ostali len oči pre plač.

Uviedol, že v čase podpisu poistnej zmluvy vedel o existencii inej poistnej zmluvy, veď preto predložil p.
H. zelenú a bielu kartu o bývalých poistkách, kde to bolo uvedené a ona uviedla, že uzavrieme zmluvu od
1.5. a na základe toho išiel zaplatiť šekom poistné. Uviedol, že bol sám. Nevylúčil, že dcéra bola vonku,
mohla na neho čakať, ale keď podpisoval zmluvu, bol tam sám s p. Senkovou. Potvrdil, že sa oboznámil
so zmluvou pred jej podpisom a potom s ju podpísal. To, že sa dátum prekrýval a že sa to nesmie sa
dozvedel až od svojej právnej zástupkyne JUDr. Vočkovej. V čase, keď to podpisoval nevedel o tejto

skutočnosti, že sa to nemôže prekrývať a bol v tom domnení, že pani H. ako odborník pre poistenie by
ho mala upozorniť, že sa to nesmie prekrývať, lebo sa neskôr stane to a to. Po tom, čo dostal oznámenie
o zrušení poistnej zmluvy si to pozrel na internete, potom išiel do Wüstenrotu, kde mu riaditeľka pobočky
v Prešove zopakovala, že zmluva sa prekrývala a preto je neplatná od začiatku. Vrátené peniaze z
poistného prevzal a uzatvoril novú poistnú zmluvu v inej konkurenčnej poisťovni. S JUDr. Vočkovou

potom chodil na stretnutia, komunikoval so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, ktorá ho žiadala, aby
to zaplatil, čo ho dostalo zase do šoku, keď na jednej strane mal papier od Wüstenrotu, že všetko je
zaplatené a Slovenská kancelária poisťovateľov od neho vyžadovala toto plnenie, aby bolo zaplatené
Allianzu. Postupoval ako obyčajný človek, nemá o poisťovníctve právne vedomie, ani nie je povinný ho
mať, ale išiel tzv. sedliackym rozumom. Teraz má auto poistené v inej poisťovni, ale prístup poisťovacej

agentky je úplne iný ako vo Wüstenrote, pretože ho o všetkom informuje, prejedná, doporučí mu, čo vo
Wüstenrote sa nestalo. Pokiaľ ide o okolnosti uzavretia dohody o uznaní dlhu z 2.6.2014 uviedol, že bol
najprv mailom vyzvaný na zaplatenie dlhu a potom mu prišiel v písomnej forme doručenou formou list od
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, kde mu zaslali dohodu o uznaní dlhu. Pani D. mu doporučila, aby
to podpísal, overil u notára, čo aj urobil a takto prichystaný text doporučene zaslal Slovenskej kancelárii

poisťovateľov.Vtejtodohodebolajsplátkovýkalendár.TextuznaniadlhupripravilaSlovenskákancelária
poisťovateľov,ontolenpodpísalasoverenýmpodpisomvrátil.Pozrelvýškusumyasplátkovýkalendára
nazákladetohotopodpísal.VtelefonickomrozhovorespaniD.uviedol,žeježivnostník,ženemápríjmy,
nedožadoval sa splátkového kalendára, na čo ona reagovala tak, že chápem, nemáte príjmy, v akej
výške by bol schopný splácať. Teda ona sama to navrhla. On sa potom spýtal, čo akceptuje kancelária

poisťovateľov, na čo ona povedala, že minimálne 100 eur mesačne, tak s tým súhlasil. Po úhrade troch
aleboštyrochsplátokhovšakpaniD.upozornila,žesabudetátosumanavyšovaťoúrokyapokiaľmôže,
aby doplatil celý zvyšok, na čo reagoval tak, že si peniaze požičal od rodiny a všetko zaplatil. Suma
1.271 eur je suma, ktorú musel vyplatiť, ktorú od neho žiadala Slovenská kancelária poisťovateľov a tak
mu to doporučila aj vtedajšia jeho právna zástupkyňa, aby sa nedostal do väčších problémov. Okrem

