Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 23, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/109/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204196
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418204196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátska kancelária, Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO:
52 058 310, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO:
35 709 332, o zaplatenie 928,36 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu sumu 928,36 eura s príslušenstvom, z titulu neuhradenej refundácie poistného plnenia,
ktorú mal žalovaný uhradiť žalobcovi. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.10.2015 došlo k
poistnej udalosti - dopravnej nehode, ktorá bola zavinená vozidlom X.: V povinne zmluvne poisteným u
žalovaného. Nakoľko majiteľ poškodeného motorového vozidla, spoločnosť U. spol. s r.o., bol havarijne
poistený u žalobcu, tento mu vyplatil poistné plnenie vo výške 7.559,54 eura. Žalobca si následne
listom zo dňa 28.10.2015 u žalovaného uplatnil náhradu poskytnutého poistného plnenia. Žalovaný
uhradil žalobcovi len časť poistného plnenia vo výške 6.631,18 eura, zvyšnú časť vo výške 928,36 eura

neuhradil.

2. Proti platobnému rozkazu č.k. 10Cb/109/2018-52 zo dňa 20.09.2018 podal žalovaný odpor, ktorý
odôvodnil tým, že má za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Poukázal pritom na ust. § 106 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka a mal za to, že žalobca sa o výške škody a o tom, kto za škodu zodpovedá
dozvedel najneskôr pri vyhotovení kalkulácie škody č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX s tým, že ak
by v tom čase ešte nebola ustálená škoda, o výške škody sa dozvedel najneskôr ukončením poistnej

udalosti zo dňa 16.10.2015. Poškodená spoločnosť Vaľko spol. s r.o. sa o tom, kto zodpovedá za
škody mal dozvedieť priamo v deň vzniku dopravnej nehody, nakoľko predmetná dopravná nehoda bola
šetrená políciou, ktorá určila vinníka dopravnej nehody. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak
podľa žalovaného uplynula najneskôr dňa 17.10.2017, pričom žaloba bola podaná až v roku 2018, t.j.
po uplynutí premlčacej lehoty.

Žalovaný zároveň uviedol, že žalobcovi uhradil sumu 6.631,18 eura, pričom mu uhradil tzv. totálnu škodu

na poškodenom vozidle. Nakoľko však poškodený, spoločnosť U. spol. s r.o. bol a je platcom DPH,
žalobca pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla a pri výpočte použiteľných zvyškov nesprávne ako
základ pre určenie výpočtu použil cenu vrátane DPH, napriek tomu, že DPH nie je súčasťou škody na
poškodenom vozidle. Žalovaný mal za to, že skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľnáv peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné. Žalovaný mal ďalej za to, že vznik škody je možný len na majetku poškodeného a náhrada škody
sa nemôže týkať zmenšenia iných hodnôt ako je majetok poškodeného. DPH podľa žalovaného nie je
súčasťou majetku poškodeného a žalobca tak nedôvodne požaduje jej refundáciu. Žalovaný poukázal
na § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý upravuje nadmerný odpočet
DPH. Poškodený ako platca DPH tak v prípade nákupu dlhodobého hmotného majetku, na ktorý sa

uplatňuje DPH, si znížil o DPH svoju daňovú povinnosť na platenie DPH, resp. ak si ju neznížil, tak
mu daňový úrad túto DPH vrátil. DPH tak pri nákupe nepatrila do majetku poškodeného, a preto aj
žalobca mal poistné plnenie znížiť o uvedenú DPH. Žalovaný poukázal aj na odborné vyjadrenie, ktoré
si nechal vypracovať za účelom stanovenia základu pre výpočet poistného plnenia pri totálnej škode
na motorovom vozidle a z ktorého vyplýva, že v prípadoch, kedy je základom pre výpočet poistného
plnenia suma motorového vozidla s DPH, pričom poškodený je platiteľom DPH, ktorý si uplatnil nárok

na odpočet DPH na vstupe v plnej výške, dochádza k poskytnutiu plnenia, ktoré môže prevýšiť skutočnú
majetkovú ujmu poškodeného. Môže tak dôjsť k porušeniu tzv. odškodňovacej zásady, ktorá je jednou zo
základných zásad neživotného poistenia. Plnenie poskytnuté nad rámec škody zistenej z účtovníctva je
pre poškodeného výnosom. V zmysle odborného vyjadrenia v prípade poškodeného, ktorý je platiteľom
DPH, ktorý má nárok na odpočet DPH v plnej výške, má byť základom pre výpočet poistného plnenia v

