Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/157/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115201915
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1115201915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek

senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu: C.. N. A., L. XX, R.,
IČO: 36 060 887, zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, Krížna 47, Bratislava, advokátka proti
žalovanému: HERIX, s.r.o., Dunajská 8, Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpený: Mgr. Peter Voloch,
Hollého 745/34, Senica, advokát v konaní o zaplatenie 355,50 EUR s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/20/2015-59 zo dňa 12.2.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/20/2015-59 zo dňa 12.2.2018
p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu355,50EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % p.a. odo dňa 21.1.2011 až do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 100% trov konania,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
na súd 21.1.2015 domáhal zaplatenia 355,50 EUR s príslušenstvom z nasledujúcich dôvodov: Žalobca
a žalovaný uzatvorili Dohodou o užívaní časti nebytového priestoru a poskytovaní služieb za účelom
zriadenia registrového sídla žalovaného, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
časťnebytovýchpriestorovocelkovejvýmere204m2,nachádzajúcesanaprízemíaprvomnadzemnom
podlaží obytného domu, súpisné číslo 2735, postaveného na pozemku parcely registra „V.“ evidovanej
na katastrálnej mape, parc. číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere

1022 m2, pre katastrálne územie E. G., obec R. - m.č. E. G., okres R. B., ktoré sú t.č. evidované na
Okresnom úrade R. katastrálny odbor na LV XXXX. Podľa článku III dohody sa žalovaný zaviazal za
poskytnuté nebytové priestory platiť žalobcovi 3000 Sk bez DPH, za každý mesiac štvrťročne vopred.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru 4/12/2010 na sumu 355,50 EUR s dátumom splatnosti 20.1.2011
za poskytnutie dohodnutých služieb za obdobie október, november, december 2010, ktorú žalovaný
prevzal, avšak neuhradil. Dňa 2.6.2015 Okresný súd Bratislava 1 vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil
žalovanému, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu vo výške

355,50 EUR spolu s príslušenstvom, alebo aby tej istej lehote podal odpor. Dňa 3.7.2015 podal žalovaný
odpor proti Platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu popiera žalobcov uplatnený
nárok, nakoľko je premlčaný. Štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka uplynula
20.1.2015, avšak žaloba bola podaná 21.1.2015. Dňa 2.12.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcuk podanému odporu žalovaného, v ktorom žalobca uviedol, že vznesená námietka je nedôvodná,
nakoľko faktúra bola splatná 20.1.2011, t.j. prvýkrát žalobca mohol si jej zaplatenie uplatniť na súde
21.1.2011. Premlčacia doba teda uplynula až 21.1.2015.

3. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného
ako i listinnými dôkazmi založenými v spise a to: Faktúra 04/12/2010, emailovou komunikáciu, dohodou
o užívaní časti nebytového priestoru a poskytovaní služieb, ako i ostatným spisovým materiálom a zistil
nasledovný stav veci vykonaním týchto dôkazov:

4. Dňa 1.6.2005 uzatvoril žalobca so žalovaným dohodou o užívaní časti nebytového priestoru a
poskytovaní služieb za účelom zriadenia registrového sídla žalovaného, na základe ktorej sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanému časť nebytových priestorov o celkovej výmere 204 m2, nachádzajúce sa
na prízemí a prvom nadzemnom podlaží obytného domu, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku
parcely registra „V.“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. číslo XXXXX/X, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria o výmere 1022 m2, pre katastrálne územie E. G., obec R. - m.č. E. G., okres R. B.,
ktoré sú t.č. evidované na Okresnom úrade R. katastrálny odbor na LV XXXX. Podľa článku III dohody sa
žalovaný zaviazal za poskytnuté nebytové priestory platiť žalobcovi 3000 Sk bez DPH, za každý mesiac
štvrťročne vopred.

5. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že žalovaný mal registrované sídlo spoločnosti
na adrese L. XX, R. v čase od 30.6.2005 do: 17.8.2015.

6. Z emailovej korešpondencie založenej v spise vyplýva, že žalovaný na základe predmetnej Dohody
žalobcovi plnil, avšak opakovane po lehote splatnosti faktúr vystavených žalobcom.

