Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218830
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1514218830.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci

žalobkyne: B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom L. T. č. XXXX, K. B., právne zastúpená: Advokátska
kancelárii JUDr. Almáši Gabriel, spol s r.o., IČO: 36 856 592, so sídlom Niťová č. 3, Bratislava,
proti žalovanému: News and Media Holding, a.s., IČO: 47 256 281, so sídlom Einsteinova č. 25,
Bratislava, právne zastúpený: SCHWARZ advokáti s.r.o., IČO: 36 858 285, so sídlom Podbrezovská č.
40, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.07.2014 sa voči právnemu predchodcovi
žalovaného SPOLOČNOSTI 7 Plus, a.s.. domáhala s poukazom na ust. § 11 a nasl. ochrany osobnosti
v dôsledku neoprávneného zásahu žalovaného, ku ktorému malo dôjsť uverejnením jej fotografie v
denníku Plus JEDEN DEŇ vydanom dňa 17.05.2014. Šlo o fotografiu obnaženej žalobkyne bez jej
súhlasu k jej uverejneniu. Bola vyhotovená po zväčšení poprsia žalobkyne za účelom porovnania stavu
pred a po plastickej operácii. Žalobkyňa rázne poprela, že by niekedy dala súhlas na použitie takej
fotografie na reklamné účely, pričom za podstatnú skutočnosť označila to, že nielen že bola vyobrazená

nahá v denníku s celoslovenskou distribúciou, ale navyše bol pod danou fotografiou odkaz na Horúcu
linku s audiotextovým telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré nepatrí žalobkyni, pričom táto služba je
podľa uvedenej reklamy určená len pre zákazníkov od 18 rokov. Tieto skutočnosti zasiahli do súkromia
žalobkyne a súkromia jej rodiny, znepríjemnili tak jej osobný a rodinný život, avšak ohrozili aj jej kariéru
fitness trénerky detí. Žalobkyňa je matkou dvoch maloletých detí, pre ktoré by mohol výsmech v škole
od spolužiakov, ako aj samotný pohľad na takú fotografiu vlastnej matky mať neblahé následky na
ich psychický vývoj. Takáto reklama žalobkyne vzhľadom na jej profesionálne zameranie v jednom za

najčítanejších denníkov (za rok 2013 tretí najčítanejší denník v SR) mohla odradiť potenciálnu klientelu
a znížiť záujem zo strany už nadobudnutej klientely a tým pádom aj jej príjmy. Žalobkyňa pritom žije
v obci, kde sa každý s každým pozná a zverejnenie takejto fotografie v denníku žalovaného vyvolalo
množstvo klebiet a podstatným spôsobom poškodilo spoločenský status žalobkyne. Poukázala tiež na
to, že pri iných reklamách pre dospelých, kde sú obnažené dievčatá, napr. aj na strane 10 predmetného
denníka majú všetky dievčatá prekryté oči, resp. zdigitalizovanú tvár pre znemožnenie ich identifikácie,
pričom však ale žalobkyňa je zobrazená bez akéhokoľvek prekrytia tváre alebo očí. Mala teda za to,

že s poukazom na uvedené došlo k výraznému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne,
predovšetkým práva na jej ľudskú dôstojnosť a osobnú česť, keď s poukazom na skutočnosť, že
zverejnenú fotografiu videlo veľa známych žalobkyne, požadovali verejné ospravedlnenie denníka Plus
jeden deň v znení aké bolo uvedené v petite žaloby a vzhľadom na neodstrániteľnú ujmu spôsobenúzásahom do osobnostných práv taktiež finančné zadosťučinenie. S poukazom na uvedené žiadala aby
súd uložil žalovanému povinnosť uverejniť na svoje náklady v čísle vydanom najneskôr do 1 mesiaca
po právoplatnosti rozsudku vo svojom denníku Plus JEDEN DEŇ opätovne fotku žalobkyne, uverejnenú

v denníku dňa 17.05.2014 na str. 24, s rafterom na obnaženom tele a pod ňou ospravedlňujúci text a
ďalej, aby mu uložiť povinnosť zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur a nahradiť
trovy konania.

2. V priebehu konania od 01.09.2015 spoločnosť označená ako žalovaný zanikla v dôsledku zlúčenia,

pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť News and Media Holding a.s. so sídlom
Einsteinova 25, Bratislava, na ktorú skutočnosť súd v konaní bez ďalšieho prihliadal a v súlade s
procesnými predpismi účinnými v čase vzniku tejto právnej skutočnosti (§ 107 ods. 4 Občianskeho
súdneho poriadku) pokračoval v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.05.2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Argumentoval tým, že predmetná
fotografia bola vyhotovená fotografom G. J. počas fotografovania v roku 2008 na kozmetickej klinike,
ktorého účastníčkou bola žalobkyňa spolu s ďalšími troma osobami (p. O., p. T., p. C.). Všetci účastníci
fotografovania pritom boli oboznámení a uzrozumení s tým, že snímky sa vyhotovujú pre účely
ich budúceho použitia v rámci fotobanky, pričom na ich vyhotovenie a použitie udelili súhlas. Súdu