prípade totálnej škody suma motorového vozidla bez DPH, nakoľko poškodený si uplatnil odpočet DPH
na vstupe, a tento nie je v súvislosti s totálnou škodou povinný dodatočne upraviť. Podľa odborného
vyjadrenia v prípade vzniku totálnej škody na motorovom vozidle nejde o transakciu, ktorá je dodaním
tovaru a nevzniká tak povinnosť odviesť DPH na výstupe.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 13.11.2018 uviedol, že poškodenému poskytol poistné plnenie z
havarijného poistenie a následne na neho prešlo právo na náhradu škody na základe § 813 Občianskeho
zákonníka.Žalobcamalvšakzato,žetotoustanoveniezákonajerelevantnélendostanoveniaprávneho
základu nároku poisťovne a podmienky výplaty poistného plnenia, avšak samotný režim nároku, vrátane
doby premlčania závisí od nároku poisteného voči zodpovednému subjektu. Žalobca tak zastával názor,

že pre poisťovňu platí rovnaká premlčacia lehota ako pre samotného poisteného, a to s ohľadom na
§ 400 Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to, že v danom prípade poisťovňa vstupuje do režimu
Obchodného zákonníka a nakoľko Obchodný zákonník neustanovil osobitnú subjektívnu premlčaciu
dobu, jej dĺžka tak bude 4 ročná. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že nárok tak nie je premlčaný.

Žalobca k námietke nedôvodnosti žaloby uviedol, že poskytol poistné plnenie z havarijného poistenia, t.j.
poistenia majetku. Na výšku poistného plnenia v takomto druhu poistenia môže mať vplyv aj skutočnosť,
s akou doložkou bolo poistenie uzavreté. V danom prípade sa malo jednať o poistenie na novú cenu,
pričom pod novou cenou sa spravidla podľa žalobcu rozumie suma, ktorú je potrebné vynaložiť na
znovunadobudnutie poistenej veci v danom mieste a čase, resp. ktorú treba vynaložiť na výrobu veci

rovnakého druhu a kvality v novom stave. Nová cena tak podľa žalobcu zodpovedá sume, za ktorú sa dá
rovnaká vec reálne obstarať. Žalobca mal za to, že pokiaľ poškodený poistený je platcom DPH, v prípade
vzniku totálnej škody, práve ako platca DPH by znovunadobudol, t.j. zaobstaral si náhradné vozidlo za
kúpnu cenu s DPH. Poistený mal navyše platiť poistné, ktoré bolo stanovené z ceny vozidla vrátane
DPH. Žalobca poistil vozidlo vrátane DPH, a keďže predmetnou nehodou bola poškodenému spôsobená

totálna škoda, bolo správne a prirodzené, že žalobca poskytol poistné plnenie, ktoré krylo aj DPH.
Podľa žalobcu len pri takomto poistnom plnení má poškodený k dispozícii poistením garantovanú sumu
potrebnú vynaložiť na znovunadobudnutie poistenej veci v danom mieste a čase. Žalobca poukázal aj
na to, že on ako poisťovňa nie je platcom DPH, a preto si sám poskytnutú DPH uplatniť nemôže, t.j. v
žalovanej sume došlo v celom rozsahu k úbytku na majetku žalobcu, a to z dôvodu a v príčinnej súvislosti

s predmetnou nehodou.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 10.12.2018 uviedol, že to či je nárok žalobcu premlčaný je potrebné
posudzovať podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka, a to aj vzhľadom na ust. § 15 ods. 2 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Poukázal pritom na poznámku pod čiarou pri ust. zákona, kde je uvedené, že
na premlčanie nároku na náhradu škody sa vzťahuje § 106 Občianskeho zákonníka. Pri poskytovaní
náhrady škody z PZP škodcu sa nárok poškodeného premlčuje podľa žalovaného výlučne v 2 ročnej
subjektívnej a 3 ročnej objektívnej premlčacej dobe. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemávplyv na plynutie premlčacej doby. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žalobca sa o výške škody
dozvedel najneskôr dňa 16.10.2015, a to ukončením likvidácie poistnej udalosti. K premlčaniu tak
podľa žalovaného došlo najneskôr dňa 17.10.2017. Žalovaný poukázal opätovne na fakt, že žalobca