7. Žalobca vystavil žalovanému faktúru 4/12/2010 na sumu 355,50 EUR s dátumom splatnosti 20.1.2011
za poskytnutie dohodnutých služieb za obdobie október, november, december 2010, ktorú žalovaný
prevzal dňa 27.1.2011, avšak neuhradil.

8. Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v ust. §
387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v ust. § 391 ods. 1 upravené všeobecné
pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej
doby. Následne Obchodný zákonník v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej

doby osobitne pre jednotlivé práva. Tieto ustanovenia sú v pomere špeciality k ust. § 391 ods. 1 ObZ.
To znamená, že pokiaľ je možné ich aplikovať na daný skutkový stav, použijú sa prednostne pred
všeobecným ustanovením § 391 ods. 1 Obz.

9. V uvedenom prípade bolo možné uplatniť si právo na súde 21.1.2011 a teda týmto dňom začala

plynúť premlčacia doba. Nakoľko bola žaloba na súde podaná 21.1.2015, bola podaná pred uplynutím
premlčacej doby a súd túto námietku vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. Na tomto závere
súdu nemení nič ani skutočnosť, že pohľadávka žalovaného vzniknutá za mesiac október, november a
december 2010 mala byť v zmysle Dohody fakturovaná vopred, t.j. pred X/2010. Z Dohody strán sporu
zo dňa 1.6.2005 vyplýva, že odplata je splatná na základe faktúry vystavenej žalobcom.

10. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca neplnil v rozsahu dohodnutom v Dohode, t.j. že
žalovaný nikdy fyzicky nemal sídlo na Krížnej ul. č. 47 v Bratislave súd prvej inštancie uviedol, že
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný v období od 30.6.2005 do 17.8.2015
mal registrované sídlo na predmetnej adrese. Je teda zrejmé, že minimálne v tomto rozsahu sa

Dohoda zo dňa 1.6.2005 plnila. Žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom (a ani nenavrhol vykonanie
dôkazov) preukazujúcich, že žalobca svoje záväzky z Dohody neplnil a že by túto skutočnosť žalovaný
v minulosti namietal (napr. vrátením nedôvodne vystavenej faktúry, výzvou na riadne plnenie z Dohody,
požadovaním zľavy z dohodnutej odplaty, výpoveďou dohody z dôvodu hrubého porušenia povinností
žalobcu v zmysle § 9 zákona 116/1990 Zb. a pod.). Súd preto túto námietku žalovaného vyhodnotil ako

účelovú.

11. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania: súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 2 Obchodného
zákonníka a priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, t.j. od21.1.2011. Sadzba úrokov z omeškania v právnych vzťahoch v rozhodnom období bola vo výške 9,00%
ročne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 9,00% ročne
zo sumy 355,50 EUR od 21.1.2011 do zaplatenia - tak, ako to požadoval žalobca v podanej žalobe.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania súd prvej
inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá
dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod odvolania na základe § 365 ods. 1 písm.
h) CSP.

14. Podľa článku III ods. 2/ Dohody o užívaní nebytového priestoru a poskytovaní služieb zo dňa
1.6.2005 Odplata podľa predchádzajúcej vety tohto článku je splatná na základe faktúry vystavenej
prenechávateľom štvrťročne vopred, pričom prvá faktúra bude zahŕňať aj obdobie od 1.6.2005 do
30.6.2005. Žalovanú sumu v tomto konaní predstavuje odplata za mesiace október, november,

december 2010. V súlade s dohodou zmluvných strán v Dohode, splatnosť tejto odplaty nastáva
štvrťročne vopred, teda najneskôr do 30.9.2010. Žaloba v tejto veci však bola podaná až 21.1.2015,
teda až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá uplynula
už dňa 30.9.2014.

15. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka: Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

16. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka: Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí

premlčacej doby.

17. Podľa § 392 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka: Pri práve na plnenie záväzku plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba
splatnosti).