predložil zmluvu uzavretú medzi fotografom a žalobkyňou ako modelom datovanú dňom 11.01.2008,
v ktorej žalobkyňa dobrovoľne súhlasila s fotografovaním svojej osoby a na fotografa previedla všetky
práva na používanie vyhotovených snímok (teda aj predmetnej zverejnenej fotografie), za účelom
ich reprodukcie, distribúcie a rovnako aj na účely ich komerčného využitia. Za vyhotovenie snímok
prevzala žalobkyňa odmenu 4.000 Sk. V zmluve vyhlásila, že v súvislosti s publikovaním fotografií

nebude mať žiadne ďalšie finančné požiadavky voči fotografovi G. J., prípadne iným užívateľom
vyhotovených snímok. Na vyhotovenie a použitie predmetnej fotografie bol teda zo strany žalobkyne
udelený písomný súhlas. Fotograf G. J. predmetnú fotografiu v súlade s postupom dohodnutým s
účastníkmi fotografovania poskytol na účely jej ďalšieho komerčného využitia spoločnosti Profimedia.CZ
a.s. so sídlom Nerudova 1668, Zelené Předměstí, Pardubice, Česká republika. Žalovaný teda fotografia

získal od uvedenej spoločnosti, a to v súlade s jej všeobecnými obchodnými podmienkami a v dobrej
viere, že spoločnosť Profimedia.CZ disponuje všetkými právami potrebnými na požitie predmetnej
fotografie. S poukazom na znenie ust. § 12 ods. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) k vyhotoveniu
a následne k použitiu predmetnej fotografie žalobkyňa udelila svoj súhlas, a a teda nemohlo dôjsť k
zásahu do jej osobnostných práv. Žalobu teda žiadal v plnom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanému

plnú náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa v priebehu neskoršieho konania poprela uzavretie zmluvy s fotografom dňa 11.01.2008 s
tým, že na zmluve nie je správne uvedené jej priezvisko (píše sa s dvomi „f“ a „y“, kým zmluvná strana je
označená ako Linda O.) a ani adresa jej bydliska. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala

na skutočnosť, že fotografia pochádza z mája 2006, pričom žalovaným predložená zmluva je datovaná s
odstupom 2 rokov po fotení, keď navyše v deň jej údajného podpisu o 08.35 hod. preukázateľne priletela
z dovolenky v Thajsku na letisko Schwechat, odkiaľ bezprostredne odchádzal na Moravu do miesta
bydliska jej matky, ktorá sa počas jej neprítomnosti starala o jej maloletú dcéru, a teda si nebola vedomá,
že by predmetnú zmluvu podpísala. Trvala na tom, že fotografa G. J. stretla výlučne raz, a to práve za

účelom vyhotovenia fotografií v roku 2006.

5. Žalobkyňa okrem dôkazov pripojených žalobe - relevantné strany denníka Plus 1 DEŇ dní zo
dňa 17.05.2014, výzvy na mimosúdne riešenie sporu zo dňa 24.06.2014 a prehľadu čítanosti tlače
v r. 2013, a dodatočne založených časti výtlačkov denníka Nový čas z 20.07.2007 a 13.08.2007 s

inými fotografiami žalobkyne, predložila súdu elektronickú letenku preukazujúcu prílet žalobkyne dňa
11.01.2008 o 08.35 hod na letisko Schwechat vo Viedni na vyvrátenie tvrdenia o podpise zmluvy
uvedeného dňa, keď pôvodne navrhla doplniť dokazovanie o výsluchy matky žalobkyne na preukázanie
skutočnosti, kde sa žalobkyňa nachádzala dňa 11.01.2008; žalovaný navrhol vykonať dôkazy výsluchom
žalobkyne, oboznámením sa so zmluvou s modelom uzavretou medzi žalobkyňou a fotografom G.

J., svedkov G. J. ohľadom skutočností týkajúcich sa vyhotovovania fotografií, uzavretia zmluvy s
modelom a poskytnutia fotografií fotobanke, ďalej ďalších modelov - P. O., W. T. a W. C. za účelom
preukázania, že všetci účastníci fotografovania boli oboznámením s tým, že vyhotovované fotografie
budú poskytnuté fotobanke v súvislosti s ich ďalším použitím a napokon výsluchom zamestnancovspoločnosti Profimedia.CZ a obrazovej redaktorky žalovaného ohľadom skutočností týkajúcich sa
získania napádanej fotografie z fotobanky spoločnosti Profimedia.CZ a tiež mediálnym rešeršom
zverejnených fotografií žalobkyne. Súd vykonal navrhnuté dôkazy okrem výsluchu matky žalobkyne,

na ktorom však žalobkyňa neskôr netrvala, keď tento dôkaz sa vzhľadom na iné produkované dôkazy
ukázal ako irelevantný, a teda by ho súd nepovažoval za hospodárny a ani podstatný pre rozhodnutie vo
veci. Neboli vykonané ani výsluchy svedkov Ľubomíra O. a W. T., na ktorých netrval žalovaný, nakoľko
skutočnosti, na ktoré mali byť vypočutý boli dostatočne preukázané výsluchmi ostatných svedkov, a
ani výsluchy zamestnancov spoločnosti Profimedia.CZ a žalovaného, ktoré boli za účelom preukázania

navrhovaných skutočností dostatočne nahradené písomným vyjadrením spoločností Profimedia.CZ
a.s., keď zámenu tohto dôkazu súd nepovažoval za porušenie koncentračnej zásady.

6. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v denníku Plus 1 DEŇ v čísle 112 ročníka 9 vydanom dňa
17.05.2014 na poslednej 24. strane v ľavom dolnom rohu uverejnená fotografia žalobkyne s obnaženým
poprsím. Išlo o ilustračnú fotografiu ku komerčnej reklame s textom: Máš chuť sa porozprávať? Zavolaj

mi! Horúca linka XXXX XXX XXX. Text je vytlačený rôznym fondom a farbou písma; pod fotografio je
uvedená cena hovoru drobným písmom s poznámkou, že služba je určená len zákazníkom od 18 rokov a
zabezpečuje ju A SMS, s.r.o. V ľavom hornom rohu sa nachádza vytlačený vtip s nepodstatným textom,
v pravo na fotografii je uvedený zdroj fotografie s označením: Foto: profimedia.sk.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že predmetné fotografie (v súvislosti s kampaňou
pre kliniku plastickej chirurgie, v rámci ktorej bola zhotovená aj napadnutá fotografia) vznikli v teplom
období, možno v máji, ale určite nie v roku 2008. Priznala, že si v tom období privyrábala fotením, ale
vždy v rámci slušnosti. V súvislosti s týmto fotením je volala kamarátka a na to išla na určitú hodinu na
kliniku plastickej chirurgie niekde k hradu robiť modelku po plastickej operácií pŕs. Peniaze, ktoré za to

dostala boli v tom čase slušné, keďže predstavovali takmer mesačnú mzdu. Napadnutá fotka nebola
ani priamo predmetom tohto fotenia, keďže fotky pre kliniku vznikali na stole, kde mala zakreslené na
prsiach rezy a až po fotení sa jej fotograf spýtal, či ju nemôže ešte cvaknúť, pretože má pekný profil, na
čo pristúpila. Podpisovala príjmový doklad a dal jej niekde na stoličke v hotovosti cca 4.000 Sk. Určite
dohodu, ktorú predložil žalovaný nepodpisovala ani bianco, keďže si na to dáva pozor. Podpisovala iba

príjmový pokladničný doklad. V čase, kedy videla iba kópiu zmluvy s fotografom predloženú žalovaným
nevedela jednoznačne potvrdiť, že podpis na predloženej kópií nebol jej, keďže nevidela originál a mohol
byť upravený. Nikdy nefotila nič vulgárne a kvôli deťom by si veľmi rozmyslela, čo by šla fotiť. Takisto si
vždy všíma, ako má písané meno a od detstva sa ohrádza ak je písané nesprávne a vždy upozorňuje na
to, že sa píše s dvomi „f“ a ,,y,,. Nikdy nebývala na J. a to ani len v podnájme. G. J. videla jediný krát v deň

fotenia. Nestretli sa nikdy predtým a ani potom, iba jeho meno počula od kamarátky, ktorá jej kvôli tomuto
foteniu volala. Po vyjdení čísla s jej fotkou bola zdesená, keďže trénovala a už znova trénuje aj deti. V
tom čase mala vo fitnescentre aj detských klientov vo veku 8-14 rokov a fakticky o túto prácu prišla. Teraz
už zase trénuje deti a to plávanie. V čase zverejnenia fotografie jej volali či vie, že je tam za prostitútku
s výzvou „zavolaj mi“. Celé mesiace vysvetľovala ľuďom z okolia a aj svojej mame čo sa stalo. Dcéra sa

za ňu hanbila a určite takto nechcela dopadnúť. Hneď volala do profimedia.sk, ktorá bola uvedená ako
zdroj a pýtala sa odkiaľ prišli k fotografií. Povedali jej, že z databanky a dopátrala sa aj na fotografa. On
jej povedal, že tým, že ju nafotil mu v podstate dala súhlas s použitím fotiek, ktoré predal a vyjadril sa, že
mu je to ľúto, keďže nevedel, kde sa následne fotky použijú. Fotenie bolo za účelom použitia fotiek do
katalógu pre kliniku plastickej chirurgie, ktorá bola v tom čase novootvorená. S tým súhlasila, keďže v

tom čase už sama bola niekoľko rokov po plastickej operácií a prišlo jej to normálne, keď to prirodzene
robila aj kvôli peniazom. Keby ale vedela koľko hanby ju to bude stáť, za tie peniaze by jej to určite
nestálo. Trpia tým deti, keď sa jej stalo aj to, že rodičia ich kamarátov ich upozornili, aby sa s jej deťmi
nebavili, keďže ich mama robí toto. Nikdy nefotila nič vulgárne ani výstredné, hoci šlo o akty, vždy iba s
viditeľným poprsím. V čase zverejnenia fotografie si najskôr myslela, že si z nej niekto vystrelil. Neskôr jej

začali volať ľudia aj na jej súkromný mobil s tým, či poskytuje sexuálne služby, aj z utajených čísiel, čo ju
obťažovalo, keďže takéto hovory mala aj v noci, až si musela zmeniť telefónne číslo. Určite jej to nerobilo
dobre na psychiku. Problémy má aj ako matka samo živiteľka, keď zverejnenie fotografií využil otec jej
staršej dcéry, keď voči nej v rámci hádky vytiahol, ako sa môže starať o ich dcéru, ohľadom ktorej medzi
nimirokyprebiehajúsúdnekonania.Priamopredsúdomtovšakzatiaľnepoužil,alepoužívatopredoňou