nepreukázal, že by poškodený nebol platcom DPH, pričom sám poškodený v oznámení o vzniku
škodovejudalostizodňa07.10.2015pripoložkeplatiteľDPHuviedolÁno.Žalovanýmalzato,ževýpočet
žalobcu pre určenie poistného plnenia s cenou DPH nebol správny, nakoľko DPH nie je súčasťou škody
na poškodenom vozidle. Žalovaný Ďalej uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti z PZP nebolo možné
aplikovať poistnú zmluvu pre havarijné poistenie motorového vozidla a k nej prislúchajúce všeobecné

poistné podmienky žalobcu, ktoré upravovali súkromnoprávny vzťah výlučne medzi poškodeným a
žalobcom. Pri likvidácii poistnej udalosti z PZP nie je možné použiť podmienky, ktoré medzi sebou
dohodli žalobca a poškodený. Žalovaný uviedol aj to, že poškodený nakupoval vozidlo aj s DPH, to
však nie je dôkaz o tom, či mal nárok na odpočet DPH. Platca DPH, teda aj poškodený, v prípade
nákupudlhodobéhohmotnéhomajetku,naktorýsauplatňujeDPH,siznížiouvedenúDPHsvojudaňovú
povinnosť na platenie DPH, resp. ak by si ju neznížil, tak by mu daňový úrad uvedenú DPH vrátil. DPH

preto podľa žalovaného pri nákupe vozidla nepatrila do majetku poškodeného.

5. Na pojednávanie dňa 23.10.2019 sa nedostavil žalobca ani jeho právna zástupkyňa, ktorá ich
neprítomnosť ospravedlnila podaním zo dňa 16.10.2019, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Právna
zástupkyňa žalobcu zároveň vyjadrila súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu

a právnej zástupkyne. Vzhľadom na uvedené súd pojednával v zmysle § 180 Civilného sporového
poriadku v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne.

6. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore a duplike a navrhol žalobu
zamietnuť v celom rozsahu.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to:
návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 6 spisu), relácia dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej
nehody z 23.11.2015 (č.l. 8), oznámenie o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového
vozidla (č.l. 12), oznámenie o poistnom plnení zo dňa 16.10.2015 (č.l. 14), žiadosť o vysporiadanie

regresného nároku z 28.10.2015 (č.l. 17), urgencia zo dňa 08.03.2016 (č.l. 18), oznámenie o ukončení
likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX (č.l. 19), email zo dňa 30.09.2016 (č.l. 21), žiadosť o
vysporiadanie regresného nároku zo dňa 30.09.2016 (č.l. 22), kalkulácia opravy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 07.10.2015 (č.l. 65), odborné stanovisko pre stanovenie základu pre výpočet poisteného plnenia pri
totálnej škode na motorovom vozidle z 27.10.2016 (č.l. 69), výpis z kontroly IČ DPH zo dňa 04.10.2018

(č.l. 75), faktúra č. 720150127 (č.l. 90), oznámenie o vinkulácii (č.l. 91).

8. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Dňa 05.10.2015 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, keď vodič motorového vozidla X.: V

poisteného u žalovaného, narazil do motorového vozidla X.: V havarijne poisteného u žalobcu. Žalobca
vyplatil poškodenému, spoločnosti U. spol. s r.o. z havarijného poistenia sumu 7.559,54 eura. Žalobca
si následne u žalovaného listom zo dňa 28.10.2015 uplatnil refundáciu poistného plnenia z PZP vo
výške 7.559,54 eura. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu 6.631,18 eura, pričom sumu vo výške 928,36
eura žalobcovi neuhradil, čo odôvodnil tým, že táto suma predstavuje DPH, na ktoré poškodenému ako

platcovi DPH nevznikol nárok a žalobca postupoval nesprávne, keď mu vyplatil poistné plnenie aj s
DPH. Žalovaný navyše v konaní namietal, že nárok na náhradu škody bol žalobcom podaný na súde
oneskorene a je premlčaným.

9. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

9.1. Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1
sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov Občianskeho práva.

