Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/280/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209214128
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4209214128.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: W.. I. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L., D. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s. r.
o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123 proti žalovanej: C. Y., rod. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom L., D. XX, zastúpená Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Hlavné
nám. 7, o zaplatenie 1.864,62 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 25. apríla 2018 č. k. 7C/352/2010-393 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku m e n í a žalobu

z a m i e t a a v napadnutom zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 639,44 eura so 6%
úrokom z omeškania od splatnosti istiny do zaplatenia zastavil (I.). Ďalším výrokom žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi sumu 581,52 eura v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku
žalobu zamietol (II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov
konania právo (III.). Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods.

1, § 139 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným
dokazovaním.

1.1. O zastavení konania súd rozhodol v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 21. 09. 2012 a
to v sume 639,44 eura so 6% úrokom z omeškania od splatnosti istiny do zaplatenia i s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 9Co/538/16-312.

1.2. Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu 6C/91/2002, ako aj s rozhodnutím Krajského
súdu v Nitre č. k. 5Co/301/2006-260 zo dňa 18. 04. 2007, v ktorom si žalobca voči žalovanej uplatňoval
zhodný nárok ako v danom konaní, len za iné obdobie, a to nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za
vylúčenie z užívania nehnuteľností, ktoré sú zapísané v Katastri nehnuteľností pre okres Komárno, obec
a katastrálne územie L. na LV č. XXXX ako parcela č. 1169/21 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
894 m2, parc. č. 1169/22 - záhrada o výmere 1654 m2 a parc. č. 1169/66 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 27 m2, ako aj rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. 1169/21 súp. č. XXXX a garáže

nachádzajúcej sa na parcele č. 1169/66 súp. č. XXXX.

1.3. ZpodaniaObceNesvadyzodňa11.09.2012súdzistil,žeObecNesvadysvojepozemkyvyužívané
ako záhrady prenajíma za 0,0995 eura/m2/rok. Ďalej prenajíma byty od roku 2003 v rozpätí od 19,21do 35,09 eura/m2/rok a svoje nebytové priestory prenajíma ako skladové priestory v rozpätí od 6,63 do
8,50 eura/m2/rok, pre obchodné účely 9,63 eura do 40,89 eura/m2/rok a zároveň v podaní je uvedené,
že vyššie nájomné je len sporadické a to v centre obce, ktoré vzniklo na základe licitácie na dražbe a

zároveň obec dodala, že evidenciu obvyklého nájomného nevedie.

1.4. V zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a v zmysle
uvedených sa strany sporu stali ku dňu smrti svojich právnych predchodcov, a to otca M. D., nar. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX a matky C. D., rod. C., nar. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX podielovými spoluvlastníkmi

v pomere nehnuteľností tak, ako je uvedené na citovanom LV č. XXXX pre okres Komárno, obec a k. ú.
L.. Súd z výpisu z LV nehnuteľností, a to stavieb a pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností pre
okresKomárno,obecak.ú.L.,LVč.XXXXzistil,žepoukončenídedičskýchkonaníboliustálenépomery
dedičov na nehnuteľnostiach z celku nasledovne: žalobca W.. I. D. je podielovým spoluvlastníkom v
pomere 10/24 z celku, keď na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 1201/97 zo dňa 20. 04.
1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 05. 1998 po neb. otcovi M. D., nar. XXXX, ktorý zomrel

XX. XX. XXXX, sa stal na základe Dohody dedičov podielovým spoluvlastníkom v pomere 1/6 z celku
a po prepočte 4/24 z celku. Súd rozhodol o prejednaní dedičstva po poručiteľke C. D., rod. C., nar.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX uznesením č. k. 4D/507/2005-385 zo dňa 09. 05. 2016, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2017, sa žalobca stal vlastníkom ďalšieho podielu v pomere 1/4
z celku a po prepočte 6/24 z celku, takto sa stal vlastníkom v pomere 10/24 z celku. Žalovaná C.

Y. na základe uznesenia OS Komárno č. k. 4D/507/2005-385 zo dňa 09. 05. 2016, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2017, sa stala vlastníčkou podielu v pomere 1/4 z celku a po
prepočte 6/24 z celku.

1.5. Súd mal zo zhodného udania strán sporu za preukázané, že žalovaná bez zmeny je prihlásená k

trvalému pobytu na adrese nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a to rodinný dom, ako aj
priľahlé pozemky, a to napriek tomu, že si prostredníctvom uvedených nehnuteľností nemusela akútne
riešiť svoju potrebu zabezpečenia bývania prostredníctvom tejto nehnuteľnosti, nakoľko sa nachádza
medzi jej vlastníctvom a domových nehnuteľností žalobcu a žalovanej. V tomto prípade ide výlučne
len o vylúčenie žalobcu z užívania, ako to už bolo v minulosti ustálené, zo strany OS Komárno v

konaní vedenom pod sp. zn. 6C 91/2002 v spojení s rozsudkom KS v Nitre č. k. 5Co/301/2006-260.
Súd ďalej prihliadol ku skutočnosti, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode ako medzi podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností o užívaní spoločnej veci. Poukázal na uvádzané konania, v ktorých
súdy vychádzali z toho, že žalovaná ako väčšinová spoluvlastníčka užíva celý predmet podielového
spoluvlastníctva a žalobca ako menšinový spoluvlastník bol z užívania svojho podielu vylúčený.

Žalovaná ako väčšinová spoluvlastníčka tak rozhodla, že v podstate celý predmet spoluvlastníctva
užíva ona sama so svojou rodinou. Žalobca preto mal právo požadovať finančnú náhradu z dôvodu
znemožnenia užívania svojho spoluvlastníckeho podielu. Z výpovede strán sporu na pojednávaní dňa
27. 03. 2018 vyplynulo, že žalovaná dňa 17. 05. 2001 svojvoľne vybudovala na hranici nehnuteľností
medzi nehnuteľnosťami žalobcu a sporných pozemkov oplotenie, čím obmedzila dovtedajšiemu stavu

žalobcu v užívaní nehnuteľností. Vo vzťahu k stavu nehnuteľností bolo potrebné vychádzať z toho, že v
predmetných nehnuteľnostiach a to v rodinnom dome, kde matka strán sporu bývala až do svojej smrti,
t. j. 15. 10. 1998, a aj z tohto možno vychádzať, že stavba zrejme vykazovala taký stupeň užívateľnosti,
že zaň možno požadovať náhradu za žalovaného obdobie.

1.6. Podľa súdu je neprijateľná skutočnosť, že žalovaná súdom ustálený stav (v konaní 6C/91/2002)
nielenže nerešpektovala, ale v ňom pokračovala, a to práve v tom, že žalobca je podielový spoluvlastník,
od smrti svojich rodičov v pomere 10/24, ktorý má nárok na užívanie, a bolo ustálené aj to, že
žalovaná bez zmeny trvale bráni žalobcovi v jeho užívaní, napriek tomu, že z hľadiska účelnosti užívania
nehnuteľností, ktoré tvoria predmet konania, v spojení so skutočnosťou, že ide o minimálny počet

spoluvlastníkov, a to žalobca a žalovaná s dcérou, sú naďalej nehnuteľnosti, ako aj z hľadiska faktickej
polohy týchto nehnuteľností nielen so samostatným prístupom z verejnej komunikácie, ale dokonca v
bezprostrednom susedstve strán sporu z opačnej strany, a to za situácie, že obe strany prejavili záujem
na nadobudnutí si svojho podielu za finančnú kompenzáciu.