psychickej ujmy utrpel aj ďalšie ujmy finančné a to telefónne náklady a poštovné, súvisiace s týmto a
táto suma mu ubudla z rodinného rozpočtu, preto ju považuje za primerané zadosťučinenie a finančnú
ujmu, ktorá mu takto vznikla. Manželka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok
224 eur, on v tej dobe mal príjmy v priebehu 5-6 mesiacov od 450 do 600 eur mesačne a mal naraz
vyplatiť 1.270 eur popri výdajoch, ktoré mal na chod domácnosti, platenie bytu a ďalších úhrad, preto to

pre neho bolo nemožné a pristal na splátkový kalendár. Suma 1.270 eur pre neho predstavovala zhruba
5-mesačný príjem, aby naraz dokázal vyplatiť takúto sumu, teda z príjmu za 5 mesiacov mohol takto
poskladať sumu 1.270 eur, aby popri tom vyžila jeho rodina a neohrozil ju.

24. Z výsluchu svedkyne Márie H., viazanej finančnej agentky žalovaného v 2. rade, vyplynulo, že

žalobca mal záujem o povinné zmluvné poistenie, prišiel na pobočku, nechal jej občiansky preukaz
a technický preukaz, mala mu pripraviť zmluvu s tým, že ju príde podpísať. Klient má udať aj dátum
účinnosti zmluvy. Je to vždy na ňom. Zmluvu dala potom klientovi k nahliadnutiu, aby všetky údaje
skontroloval. Vyžiadala si občiansky preukaz, technický preukaz. Nevie, aké boli konkrétne vtedy
podmienky, ale teraz zisťuje aj to, či nie je evidovaná poistná udalosť. Poinformuje ich, že ak prechádzajú

z poisťovne do druhej poisťovne, aby dali výpoveď šesť týždňov pred. Nie je jej povinnosťou kontrolovať
to. Určite som o tom informovala aj pána C.. Uviedla, že nevie, či mali v tom čase možnosť prístupu na
stránku Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Ďalej uviedla, že ak má klient bielu a zelenú kartu, tak ju
predloží. Pán C. jej určite nedal tieto doklady. Dátum si určite nestanovila sama.25. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

26. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného ku dňu uzatvorenia poistnej zmluvy (ďalej len ako
„zákon o PZP“), poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa.

27. Podľa § 37 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia poistnej zmluvy poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné vykonávať svoju
činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov, poskytnúť klientovi jasne a zrozumiteľne
dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká
súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy.

28. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia

poistnej zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 3 ods.1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

31. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Podľa§2písm.u/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomkudňuoznámenia
žalovaného v 2. rade o neplatnosti poistnej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely
tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú
možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca

čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

33. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

34. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak je v
rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti.

35. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.36. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

39. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

40. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal dvoch samostatných nárokov, a to zaplatenia sumy
1.241,70 eura voči žalovanému v 1. rade titulom bezdôvodného obohatenia a zaplatenia umy 1.241,70
eura voči žalovanému v 2. rade titulom primeraného finančného zadosťučinenia.

41. Základom spornosti uplatnených nárokov bola otázka, či poistnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a

žalovaným v 2. rade možno považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, a to z dôvodu duplicitného
poistenia motorového vozidla v období od 1.5.2011 do 6.5.2011.

42. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 26.4.2011 uzavrel žalobca so žalovaným v 2. rade
poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X so začiatkom poistenia 1.5.2011, predmetom ktorej bolo povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EVČ E.. Nebolo
sporným, že v období od 1.5.2011 do 6.5.2011 mal žalobca uzavreté povinné zmluvné poistenie na
predmetné motorové vozidlo aj u iného poisťovateľa, a to v ČSOB poisťovni a.s.

43. V čase uzavretia poistnej zmluvy bolo účinné ustanovenie § 11 ods. 12 zákona o PZP, podľa ktorého

poistnú zmluvu na to isté poistné obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa.

44. Citované ustanovenie sa dostalo do zákona o PZP zákonom č. 188/2006 Z.z. a jeho cieľom bolo
podľa dôvodovej správy zabrániť prípadom nežiaduceho viacnásobného poistenia, keď prevádzateľ
motorového vozidla je poistený naraz na to isté poistné obdobie u dvoch, respektíve viacerých

poisťovateľov, hoci poistné plnenie (náhradu škody) za neho môže vyplatiť len jeden z nich. Myšlienkou
zákona bolo teda len primárne ochrániť poistníka (nie poisťovňu) pred uzavieraním viacerých poistných
zmlúv v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla pre to isté motorové vozidlo, ktoré so sebou pre poistníka neprináša žiaden finančný benefit.