a aj v správach jej mame, ktorej viac krát písal, či vie o tom, že robí ,,kurvu“. Kedy začala s fotením aktov
si presne nepamätala, bolo to ale ešte pred narodením detí a pred plastickou operáciou, možno keď
mala 20 rokov. Teraz už nefotí fotografie na zverejnenie, ale výlučne pre vlastné potreby do súkromného
albumu. Na komerčné účely, resp. nie kvôli vlastným potrebám fotila v roku 2007 a 2008, kedy malafotografie v Novom čase, ktoré vznikli na základe spolupráce s W. C., s ktorou sa zoznámila práve
pri inkriminovanom fotení pre kliniku plastickej chirurgie. Ako fotomodelka som si výlučne privyrábala,
keď si ako samoživiteľka maloletých detí snažila zvýšiť príjem z inej pracovnej činnosti. Išlo zväčša o

ilustračné fotografie k článkom, prípadne ak ju oslovil profesionálny fotograf kvôli foteniu na súťaže a
pod. Vždy sa zaujímala, kde budú fotky použité. Deti sa jej narodili v septembri 2001 a januári 2009;
staršia dcéra bola dokonca pri fotení so zmrzlinou v júli 2007, ktoré nepovažovala za vulgárne. Nikto
nikdy pred napadnutým zverejnením z jej fotky neurobil prostitútku. Čo sa týka kontraktačnej fázy pri
jej foteniach, dohadovali sa zväčša ústne, napr. jej zavolala kamarátka, že denník Plus JEDEN DEŇ

potrebuje modelku s pekným zadkom. Na to prišla, nafotili, podpísala príjmový doklad a odišla. Pri fotení
aktov fotila aj celú postavu. Na aký účel budú fotografie použité ju zaujímalo, vždy sa na toto pýtala a
vždy to aj za dohodnutým účelom skončilo, výlučne napadnutá fotografia bola použitá ešte 2x - neskôr
ako ilustračná fotka k článku o zdravej výžive na internete, čo jej nevadilo a raz ju našla u lekára, kde sa
však nedalo identifikovať, že to je ona, keďže išlo o výrez bez hlavy. V tomto prípade jej vadil kontext.
Je si vedomá toho, že pokiaľ fotí akty, všeličo sa môže stať, ale vyslovene ju uráža, pokiaľ bola použitá

v súvislosti so sexuálnymi službami. V daný deň bolo pri fotení veľa ľudí, fotili ešte aj W. C. a ešte ďalšiu
ženu kvôli vpichu ihlou do pier. Fotograf urobil možno 1 až 2 x celú líniu tela, nemala nič oblečené. Čo
sa týka podmienok, resp. konkrétneho neskoršieho použitia predmetných fotografií pripustila, že v tomto
asi spravila chybu, lebo v tej rýchlosti a za podmienok keby sa fotilo viacero ľudí v rôznych situáciách
sa na to fotografa nespýtala. Fotenie vtedy trvalo asi jeden až jeden a pol hodiny. Kamarátka jej volala

v priebehu dňa, nepamätala si presne kedy to bolo, určite vtedy pracovala niekde aspoň brigádne. Z
miesta fotenia po nej odišlo ešte dosť ľudí.

8. Svedkyňa W. C. vo svojej výpovedi uviedla, že fotografa pána J. spoznala v rovnaký deň ako
žalobkyňu, s ktorou sú spriaznené známe, keďže si raz vypomohli pracovne a viac krát sa pokúšali

vypomôcť si, pričom za dobu od zoznámenia boli asi štyrikrát v telefonickom kontakte. V súvislosti s
predmetným sporom ju kontaktoval pán J. a aj žalobkyňa. Fotenie bolo určené pre plastickú kliniku,
keď ona bola modelom pred operáciou pŕs a po nej mala prísť žena po zákroku. Na fotenie šla s
tým, že fotky sú pre plastickú kliniku, pričom v jeho priebehu sa jej fotograf spýtal, či môže nafotiť
viac fotiek, ktoré môže použiť pre fotobanku, či s tým súhlasí. Šlo skoro o celodenné fotenie a teda

fotograf s nimi robil aj iné fotky. Spísala s ním aj zmluvu a spolupracovala s ním viac krát, pričom ide
o jediného fotografa, ktorý vždy trval na spísaní zmluvy. Spísala s ním zmluvu aj v deň tohto fotenia.
Bol tam vtedy s ňou aj jej kamarát pán O., ktorý rovnako podpísal zmluvu s fotografom. Je pravdou,
že pri podpise a súhlase s daním fotiek do fotobanky si človek v prvom okamihu nemusí uvedomiť
dôsledky. Ponáhľali sa vtedy, zvyčajne je pri takýchto foteniach väčší zhon, takže je možné, že sa

niektoré zmluvy nestihli úplne vyplniť, keď aj ona na dohodu iba naškrabala svoje údaje. Presný dátum
si nepamätala, ale bolo to asi v roku 2005-2006. Fotenie začínalo pravdepodobne doobeda, niektorí v
priebehu fotenia, ktoré trvalo dlhšie poodchádzali. Na základe zmluvy s fotografom jej bolo zaplatené
priamo na mieste. S pánom J. fotila viackrát, vždy to bolo na zmluvu. V zostave so žalobkyňou a pánom
J. fotili iba tento jedinýkrát. Nepamätala si, či v zmluve s pánom J. bol uvedený účel použitia fotografií, ale

pravdepodobne tam bola informácia, že fotky budú použité do fotobanky, resp. obdobná formulácia. Jej
fotky boli použité väčšinou do fotobanky, niektorými nebola nadšená, ale podpísala zmluvu. Zverejnené
boli napr. v časopise Zdravie a tiež určite v niektorých časopisoch, ktoré vydával právny predchodca
žalobcu a môže byť aj v nejakom časopise z vydavateľstva Ringier. Bola uzrozumená s tým, že dala
všeobecný súhlas na zverejnenie fotiek.