1.7. Na základe uvedených skutočností prvoinštančný súd rozhodol o tom, že uplatnený nárok žalobcu
za obdobie od 16. 11. 2007 do 15. 11. 2009 predstavuje 24 mesiacov a za obdobie od 01. 10. 2010 do 30.
09. 2012 predstavuje časový úsek ďalších 24 mesiacov, takto celkový uplatnený nárok podľa podanej
žaloby predstavuje 4 roky, a to už zo skôr zistenej výmery z pripojených spisov, vo vzťahu k stavbeRD, a to vo výmere 20,5 m2 x 6,638 EUR/m2/rok (200 SKK/m2/rok) = 136,09 eura z titulu vylúčenia
náhrady za užívanie stavby RD, keď súd sa stotožnil s rozhodnutím OS Komárno a KS v Nitre č. k.
5Co/301/2006-260 zo dňa 18. 04. 2007, v tomto smere obdobne súd ustálil aj náhradu za užívanie

záhrady vo výmere 280 m2 x 1 SKK = 280 SKK, po prepočte 9,29 eura. Takto jednoročná náhrada za
užívanie prestavuje sumu 145,38 eura a za 4 roky 581,52 eura. Súd sa v tomto smere úplne stotožnil
so skorším rozhodnutím OS Komárno, ako aj KS v Nitre.

1.8. Žalovaná v tomto smere nevzniesla žiadnu námietku na svoju obranu, že by došlo oproti

predchádzajúcemu obdobiu, o ktorom bolo rozhodované vyššie uvádzanými rozhodnutiami, a to, že
vylúčila žalobcu z užívania. Súd sa vysporiadal s uvedeným tak, že žalobca nemal možnosť predmetné
nehnuteľnosti užívať, ktorú skutočnosť mal ustálenú dlhodobo bez zmeny, a to za rozhodujúce obdobie
od 31. 12. 1999 do 31. 12. 2001 a k zmene tohto stavu nedošlo. Súd vo veci nevykonal ďalšie dôkazy,
a to jednak návrh žalobcu na vykonanie tvaro-miestnej ohliadky, keď táto ohliadka nebola vykonaná,
vzhľadom na postoj žalovanej, a preto túto skutočnosť súd mohol vyhodnotiť len v jej neprospech, keď

zo strany žalobcu bola predložená farebná situačná fotografia aj jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré
žalobca nemôže užívať a žalovaná tam má umiestnené svoje veci, napr. včelársky voz, ktorú skutočnosť
žalovaná nespochybnila a táto skutočnosť nesvedčí o zmene stavu vo vzťahu k užívaniu záhrady.

1.9. Súd uplatnený nárok v sume prevyšujúcej zaplatenie sumy 581,52 eura zamietol, nakoľko žalobca

neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení opodstatnenosti nároku v sume prevyšujúcej sumu 581,52
euravdôsledku,čiužzhodnotenianehnuteľností,oktorésažalobca,resp.spoluvlastníciosobnepričinili.
Ďalej zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania a to na tom základe, že do doby rozhodnutia súdu
nebola známa suma náhrady za užívanie, ani jej splatnosti, a preto sa žalovaná nemohla dostať do
omeškania s úhradou.

1.10.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§257CSP,keďmalzato,ževprejednanomprípadeexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Prihliadol aj na článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP, podľa
ktorého platí, že ochrana práv a záujmov musí byť spravodlivá a účinná, nakoľko súd mal za to, že v
uvedenom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, čo je zrejmé z obsahu spisu. Podľa súdu,

za danej situácie nie je možné ustáliť, či už mieru zavinenia, vrátane účelnosti uplatnených trov právnej
pomoci, resp. rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na zásadu úspechu vyjadrenú
v § 255 ods. 2 CSP, nakoľko určenie žalovanej sumy 1.864,62 eura v nižšom rozsahu 581,52 eura oproti
uplatnenej sume bolo vecou úvahy súdu, a preto súd na základe uvedených skutočností mal za to, že
je namieste rozhodnúť podľa § 257 CSP.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania
napadlavzákonnejlehoteodvolanímžalovaná,ktorásadomáhalajehozrušeniavnapadnutýchčastiach
a zamietnutia podanej žaloby pre závažné procesné, právne a vecné pochybenia, alebo zastavenia
konania, ako aj priznania náhrady trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/,
e/, f/, g/ a h/ CSP. Ďalej namietala, že namiesto poskytnutia právnej ochrany jej v tomto konaní boli
porušené základné práva, a to právo na spravodlivý súdny proces zakotvený v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR, ústavné práva zaručené v článku 19, v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, ako aj ústavné práva zaručené v článku 13 ods. 1 Ústavy SR.

2.1. Namietala, že súd sa jej návrhmi a námietkami vznesenými na pojednávaniach, ktoré sú
podstatného charakteru, ani predloženými listinnými dôkazmi nevysporiadal, a následne sa nimi
nezaoberal aj v rozpore s pokynom nadriadeného odvolacieho súdu. Namietala, že súd nerozhodol vo
veci ani v lehote primeranej po náleze Ústavného súdu SR. O tom, že rozhodnutie súdu bude vychádzať

z nepravdivých tvrdení a úvah v konaní pred OS Komárno sp. zn. 6C/91/2002, ktorými súd odôvodňuje
výrok rozhodnutia, sa dozvedela až z písomného vyhotovenia odvolaním napadnutého rozsudku, pričom
súd o uvedených skutočnostiach nevyslovil svoje predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 1 CSP
a následne vydal neprípustné a prekvapivé rozhodnutie. Žalobcom predložené listiny, situačná schéma
a fotodokumentácia nepreukazujú a nedokazujú, kto a akým spôsobom nehnuteľnosti za uplatnené

obdobie užíval. O jej vlastníctve za žalobcom uplatnené obdobie rozhodnuté nebolo, preto platí stav v
katastrinehnuteľnostízatotoobdobieajspoukazomnauznesenieKSvNitepodč.k.9Co/538/2016-312
zo dňa 15. 06. 2017. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by užívala podiel žalobcu, dokonca sám
žalobca sa písomne vyjadril, že dom nie je využívaný (ani spôsobilý) na bývanie a žiadnym spôsobomnešpecifikoval, akú časť jeho spoluvlastníckeho podielu, akým spôsobom a v akom období mala užívať.
Opätovne zdôraznila, že za uplatnené obdobie nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností.
Tvrdí, že ak súd mal za to, že nehnuteľnosti užívala, z rozsudku nie je zrejmé:

- kto užíva spoluvlastnícky podiel žalobcu,
- akú časť spoluvlastníckeho podielu žalobcu spoluvlastník nehnuteľností alebo tretia osoba
užíva, ktorú konkrétnu časť,
- akým spôsobom, resp. na aký účel spoluvlastník alebo tretia osoba užíva spoluvlastnícky
podiel žalobcu,

- z akého dôvodu žalobca svoj spoluvlastnícky podiel neužíva, resp. prečo neplní svoje
spoluvlastnícke povinnosti,
- kto, kedy a akou väčšinou rozhodol o nakladaní so spoločnou vecou,
- ako sa žalobca užívania svojho spoluvlastníckeho podielu domáhala alebo, z čoho je možné
vyvodiť jeho záujem o užívaní jemu prináležiaceho spoluvlastníckeho podielu,
- v akom období (spadajúcom do obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok) užívali

nehnuteľnosti spoluvlastníci, resp. tretie osoby a akým spôsobom.
Povinnosťou súdu bolo uviesť, na základe akých a ktorých dôkazov vykonaných v konaní dospel k
takémuto záveru - bez opory rozhodnutia vo vykonanom dokazovaní je rozhodnutie nepreskúmateľné.