45. V tomto smere je potrebné sa zaoberať výkladom predmetného ustanovenia zákona o PZP
s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci. Je nepochybné, že v danom spore mal žalobca v
čase uzatvárania poistnej zmluvy poistené motorové vozidlo zároveň aj u iného poisťovateľa (ČSOB
poisťovňa a.s.). O tejto okolnosti mal podľa jeho tvrdení pri uzatváraní poistnej zmluvy informovať i
viazanú finančnú agentku žalovaného v 2. rade s tým, že tvrdil, že jej predložil bielu kartu a zelenú kartu

preukazujúce túto skutočnosť. Žalobca zároveň vypovedal, že dátum účinnosti poistnej zmluvy určila
sprostredkovateľka poistenia Mária Senková, pričom ona uvedené tvrdenie poprela a tvrdila, že dátum
naopak určil žalobca. V súvislosti s tým je potrené poukázať na povinnosť poisťovne (žalovaného v 2.
rade) uvedenú v čl. 7 písm. c/ VPP, a teda povinnosť overiť si údaje o motorovom vozidle evidované
kanceláriou. Svedkyňa Senková pri svojom výsluchu uviedla, že nevie, či mali v tom čase možnosť

prístupu na stránku Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Z vyjadrení žalovaného v 2. rade však vyplýva,
že takýto prístup zabezpečený bol, avšak bol využitý až v priebehu trvania poistenia. Keďže znenie VPP
koncipoval samotný žalovaný v 2. rade, nemôže podľa názoru súdu takáto obrana zo strany žalovaného
v 2. rade obstáť. V kontexte s uvedeným poukazuje súd aj na povinnosť poisťovne v zmysle § 37zákona č. 8/2008 Z.z. vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
poskytnúť klientovi jasné a zrozumiteľné informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho
na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy. Uvedeným konaním požadované

povinnosti nepochybne naplnené byť nemohli.

46. Pokiaľ ide o ďalšie okolnosti prípadu, z nesporných tvrdení žalobcu je zrejmé, že dňa 7.2.2013
došlo k vzniku poistnej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo s evidenčným číslom E.,
pričom poškodeným bol G. C. a škodcom žalobca. Listom zo dňa 15.10.2013 oznámil žalovaný v 2. rade

poisťovni poškodeného, že vybavil poistnú udalosť a skutočnú škodu vo výške 1.241,70 eura poukázal
na účet poisťovne poškodeného a na adresu poškodeného. O pár dni (listom zo dňa 22.10.2013) však
oznámil žalovaný v 2. rade žalobcovi, že poistnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú od počiatku.

47. Z uvedené vyplýva, že po tom, čo v roku 2011 došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, v súlade s ktorou
žalobca riadne platil poistné, žalovaný minimálne raz prolongoval poistnú zmluvu a bez akýchkoľvek

pochybností (s ktorými by bol oboznámil žalobcu) prijímal platby poistného. Zlom nastal až vtedy, keď
došlo k vzniku poistnej udalosti dňa 7.2.2013, kedy malo v súlade s touto zmluvou dôjsť zo strany
žalovaného v 2. rade k poskytnutiu poistného plnenia poškodenému. Po prvotnej informácii adresovanej
žalobcovi,žebudežalovanýv2.radepoškodenémuplniť,párdninatonázorzmenilaoznámilžalobcovi,
že z dôvodu absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy plniť odmieta. Je potrebné zdôrazniť, že duplicitné

poistenie, ktoré bolo dôvodom neplatnosti, mal žalobca počas piatich kalendárnych dní v roku 2011,
pričom poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti odmietol žalovaný v 2. rade plniť v roku 2013.

