Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Pc/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318203115
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4318203115.9

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v právnej veci navrhovateľky:
U. Č., R.. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX Q., proti 1/odporcovi (domnelý otec): K. Ď., R.. XX.XX.XXXX,
W. XXX, H., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k 2/mal. dieťaťu: R. Č., R.. XX.XX.XXXX,
bytom ako matka, zast. ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
v Leviciach, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že K. Ď. nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX je otcom mal. R. Č., nar. XX.XX.XXXX
r.č. XXXXXX/XXXX z matky U. Č. nar. XX.XX.XXXX r.č. XXXXXX/XXXX.

II. Súd z v e r u j e mal. R. nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 22.03.2018.

V. Zaostalé výživné za obdobie od 22.03.2018 do 03.09.2019 v sume 1572,20 je otec p o v i n n

ý uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 50 eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. O trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 27.07.2018 domáhala určenia otcovstva proti odporcovi k
mal. R., následne zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného z strany otca. Ako
uviedla, s odporcom sa spoznala prostredníctvom internetovej siete približne vo februári 2017. Často si
písali, stretli sa keď sa vrátila z T. A. Q., došlo medzi nimi k pomeru. Dňa 25.06.2017 sa znova stretli a
mali intímny styk, ktorý bol dokonaný a bez ochrany, je predpoklad že vtedy otehotnela. Stretli sa ešte
jeden krát. Keď sa dozvedela, že je tehotná kontaktovala odporcu, ktorý sa k tomu postavil odmietavo

a dva mesiace ju nekontaktoval. Po čase sa jej ozval, chcel, aby spolu skúsili žiť, avšak sú rozdielne
povahy a nefungovalo to. Odvtedy neprejavoval záujem o navrhovateľku ani o dcéru. V rozhodnej dobe
mala partnera v T., ktorý si však súkromne dal otestovať otcovstvo k mal. R. s negatívnym výsledkom.

2. K. Ď. sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 19.10.2018, kde žiadal o určenie otcovstva skúškou
DNA. Ak sa potvrdí jeho otcovstvo, nebráni sa prispievaniu na výživu dieťaťa. Žiada však zohľadniť

jeho súčasnú majetkovú situáciu, keďže sa má exekúcie a v tom čase jeho priateľka bola tehotná avo februári 2019 mu mala pribudnúť vyživovacia povinnosť. Súhlasil s tým, aby maloletá bola zverená
matke, nežiadal upraviť styk s maloletou.

3. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA a za znalca
ustanovil prof. RNDr. Ľudevíta Kadášiho, Dr.Sc.. Zo znaleckého posudku č. 2/2019 zo dňa 20.02.2019
je zrejmé, že otcovstvo K. Ď., nar. XX.XX.XXXX k malR. Č., nar. XX.XX.XXXX možno považovať za
prakticky dokázané s pravdepodobnosťou 99,75 %.

4. Po doručení znaleckého posudku súd pojednával dňa 14.06.2019 a 03.09.2019 v prítomnosti
navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový
stav:

5. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 220 eur mesačne, prídavkov na
dieťa v celkovej výške 23,68 eur, je zamestnaná od 03.12.2018 na dobu určitú

do 30.11.2019 s výškou hodinovej mzdy 3,28 eur, pričom priemerne za mesiac má čistú mzdu 700
eur. Maloletá je zdravá, do detských jasiel zatiaľ nechodí. Starostlivosť o ňu zabezpečuje stará matka
navrhovateľky, do detských jasiel je zapísaná, čaká na prijatie. Navrhovateľka s maloletou dcérou býva
v byte, ktorý je v jej 1 podielovom vlastníctv, býva s nimi aj stará matka navrhovateľky. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

6. Otec je živnostník. Výška jeho pracovnej odmeny predstavovala v roku 2018 sumu v priemere čistá
mzda 800 eur mesačne, v roku 2019 vo výške 900 eur mesačne, z ktorej boli strhávané náklady na
exekúcie. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J.
Ď., nar. XX.XX.XXXX. Nie je evidovaný ako vlastných resp. spoluvlastník nehnuteľností v okrese Nové

Zámkyvžiadnychlistochvlastníctva. Niejevlastníkomanidržiteľommotorovéhovozidla. Máevidované
dva účty v bankách so záporným disponibilným zostatkom.

7. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

9. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

10. Podľa §36ods.1Zákonaorodinerodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa
použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný

vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné, vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Pri skúmaní dôvodov na určenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletej Niny,

pod ktorými je nutné rozumieť potreby základné - najmä strava, ošatenie, hygiena novorodenca
resp. batoľaťa. Súd pri hodnotení možností, schopností a majetkových pomerov matky a otca skúmal
komplexne pomery povinných rodičov a objektívne zisťoval ich životnú úroveň, ktorá sa odvíja od ich
vzdelania, povolania, zdravotného stavu a ďalších vyživovacích povinností.

19. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej
zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa.
Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej
povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými

výdavkami rodičov.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že K. Ď., ktorého navrhovateľka označila ako otca
mal. dieťaťa je otcom mal. Niny, preto podanému návrhu v tejto časti vyhovel. Rovnako na základe
návrhu matky a súhlasu otca zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zabezpečuje na

požadovanej úrovni. Výživné v sume 100 eur súd považuje za primerané k veku a potrebám jeden a pol
ročného dieťaťa, o ktoré v čase rozhodovania zabezpečuje starostlivosť stará matka navrhovateľky a
reflektujenazákladnépotrebybatoľaťa,ktorénepresahujúbežnúmierunákladovnutnýchpreživotatiež
zohľadňuje rovnosť rodičov, ktorí majú približne rovnaký príjem a životnú úroveň. Súd zobral do úvahy
príjem otca cca 900 eur mesačne, ktorý od 20.02.2019 má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. J.. Súd

nevzal do úvahy tvrdenia otca , že jeho skutočný príjem je oveľa nižší z dôvodu exekúcii, nakoľko súd pri
určení výživného neberie v úvahu výdavky otca - exekúcie strhávané mu z príjmu, ktoré si zapríčinil sám
a ktoré nebolo nevyhnuté vynaložiť. Otec je mladý, zdravý muž, ktorého úlohou je zabezpečiť slušnú
životnú úroveň pre seba a svoje dcéry - maloletú R. aj maloletú J.. Maloletá R., ktorá napriek tomu že
s ním nežije v jednej domácnosti, je jeho dcérou, na ktorú má nie len morálnu povinnosť, ale najmä

zákonnú povinnosť prispievať na jej výživu. Je jeho prvoradou povinnosťou korigovať svoje príjmy a
výdavky tak, aby mohol uhrádzať výživné, ktoré má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Súd prihliadol na kladné vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol
podanému návrhu vyhovieť. Hoci navrhovateľka žiadala sumu 180 eur mesačne a kolízny opatrovník s
touto sumou súhlasil, súd mal za to, že vzhľadom na vek maloletej, jej odôvodnené potreby a možnosti

otca je primeraná suma výživného vo výške 100 eur mesačne, s tým, že súd vzal do úvahy aj skutočnosť,
že rozhodnutia súdu o výživnom sa môžu v budúcnosti meniť keď sa zmenia pomery na strane mal.
R., teda v budúcnosti jej náklady a potreby budú narastať a to v najmä čase keď nastúpi do materskej,
základnej, strednej prípadne aj vysokej školy, vzhľadom na jej vek, budúce zdravie a záujmy. Zaostalé
výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku v sume 1732,20 eur ( 932,2 eur ( 32,2 eur za

marec 2018, 100 x 9 mesiacov v roku 2018) + 800 eur ( 100 eur x 8 mesiacov v roku 2019 ), s tým,
že súd odpočítal úhradu otca v sume 160 eur ( ktorú sumu matka nerozporovala) tzn. zaostalé výživné
v sume 1572,20 eur umožnil súd otcovi uhrádzať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom vo
výške 50 eur. Teda súd mal za to, že výživné 100 eur a mesačná splátka zaostalého výživného určená
súdom v sume 50 eur, spolu 150 eur mesačne bude primeraná pre maloletú a otca nijako nepoškodí

ani neznevýhodní.

19. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.20. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Vzhľadom k tomu, že v konaní súd vykonal znalecké dokazovanie na ktoré bolo z rozpočtových
prostriedkov súdu vyplatené 330 eur ako preddavok na znalecké dokazovanie a znalec vyúčtoval
odmenu, náhradu hotových výdavkov a za stratu času celkom 494,38 eur, súd rozhodol, že o trovách
štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

c) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až
do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením