Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715215453
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715215453.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom v
Č. Č.. XXX, zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 6 proti
žalovanému: AGRO - Land SK, s.r.o., so sídlom v Malčiciach č. 200, IČO: 47 153 733, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 50 560 611,
o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
21.4.2017 č.k. 8C/380/2015-100 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim
kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu:
- vo veľkosti 3/48 k parcele reg. E č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1674 m2 evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 3/48 k parcele reg. E č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1727 m2 evidovanej na

liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 5/48 k parcele reg. E č. XXXX - orná pôda o výmere 6134 m2 evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 5/48 k parcele reg. E č. XXXX - orná pôda o výmere 4004 m2 evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 5/48 k parcele reg. E č. XXXX - orná pôda o výmere 3980 m2 evidovanej na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. Č.,

- vo veľkosti 3/48 k parcele reg. E č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 470 m2 evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 3/48 k parcele reg. E č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 100 m2 evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.,
- vo veľkosti 3/48 k parcele reg. E č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere 9268 m2 evidovanej na
liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č.,
za kúpnu cenu vo výške 435 ,- eur.

Žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 140, § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca založil žalobu natvrdení, že predchádzajúci spoluvlastníci nehnuteľností, bližšie uvedených v petite žalobného návrhu
tieto previedli žalovanému na základe kúpnych zmlúv uzavretých dňa 5.6.2014 bez toho, aby tieto
najskôr ponúkli na predaj žalobcovi a ďalším spoluvlastníkom, čím bolo porušené zákonné predkupné

právo žalobcu upravené v § 140 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ust. § 140 Občianskeho zákonníka uviedol, že ak sa
spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov. Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by

medzi žalobcom a ďalšími spoluvlastníkmi bola uzavretá dohoda o tom, že ďalší spoluvlastníci nechcú
uplatniť svoje predkupné právo a súhlasia, aby spoluvlastnícke podiely vykúpil len žalobca. Nedostatok
takejto dohody nemožno nahradiť konštrukciou žalobcu o predpokladanom obsahu takejto dohody.
Vôľa síce môže byť vyjadrená i opomenutím, ale takýto prípad by mohol nastať iba vtedy, pokiaľ by
ďalším spoluvlastníkom bola urobená ponuka na kúpu a oni by na ňu nereagovali, čo sa však v danej
veci nestalo. V prípade, pokiaľ by ďalší spoluvlastníci zreteľne prejavili vôľu svoje, hoc už aj porušené

predkupné právo neuplatniť, toto ich predkupné právo by „prirástlo“ žalobcovi. Pokiaľ však ďalším
spoluvlastníkom nebola urobená ponuka na odkúpenie podielov alebo sa ďalší spoluvlastníci o predaji
spoluvlastníckych podielov nedozvedia inak, nemožno uvažovať o tom, že sa svojho predkupného práva
vzdávajú a že ich predkupné právo na odkúpenie podielov, t.j. ideálnej časti, ktorá by na nich pripadla,
keby právo uplatnili, „prirástlo“ žalobcovi, ktorý predkupné právo uplatňuje.

4. Súd prvej inštancie preto vyvodil, že nakoľko medzi spoluvlastníkmi, ktorých zákonné predkupné
právo bolo porušené, neexistovala žiadna dohoda o výkone predkupného práva, mal žalobca právo
na vykúpenie (iba) podielu pomerne podľa veľkosti svojho podielu k veľkosti podielov ostatných
spoluvlastníkov. Keďže žalobca sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, že tento ako

predávajúciuzatvárasožalobcomakokupujúcimkúpnuzmluvuoprevodejehocelýchspoluvlastníckych
podielov, a nielen pomernej časti, žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu - výsluchu spoluvlastníkov Š.
H.M., N. G. a Slovenského pozemkového fondu, ktorých navrhol vypočuť k tomu, či im bol podiel,