48. Súd sa v tomto smere stotožňuje s výkladom slovného spojenia „to isté obdobie“, ktorý podalo
Ministerstvo financií SR a súhlas s ním vyjadrila aj Národná banka Slovenska. Aj podľa názoru súdu

je potrebné toto slovné spojenie vykladať v širšom význame a to tak, že by nemalo dochádzať k
duplicitnému krytiu toho istého motorového vozidla kedykoľvek počas trvania poistnej zmluvy. V zmysle
zásady primeranosti je potrebné vykladať ho tak, že zásadná časť poistného obdobia sa musí prekrývať,
čo v danom prípade jednoznačne nenastalo. Majúc na zreteli myšlienku zákona, ktorou je ochrana
poistníkov pred nevýhodným duplicitným poistením, spomínanú zásadu primeranosti, ako aj skutočnosť,

že poistná zmluva žalobcu bola minimálne raz prolongovaná a od 7.5.2011 (teda aj v čase poistnej
udalosti dňa 7.2.2013) bol žalobca krytý len jednou poistnou zmluvou, nemožno prisvedčiť záveru
žalovanéhov2.radeoneplatnostipredmetnejpoistnejzmluvy.Podľanázorusúdu,jepostupžalovaného
v 2. rade s ohľadom na okolnosti prípadu podľa § 3 ods. 1 OZ v rozpore s dobrými mravmi.

49. Nič na tom nemení ani poukaz žalovaného v 2. rade na záverečné ustanovenie v poistnej zmluve
upozorňujúce na neplatnosť poistnej zmluvy. V tomto smere je potrebné poukázať i na skutočnosť, že
záverečné ustanovenia poistnej zmluvy sú písané menším písmom ako ostatná časť zmluvy a priemerný
spotrebiteľ im nemusí z tohto dôvodu venovať dostatočnú pozornosť. Tvrdenie o tom, že žalobca bol
o tomto ustanovení poučený, nebolo zo strany žalovaného v 2. rade preukázané. V spotrebiteľskom

vzťahu je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému svoje služby poskytuje. Preto treba od dodávateľa očakávať aj vyžadovať, že sa vo vzťahu
k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak takto nepostupuje, spreneverí dôveru
druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania, a takémuto nepoctivému konaniu
nemožno poskytnúť právnu ochranu.

50.Naviaczustanovenívšeobecnýchpoistnýchpodmienoktiežvyplýva,žežalovanýv2.radevosvojich
všeobecných poistných podmienkach predpokladal u poistených osôb, prípadne poistníkov aj možnosť
viacnásobného poistenia zo strany poistených osôb a pre tento prípad si v článku 6 ods. 2 vyhradil právo
na primeranú náhradu toho, čo za poisteného plnil.

51. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že poistná zmluva bola v čase vzniku poistnej udalosti
platná a preto bolo zákonnou a zmluvnou povinnosťou žalovaného v 2. rade plniť poisťovni poškodeného
titulom povinného zmluvného poistenia v zmysle zmluvy a zákona o PZP. Pretože nebol daný zákonný
dôvod pre jednostranné vymedzenie neplatnosti poistnej zmluvy zo strany žalovaného v 2. rade,

neexistoval ani platný zákonný dôvod pre uplatnenie nárokov zo strany žalovaného v 1. rade voči
žalobcovi. So zreteľom na to je potrebné považovať všetky plnenia žalobcu žalovanému v 1. rade za
bezdôvodné obohatenie a to titulom plnenia bez právneho dôvodu.52.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcauhradilžalovanémuv1.radedňa16.06.2014
sumu 100 eur, dňa 17.07.2014 sumu 100 eur, dňa 19.08.2014 sumu 100 eur, dňa 17.09.2014 sumu 100
eur, dňa 21.10.2014 sumu 880,05 eura.

53. V súvislosti s tým je potrebné sa zaoberať námietkou premlčania vznesenou zo strany žalovaného
v 1. rade. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.
Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej

veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na
premlčanie aplikovať § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel

alebo nie.

54. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného
(porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/143/2004, sp. zn. 1Cdo/67/2011, R 25/1986). V prípade

plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment,
kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

55. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu, vyplynulo, že žalobca sa o okolnostiach
rozhodujúcich pre uplatnenie jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia dozvedel až po porade

so svojim právnym zástupcom v mesiaci júl 2016. V danom prípade súd zastáva názor, že sa nejedná
o jednoduchú právnu otázku, ktorú priemerný spotrebiteľ (žalobca) vie posúdiť sám, a preto nemá
dôvod neveriť žalobcovi, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až od svojho právneho zástupcu.
Navyše ak by žalobca mal vedomosť o bezdôvodnom obohatení už pri platení jednotlivých splátok, tak
je nelogické, aby zaplatil požadovanú pohľadávku v plnej výške. Napokon aj predchádzajúca právna

