Decision was made at the court Mestský súd Bratislava III
Judgement was issued by JUDr. Antónia Bednarčík
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 36Cb/45/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118209140
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1118209140.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX
NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému:
Auto Import Slovakia s.r.o., so sídlom Bernolákova 1/A, 901 01 Malacky, IČO 46 936 297, v konaní o
zaplatenie 130,10 eur s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 130,10 eur
- úrok z omeškania 5,00 % p.a. zo sumy 130,10 eur od 11.04.2016 až do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 92,72 % voči žalovanému, pričom
o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.05.2018 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 130,10 eur spolu s príslušenstvom - 5,05 % ročným úrokom z
omeškania zo žalovanej istiny od 11.06.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom zaplatenia
poistného do zániku poistného vzťahu.
2. Súd uznesením sp. zn. 36 Cb 45/2018-12 zo dňa 11.07.2018 uložil žalovanému povinnosť v určenej
lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe neuzná, aby v tomto
svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalovaného o možnosti rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením.
3. Žalovanému bolo vyššie uvedené uznesenie zo dňa 11.07.2018 doručené dňa 28.07.2018. Žalovaný
si do dnešného dňa nesplnil povinnosť, uloženú mu uznesením a k predmetnému návrhu sa nevyjadril.
4. Súd s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP, § 219 ods. 3 CSP dňa 24.05.2019 vyvesil na úradnú
tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 31.05.2019 o
09:45 hod v miestnosti č.d. 114, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo
strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
6. Z potvrdenia o poistení zodpovednosti poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva, že dňa 10.06.2015 žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu č. 6585061892 so začiatkom
poistenia od 10.06.2015, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím, týkajúcu sa povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla F.-B..
Žalovaný sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo výške 155,60 v štvrťročných splátkach vo výške
38,90 eur, v poistnej zmluve nebola zmluvnými stranami dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti.
7. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému dňa 17.06.2016
je zrejmé, že poistná zmluva č. 6585061892 na osobné motorové vozidlo pre povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zanikla 10.04.2016 z dôvodu
nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote.
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
9. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
17. Podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „OZ“) poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové
poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
18. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
19. Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti zanikne
tiež, ak poistné nebolo zaplatené do1 mesiaca od dátumu jeho splatnosti ak pre takýto prípad nebola
v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti
zanikne uplynutím tejto lehoty.20. Podľa § 11 ods. 10 zákona o PZP, ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia, za ktoré malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu,
kedy poistenie zodpovednosti zaniklo.
21. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide o vec jednoduchého
právnehoposúdenia,skutkovétvrdeniastránsporusúzhodné(žalovanýžiadnuskutočnosťnenamietal),
rovnako tak hodnota sporu predstavuje sumu 130,10 eur. Súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP
vo veci dňa 24.05.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na deň 31.05.2019 o 09:45 hod v miestnosti č.p. 114, teda v lehote najmenej päť
dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
22. Súd po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že
žaloba je sčasti dôvodná.
23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 10.06.2015 uzatvorili poistnú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla zn. MERCEDES-B. pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 10.06.2015 s dohodnutým
ročným poistným 155,80 eur, a to na dobu neurčitú, pričom splatnosť poistenia bola dohodnutá v
štvrťročných splátkach po 38,90 eur. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, poistná zmluva
pre nezaplatenie splátok zanikla 10.04.2016.
24. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku
poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich
základných povinností platiť poistné. Zánik poistnej zmluvy nastáva priamo zo zákona, nie je potrebné,
aby poisťovateľ poistnému takúto skutočnosť oznamoval. Žalovaný za obdobie do 10.06.2015 žalobcovi
neuhradil poistné vo výške 130,10 eur, preto ho súd k úhrade tejto sumy zaviazal. Uvedené skutočnosti
neboli sporné, žalovaný sa v predmetnej veci k podanej žalobe a listinným dôkazom nevyjadril a ostal
v konaní pasívnym.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 je 0,00 %.
29. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania od 11.06.2015
až do zaplatenia. Súd v tomto ohľade poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o PZP, podľa
ktorého poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do 1 mesiaca od dátumu jeho
splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia
zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva zanikla dňa
10.04.2016. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania 11.04.2016, čo je deň nasledujúci
po zániku poistného vzťahu ako prvý deň omeškania. Súd preto v časti úroku z omeškania uplatneného
v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu z nezaplatenej istiny len zákonné úroky
z omeškania v zmysle príslušných ustanovení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
30. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol
žalobu v časti konania úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny vo výške 130,10 eur od
11.06.2015 do 10.04.2016, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne z istiny vo výške 130,10
eur od 11.04.2016 až do zaplatenia, ako rozdielu zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania a
požadovaného úroku z omeškania. Platenie bežného poistného bolo dohodnuté vo forme štvrťročných
splátok s tým, že až nezaplatením poslednej splátky poistného nastane splatnosť poistného v celosti,
teda celého poistného za poistné obdobie. Splatnosť jednotlivých splátok je pritom daná osobitne,
teda za každú štvrťročnú splátku v dohodnutý deň, avšak splatnosť poistného ako celku nastáva ažsplatnosťou poslednej splátky. Vzhľadom na tú okolnosť, že si žalobca uplatňoval úroky z omeškania z
celého poistného plnenia za dohodnuté ročné poistné spolu s poistným v zmysle § 9 ods. 4 zákona o
PZP, súd dospel k záveru, že žalovaný sa neuhradením poistného dostal do omeškania až nasledujúci
deň po zániku poistného vzťahu.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 92,72 %.
34. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod
29, 30 odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Čiastočný úspech vo veci
zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania
nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok
najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť
alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta
tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany
konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne
vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
35. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo
1/2004 z 27.4.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní
je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada
nákladovkonania.Akmallenčiastočnýúspech,náhradanákladovbudepomernerozdelená.Nazáklade
uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak,
žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme
to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať
(predmet sporu)“.
36. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré
samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v
súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže
založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca
nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné
poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné
nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že
každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy
nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej
časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že CSP už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná.
Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj
požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom
úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej
vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
37. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z
rozsudku NS SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva
pohľadávkyprirozhodovaníotrováchkonania,pretovychádzajúczuvedenýchprincípov,jepotomnutné
konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške 130,10 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z
tejto sumy od 11.06.2015 do zaplatenia /vyčísleným vo výške 26,11 eur/, v súhrne vo výške 156,21 eur,
a priznanej istiny z omeškania vo výške 130,10 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z tejto
sumy eur od 10.04.2016 až do zaplatenia /vyčísleným vo výške 20,42 eur/, celkovo vo výške 150,52 eur,
predstavuje úspech žalobcu 96,36 % a úspech žalovaného 3,64 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného
od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci
predstavuje 92,72 %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.38. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262
ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.