9. Svedok G. J., autor fotografie vo svojej výpovedi uviedol, že je fotografom na voľnej nohe, pričom
sa špecializuje na fotografie pre firmy, školy a pre fotobanky, čo sú agentúry predávajúce fotky do
časopisov, novín a na reklamné účely. Zvyčajne sa zameriava na fotky detí, matky s deťmi, rodičovstvo,
zdravie, krásu a pod. Nikdy sa priamo nevenoval erotickým fotkám. Vyberá si horúce témy, ktoré

majú šancu byť publikované. Pred 11 rokmi vyvstala potreba doplniť fotografie na tému kozmetickej
chirurgie. Klinika na Mudroňovej im zapožičala zdarma svoj priestor za čo im umožnil zverejniť niektoré
z jeho fotiek na ich stránke. Potreboval dva modely, ktoré by nemali problém mať na fotografií súčasne
odhalené prsia aj tvár, pričom nepoznal nikoho vhodného. Typ na žalobkyňu a pani C. mu dala známa.
Telefonoval im, predstavil sa a uviedol tému fotenia z návrhom odmeny 4.000 Sk. Každému modelu

vždy pri prvom kontakte vysvetľuje, že fotky robí pre fotobanku, ktorá ich bude následne predávať a
tiež že honorár vyplatí na mieste, avšak potrebuje mať k nemu podpísanú zmluvu. Obe oslovené ženy
reagovali profesionálne, všetkému rozumeli a nemali žiadne doplňujúce otázky. Dohodli si honorár a čas
fotenia.Každýmodelupozorňuje,žeprevádzavšetkyprávananeho,leboinakbyboliprenehofotografiebez hodnoty a nevedel by ich ponúknuť do agentúry. Agentúra, ktorá fotky predáva mu následne po
publikácií vypláca honorár. Čo sa týka fotenia pamätal si, že žalobkyňa sa veľmi ponáhľala, po fotení
sa rýchlo obliekla a ešte za ňou volal, že treba podpísať zmluvu a vyplatiť peniaze, na čo sa vrátila. Dal

jej zmluvu, pričom štandardne modely nabáda, aby si ju prečítali a vypísali, nemala žiadne otázky, ale
detaily si už nepamätal. Boli s ňou vtedy ďalšie tri modely. Fotografie znázorňovali modely na operačnom
stole, konkrétne žalobkyňu ako sa nad ňou skláňajú chirurgovia, ďalej detaily na prsia. Potom fotil portrét
ženy do pol pása na bielom pozadí s implantátmi v rukách a aj bez implantátov ako si zakrýva prsia a
aj s odhalenými. Fotky nemali erotický charakter, žalobkyňa mala sčesané vlasy do copu, išlo čisto o

medicínske zábery. Po nahliadnutí na poslednú stranu čísla Plus JEDEN DEŇ zo 17.05.2014 potvrdil, že
zverejnená fotka pochádza zo série fotografií z uvedeného fotenia. Taktiež súdu predložil originály zmlúv
s W. C., W. T., P. O., vrátane zmluvy na ktorej je uvedený ako model B. O. s tým, že posledná zmluva
bola opatrená bez vyplnenia údajov výlučne podpisov žalobkyne, na čo však prišiel až po niekoľkých
rokoch. Keďže od istého času niektoré agentúry žiadajú priložiť ku každej fotke scan zmluvy s modelom,
podpísal ju sám dodatočne a sám vypísal, pričom podľa telefónneho zoznamu uviedol meno B. O. a

adresu podľa tam našiel k inému menu O.. Nevedel, ako sa žalobkyňa píše a v tom čase na ňu nemal
ani e-mail a stratil na ňu telefonický kontakt. Rovnako dodatočne dopisoval aj dátum. Fotenie sa ale
uskutočnilo 10.05.2005, ktorý dátum je na zmluvách s W. C. a P. O.. Fotky do agentúry umiestnil a
predávala ich agentúra. Ich podmienkou bolo, že model musí so zverejnením súhlasiť, čo pre agentúru
garantuje sám. Vždy dbal na to, aby mal podpísanú s modelmi zmluvu a súdu predložil na nahliadnutie

zložku s desiatkami podpísaných zmlúv s modelmi. Dodal, že bez podpisu zmluvy by nevyplatil honorár,
nakoľko by s fotkami nemohol narábať. Čo sa týka neskoršej spolupráce so žalobkyňou, boli to výlučne
telefonickékontakty.OsloviljuvsúvislostiskampaňoupreDudince,zktoréhofoteniavšakvzišlo.Neskôr
mu volala, že videla fotku na wanda.sk, či o tom vie. Nevedel o tom, ale sľúbil jej, že sa na to pozrie, či
bola legálne zaplatená, keďže patrila agentúre. Vysvetlil jej, že sa vzdala práva na kontrolu používania

fotiek, čo bolo okolo roku 2010. Kontaktovala ho aj v súvislosti so zverejnením predmetnej fotky.