2.2. Ďalej žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že na spoločnú nehnuteľnosť sú prístupové brány z

dvoch ulíc, prístup je možný aj cez garážovú bránu, čo žalobca sám potvrdil na pojednávaní dňa 27.
03. 2018, čo doposiaľ utajoval. Tým mal súd preukázané, a to tvrdením žalobcu, že nebol vylúčený z
možnosti užívať nehnuteľnosť, a to ani vytvorením bariéry (plota), ktorý bol naviac priechodný bránkou,
ktorá bola uzavretá len reťazou, teda spôsobom, ktorý umožňuje ľahké odstránenie uzávery a vstup na
pozemok. Pasivita žalobcu potvrdzuje jej tvrdenie, že ide o jeho rozhodnutie vec neužívať a za takýchto

okolností mu neprislúcha žiadna náhrada. Uviedla, že jej snahou bolo vyriešiť nevyhovujúce majetkové
spoločenstvo medzi ňou a jej bratom, a preto podala na okresnú súd žalobu o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, pričom o tomto návrhu nie je dodnes rozhodnuté. Poukázala na ďalšie
konania, ktoré vedie so žalobcom. Ďalej poukázala aj na nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď za
účinnosti Civilného sporového poriadku súdu z vlastnej iniciatívy nie je oprávnený zabezpečovať dôkaz.

Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu, že súd odôvodňoval jej výsluch údajným príkazom Krajského
súdu v Nitre. Pokiaľ súd zakladá užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu jej osobou na fakte, že
je prihlásená na trvalý pobyt v spoločnej domovej nehnuteľnosti, poukázala na ust. § 3 ods. 3 zák. č.
496/2008 Z. z., v zmysle ktorého prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove,
ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

2.3. Opätovne niekoľkokrát vo svojom odvolaní zdôraznila, že od začiatku namietala nedostatok svojej
vecnej pasívnej legitimácie, ktorú mal ex offo súd skúmať v každom štádiu konania. V dôvodoch
rozhodnutia však nenašla odpoveď na vznesenú námietku o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

2.4. Ani samotné umiestnenie včelárskeho vozu - bez uvedenia plochy, ktorú na pozemku zaberá, času,
po ktorý bol v záhrade umiestnený, nemôže mať súd za preukázané, že by umiestnenie včelárskeho
vozu (s plochou maximálne 2 m2) preukazovalo súčasné užívanie záhrady ako celku.

2.5. Za nesprávne považovala aj rozhodnutie o trovách konania, pretože v prípade, ak žalobca neunesie

dôkazné bremeno svojich tvrdení, je namieste rozhodnúť o trovách konania podľa miery procesného
úspechu strán v konaní.

2.6. Napokon, rozsiahlymi dôvodmi uvádzanými vo svojom odvolaní vytýkala samotné vady rozsudku,
ktorý nespĺňa zákonné náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, pričom poukázala aj na judikatúru

Ústavného súdu SR ohľadne odôvodňovania súdnych rozhodnutí.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov
konania napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia
jeho žalobe. Dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nemohol užívať ani časť celého

rodičovského majetku parc. č. 1169/21, 1169/22, 1169/66 a nemal ani prístup k týmto nehnuteľnostiam.
Tieto nehnuteľnosti užívala a ešte aj v celosti užíva žalovaná. Zastáva názor, že užívateľ má udržiavať
užívanú vec v prevádzky schopnom stave. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 32. rozsudku uvádza
výpočet sumy neoprávneného obohatenia, pričom odkazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitresp. zn. 5Co/301/2006 zo dňa 18. 04. 2007, tento spôsob výpočtu považuje za nespravodlivý. Žalovaná
vo svojich vyjadreniach nikdy nenamietala ani výmeru, ani jednotlivé sadzby, okrem toho, že vo výpočte
použilpriemernúcenupoužívanúvobciL.vaktuálnomčase.Trvalnauhradenívyčíslenejsumy1.864,62

eura a na úhrade trov konania, ako aj úrokov z omeškania. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval v
bode 22. rozsudku, že v konaní vedenom na OS Komárno 6C/91/2002 a hlavne rozhodnutie KS v Nitre
č. k. 5Co/301/2006-260 zo dňa 18. 04. 2007, v ktorom si voči žalovanej uplatňuje zhodný nárok, len
za iné obdobie, pre toto konanie je konanie 6C/91/2002 podstatné z dôvodu, že tam bol judikovaný
základ tohto, čiže prejednávaného konania, nie však spôsob výpočtu jeho nároku, s ktorým nesúhlasí,

no proti rozsudku odvolacieho súdu nie je možné sa odvolať. Nesúhlasí s aplikovaním vlastnej úvahy
pri stanovení výšky náhrady. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť,
prečo v odseku 32. rozsudku súd prvej inštancie používa sadzby za prenájom nehnuteľností z obdobia
rokov 2000 až 2001, keď mal za preukázané, že jednotlivé sadzby za prenájom nehnuteľností podľa
vyjadrenia Obce Nesvady boli až zo dňa 11. 09. 2012. Toto vyjadrenie obce je z obdobia až po vynesení
už spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 18. 04. 2007. Zastáva preto názor, že výpočet

jeho nároku uvedený v doplnení žaloby, ktoré bolo súdu doručené 21. 09. 2010, je správny a žiadnym
dôkazom nebol spochybnený, keď vychádzal zo sadzieb Obce Nesvady uvedených v liste zo dňa 11. 09.
2012. Napokon, namietal nepriznanie úroku z omeškania, nakoľko žalovaná sa s jednotlivými splátkami
dostala do omeškania každý deň, ktorý mu neumožnila užívať jeho podiel.

4. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že LV č. XXXX zo dňa 14. 06.
2010 a 28. 04. 2004 nemení nič na skutočnosti, že jeho podiel v 1/6 užívala žalovaná. Svedčí to
skôr o tom, ako sa snaží zbaviť zodpovednosti za jeho vylúčenie z užívania jeho podielu a vytvárania
prieťahov v konaní. Na pojednávaní dňa 27. 03. 2018 uviedol, že na predmetnom pozemku má žalovaná
50 až 100 rodín včelstva, aj včelársky voz a žalovaná túto skutočnosť nedementovala. Na jednej

strane spochybňuje vlastníctvo včelárskeho voza, a na druhej strane ako nestranná osoba sa starala
o tzv. požiare, aj včelárskeho vozu? Podotkol, že včelársky voz má spravidla rozmer od 10 do 12
m2. Pokiaľ žalovaná opakovane tvrdí, že nebola v rokoch 2007 až 2012 vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, v dobe vykonávania oplotenia v roku 2001 bola 5/6-inovou vlastníčkou a podľa toho sa
správa dodnes. Odôvodňovať potrebu výstavby oplotenia konaním 1T/19/2003 je infantilné. Ak by chcel

žalovanej ktokoľvek ublížiť, predmetný plot by mu v tom určite nezabránil. Pri výstavbe oplotenia boli
fóliovníky zo strany žalovanej rozrezané a väčšia časť zostala na rodičovskom pozemku. Vzhľadom na
agresivitu W.. B. Y. nebolo možné dosiahnuť dohodu o užívaní jeho podielu. K vyjadreniu žalovanej,
že nebráni v užívaní a sú 4 prístupy na predmetné nehnuteľnosti, uvádza, že je všeobecne známe,
že dostať sa na spoločný pozemok - D. XX a na G. XX je nemožné. Všetko je pozamykané a na

budovách sú namontované bezpečnostné kamery, senzory pohybov. Pokiaľ mu žalovaná vytýkala, že
sa nepodieľal na udržiavaní nehnuteľností, nemal k nim prístup. Žalovaná mala všetky predpoklady
pre užívanie rodinného domu, z čoho vyplýva aj udržovanie v prevádzky schopnom stave a svojmu
účelu. Zanedbanie povinnosti žalovanou nie je dôvod rodinný dom vylúčiť z užívania a neoprávneného
obohatenia.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá k jednotlivým bodom vyjadrenia uviedla, že na
konanie vo veci 1T/19/2003 poukázala preto, že právoplatným odsudzujúcim rozsudkom bola vyslovená
vina žalobcu zo spáchania fyzického násilia voči nej, keď svojím konaním jej spôsobil ujmu na zdraví, a
preto nemožno povedať, že by rozsudok nemal s prejednávanou vecou nič spoločné.

5.1. LV č. XXXX zo 14. 06. 2010 a 28. 04. 2004, ktoré pripojila k podanému odvolaniu, preukazujú to,
že žaloba bola podaná voči nej ako spoluvlastníčke, a nie voči ako tretej osobe v čase, kedy nevlastnila
z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. L. žiadnu čiastku. Absencia zápisu jej osoby ako
spoluvlastníčky na liste vlastníctva, kde sa vymáha nárok zo spoluvlastníckych práv preto popiera jej

pasívnu legitimáciu v konaní. Zároveň nebolo preukázané, že užíva 1/6-inu podielu žalobcu. Keďže
nebola podielová spoluvlastníčka v rokoch 2007 - 2012, nemohla ani užívať nehnuteľnosti nad rámec
jej spoluvlastníckeho podielu.

5.2. Ohľadom včelárskeho voza uviedla, že škody na tomto voze vznikli v roku 2001 a predmetom

konania je náhrada za pozemok v rokoch 2007 až 2012. Umiestnenie včelárskeho voza nielenže
nebolo preukázané a že bol umiestnený na pozemku žalobcu v žalovanom čase, ale rovnako nebolo
preukázaná ani jeho výmera, ani výmera pozemku, ktorú by mala užívať. Ak by aj vyjadrenie žalobcu
malo byť pravdivé, že rozmer včelárskeho vozu má približne 10 m2, pri celkovej výmere pozemkunemôže byť v užívaní 10 m2 užívaním celého spoluvlastníckeho podielu žalobcu a už vôbec nie užívanie
spoluvlastníckeho podielu žalobcu iným spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu.
Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že vysádzal na spoločnom pozemku stromy, neuviedol, v

akom období, aké stromy a nepredložil v tomto smere žiadne dôkazy. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval
k udržiavaniu domovej nehnuteľnosti, uviedla, že o dom, ktorý dedičstvom v podiele 1/6 nadobudol
žalobca, sa mala starať a podľa názoru žalobcu sa musela starať tretia osoba, nie vlastník (keďže
ona nebola spoluvlastníčkou a mala len postavenie tretej osoby), pričom on ako spoluvlastník túto
povinnosť nemal, mal len právo na predmet neoprávneného obohatenia. Ak bol dom v roku 1998

užívania schopný, neznamená to, že užívania schopný bol aj v rokoch 2007 až 2012, pričom sám
žalobca na pojednávaní uviedol, že dom nie je užívania schopný. Rekapitulujúc uvedené vyjadrenie
žalobcu, uviedla, že sú opätovne smerované skôr voči jej osobe ako voči predmetu sporu, pričom
tvrdenia žalobcu sú nepodložené dôkazmi a vnášané do konania v procesne neprípustnom štádiu po
vyhlásení dokazovania za skončené.

6. K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal, že žalovaná od roku
1998 bola a je vlastníčkou určitého podielu rodičovského majetku. Nepoprela, že od roku 1993 až 1994
užíva celý rodičovský majetok a od roku 2001 po vybudovaní oplotenia aj tú malú časť, čo užíval on.
Dodnes má rozložené včely na parc. č. 1169/21 a 1169/22. Vybudovaním oplotenia na pozemku mu
zabránila vstúpiť na spoločný pozemok, čo mu znemožnilo v údržbe jeho podielu.

7. Žalovaná opätovne listom zo dňa 19. 11. 2019 reagovala na vyjadrenie žalobcu. Zdôraznila, že
viacnásobne poprela, že by užívala celý rodičovský majetok. Vo vzťahu k oploteniu poukazuje na svoje
vyjadrenia, potvrdené aj žalobcom, že nehnuteľnosti sú prístupné tromi samostatnými vchodmi, jedna
bránka je v oplotení uzamknutá len jednoduchým visiacim zámkom. Tvrdenie žalobcu o poškodenom

zámku na bráne garáže nebolo ničím preukázané, pričom o treťom vchode na pozemok sa žalobca
nezmieňuje. Žalobca nikdy nevykonal akékoľvek opatrenie, ktoré mu ako spoluvlastníkovi prináleží -
vymáhanie si vstupu na pozemok, či do domu. Žalobca opomína uviesť, že vybudovaniu oplotenia
predchádzalo násilné konanie voči nej, ktoré bolo predmetom trestného konania. Žalobca sám vyhlásil,
že domová nehnuteľnosť je neschopná akéhokoľvek užívania, nikdy nešpecifikoval, akým spôsobom,

vzhľadom na jej stav, by mala túto nehnuteľnosť užívať, pričom výšku náhrady za rodinný dom určuje
podľa výšky nájomného za plne vybavený nový a užívania schopný nájomný byt. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
nikdy nepoprela, že na rodičovskom pozemku má veľkochov včiel, poukázala na obsah spisu, ako aj na
zhodu strán v tom, že na nehnuteľnosti mala jeden včelársky voz, ktorý bol predmetom útoku neznámej
osoby - spôsobením požiaru. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval k jej údajnému deficitu v starostlivosti o

rodičov, poukazuje na to, že za života jej matka darovala nehnuteľnosť a ďalej poukázala na listinu o
vydedení, v ktorej matka strán sporu dostatočným spôsobom špecifikovala svoje vnímanie vzťahu medzi
ňou a matkou a žalobcom ako synom.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané obomi stranami,