ktorý nadobudol žalovaný ponúknutý na kúpu a či súhlasia, aby na nich pripadajúci podiel nadobudol
žalobca. V tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca navrhol vykonanie týchto dôkazov
v deň pojednávania 21.4.2017, pričom takýto postup možno považovať za nehospodárny, neúmerne
predlžujúci súdne konanie berúc zreteľ na to, že žalobca mohol navrhnúť vykonanie týchto dôkazov už
pri podaní žaloby.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný
úspech, priznal mu plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. a/ až f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie
alebo rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol
súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie považuje za nesprávne a odôvodnenie za nedostatočné
až arbitrárne, pričom postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a porušené
právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa kritériá uvedené v § 220

C.s.p., keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu, pričom aj
zamietnutie navrhnutých dôkazov považuje žalobca za porušenie jeho práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé len konštatovanie súdu a jeho právne posúdenie, ktoré žalobca
považuje za nesprávne, avšak z jeho obsahu nevyplýva, na základe čoho dospel súd k takýmto
záverom, čo považoval za relevantné v danej veci a akými úvahami sa riadil. Nevysvetlil ani, prečo

neprihliadol na tvrdenia žalobcu a prečo nepristúpil k hodnoteniu žalobcom tvrdených skutočností. Súd
prvej inštancie nekonfrontuje svoje závery s rozsudkami Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 2Cdo/2358/2010
a sp.zn. 33Cdo/603/2008. O skutočnosti, prečo súd nepristúpil k výsluchu žalobcom navrhnutých
svedkov sa dozvedel žalobca až zo samotného odôvodnenia rozsudku. Na pojednávaní súd nevysvetlil,
prečo nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Nič pritom nebránilo súdu, aby v záujme hospodárnosti

konania uložil povinnosť v určenej lehote predložiť stanovisko spoluvlastníkov namiesto ich výsluchu.
Nevyslúchnutím svedkov žalovaný (správne má byť zrejme žalobca - poznámka odvolacieho súdu)
nemohol prezentovať dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi o výkupe predkupného práva, ak súd
považoval tento dôkaz za meritórny. Záver súdu o nehospodárnosti vykonania navrhnutých dôkazovpovažuje odvolateľ za účelový a zjednodušujúci, svedčiaci v prospech žalovaného a spochybňuje
nezaujatosť sudcu vo veci. Podľa názoru odvolateľa nie je možné, aby protiprávne a nelegitímne
konania, či už spoluvlastníka alebo nadobúdateľa boli na ujmu spoluvlastníka, ktorý koná zákonným

a legitímnym spôsobom. Žalovaný nepredložil žiadnu dohodu o výkone spoluvlastníckeho práva a ani
žiaden súhlas ostatných spoluvlastníkov, že súhlasia, aby sa on stal spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností. Je proti dobrým mravom, ale aj logike veci a účelu inštitútu spoluvlastníctva, aby zákonný
spoluvlastník nadobudol a mal menej práv (nadobudol len spoluvlastnícky podiel zodpovedajúci jeho
výške spoluvlastníckeho podielu) ako nevlastník - t.j. osoba, ktorá nebola spoluvlastníkom v čase prvého

prevodu. Žalobca nenapadol prvý prevod na žalovaného, ako aj ďalšie nasledujúce v rámci predmetných
listov vlastníctva, a teda žalovaný v čase prvého prevodu nebol spoluvlastníkom a „vstupoval na
LV“ ako nevlastník - tretia osoba. Záver súdu prvej inštancie je v rozpore so záverom Najvyššieho
súdu SR v konaní vedenom pod sp.zn. 2Cdo/91/2009 (správne má byť 2Cdo/91/2008 - poznámka
odvolacieho súdu). Súdnym rozhodnutím nie je možné obmedzovať zmluvnú voľnosť medzi stranami.
Kúpnou zmluvou právny predchodca žalovaného previedol celý svoj spoluvlastnícky podiel a nielen