10. Súd sa oboznámil s obsahom originálu listinného dôkazu označeného ako Zmluva s modelom
(Model Release Agreement), na ktorom sú ako zmluvné strany uvedený v predtlačenej forme fotograf
G. J. s uvedenými nespornými generáliami a ako model ručne vpísaná B. O., J. XX, J.. Predložená

listina je ručne datovaná 11.01.2008 a podpísaná fotografom a podpisom vizuálne zhodným s podpisom
žalobkyne (napr. na plnomocenstve založenom v spise na č.l. 6), ktorého pravosť po predložení originálu
listiny žalobkyňa nespochybnila. Text samotnej zmluvy je nasledovný: Model /resp. jeho zákonný
zástupca/ vyhlasuje, že dobrovoľne súhlasil s fotografovaním svojej osoby /resp. svojho maloletého
dieťaťa/ a prevádza všetky práva na používanie vyhotovených snímok na pána G. J. za účelom ich

reprodukcie, distribúcie a komerčného využitia. Prevod týchto práv je časove, vecne a teritoriálne
neobmedzený. Model prehlasuje, že nebude mať na pána G. J. alebo užívateľa vyhotovených snímok,
žiadne ďalšie finančné požiadavky súvisiace s publikovaním vyhotovených snímok. Model /resp. jeho
zákonný zástupca/ vyhlasuje, že prevzal odmenu modela vo výške 4.000,- (Sk) a prehlasuje, že, že
je s jej výškou plne uspokojený. Tento príjem je považovaný za tzv. „náhodilý“, a preto podľa zákona

nepodlieha zdaneniu, pokým celková výška takýchto príjmov za rok nepresiahne 10.000,- Sk.

11. Fotograf G. J. súdu predložil aj zmluvy s totožným textom podpísané W. C., W. T. P. O.. Na zmluvách
podpísaných W. C., W. T. a P. O. nebola na žiadnej uvedená adresa modelov, pričom na zmluvách
podpísaných W. C. a P. O., na ktorých sa však nenachádzal podpis fotografa, ktorý bol iba na zmluvách

s uvedením modela W. T. a s B. O., bol uvedený dátum 10.05.2005.

12. Z vyjadrenia spoločnosti Profimedia.CZ, so sídlom Nerudova 1668, Zelené Předměstí, Pardubice,
Česká republika vyplýva, že uvedená spoločnosť je najväčšou českou fotobankou, ktorá okrem iných
služieb poskytuje svojim zákazníkom predovšetkým licencie na používanie fotografií, a to vrátane

ich použitia na komerčné účely. Z tohto dôvodu by uverejnenie obsahu, resp. fotografie, ku ktorej
spoločnosť nedisponuje potrebnými právami, znamenalo poškodenie dobrého mena spoločnosti. Čo sa
týka získania predmetnej fotografie, túto spoločnosť nadobudla od fotografa Petra J., ktorý ju vyhotovil v
roku 2008 počas fotoshootingu uskutočneného na jednej z kozmetických kliník. Následne po dôkladnom
preverení, či zdroj disponuje právom šíriť danú fotografiu a práva k nej, bola uverejnená na webovom

sídle spoločnosti, kde bola sprístupnená na stiahnutie bez akýkoľvek reštrikcií. Z ich stránok bola v
končenom dôsledku stiahnutá žalovaným, a to v súlade s uzavretou zmluvou o poskytovaní licencií
na užívanie virtuálneho obsahu, spravodajského servisu a rešeršnej služby, ako aj ich všeobecnými
zmluvnými podmienkami. Preverením, či zdroj fotograf G. J. disponuje právami potrebnými k šíreniufotografie zistili, že p. Bánoš pred uskutočnením fotenia uzavrel so žalobkyňou zmluvu s modelom,
na základe ktorej preniesla ako model na fotografa všetky práva spojené s používaním vyhotovených
fotografií, teda aj právo ich reprodukcie, distribúcie, či komerčného využitia a zároveň sa zaviazala, že

nebude mať žiadne ďalšie nároky voči fotografovi, prípadne iným užívateľom vyhotovených snímok. K
poskytnutiu licencie žalobcovi došlo v súlade so zákonom, nakoľko model podpisom zmluvy s fotografom
vyjadril súhlas s distribuovaním a použitím vyhotovených snímok, vrátane ich použitia v rámci reklamy.
Žalovaný pritom postupoval pri stiahnutý fotografie v súlade so zmluvou a zmluvnými podmienkami
spoločnosti Profimedia.CZ.

13. Z písomného vyjadrenia štatutára žalovaného podaného v priebehu konania za účelom objasnenia
spôsobu získania fotografie žalobkyne vyplýva, že sporná fotografia bola získaná jej stiahnutím z
fotobanky spoločnosti Profimedia.CZ a s. a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a
touto spoločnosťou. Využívanie služieb z webstránok spoločnosti Profimedia CZ upravujú všeobecné
zmluvné podmienky, pričom v zmysle ustanovenia 1.2 Prílohy č. 1 všeobecných zmluvných podmienok

platí že: „Součástí nabízených Služeb společnosti Profimedia je poskytovaní licencí k Obsahu
Profimedia, a to k obrazovému materiálu - fotografiím, ilustracím, grafickým logům a video nahrávkám
(dále jen „“Klip) či jiným dílům, všetně souvisejících metadat, textů, záběrů a informacích, místěných
na Webových stránkách (dále jen „Díla“).“ Z uvedeného ustanovenia pritom vyplýva, že žalovaný
pri zaobstaraní danej fotografie mal za to, že spoločnosť Profimedia.CZ disponuje všetkými právami

potrebnými k udeleniu licencie na použitie fotografie, nakoľko sa predmetná fotografia nachádzala v
ponuke danej spoločnosti. Žalovaný teda spornú fotografiu stiahol z portálu spoločnosti Profimedia.CZ v
dobrej viere, že tá disponovala právom poskytnúť im licenciu k použitiu fotografie aj na reklamné účely.
Služby spoločnosti Prfimedia.CZ využíva žalovaný už dlhodobo a pravidelne, nebol preto z jeho strany
žiaden špeciálny dôvod spochybňovať, či jej uverejnením nedochádza k porušovaniu práv tretích osôb.

Žalovaný nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že model na fotografií je osoba zo Slovenska.
Nevedeli o koho ide, a už vôbec nemali tešenia, že osobou na spornej fotografii je práve žalobkyňa.
Vychádzali z toho, že modelka poskytla fotografiu dobrovoľne, a to aj na reklamné účely, ako to býva
zvykom aj v prípade ostatných fotografií dostupných na webových stránkach spoločnosti Profimedia.CZ.

14. Viacero fotografií aktov žalobkyne, evidentne vzniknuté v inom období a za iných okolností, než
napadnutá fotografia boli zverejnené právnym predchodcom žalovaného aj v denníku Nový čas zo dňa
20.07.2007 na strane 2 až 3 (veľká otváracia fotografia a 6 ďalších menších) v rubrike téma a dňa
13.08.2007 na strane 17.

15. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

16. Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Výpočet jednotlivých zákonom
chránených zložiek osobnosti sa v uvedenom ustanovení uvádza príkladmo. Popri práve na ochranu

života, zdravia občianskej cti, svojho mena a prejavov osobnej povahy sem možno zaradiť aj právo na
ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti, súkromného a rodinného života (garantované
i v článku 19 Ústavy Slovenskej republiky).

17. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či

citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom,
priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože
zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne
dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby.

18. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú
vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

19. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú

písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.20. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové
záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie

však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného každá osoba má právo, aby vytvorením a použitím fotografie
(napr. predaj alebo zverejnenie) bez jej súhlasu nebolo zasiahnuté do jej súkromia alebo aby fotografiou
nebola porušená ochrana prejavov jej osobnej povahy (napr. podoby, tanca, spevu). Privolenie zákon

nevyžaduje v prípade tzv. zákonných licencií: 1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe
zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely etc.), 2/ ak sa použijú
primeraným spôsobom na vedecké a umelecké účely, pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne
spravodajstvo.

22. Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej

miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho
spojenia s inými chránenými záujmami. Obsah zákonnej spravodajskej licencie dovoľuje jej nositeľom
nakladať s predmetmi vymedzenými v 12 ods. 1 OZ (t.zn. okrem iného aj s podobizňami) spôsobom
spočívajúcim v ich vyhotovení a použití pre účely tlačového, filmového, rozhlasového a televízneho
spravodajstva. Aj tu však platí, že takéto použitie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami

dotknutej fyzickej osoby. Na úkor osobného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zákonom
uprednostňovaný všeobecný záujem na výkone spravodajskej činnosti, u ktorej sa predpokladá, že slúži
verejnej informovanosti občanov. Táto licencia však k zaisteniu verejného záujmu na informáciách
v prospech spravodajstva nie je akákoľvek, týkajúca sa zásahov do osobného súkromia vo forme
uvádzania skutočností súkromného života. Je tomu tak preto, že skutočnosti, týkajúce sa súkromného

života sú zásadne súčasťou osobného súkromia (vnútornej intímnej sféry) a nemôžu byť vecou
verejného záujmu.

23. Z hľadiska poskytnutia právnej ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený
zavinene či nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje sa ani vyvolanie následkov, stačí, že

neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených práv osobnosti fyzickej
osoby.

24. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

25. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
nanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Výškutakejtonáhradyurčísúdsprihliadnutímnazávažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. (§ 13 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka).

26. Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel
súd k záveru, že podanú žalobu nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú.

27. V prípade práva na ochranu osobnosti zakotveného vo vyššie citovaných ustanoveniach § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka totiž občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do úvahy
iba pri zásahoch do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom konaním, ktoré je potrebné
kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne), pričom neoprávneným je taký zásah do osobnosti fyzickej

osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Takýto zásah musí byť teda
protiprávny a musí existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (protiprávnosťou)
zásahu.