žalobca do zamietajúceho výroku a výroku o trovách konania a žalovaná do vyhovujúceho výroku a
súvisiaceho výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolania spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom podaných
odvolaní a odvolacími dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolania na nariadenom
odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať dokazovanie (§

384 ods. 1 CSP), s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku
podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol a v napadnutom zamietajúcom výroku podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil

9. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 1.864,62 eura s
príslušenstvom špecifikovaným tak, ako zmena petitu bola pripustená uznesením zo dňa 04. 01. 2013
pod č. k. 7C/352/2010-69. Uvedený nárok žalobca požaduje od žalovanej ako podielový spoluvlastník
nehnuteľností zapísaných v Katastri nehnuteľností pre okres Komárno, obec a katastrálne územie L. na
LV č. XXXX ako parc. č. 1169/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 894 m2, parc. č. 1169/22 -

záhrada o výmere 1654 m2 a parc. č. 1169/66 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, ako aj
rodinného domu nachádzajúceho sa na parc. č. 1169/21 súp. č. XXXX a garáže nachádzajúcej sa na
parc. č. 1169/66 súp. č. XXXX. Žalobca sa svojho nároku z titulu náhrady za jeho vylúčenie z užívanianehnuteľností zo strany žalovanej domáhal v rozsahu 1/6, a to za obdobie od 16. 11. 2007 do 15. 11.
2009, ako aj za roky 2010 až 2012 (od 01. 10. 2010 do 30. 09. 2012).

9.1. Z pripojeného LV nachádzajúceho sa na č. l. 10 pre okres Komárno, obec L., kat. úz. L. LV č.
XXXX vyplynulo, že vlastníkom sporných parciel, ako aj stavieb rodinného domu a garáže, bol žalobca
v podiele 1/6, C. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/6 na základe darovacej zmluvy V 27/07 z 30.
03. 2007 a C. D., rod. C., nar. XX. XX. XXXX v 1-ici (matka strán sporu). Uznesením OS Komárno zo
dňa 09. 05. 2016 pod č. 4D/507/2005-385 v dedičskej veci po poručiteľke C. D., rod. C., nar. XX. XX.

XXXX, naposledy bytom L., D. XX, zomr. XX. XX. XXXX nadobudli sporné nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX, evidované ako parc. č. 1169/21 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 894 m2, parc. č.
1169/22 - záhrada o výmere 1654 m2, parc. č. 1169/66 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2,
ako aj stavby rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. 1169/21 a garáž so súp. č. XXXX na parc. č.
1169/66 pod B3 v 1-ici C. Y., rod. D., nar. XX. XX. XXXX (žalovaná) v podiele 1 a Ing. I. D., rod. D., nar.
XX. XX. XXXX (žalobca) v podiele 1. Uvedené dedičské rozhodnutie bolo potvrdené uznesením KS v

Nitre zo dňa 31. 01. 2017 pod č. k. 6CoD/6/2016-416. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX. 04.
2017. S poukazom na uvedené ukončenie dedičského konania po nebohej poručiteľke C. D., rod. C.,
zomr. XX. XX. XXXX tak došlo právoplatne dňa 10. 04. 2017 k potvrdeniu dedičstva po poručiteľke a
žalobca sa tak stal vlastníkom sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v podiele 10/24, C.
Y., rod. Y. v podiele 2/6 a C. Y., rod. D. (žalovaná) v podiele 1 vcelku.

9.2. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že v roku 1999 sa žalovaná presťahovala do predmetnej
nehnuteľnosti v L. na ulici D. XX, kde si nahlásila aj trvalé bydlisko a bez jeho súhlasu ako podielového
spoluvlastníka užíva aj jeho podiel na domovej nehnuteľnosti, garáži, záhrade a zastavaných plochách.
Zároveň tvrdil, že žalovaná mu neumožňuje prístup k jeho vlastníctvu. Žalobca na pojednávaní dňa 13.

01. 2016 uviedol, že jeho vzťahy so žalovanou sa zhoršili ešte v roku 2001 a svoje právo za užívanie
týchto nehnuteľností si neuplatnil od jari 2001, ako sa vybudovalo oplotenie nehnuteľností, čím sa mu
znemožnil vstup na nehnuteľnosti, ku ktorým má podielové spoluvlastníctvo.

10. Žalovaná sa v konaní bránila, že žalobca si najprv uplatnil svoj nárok za obdobie od 16. 11.

2007 do 15. 11. 2009, v ktorom období ona už nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností,
pretože na základe darovacej zmluvy zo dňa 30. 03. 2007 sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností jej
dcéra. Na základe uvedených skutočností mala za to, že z titulu nedostatku pasívnej legitimácie na
jej strane je nárok voči nej nedôvodný. Uviedla, že i sám žalobca má na nehnuteľnosti uskladnené
svoje veci - sklo, odpad, stavebný materiál. Namietala, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich

tvrdení, že by užívala predmetné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ
žalobca svoj nárok odvíjal od vyjadrenia Obce Nesvady zo dňa 11. 09. 2012 (č. l. 64), ktoré nájmy sa
týkajú novostavieb, uvedené stanovisko Obce Nesvady nie je možné aplikovať na prejednávanú vec.
Poukazovala na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uznal, že rodinný dom nie je spôsobilý na bývanie.

11. Po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia uznesením KS v Nitre zo dňa 15. 06. 2017 č. k.
9Co/538/2016-312 súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vypočul opätovne strany sporu,
ktoré zotrvali na svojich písomných, ako aj ústnych vyjadreniach a vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal na konanie vedené na OS Komárno pod
č. k. 6C/91/2002, v ktorom konaní si žalobca uplatňoval náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho

podielu od 31. 12. 1999 do 31. 12. 2001 a mal za to, že od tohto konania nedošlo k zmene stavu a zo
strany žalovanej ide o obmedzenie žalobcu v užívaní svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorá skutočnosť
bola preukázaná už dlhodobo.

12. Podľa § 136 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

12.1. Podľa § 136 odsek 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

12.2. Podľa § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12.3. Podľa § 137 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.13. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu
k podielom ostatných spoluvlastníkov. Vec, ktorá je predmetom spoluvlastníctva, sa počas trvania

spoluvlastníctva medzi spoluvlastníkov reálne (fakticky) nerozdeľuje, ale nerozdelená zostáva
spoločnou pre všetkých spoluvlastníkov. Za trvania spoluvlastníctva spoluvlastnícky podiel určuje
najmä to, akou mierou sa spoluvlastníci podieľajú na užívaní spoločnej veci, prípadne na jej úžitkoch
a prírastkoch, ako majú prispievať na náklady vynaložené na vec, ako aj na náklady spojené s
jej užívaním a udržiavaním. Napr. spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti neznamená, že by sa

vlastnícke právo spoluvlastníka vzťahovalo len na určitú konkrétnu časť tejto nehnuteľnosti. Na tom nič
nemení ani prípadná dohoda spoluvlastníkov o spôsobe a rozsahu užívania spoločnej veci jednotlivými
spoluvlastníkmi, v ktorej sa spoluvlastníci dohodli, kto bude tú-ktorú časť nehnuteľnosti užívať. Takáto
dohoda platí len medzi spoluvlastníkmi a nemá vplyv na rozdelenie ideálnych podielov podľa zákona.
Spoluvlastnícky podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež určuje
rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu i pri jeho

zániku. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci, i pokiaľ ide o užívanie
veci. Preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec alebo
aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie tomu
zodpovedajúcej náhrady. Pre posúdenie povahy tohto nároku sú v doktríne a v súdnej praxi dva
názory. Podľa prvého názoru má právo podielového spoluvlastníka vylúčeného z užívania spoločnej veci

povahu nároku majúceho základ v bezdôvodnom obohatení. Vychádza sa tu z toho, že neposkytnutie
peňažného vyrovnania vylúčenému spoluvlastníkovi môže predstavovať majetkový prospech získaný
bez právneho dôvodu, a teda môže byť bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2
OZ; obohatenému podielovému spoluvlastníkovi môže vzniknúť povinnosť na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 OZ (pozri rozsudok NS ČR z 28. 08. 2007 sp. zn. 22Cdo 1499/2006).

Podľa druhého názoru, nárok spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je daný priamo zákonom - vyplýva z § 137 ods.
1 OZ a u ust. § 123 OZ, t. j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci podľa
miery zodpovedajúcej jeho podielu. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom
(spolu)vlastníckeho práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec

môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníkanavzťahukspoločnejveci.Toznamená,ževyjadrujeajmieruúčasti,pokiaľideoužívanie
spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej

náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka,
ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba
zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a
jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu (o to viac takýto záver neprichádza od úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli).

Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky
podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž
podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je možné preto oddeliť,
čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely
ostatných spoluvlastníkov.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme
peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom
zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, príp. o jej
náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je

nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101
OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva,
ktorésaopierajúoosobitnézákonnéustanovenia.Napokon,vprípadeprávapodielovéhospoluvlastníka
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu,

nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie vecí bez
právnehodôvodu,atedaomajetkovýprospechzískanýbezprávnehodôvodu,aniomajetkovýprospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,príp. získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn.
2Cdo 141/99).

14. Ustanovenie § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov,
vymedzujúc rozsah, v akom sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení spoločnej veci. Nedotýka sa
tretích osôb, ktoré nie sú spoluvlastníkmi, a teda nie sú ani nositeľmi práva a povinností vyplývajúcich
zo spoluvlastníckeho vzťahu. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu
svojho spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom
rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem, ak by jej súčasťou bola aj dohoda

o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo
či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden
nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v
takom prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení

v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník
prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako nie je významné ani prípadné
užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť
rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková
(hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti u

jednotlivých častí veci rozdielna (uznesenie NS SR zo dňa 28. 10. 2010 č. k. 6Cdo 184/2010).

15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou námietky žalovanej o nedostatku jej vecnej
pasívnej legitimácie, keď zdôraznila, že súd ex offo skúma pasívnu legitimáciu v každom štádiu konania,
pričom v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok (2007 - 2012) nebola na LV č.

XXXX zapísaná ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností.

15.1. Uvedenú námietku žalovanej odvolací súd považuje za nedôvodnú. Zdôrazňuje, že jedným zo
základných predpokladov úspešnosti návrhu je aj skutočnosť, že strany sporu sú vecne legitimované.
Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník

občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom
hmotno-právnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

16. V preskúmavanej veci žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanej ako ďalšej spoluvlastníčke sporných

nehnuteľností z dôvodu, že užíva predmet spoluvlastníctva nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.
Z vykonaného dokazovania, najmä z LV č. XXXX nachádzajúceho sa na č. l. 10 spisu, vyplynulo, že
v čase podania žaloby boli zapísaní ako vlastníci sporných parciel, ako aj stavieb rodinného domu a
garáže žalobca v podiele 1/6, C. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX v podiele 2/6 na základe darovacej
zmluvy V 27/07 zo dňa 30. 03. 2007 a C. D., rod. C., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1 (matka strán

sporu). Bývalá spoluvlastníčka C. D., rod. C. dňa XX. XX. XXXX zomrela a dedičské konanie po nej
bolo prejednané na základe uznesenia OS Komárno pod č. k. 4D 507/2005-385 zo dňa 09. 05. 2016,
ktoré bolo potvrdené uznesením KS v Nitre zo dňa 31. 01. 2017 pod č. k. 6Cdo 6/2016-416 a ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa XX. 04. 2017. Na základe uvedeného dedičského konania po poručiteľke
C. D., rod. C., zomr. XX. X0. XXXX tak došlo k potvrdeniu dedičstva, vrátane nehnuteľností zapísaných

na LV č. XXXX v podiele 1 v prospech Ing. I. D. (žalobcu) a v prospech C. Y. v podiele 1 (žalovanej).
V zmysle § 460 OZ sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa a v zmysle uvedeného sa preto strany
sporu stali ku dňu smrti svojej právnej predchodkyni C. D., rod. C., zomr. XX. XX. XXXX podielovými
spoluvlastníkmi v pomere veľkosti podielov na nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené na LV č. XXXX
pre okres Komárno, obec a katastrálne územie L.. S prihliadnutím na to, že dedičstvo sa nadobúda

smrťou dediča a že dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových
spoluvlastníkovjenesporné,žeažprávoplatnýmskončenímdedičskéhokonaniabudevyriešenáotázka,
kto a v akom podiele v skutočnosti podiely nadobudol. V zásade až do skončenia dedičského konania,
využijúc inštitút prerušenia konania, by bolo možné preklenúť predčasnosť žaloby o zaplatenie finančnejnáhrady z titulu užívania druhého spoluvlastníka nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, avšak v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu, bolo dedičstvo po matke strán sporu
právoplatne prejednané. Keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a v čase rozhodovania súdov

o prejednávanom nároku bola vyriešená otázka, kto a v akom podiele nadobudol dedičstvo, námietka
žalovanej, že nebola v konaní pasívne legitimovaná nie je dôvodná. Žalovaná smrťou svojej matky (C.
D., rod. C. zomr. XX. XX. XXXX) vstúpila do postavenia podielovej spoluvlastníčky, i keď o konkrétnej
výške jej nadobudnutého podielu bolo rozhodnuté právoplatne dedičským rozhodnutím až po období,
za ktoré si žalobca uplatňuje svoj nárok (obdobnú situáciu riešil aj NS SR vo svojom rozhodnutí 6Cdo

157/2012 zo dňa 30. 08. 2012).

17. Odvolací súd, vzhľadom na ust. § 390 CSP, keďže už rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
raz odvolacím súdom zrušené, vo veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 CSP a po zopakovaní
dokazovania v zmysle § 204 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a výsluchu strán sporu dospel k záveru,
že v danom prípade neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto

rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

18. Žalobca v sporom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd
vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení dôkazu z hľadiska závažnosti (dôležitosti) súd
posudzuje význam dôkazu a ním preukazovaných skutkových zistení pre rozhodnutie. V civilnom
sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (do 30. 06.
2016 § 120 ods. 1 OSP, od 01. 07. 2016 § 132 CSP). Uvedené ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť

strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

19. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy

právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a
ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať
pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia
byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie
vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom vecí a z akých skutočností

svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné,
a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť
takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia,
tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva,
musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena

tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje
právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo
žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnuskutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k
jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho-ktorého účastníka treba
rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci

charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad v spore o určenie vlastníckeho práva od žalobcu
nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu žalovaného.
Keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného, je na ňom,
aby ho tvrdil a preukazoval (porovnaj uznesenie NS SR z 28. marca 2012 sp. zn. 6MCdo 17/2010).

20. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za užívanie nehnuteľností v
spoluvlastníctve so žalovanou v rozsahu 1/6-iny za obdobie od 16. 11. 2007 do 15. 11. 2009, ako aj za
obdobieod01.10.2010do30.09.2012.VčasepodaniažalobynaLVč.XXXXpreokresKomárno,obec
L., kat. úz. L. bol žalobca zapísaný ako vlastník parcely č. 169/21, parc. č. 1169/22, parc. č. 1169/66, ako
aj rodinného domu so súp. č. XXXX na parc. č. 1169/21 a garáž so súp. č. XXXX na parc. č. 1169/66 v

podiele 1/6-ina, ďalšia spoluvlastníčka C. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX ako spoluvlastníčka v rozsahu
2/6-ín a C. D., rod. C., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1-ica. V konaní bolo preukázané, že spoluvlastníčka
C. D. dňa XX. XX. XXXX zomrela a jej dedičský podiel na nehnuteľnostiach na základe uznesenie
OS Komárno zo dňa 09. 05. 2016 pod č. k. 4D/507/2005-385 nadobudol v 1-ine žalobca, aj v 1-ine
žalovaná. Uvedené dedičské rozhodnutie po poručiteľke C. D. v spojení s uznesením KS v Nitre zo dňa

31. 01. 2017 pod č. k. 6CoD/6/2016-416 nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 04. 2017. Žalobca v priebehu
konania tvrdil, že v roku 1999 sa žalovaná presťahovala do predmetných nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX a zahlásila si v rodinnom dome aj trvalé bydlisko. Ďalej tvrdil, že bez jeho súhlasu užíva
aj jeho podiel na domovej nehnuteľnosti, garáži a záhrady, ako aj v zastavaných plochách, pričom mu
znemožňuje prístup k jeho vlastníctvu (spoluvlastníctvu). Žalobca v konaní tvrdil (č. o. 143), že jeho

vzťah sa so žalovanou zhoršil ešte v roku 2001 a odvtedy si svoje právo za užívanie týchto nehnuteľností
neuplatnil, v tomto roku sa vybudovalo aj oplotenie nehnuteľností, čím mu bol znemožnený vstup na
nehnuteľnosti, ku ktorým má podielové spoluvlastníctvo. Žalobca ďalej v konaní uvádzal (č. l. 364),
že v stavbách na nehnuteľnosti mal umiestnený cirkulár, pletivo, nádrž na vodu, sklá, avšak odvtedy,
ako ho sestra napadla a pri týchto hádkach jej mal zlomiť prst, čo bolo riešené v trestnom konaní, už

medzi nimi nebola žiadna komunikácia a nežiadal o vydanie svojho podielu ani ústne, ani osobne, ani
písomne. Nevie, či došlo k zhodnoteniu stavieb, možno to boli len udržiavacie práce a s tým spojené
náklady. Čo sa týka jeho povinností spojených s týmito nehnuteľnosťami, týchto sa nezúčastňoval, či
už z hľadiska udržiavacích nákladov, alebo plnenia si daňových povinností, keď mal za to, že ten, kto
užíva, nech aj platí. V odvolacom konaní (č. l. 585) žalobca uviedol, že od roku 2001 sa bál ísť na

spoločnú nehnuteľnosť, pretože manžel žalovanej chodí so zbraňou na pleci. Čakal na dedičské konanie
po matke, po ktorej nadobudol ďalší podiel na spoločných nehnuteľnostiach. Tvrdí, že žalovaná užíva
celý pozemok, mala tam rozložené včely, podľa jeho názoru 50 až 100 úľov, nevie, koľko rodín. Nevie
povedať, koľko metrov štvorcových zabrali tieto úle, pretože včely sa rozlietavajú a tým zaberajú väčšiu
výmeru. Vie, že v minulosti mala žalovaná v záhrade nasadenú mrkvu, petržlen, ďateliny a posledných

4-5 rokov je tam tráva. Rodinný dom žalovaná zrejme využívala na uskladnenie ovocia a včelárskych
potrieb. Do domu chodila, ale či tam bývala, uviesť nevedel. Dom bol zariadený, pretože do roku 1989
sa tam bývalo. Nehnuteľnosť je stále uzamknutá a žalovaná má na nej namontované rôzne snímače.

20.1. Žalovaná žalobu žalobcu považovala za nedôvodnú. Uviedla, že na spoločnú nehnuteľnosť sú

prístupovébrányzdvochulíc,prístupjemožnýajcezgarážovúbránu.Tvrdila,žežalobcanebolvylúčený
z možnosti užívať nehnuteľnosť, a to ani vytvorením plotu, ktorý bol priechodný bránkou, ktorá bola
uzatvorená len reťazou, teda spôsobom, ktorý umožnil ľahké odstránenie uzávery a vstup na pozemok.
Na odvolacom pojednávaní (č. l. 585) uviedla, že spoluvlastníčkou nehnuteľností je aj jej dcéra, ktorá
ju požiadala, aby nehnuteľnosti dozorovala, čo aj dodnes robí. O užívaní nehnuteľností preto nemôže

byť v pravom slova zmysle ani reč. Dcéra ju preto poverila, aby dávala pozor na nehnuteľnosti, pretože
v minulosti došlo k poškodeniu nehnuteľností. V rozhodnom období v dome nebývala, a pokiaľ žalobca
tvrdil, že v záhrade pestovala plodiny, takéto sa nemohlo uskutočniť, pretože žalobca to systematicky
ničil. V roku 2007 boli na pozemku včelie úle, ale včelstvo bolo zničené a nebolo jej. Rovnako boli
zničené a rozrezané fólie. To, čo by aj pestovala, žalobca postriekal herbicídom. V roku 2012 boli

vysadené na pozemku zemiaky, asi v rozsahu 20 x 4 m, tieto nakoniec zožltli a vyschli. Podľa jej
názoru z dôvodu, že boli žalobcom postriekané herbicídom. V období rokov 2007 až 2012 ju žalobca
ústne,anipísomnenežiadaloumožnenieužívaťnehnuteľnosť.Domovánehnuteľnosťvspornomobdobí
nebola obývania schopná, pretože na dome sú zavlhnuté všetky steny z vnútornej strany a v kúpeľni súopadané obkladačky. Okolo domu jej vznikli náklady z dôvodu temperovania domu, platenia poplatku
za elektromer, spotreby elektriny a plynu a na menších opravách, pričom tieto náklady hradila iba ona
s prispievaním dcéry. Rovnako hradila aj daň z nehnuteľnosti. Tvrdenie žalobcu, že dom používala na

skladovanie zeleniny a včelárskych potrieb, poprela. K ohradeniu pozemku v roku 2001 uviedla, že tomu
predchádzalo fyzické napadnutie zo strany žalobcu až tak, že bola 4 týždne PN, ako aj skutočnosť,
že v roku 1999 podala žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z tohto dôvodu
nemohla vyčleniť žalobcovi jeho spoluvlastnícky podiel.