18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka: Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

19. Na základe uvedených skutočností žalovaný z právnej opatrnosti týmto vzniesol námietku

premlčania žalovanej pohľadávky aj v odvolacom konaní. Z vyššie citovaného ustanovenia článku III
ods. 2/ Dohody jednoznačne vyplýva, že odplata je splatná štvrťročne vopred. Naproti tomu predmetná
faktúra č. 4/12/2010, vystavená dňa 5.1.2011 (teda v rozpore s Dohodou až niekoľko mesiacov po
zmluvne dohodnutej dobe splatnosti do 30.9.2010), určovala splatnosť až na deň 20.1.2011. V tomto
prípade tak súd prvej inštancie pre účely posudzovania dátumu splatnosti pohľadávky, a teda aj

začatia plynutia premlčacej doby, nadraďuje dátum splatnosti určený vo faktúre and dátumom splatnosti
určeným v písomnej zmluve.

20. Má za to, že takýto záver súdu prvej inštancie nemôže obstáť. Ustanovenie Dohody o splatnosti
pohľadávky je tak nadradené jednostrannému určeniu doby splatnosti uskutočnenom vo faktúre.

21. Má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec. Predmetom nájmu podľa
tejto Dohody je časť nebytového priestoru špecifikovaného v článku I. bod 1/ Dohody.

22. Podľa článku V. Dohody;

1/ Prenechávateľ je povinný odovzdať užívateľovi predmet užívania v stave spôsobilom na riadne
užívanie, a to najneskôr v deň vzniku užívacieho práva užívateľa podľa tejto dohody.
2/ Prenechávateľ sa zaväzuje zabezpečiť užívateľovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním,
a to po celú dobu existencie užívacieho práva užívateľa k predmetu užívania.23. Z takto koncipovaných práv a povinností zmluvných strán je zrejmé, že v súlade s Dohodou muselo
prísť k reálnemu odovzdaniu časti nebytového priestoru do skutočného fyzického užívania žalovaného,

a to tak, že z tohto užívania je súčasne vylúčený žalobca ako Prenechávateľ. V opačnom prípade,
teda ak by žalovaný nemal časť nebytového priestoru reálne fyzicky užívať, by potom žalovaný totiž
nemal ako plniť svoje povinnosti z Dohody, napríklad vykonávať drobné opravy a umožniť žalobcovi
ich vykonanie; umožniť žalobcovi prístup za účelom kontroly, a to do 3 dní od požiadania; odovzdať
predmet užívania žalobcovi po skončení užívania, a to s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie (takže sa

predpokladá určité opotrebenie predmetu užívania, ktoré môže vzniknúť len jeho skutočným fyzickým
užívaním). Žalobca však nikdy predmet nájmu neodovzdal žalovanému do skutočného fyzického
užívania. O tejto skutočnosti nakoniec žalobca ani nepredložil súdu žiaden dôkaz, neuniesol tak v tomto
ohľade svoje dôkazné bremeno. Nakoľko si tak žalobca nesplnil svoju povinnosť z Dohody odovzdať
časť nebytových priestorov žalovanému do skutočného fyzického užívania, nemôže mať ani nárok na
zaplatenieodplatyzatakútosvojunesplnenúpovinnosť.Vbode20.odôvodnenianapadnutéhorozsudku

tosúdprvejinštancievybavilibapoukazomnaskutočnosť,žežalobcaprenechávažalovanémunebytový
priestor za účelom zriadenia registrového sídla spoločnosti. Žalovaný však nenamietal, že mu žalobca
neposkytol možnosť registrácie sídla na adrese žalobcu, ale skutočnosť, že mu žalobca neposkytol
predmetné nebytové priestory do skutočného fyzického užívania, hoci Dohoda výslovne skutočné
fyzické užívanie nebytových priestorov predpokladala. Takýto výklad súdu prvej inštancie je však

neprimerane reštriktívny, pretože vytrháva z kontextu celej Dohody výlučne iba jej ustanovenie čl. 1
bod 2, ktoré posudzuje samostatne, bez ohľadu na ostatné vyššie uvedené ustanovenia Dohody, ktoré
majú rovnaký právny význam a silu. S prihliadnutím na celý obsah Dohody je tak zrejmé, že na jej
naplneniebolopotrebnéreálneodovzdaniečastinebytovéhopriestorudoskutočnéhofyzickéhoužívania
žalovaného, k čomu nedošlo, žalobca nebol schopný predložiť súdu žiaden preberací protokol, ktorý by

niečo takéto dokazoval, takže žalobca neuniesol v tomto ohľade svoje dôkazné bremeno.

24. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak v dôsledku porušenia citovaného ustanovenia zákona
svojvoľný a arbitrárny a v dôsledku toho prakticky nepreskúmateľný.

25. Rovnako sa súd prvého stupňa sa žiadnym uspokojivým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, že nebytový priestor mu nikdy nebol reálne odovzdaný do užívania a nevysvetlil, prečo pri
posudzovaní tejto otázky vytrhol z kontextu iba jediné ustanovenie Dohody a vôbec neprihliadal na jej
ostatné ustanovenia.

26. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že z článku III. odseku
2/ Dohody vyplýva, že zmluvné strany sa výslovne dohodli, že odplata sa stáva splatnou na základe

faktúry vystavenej prenechávateľom (žalobcom) t. j. argumentom a contario je možné vyvodiť záver,
že nevystavením faktúry prenechávateľom (žalobcom) nenastáva splatnosť odplaty. Na uvedené nemá
vplyv dohodnuté obdobie vystavenia faktúry, nakoľko pre prípad nevystavenia faktúry v dohodnutom
období nebola dohodnutá „osobitná“ splatnosť odmeny ani žiadne sankcie. Uvedená konštrukcia
splatnosti je dokonca nepochybne v prospech žalovaného, nakoľko žalovaný bez doručenia príslušnej

faktúry nemusí osobitne strážiť „osobitné“ lehoty splatnosti, kedy by sa mohol bez vystavenia faktúry
žalobcom a bez jej doručenia dostať do omeškania.

28. S uvedenou konštrukciou splatnosti žalovaný súhlasil, tejto porozumel a až do súdneho konania túto
nikdy nerozporoval. Z gramatického výkladu článku III ods. (2) je možné vyvodiť, že vystavenie faktúry je

právom žalobcu a zaplatenie splatnej fakturovanej sumy (na základe vystavenej faktúry) je korelujúcou
povinnosťou žalovaného. Vzhľadom na uvedené, je nepochybné, že vyššie uvedená argumentácia
žalovaného je účelová, nemajúca oporu v Dohode ako ani v právnom poriadku Slovenskej republiky.

29. K úvahe žalovaného za použitia argumentum ad absurdum o vystavení faktúry aj 10 rokov po

splatnosti údajne určenej v Dohode, je treba podotknúť, že aj vzhľadom na vyššie uvedené, je táto
úvaha nesprávna, nakoľko splatnosť bola naviazaná na vystavenie faktúry, nie na určitý časový okamih
uvedený v Dohode. V nadväznosti na uvedené námietka premlčania žalovaného je nedôvodná. Žalobca
zároveň opätovne zdôrazňuje, že predmetný mechanizmus odplaty bol medzi stranami dlhodobozaužívaný, tento žalovaný nikdy nerozporoval a faktúry bez ohľadu na okamih ich vystavenia do určitého
okamihu uhrádzal.

30. V článku IV. odvolania žalovaný tvrdí, že žalobca nikdy neodovzdal predmet nájmu žalovanému
do skutočného fyzického užívania a zároveň žalovaný tvrdí, že žalobca ako prenechávateľ by musel
byť zároveň vylúčený z užívania. Žalobca k odvolaniu žalovaného v tejto časti uviedol, že s týmto
tvrdením sa nestotožňuje. Dohoda je nepochybne konsenzuálnym kontraktom na ktorého vznik je
potrebný zhodný prejav vôle (konsens) zmluvných strán, teda akceptácia návrhu (oferty) obsahujúceho

podstatné náležitosti zmluvy (essentialia negotii). I v prípade posúdenia Dohody ako zmluvy o nájme
nebytového priestoru podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
je takýto nájom konsenzuálnym kontraktom, ktorý vzniká dohodou zmluvných strán o podstatných
náležitostiach v zmysle § 3 os. (3). Vzhľadom na vyššie uvedené nie je relevantným pre vznik práv
a povinností z takéhoto kontraktu reálne odovzdanie predmetu dohody žalovanému do skutočného
fyzického užívania ale dohoda o podstatných náležitostiach kontraktu. Účelom Dohody o prenechaní