jeho časť. Z toho dôvodu aj žalobca má nadobudnúť celý podiel. Pasivita jedného alebo viacerých
spoluvlastníkov nemôže byť na ujmu aktivity spoluvlastníka, ktorý sa domáha nahradenia prejavu vôle
a nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, ktorý tretia osoba nadobudla nezákonným spôsobom. Z
rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/603/2008 v spojení s rozsudkom sp.zn. 22Cdo/2358/2010
možno vyvodiť záver, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu (práva), ak ostatní spoluvlastníci

neprejavia o prevádzaný podiel záujem, podiel, ktorý by inak na nich pripadal, prípadne (prirastie) tomu
spoluvlastníkovi, ktorý o podiel záujem prejavil, teda v posudzovanej veci žalobcovi a to bez ohľadu na
to, či bola vykonaná ponuka zo strany subjektu, ktorý spoluvlastnícke právo previedol na inú osobu.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tiež poukázal na to, že podľa súčasnej právnej
úpravy nie sú prípustné žaloby, resp. rozsudky na nahradenie prejavu vôle. Argumentácia žalobcu je
účelová, cituje len rozhodnutia českých súdov a žiadnym spôsobom nereflektuje na to, že v danej otázke
existuje rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/91/2008. Tiež poukázal na iné rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach ohľadom totožnej veci. Je chybou žalobcu, že nesprávne zvolil nárok z

porušenia predkupného práva a jej nápravy sa nie je možné domáhať účelovou interpretáciou ním
uplatneného postupu. Dokazovanie v civilnom procese nemá slúžiť na zistenie toho, či určitá osoba chce
alebo nechce byť účastníkom právneho úkonu, alebo či si uplatňuje určitý nárok.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §

387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.5.2018 o 9.35 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnenédňa23.5.2018naúradnejtabuliKrajskéhosúduvKošiciachvzmysleust.§219ods.3C.s.p..

12. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ c/, d/, e/, f/ a h/ C.s.p.
teda, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., účinného v čase jehorozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnejvadykonania,ktorábymohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Nebolozistené,že

by nedošlo k splneniu procesných podmienok a ani, že by rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, prípadne že by boli porušené procesné práva strán sporu v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p., keď jeho odôvodnenie dáva odpoveď
na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia tak, ako má na mysli spomínané zákonné ustanovenie. Nemožno prisvedčiť
žalobcovi,žebyvodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiasasúdprvejinštancienevyporiadalstvrdeniami
uvedenými žalobcom, resp. že by sa odklonil od ustálenej súdnej praxe. Odvolací súd preto rozsudok
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje

a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom
v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

18. V danej veci niet pochýb o tom, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu vyplývajúceho z
ust. § 140 Občianskeho zákonníka, keďže predmetné nehnuteľnosti boli prevedené predchádzajúcimi
spoluvlastníkmi na tretiu osobu (žalovaného) bez toho, aby boli žalobcovi ponúknuté za rovnakých
podmienok, za ktorých ich kúpil žalovaný.

19. V prípade zákonného predkupného práva podielových spoluvlastníkov ust. § 140 Občianskeho
zákonníka neobsahuje osobitnú úpravu, preto na tieto vzťahy je potrebné použiť všeobecnú právnu
úpravu o predkupnom práve nachádzajúcu sa v ust. § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka.

20. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného

spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe)
domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich
kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania
rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p. účinného v čase

podania žaloby 21.8.2015). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne
pôsobiť až voči nadobúdateľovi.

21. V danom prípade si žalobca, ktorého predkupné právo ako spoluvlastníka bolo porušené, zistil
spôsob súdnej ochrany prostredníctvom vydania rozhodnutia, ktorým by sa nahradil prejav vôle

nadobúdateľa (žalovaného) uzavrieť s ním kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, za akých nadobudol
predmetné nehnuteľnosti od povinnej osoby (spoluvlastníkov) v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. účinného
v čase podania žaloby.