zástupkyňa žalobcu JUDr. Vočková mu radila, aby pohľadávku v celosti uhradil. Ak teda žalovaný v
1. rade nepreukázal, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal z vyššie
uvedenej skutočnosti. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.7.2016, t.j. v 2 ročnej subjektívnej premlčacej
dobe. Ak by aj súd eventuálne vychádzal z toho, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení
skôr, mohlo sa tak stať najskôr po tom, čo bolo predchádzajúcej právnej zástupkyni žalobcu oznámené

stanovisko Národnej banky Slovenska k postupu žalovaného v 2. rade zo dňa 5.8.2014, ktorá aj v súlade
s vyjadrením MFSR vyhodnotila postup žalovaného ako nesprávny. Ani v takomto prípade by však
subjektívna premlčacia doba do podania žaloby uplynúť nemohla. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný.

56. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalobcovi uhradil žalovanému v 1. rade celkovo sumu

1.280,05eura.Žalovanýv1.radesatedanajehoúkorbezdôvodneobohatilotútosumu,pretojepovinný
uvedené bezdôvodné obohatenie vydať. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca si podanou žalobou
uplatnil len nárok na zaplatenie 1.241,70 eura, pričom súd je viazaný návrhom a nie je oprávnený ho
prekročiť (zásada ne ultra petitum), súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného v 1. rade
zaplatiť žalobcovi sumu 1.241,70 eura.

57. Pokiaľ ide o nárok na primerané finančné zadosťučinenie, je súd toho názoru, že predpokladom
pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie je právoplatné rozhodnutie súdu v prospech
spotrebiteľa, ktorým súd rozhodne, že konkrétne právo ustanovené zákonom č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa, bolo

porušené alebo konkrétna povinnosť ustanovená uvedenými predpismi nebola splnená. Požiadavka
predchádzajúceho úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti na súde nepochybne
vyplývazgramatickéhoilogickéhovýkladuzneniaustanovenia§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.
Predpokladá sa teda dvojfázovosť uplatnenia práva. V prvej fáze sa predpokladá, že spotrebiteľ si
uplatní na súde právo, o ktorom tvrdí, že bolo porušené alebo povinnosť, o ktorej tvrdí, že nebola

splnená. Až ak súd skončí túto fázu konania právoplatným rozsudkom v prospech spotrebiteľa, môže
nastať druhá fáza, v ktorej si spotrebiteľ novou žalobou podanou z dôvodu, že súd jeho žalobe v prvej
fáze vyhovel, môže uplatniť právo na primerané finančné zadosťučinenie. Uvedené logicky vyplýva aj
toho, že premlčanie tohto majetkové práva na finančné zadosťučinenie začína plynúť až od momentuprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo na súde úspešne uplatnené porušenie práva alebo povinnosti.
So zreteľom na uvedené žalobu voči žalovanému v 2. rade ako predčasne podanú zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. O nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade rozhodol súd podľa § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Argument žalovaného
v 1. rade, že postupoval pri uplatnení svojho postihového práva v súlade so zákonom a že samotný

žalobca spôsobil svojim konaním vznik toho sporu, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Žalovaný v 1. rade bol v priebehu konania
oboznámený s okolnosťami prípadu a listinnými dôkazmi a aj napriek tomu neprejavil snahu urovnať
spor iným spôsobom. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne

po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

62. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov žalovaného v 2. rade, súd s ohľadom na existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa na strane žalobcu v súlade s § 257 CSP nárok na náhradu trov konania
inak úspešnému žalovanému v 2. rade nepriznal, pričom prihliadol na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade

svojim postupom v rozpore s dobrými mravmi zapríčinil vznik tohto sporu. Nebyť konania žalovaného v
2. rade, neboli by vznikli žalobcovi výdavky s vedením tohto konania. Nič na tom nemení skutočnosť, že
žalovaný v 2. rade bol v konečnom dôsledku úspešný, pretože daný úspech pramení len z predčasnosti
uplatneného nároku voči nemu, nie však z toho, že by existoval relevantný právny dôvod pre jeho
konanie. Uloženie povinnosti žalobcovi na náhradu trov konania žalovanému v 2. rade by tak podľa

názoru súdu nebolo spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev3vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.