nebytového priestoru do užívania žalovanému bolo zriadenie registrového sídla žalovaného na adrese
predmetného nebytového priestoru. Vzhľadom na účel Dohody, je treba cez túto prizmu nazerať i
na práva a povinnosti strán Dohody. Nebytový priestor nepochybne musí spĺňať určité kritériá, aby
bolo možné ho zapísať do Obchodného registra ako registrové sídlo a zároveň v súlade s účelom
zabezpečiť užívateľovi nerušený výkon práv (napríklad prebrať si poštu adresovanú žalovanému). V

súlade s účelom Dohody bol žalovanému žalobcom predmetný nebytový priestor riadne odovzdaný do
užívania a poskytnuté všetky práva žalovaného uvedené v Dohode. V zmysle článku IV. ods. (1) Dohody
Užívacie právo vzniká užívateľovi dňom podpisu tejto dohody. Žalovaný ako užívateľ podpísal Dohodu
dňa 1.6.2005. Skutočnosť, že žalovaný v zmysle Dohody a jej účelu užíval predmet nájmu, je nesporná
aj z lustrácie v úplnom výpise žalovaného z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, kde

adresa predmetu Dohody bola zapísaná ako registrové sídlo žalovaného od 30.6.2005 do 17.8.2015.

31. Vôľa žalobcu a žalovaného (strán Dohody) nikdy nesmerovala k takému užívaniu, aké deklaruje
žalovaný vo svojom odvolaní. Tvrdenie žalovaného, že žalobca by zároveň musel byť vylúčený z
užívania predmetného nebytového priestoru v takomto prípade sú absurdné, nemajú oporu v právnom

poriadku Slovenskej republiky ako ani v Dohode. V článku V. svojho odvolania žalovaný tvrdí, že
napádaný Rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné odôvodnenie svojich záverov. Žalobca
zdôrazňuje, že súd sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného.

32. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

33. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP
v zmysle ktorého vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi

miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

34. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

35. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie

a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

36. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodou o užívaní časti nebytového priestoru
a poskytovaní služieb predmetom ktorej v zmysle čl. I. bod 2 bola skutočnosť, že prenechávatel
na základe tejto dohody prenecháva užívateľovi časť nebytového priestoru do užívania za účelom

zriadenia registrového sídla spoločnosti. Prenechávateľ a užívateľ sa výslovne dohodli, že užívateľ
nie je oprávnený z prenechanej časti nebytových priestorov vyvíjať žiadne podnikateľské aktivity
týkajúce sa predmetu činnosti spoločnosti ani v nich prechovávať akékoľvek obchodné resp. iné
dokumenty týkajúce sa spoločnosti. Z toho jednoznačne vyplýva, že predmetom dohody nebolo klasickéužívanie časti nebytových priestorov tak, ako to napáda v predmetnom odvolaní žalovaný, ale uvedené
nebytové priestory boli žalovanému prenechané iba za účelom zriadenia sídla na adrese Krížna 47,
Bratislava a vzhľadom na to nie je relevantným pre vznik práv a povinností s takéhoto kontraktu

reálne odovzdanie predmetu dohody žalovanému do skutočného fyzického užívania, ale dohoda o
podstatných náležitostiach kontraktu, keďže z poslednej vety čl. I. bod 2 vyplýva, že užívateľ nie je
oprávnený z prenechanej časti nebytových priestorov vyvíjať žiadne podnikateľské aktivity týkajúce
sa predmetu činnosti spoločnosti ani v nich prechovávať akékoľvek obchodné, resp. iné dokumenty
týkajúce sa spoločnosti t.j. žalovaný ako užívateľ si mohol na uvedenej adrese zriadiť iba svoje sídlo. Z

predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný si skutočne na uvedenej adrese sídlo zriadil a
že na uvedenej adrese mal sídlo registrované podľa výpisu z obchodného registra OS BA I aj v zmysle
tejto Dohody od 30.6.2005 do 17.8.2015. Dohoda o užívaní nebytového priestoru a poskytovaní služieb
mala nadobudnúť účinnosť dňom podpisu tejto dohody. Žalovaný dohodu podpísal dňa 1.6.2015.