28. V posudzovanej veci mal súd za preukázané, že v súvislosti so vznikom fotografie žalobkyne

zverejnenej v denníku Plus JEDEN DEŇ dňa 17.05.2014 žalobkyňa privolila k jej vyhotoveniu a
následnému komerčnému použitiu, čo mal súd za dostatočne preukázané predložením Zmluvy s
modelom, keď napriek nesprávne uvedenému dátumu jej podpisu a označeniu žalobkyne a teda možnej
spornosti platnosti písomnej formy predloženej zmluvy ako takej, súd vychádzal z jej obsahu, s ktorýmmala žalobkyňa možnosť pred blanko podpisom návrhu zmluvy bez vypísania jej údajov a dátumu sa
riadne oboznámiť, rovnako ako ostatné osoby, ktoré sa v inkriminovaný deň zúčastnili predmetného foto
termínu, čo potvrdili vo svojich vyjadreniach svedkovia J. a C., ktorých výpovede súd v ich vnútornej

kompaktnosti a vzájomnej súvislosti vyhodnotil ako vierohodné. Výpoveďami svedkov a predloženými
zmluvamipodpísanýmiostatnýmimodelmimalsúdzapreukázané,žekuzavretiuzmluvymedziautorom
fotografie a žalobkyňou došlo dňa 10.05.2005, t.j. v deň, kedy bola dotknutá fotografia v rámci série
s viacerými ostatnými vyhotovená, čo korešpondovalo aj s relevantnou časťou výpovede žalobkyne,
ktorá potvrdila, že fotka vznikla v teplejšom období. Zmluva s modelom ako innominátna/nepomenovaná

zmluva, t.z. ako samostatný zákonom výslovne neupravený typ zmluvy pre svoju platnosť nevyžaduje
písomnú formu, pričom v súlade s ust. § 51 Občianskeho zákonníka iba nesmie odporovať obsahu alebo
účelu tohto zákona. Súd teda dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a fotografom došlo k platnému
uzavretiu záväzkového vzťahu s obsahom uvedeným v predloženom písomnom vyhotovení návrhu
zmluvy (o.i. s výslovným súhlasom žalobkyne s fotografovaním svojej osoby a následným používaním
fotiek fotografom za účelom ich reprodukcie, distribúcie a komerčného využitia), keď akceptovanie

zmluvy žalobkyňa nepriamo potvrdila aj tým, že nenamietala zverejnenie totožnej fotografie v iných
prípadoch, keď sa cítila dotknutá výlučne kontextom jej zverejnenia v periodiku, ktorého vydavateľom
bol právny predchodca žalovaného dňa 17.05.2014. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s argumentáciou
žalovaného, že predmetná fotografia, ktorú jej autor v súlade so svojimi zmluvnými oprávneniami
poskytol pre účely fotobanky, odkiaľ bola následne stiahnutá vydavateľom za účelom jej konečného

použitia ako ilustračnej fotografie pre komerčné reklamné účely, bola zo strany žalovaného použitá v
zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka lege artis a teda nemôže niesť zodpovednosť za porušenie
práv na ochranu osobnosti žalobkyne v zmysle ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď privolenie
fyzickej osoby v danom prípade vylučuje protiprávnosť zásahu do jej osobnostných práv.

29. Nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že v danom prípade
vzhľadom na existujúci súhlas žalobkyne so zhotovením fotografie, ktorá bola zverejnená v denníku
Plus JEDEN DEŇ dňa 17.05.2014 a jej následným použitím na komerčné účely, ergo na jej zverejnenie
na takéto účely (v danom prípade na reklamu platených služieb pre zákazníkov nad 18 rokov bez
výslovného určenia ich charakteru, ktorý je možné dedukovať výlučne z charakteru sprievodnej

fotografie), neboli naplnené podmienky, aby sa žalobkyňa mohla úspešne domáhať ochrany osobnosti
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorého dôvodu musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
súd sa ďalej nezaoberá podmienkami pre priznanie primeraného zadosťučinenia, ktoré vzhľadom na
uvedené neprichádzalo do úvahy, a teda nebol dôvod posudzovať možné znížené dôstojnosti, resp.
vážnosti žalobkyne ako fyzickej osoby v spoločnosti v dôsledku zverejnenia fotografie v hromadnom

printovom médiu vo vzťahu k značnému množstvu čitateľov tlače, na ktoré žalobkyňa poukazovala v
žalobe.

30. Hoci je nepochybný možný ohlas zverejnenia fotografie v blízkom okolí žalobkyne ako aj potenciálny
dopad na jej súkromný život v kontexte použitia fotografie, súd v tejto súvislosti vzhľadom na súhlas

so zhotovením a komerčným využitím fotografie akcentuje platnú zásadu „vigilantibus iura scripta sunt
“ t.j. „práva patria len bdelým “ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou,
inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.

Uvedená zásada zdôrazňuje vlastné pričinenie každej plnoprávnej fyzickej osoby na ochranu svojich
práv vyžadujúc, aby prezieravo sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých
by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Žalobkyňa teda v prípade vedomého pózovania
pre fotografie aktov, ktoré boli nielen v tomto prípade využívané pre komerčné účely, niesla riziko ich
použitia spôsobom, ktorý sa nezlučoval s jej subjektívnou predstavou, ktorého rizika si však mohla a

mala byť vopred vedomá a bolo potrebné ho zvážiť pri udelení všeobecného súhlasu na komerčné
využívanie jej fotografií.

31. Súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať

odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných
skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným vo vzťahu k predmetnémurozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania
procesnými stranami.

32. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko žalovaný bol vzhľadom na zamietnutie
žaloby v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu; o výške trov súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania

ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s

prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).