22. V danej veci spornou sa nestala otázka, že došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu tak, ako

má na mysli § 140 Občianskeho zákonníka, keďže predmetné nehnuteľnosti mu neboli ponúknuté zo
strany povinných osôb (predchádzajúcich spoluvlastníkov) na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých
boli tieto prevedené kúpnou zmluvou na žalovaného.

23. Spornou sa v danej veci stala otázka výkladu druhej vety ust. § 140 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov.24. V danej veci žalobca uplatnil nárok voči žalovanému nielen v rozsahu zodpovedajúcom výške jeho
spoluvlastníckeho podielu, ale vo vzťahu k celému podielu, ktorý bol predmetom prevodu, a ktorým došlo
k porušeniu predkupného práva všetkých podielových spoluvlastníkov.

25. Z vyššie uvedenej druhej vety ust. § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, pokiaľ
predávajúci spoluvlastník poruší predkupné právo viacerých spoluvlastníkov, títo majú právo vykúpiť
podiel pomerne podľa veľkosti svojich podielov v prípade, ak sa nedohodnú o výkone predkupného
práva. Pred posúdením nároku žalobcu, teda či má právo vykúpiť celý prevedený podiel bolo

rozhodujúce zistenie, či medzi spoluvlastníkmi došlo k dohode o výkone predkupného práva. Právo
žalobcu vykúpiť aj podiely ostatných spoluvlastníkov by totiž mohlo vyplývať len z výsledkov dohody
medzi ním a ostatnými obídenými podielovými spoluvlastníkmi, z obsahu ktorej by vyplynulo, že ostatní
podieloví spoluvlastníci uvedené právo neuplatňujú a súhlasia, aby ho v celom rozsahu uplatnil žalobca
alebo v prípade, pokiaľ by žalobca preukázal, že ostatní podieloví spoluvlastníci sa svojich nárokov z
porušenia predkupného práva vzdali, resp. pokiaľ by preukázal, že takéto právo ostatných podielových

spoluvlastníkov zaniklo.

26. Žalobca v žalobe a ani v priebehu konania netvrdil žiadne také skutočnosti a neoznačil ani žiadne
dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi „prirástli“ aj podiely ostatných
spoluvlastníkov. Žalobca v žalobe a v priebehu konania neuvádzal ani žiadne také skutočnosti, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že ostatní spoluvlastníci nechcú uplatniť predkupné právo. K otázke uplatnenia
predkupného práva ostatných spoluvlastníkov žalobca neuvádzal žiadne relevantné skutočnosti.

27. Pokiaľ teda žalobca v žalobe a ani v priebehu konania netvrdil žiadne také skutočnosti, ktoré by
svedčili o tom, že v danej veci mu „prirástli“ aj podiely ostatných spoluvlastníkov, správne postupoval súd

prvej inštancie, pokiaľ žalobu zamietol. Súdu prvej inštancie nemožno ani vytknúť, že za takejto situácie
nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom - výpovede svedkov (ostatných spoluvlastníkov), nakoľko
vykonanie týchto dôkazov by nemohlo mať žiadny vplyv na výsledok sporu. Vyslovený právny názor je
aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.2.2012 sp.zn. 22Cdo/2358/2010.

28. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku žalobcu, keď vytkol súdu prvej inštancie,
že nevyhovel čiastočne žalobe v pomere zodpovedajúcom jeho podielu k podielom ostatných
spoluvlastníkov. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného
v návrhu na začatie konania totiž môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo
ho zamietne. Sám však nemôže obsah zmluvy modifikovať (Zborník III.S 344). Súd totiž nemôže

pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle (§ 161 O.s.p. účinného v čase podania žaloby) nič na
podstatných náležitostiach zmluvy meniť, ako sa mylne domnieva odvolateľ. Odvolací súd sa v tomto
smere nestotožnil s názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku zo dňa 12.5.2009 sp.zn.
2Cdo/91/2008.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).