37. Je nesporné, že žalovaný na uvedenej adrese mal registrované sídlo svojej spoločnosti t.j.

žalobca umožnil žalovanému časť nebytového priestoru využívať za účelom zriadenia registrového sídla
spoločnosti. Z uvedenej dohody je zrejmé, že predmetný nebytový priestor by bol daný do užívania iba
za účelom zriadenia registrovaného sídla spoločnosti a nie reálneho užívania.

38. Z uvedeného má odvolací súd za to, že námietka žalovaného ohľadom reálneho neodovzdania

časti nebytového priestoru do skutočného fyzického užívania žalovaného je neopodstatnená, keďže účel
dohody bol naplnený. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom fakturácie za užívanie nebytových
priestorov a námietku premlčania uplatneného nároku odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom
súdu prvej inštancie, a má za to, že v danom prípade je potrebné čl. III. bod 2 Dohody vykladať v celom
kontexte keď medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že odplata podľa predchádzajúcej vety tohto článku

je splatná na základe faktúry vystavenej prenechávateľom štvrťročne vopred, pričom prvá faktúra bude
zahŕňať aj obdobie od 1.6.20015 do 30.6.2005. Z citovaného článku je zrejmé, že predpokladom platenia
nájomného je vystavenie faktúry. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal právo vystaviť faktúru a žalovaný
mal povinnosť platiť nájomné len na základe vystavenej faktúry, odvolací súd sa stotožňuje s právnym
záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku.

39. Podľa ust. § 397 ObZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

40. Obchodný zákonník upravuje problematiku premlčania obchodno-záväzkových vzťahov v ust. §
387 a nasl. Pre určenie začiatku a trvania premlčacej doby je v ust. § 391 ods. 1 upravené všeobecné

pravidlo, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď
sa právo mohlo uplatniť na súde. Týmto spôsobom je všeobecne určený začiatok plynutia premlčacej
doby. Následne Obchodný zákonník v ďalších ustanoveniach upravuje počiatok plynutia premlčacej
doby osobitne pre jednotlivé práva. Tieto ustanovenia sú v pomere špeciality k ust. § 391 ods. 1 ObZ.
To znamená, že pokiaľ je možné ich aplikovať na daný skutkový stav, použijú sa prednostne pred

všeobecným ustanovením § 391 ods. 1 Obz.

41. Ako bolo uvedené, osobitná úprava počiatku plynutia premlčacej doby pre záväzkové vzťahy v
ktorých sa povinnosť plniť záväzok dlžníkom viaže na moment splatnosti záväzku, je upravená v ust.
§ 392 ods. 1 ObZ. V zmysle tohto ustanovenia pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba

odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ustanovenie
§ 392 ods. 1 ObZ sa preto bude na právne vzťahy aplikovať buď v prípade, kedy je doba splatnosti
medzi dlžníkom a veriteľom dohodnutá - a vtedy premlčacia doba začína plynúť deň nasledujúci po
dobe splatnosti. V uvedenom prípade bolo možné uplatniť si právo na súde 21.1.2011 a teda týmto
dňom začala plynúť premlčacia doba. Nakoľko bola žaloba na súde podaná 21.1.2015, bola podaná

pred uplynutím premlčacej doby a súd túto námietku vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú.

42. Pokiaľ ide o spornú skutočnosť, či žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi faktúru 04/12/2010
vystavenú na sumu 355,50 EUR keďže došlo k oneskorenej fakturácii - v rozpore s Dohodou, nakoľko
bolo obdobie október, november a december 2010 fakturované v januári 2011, avšak malo byť

fakturované už v septembri 2010 a teda pohľadávka vzhľadom k vyššie uvedenému je premlčaná.
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ako aj žalobcu, že sa strany sporu výslovne
dohodli,žeodplatasastávasplatnounazákladefaktúryvystavenejžalobcomasplatnosťbolanaviazanána vystavenie faktúry a nie na určitý časový okamih uvedený v dohode tak ako odvolací súd uviedol
vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

43. Žalovaný s takto stanovenou splatnosťou nájomného a podmienkami odplaty v predmetnej dohode
súhlasil.

44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1,2 CSP.

46. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).