Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Katarína Marčeková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/81/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226921
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115226921.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XXX/XX, zast. BIZOŇ & PARTNERS s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému:
Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369, zast. Advokátska

kancelária LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára
2017 č. k. 14C/531/2015-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol, že
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi vrátil súdny poplatok v
sume 92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631
124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch). Uviedol, že dňa 04. 09. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. obce
B., špecifikovaným v petite žaloby. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu

žalobkyne, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko po podaní žaloby
došlo k protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28.
07. 2015, č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v
konaní č. V 5250/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-

7992/2015/Ja. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných
nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V
súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou týchto nehnuteľností, nakoľko si štát k nim uplatnil predkupné
právo. Na základe uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Keďže žalobkyňa využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné

prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.
Súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzoval zavineniestrán na zastavení konania. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa
určenia svojho vlastníckeho práva na súde. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bolo v čase podania žaloby

právoplatné,pričomhrozilo,žežalovanýprevedievlastníckeprávoknehnuteľnostiamnatretiuosobu,na
základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s nimi disponovať. Žalobkyňa
vzala žalobu späť v dôsledku konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest)
a správnych orgánov, na ktoré nemala žiadny vplyv a následkom ktorého došlo k spätnému zápisu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Žalovaný neuznal, že kúpna

zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva jednak z jeho postupu v katastrálnom konaní,
keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom
konaní. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný zavinil existenciu
konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania. V závere súd prvej
inštancie uviedol, že nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v
súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska.
Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak
späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám,
tak nie je možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je

irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-právnymi otázkami nezaoberal.
Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia Krajského súdu v Ústí na
Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po
podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a
vkladové konanie zastavil. Následne bola ako vlastníčka na list vlastníctva zapísaná žalobkyňa. Protest

prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva
štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným - úkonom absolútne neplatným.
Osobou povinnou z predkupného práva však bola predávajúca, čiže žalobkyňa. Namietal tiež, že
odôvodnenie je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je
rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenia

§ 194 ods. 2 CSP povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd
prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky
neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v
ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru

o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa sa neplatnosti domáhala z
viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o
neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o
správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 11S/36/2016,
vedenom na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zastavení vkladového konania

vedeného pod č. k. V 5186/2015 môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa
vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu.
Záver súdu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než
bol záver prokurátora. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že
súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že po podaní žaloby došlo k

protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28. 07. 2015
č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov v konaní č.
V5250/2015 protestu prokurátorky vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Úradu geodézia, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO - 7992/2015/

Ja. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania
späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do
úvahy, že na strane žalovaného by neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k
späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňadozvedela. Napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách navrhol zmeniť tak, že mu bude priznaný
nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalobu vzala späť z dôvodu, že po jej
podaní jej bolo v príslušnom správnom konaní na základe protestu prokurátora navrátené vlastnícke
právo v evidencii katastra nehnuteľností, ktorého určenia sa v tomto konaní domáhala. Žalovaný síce
správne uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného
hľadiska, no na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je

procesné zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobkyňou požadovaným výsledkom
konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k
pozemku,evidovanéhonakatastrálnejmapeakoparcelaregistra„C"sparc.č.2965,prek.ú.B.,nakoľko
ako vlastník pozemkov bol v katastri nehnuteľností evidovaný žalovaný. Následne bolo rozhodnutie o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného zrušené na základe protestu prokurátora z dôvodu,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je absolútne neplatná. Po zrušení rozhodnutia o

vklade bol v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.
Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní,
a preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzala svoju žalobu späť. Uviedla, že nemala
v čase podania žaloby inú možnosť, ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo právoplatné, žalovaný

popieral neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom reálne hrozilo, že zo strany žalovaného dôjde k ďalším
scudzovacím úkonom a pozemok nadobudne tretia osoba. Bez podania žaloby by žalobkyňa takisto
nemohla žiadať súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia (dočasne) priznal ochranu pred
ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa nemohla spoliehať na to, že sa celá
vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemala vplyv. Je nesporné, že žaloba

bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým,
že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na škodu žalobkyne, pričom túto musela následne protestovať
prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti. Žalobkyňa sa v inom (katastrálnom) konaní domohla nároku,
ktorý si v tomto (civilnom) konaní uplatnila, pričom vlastnícke právo k pozemku jej bolo v príslušnom
správnom konaní prinavrátené z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Je právne irelevantné,

aké konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa doposiaľ v konaní namietala,
keďže na všetky dôvody súd prvej inštancie musel prihliadať z úradnej povinnosti. Mala za to, že tvrdenia
žalovaného v čl. I a II odvolania si výslovne protirečia. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu
trov konania sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti za zavinenie, je právne irelevantné, na akom
hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Poukázala na skutočnosť, že

úplne vo všetkých skutkovo totožných veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej)
vedených na Okresnom súde Nitra (napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015)
súd priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o
proteste prokurátora procesne zavinil zastavenie konania. Poukázala aj na uznesenie Krajského súdu

v Nitre zo dňa 30. 03. 2017 č. k. 5Co/139/2017-312. Uviedla, že k rozhodnutiu vziať žalobu v celom
rozsahu späť dospela v októbri 2016, kedy zistila, že do všetkých konaní prebiehajúcich na totožnom
skutkovom základe vstupuje Krajská, v niektorých veciach z jej poverenia Okresná prokuratúra Nitra ako
vedľajší účastník na strane žalovaného, Okresného úradu Nitra. Až momentom pribratia žalobkyne za
účastníčku konania pod sp. zn. 11S/36/2016 sa jej postavenie stalo istým a skutkový stav nemenným.

Týmto momentom zároveň odpadol aj dôvod zotrvania žalobkyne v tomto spore, ktorý bol procesne
rozhodnutý v jej prospech. Žalobkyňa, ktorá nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby,
pritom vzala žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania
vo veci samej, a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Mala za to, že dôvody
neplatnosti kúpnej zmluvy, ktoré popísali boli zákonnými dôvodmi, pre ktoré bola predmetná kúpna

zmluva absolútne neplatná, kedy na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať v spore ex offo. Preto
nie je možné spravodlivo požadovať, aby si žalobkyňa sama znášala trovy konania, keďže tieto musela
vynaložiť na ochranu svojich práv pred skupinou špekulantov. Procesná vina na zastavení konania u
žalobkyne neexistuje. Ďalej mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti
rozhodnutia. V závere zhrnula, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné posudzovať z

objektívnehohľadiskaatovovzťahumedzitým,čožalujúcastranavkonanípožadovalaaskutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V konaní je
zrejmé, že žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda evidenčného obnovenia
vlastníckeho práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný prehral svoj sporv konaní o proteste prokurátora. Preto podľa názoru žalobkyne zastavenie konania treba posudzovať,
že ho procesne zavinil žalovaný. Napadnuté uznesenie navrhla potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a stranám nárok na náhradu

trov konania nepriznať.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou, doručenou súdu prvej
inštanciedňa04.09.2015vočižalovanémudomáhalaurčenia,žejevýlučnouvlastníčkounehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres Nitra, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,
vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C" č. 2965

- orná pôda o výmere 684 m2 a uplatnila si náhradu trov konania. Zároveň žiadala o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do
nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, okres Nitra, obec B., katastrálne územie B., parcelné č. 2965 - orná pôda o výmere 684
m2 až do právoplatného skončenia veci. Uznesením č. k. 14C/531/2015-20 zo dňa 24. 09. 2015 súd

prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať,
zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa
v kat. úz. B., obec B., okres Nitra, zapísanou Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako parcela registra „C“ č. 2965 - orná pôda o výmere 684 m2 až do právoplatného ukončenia konania
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/531/2015. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 30. 10. 2015 žalovaný žiadal prerušiť konanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. 05. 2016
č. k. 14C/5312015-40 návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu žalovaného na prerušenie konania podal žalovaný odvolanie zo dňa 13. 06. 2016. Odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. V priebehu odvolacieho konania bolo
súdu prvej inštancie dňa 14. 10. 2016 doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom

rozsahu späť a uplatnila si trovy konania v sume 1.389,09 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým,
že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 23. 07. 2015 č. V 5186/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V
5186/2015 protestu prokurátorky vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 46/2015-9, ktoré bolo

potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 22. 01. 2016 č.
UPo 6/2016-4/Br. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného
platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetnej
nehnuteľnosti. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
V súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil

predkupné právo a pozemok je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest
II s. r. o. na LV č. XXXX pre k. ú. B.. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 256 CSP tak, že
žalovanýbudezaviazanýknáhradetrovkonania.Uviedla,žeprocesnézavineniezastaveniakonanianie
je možné vzťahovať len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne
a extenzívne v celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade

späťvzatia žaloby žalobkyňou byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti
mimo vôle žalobkyne. Uviedla, že v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v
katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v
doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala, nemohla by žiadať
súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi

zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobkyne,
svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobkyňa teda podala žalobu
dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jej protestu bude
žalobkyni vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností nemohlapredpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné zavinenie
zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mala za to, že
existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K

odpadnutiudôvodovprevedenietohtokonaniadošlovplyvomkonaniaprokurátoraasprávnychorgánov,
na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli,
znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popieral neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolával
tým ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že konanie
zastavil a rozhodol, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O odvolaní

žalovaného proti napadnutému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25. januára
2018 č. k. 9Co/375/2017-197 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa
náhrady trov konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol, že
žiadnazostránnemá nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Protitomutorozhodnutiu odvolacieho
súdu bola žalovaným podaná sťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol
nálezom zo dňa 10. januára 2019 pod sp. zn. II. ÚS 261/2018-43 tak, že základné právo T. E. na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 375/2017-197 z 25. januára 2018 porušené
boli. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co 375/2017-197 z 25. januára 2018 zrušil a vec mu
vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Krajskému súdu v Nitre uložil povinnosť uhradiť trovy sťažovateľke

T. E. v sume 585,76 eura na účet Advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo
námestie 25, Bratislava do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
o odvolaní žalovaného proti napadnutému uzneseniu opätovne rozhodoval odvolací súd.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti

8. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu

vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá
mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. V zmysle ustanovenia § 256 CSP sa pre priznanie náhrady trov konania vyžaduje zodpovednosť

za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľa uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Aj v prípade, ak sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitietohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či

sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností
konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja strán v priebehu konania a
pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda na dosiahnutie spravodlivosti
pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

14. V danej veci je potrebné uviesť, že na Okresnom súde Nitra, ako aj na Krajskom súde v Nitre
sa viedlo a aj vedie niekoľko konaní v obdobných právnych veciach, skutkovo totožných, v ktorých ako
žalovaný vystupuje Poľnohospodárska Pôda s. r. o. V rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie, ako
aj odvolacieho súdu bola ohľadom rozhodovania o trovách konania rozdielna rozhodovacia prax, na
čo opakovane poukázal Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach, prejednávajúc ústavnú sťažnosť
niektorej zo strán v týchto konaniach. Krajský súd v Nitre, v záujme zjednotenia svojej rozhodovacej

činnosti zvolal občianskoprávne kolégium, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o trovách konania v
týchto veciach, na ktorom bolo dohodnuté zjednotenie rozhodovania Krajského súdu v Nitre v týchto
veciach, z ktorého odvolací súd vychádzal aj v tejto veci.

15. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach v obdobných veciach (I. ÚS 222/2019 z 20.

augusta 2019, I. ÚS 225/2019 z 20. 08. 2019 a IV. ÚS 614/2018 z 20. 08. 2019), pričom ide o
rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré boli v obdobných veciach vydané ako posledné, konštatoval,
že z procesného hľadiska je potrebné urobiť záver, že žaloba sťažovateľky bola podaná dôvodne (to
sa ale nemusí vzťahovať na dôvodnosť žaloby z hmotnoprávneho hľadiska, ktorá sa však v takomto
prípade neskúma a neposudzuje), pretože v čase podania určovacej žaloby sťažovateľka ako žalobkyňa

nemalainúprávnumožnosťdomôcťsaochranysvojichpráv.Kspävzatiužalobyviedliobjektívnedôvody
- protest prokurátora, na ktorý sťažovateľka a ani žalovaný nemali dosah, ale v dôsledku ktorého bola
zabezpečená ochrana vlastníckeho práva sťažovateľky, čím odpadol predmet žaloby. Vzhľadom na to,
je v danom prípade opodstatnený záver, že stranám sa nárok na náhradu trov predmetného konania
nepriznáva.

16. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným
z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia práva
všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Vychádzajúc z nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2018-43 v tejto veci, ktorým je odvolací súd podľa § 193 CSP v

predmetnej veci viazaný, z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach,
citovaných vyššie, záveru zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Nitre v záujme
zjednotenia rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu, berúc do úvahy okolnosti prejednávanej veci,
dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §
388 CSP zmeniť a podľa § 256 ods. 1 CSP stranám nárok na náhradu trov konania nepriznať.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a podľa §
255 ods. 2 CSP, a keďže žiadna zo strán konania nemala v odvolacom konaní úspech, o náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.