21. Vyššie citované rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 6Cdo 184/2010 je potrebné aplikovať i na danú vec. V
zmysle tohto rozhodnutia nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ a jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie
tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho
podielu). Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom
jeho užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Nárok nevzniká

vtedy, ak by spoločná vec nebola spoluvlastníkmi vôbec užívaná, alebo v prípade, ak spoluvlastník užíva
len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel. Dôvod, pre ktorý spoluvlastník
prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako nie je právne významné ani prípadné
užívanie časti veci treťou osobou.

21.1. Bolo preto na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovaná užíva
predmetnú nehnuteľnosť nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, to znamená vo väčšom rozsahu
než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu a že si teda prisvojuje úžitkovú hodnotu veci vo väčšej
miere než zodpovedá jej podielu. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v
rozsahu 10/24, C. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX v rozsahu 2/6 a žalovaná C. Y., rod. D. v podiele 1. V

konaní ďalej nebolo sporné, že žalovaná v roku 2001 vybudovala okolo nehnuteľností oplotenie, podľa
jej tvrdenia z dôvodu, že v trestnom konaní 1T/19/2003 vedenom na OS Komárno bol žalobca uznaný
vinným z trestného činu voči jej osobe. Žalovaná v konaní tvrdila, že nehnuteľnosť je oplotená z uličných
častí, ktoré oplotenie má dva samostatné vchody, ide o rožnú nehnuteľnosť a žalobca mal prístup k
nehnuteľnosti z ulice G., ako aj z ulice D., naviac, žalobca má kľúče od garáže, z ktorej je možné vojsť

k nehnuteľnostiam. Sám žalobca v konaní nepoprel, že na nehnuteľnosti sú 4 bránky a po vybudovaní
oplotenia bola daná reťaz na bránu medzi hraničiacimi pozemkami, ale myslí si, že aj garážová brána
je zvnútra zavretá, ako aj ostatné vchody. Žalobca sám vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 27. 03.
2018 prehlásil, že po incidente so žalovanou, ktorý bol riešený v trestnom konaní, nežiadal o vydanie
svojho podielu ani osobne, ani ústne, ani písomne. Z uvedených skutkových tvrdení strán sporu preto

odvolacísúdmalzato,žežalobcanepreukázal,žemalskutočnýzáujemrealizovaťsvojespoluvlastnícke
právo a užívať tak svoj spoluvlastnícky podiel. Svojho nároku sa domáha iba z dôvodu, že má za to, že
žalovaná užíva nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.
Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že žalovaná užíva nielen svoj podiel na nehnuteľnosti, ale
prisvojuje si úžitkovú hodnotu aj z podielu prináležiacemu žalobcovi. Žalobca okrem svojich tvrdení

popretých žalovanou nepredložil súdu, ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorými by jeho tvrdenia
preukázali uplatnený nárok. Žalobca v priebehu konania iba tvrdil, že žalovaná užíva celý pozemok, v
záhrade má rozložené úle, pričom nevedel uviesť, koľko rodín, na akej výmere, ani v ktorom konkrétnom
období. Rovnako jeho tvrdenia, že žalovaná má v záhrade nasadenú mrkvu, petržlen, ďateliny a až v
posledných 4-5 rokoch je tam tráva, nepreukázal, nevedel konkrétne uviesť, či práve v spornom období

rokov2007až2012žalovanáužívalanehnuteľnostivspoluvlastníctve,zaakýmúčelomačitotoužívanie
bolo nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu za situácie, že podiel na nehnuteľnostiach prináleží i ďalšej
podielovejspoluvlastníčkeC.Y.,rod.Y.vrozsahu2/6.Pokiaľideorodinnýdom,žalobcaibatvrdil,ajtoaž
v odvolacom konaní, že žalovaná tento „zrejme" využívala na uskladnenie ovocia a včelárskych potrieb.
Nevedel uviesť, či v dome bývala. Žalovaná tieto tvrdené skutočnosti o užívaní celej nehnuteľnosti

poprela. Tvrdila, že spoluvlastníčkou nehnuteľnosti je aj jej dcéra, ktorá ju požiadala o dozorovanie
nehnuteľnosti, aby nedošlo k jej poškodeniu, ako sa stalo i v minulosti. V rozhodnom období v dome
nebývala, a pokiaľ v záhrade aj pestovala plodiny, boli to zemiaky v rozsahu asi 20 x 4 m, aj tieto jej
však nakoniec vyschli, keď vyslovila podozrenie, že boli žalobcom postriekané herbicídom. Poprela, že
by dom používala na uskladnenie zeleniny alebo včelárskych potrieb. Poukázala však na to, že všetky

náklady, ktoré vznikli s udržiavaním domu, platením poplatkov, ako aj dane z nehnuteľnosti, znášala
ona s druhou podielovou spoluvlastníčkou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť,
že úhrady a platby, ktoré spoluvlastník vynakladá na spoločnú nehnuteľnosť, rešpektuje aj súdna prax
(rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 599/99).22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaná

užíva jeho podiel na nehnuteľnosti a prisvojuje si ich úžitkovú hodnotu. Žalobca v konaní nepredložil
postačujúce tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli byť základom pre vyhovenie o podanej žalobe.

23. Záverom odvolací súd len dodáva, že námietku žalovanej, vznesenú až v odvolacom konaní,
považuje za nedôvodnú.

Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny
vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, príp. o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ust. § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré
sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.

Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva,
ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.
V prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku

bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž o to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody
s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu, a teda o majetkový prospech
získanýbezprávnehodôvodu,aniomajetkovýprospechzískanýplnenímzneplatnéhoprávnehoúkonu,
plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, príp. získaný z nestatočných zdrojov (uznesenie
NS SR 4Cdo 55/2009 z 21. 12. 2009).

Žalobca sa domáhal svojho peňažného nároku najprv za obdobie od 16. 11. 2007 do 15. 11. 2009, ktorý
nárok si uplatnil na súde prvej inštancie žalobou doručenou súdu dňa 16. 11. 2009. V priebehu
konania rozšíril svoj nárok za obdobie od 01. 10. 2010 do 20. 09. 2012 podaním doručeným súdu prvej
inštancie dňa 21. 09. 2012 (č. l. 61). Uznesením zo dňa 04. 01. 2013 č. k. 7C/352/2010-69 súd prvej

inštancie pripustil žiadanú zmenu žalobného petitu. Z uvedeného je preto nesporné, že žalobca si svoj
nárok uplatnil včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ.

24. Podľa § 396 odsek 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

24.1. Podľa § 396 odsek 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

24.2. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. V súlade s
tým rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania v zmysle § 255 odsek 1 CSP, a keďže žalovaná
bola v konaní úspešná, priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému

žalobcovi. O výške týchto trov rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).