9.2. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.9.3. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

9.4. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

9.5. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. (poznámka č. 22 k tomuto ustanoveniu ,,§ 106 Občianskeho
zákonníka“)

10. Súd mal z vyjadrení sporových strán a z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola
žalobcom podaná dôvodne. Medzi stranami bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na vyplatenie časti
refundácie vo výške 928,36 eura, predstavujúcu DPH, ktorú žalobca poškodenému vyplatil v rámci
poistného plnenia.

11. Súd sa primárne musel vysporiadať s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom sa v
plnomrozsahustoutonámietkoustotožnil.SúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.2M
Obdo/6/2010 v odôvodnení ktorého najvyšší súd konštatoval, že ak si poistiteľ uplatnil nárok na náhradu
škody, ktorý na neho prešiel z poisteného, ide o občianskoprávny vzťah a je potrebné naň aplikovať ust.

§ 106 Občianskeho zákonníka o premlčaní. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej
plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z toho, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode,
ale aj to, kto za ňu zodpovedá. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia lehota
začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie celú škodu. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá vplyv
na plynutie premlčacej lehoty, dotknuté premlčacie lehoty vzťahujúce sa na poškodeného platia aj pre

poistiteľa. Pritom je bez právnej relevancie, že na poistiteľa prešlo právo poisteného z poškodeného až
neskôr, a to vyplatením poistného. Zmena v osobe veriteľa z poškodeného na žalobcu pri tom nemá
v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Z vykonaných dôkazov
vyplýva, že poškodený sa o tom, kto je za škodu zodpovedný mohol dozvedieť a aj dozvedel v deň
nehody,keďžetátobolariešenápolíciou,ktoráurčilavinníkanehody.Ovýškeškodysapoškodenýakoaj

žalobca mohli dozvedieť najneskôr dňa 16.10.2015, kedy došlo k ukončeniu šetrenia likvidácie poistnej
udalosti, čím bola ustálená výška škody, ktorú následne žalobca poškodenému uhradil. Subjektívna
premlčacia lehota tak začala plynúť najneskôr dňa 17.10.2015 a uplynula dňa 17.10.2017, t.j. pred
podaním žaloby, ktorá bola podaná žalobcom až dňa 28.08.2018. Keďže zmena v osobe veriteľa nemá
vplyv na plynutie premlčacej lehoty, dotknuté premlčacie lehoty, vzťahujúce sa na poškodeného, platia

aj pre poistiteľa, teda žalobcu. Bez právnej relevancie v danom prípade, že na žalobcu prešlo právo
poisteného z poškodeného subjektu až vyplatením poistného plnenia.

12. Súd má aj s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR za to, že nárok
uplatňovaný žalobcom v tunajšom konaní je premlčaný. S ohľadom na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
je potrebné na posúdenie premlčania nároku na náhradu škody proti žalovanému ako poisťovateľovi
uplatniť rovnakú právnu úpravu ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. § 106
Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa nárok premlčal v subjektívnej premlčacej lehote
2 rokov od kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Zmena v osobe veriteľa

z poškodeného na žalobcu pri tom nemá v zmysle § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie
premlčacej lehoty.

13. Súd má za to, že aj v prípade ak by nárok žalobcu nebol premlčaný, žaloba nebola podaná dôvodne.
Súd mal za preukázané, že škoda vzniknutá na motorovom vozidle bola poškodenému, spoločnosti

VAĽKO spol. s r.o., nahradená z havarijného poistenia žalobcom, a to vo výške 7.559,54 eura. Túto
sumu si žalobca u žalovaného uplatnil ako refundáciu z povinného zmluvného poistenia, avšak žalovaný
uhradil žalobcovi len sumu 6.631,18 eura. Zvyšnú časť vo výške 928,36 eura žalovaný neuhradil s
odôvodnením, že táto suma predstavuje DPH, na ktorú poškodená spoločnosť VAĽKO spol. s r.o. akovlastník motorového vozidla nemala nárok. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaného,
nakoľko z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa
07.10.2015 vyplýva, že poškodená spoločnosť bola platiteľom DPH. To, že je poškodený platcom DPH

mal súd preukázané aj zo zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH uverejnených na portáli
www.financnasprava.sk. Skutočnosť, že by žalovaná suma predstavovala inú škodu, ako nezapletené
DPH, medzi stranami sporu nebola sporná.

14. Pri rozhodovaní súd vychádzal aj z odborného vyjadrenia vypracovaného za účelom stanovenia

základu pre výpočet poistného plnenia pri totálnej škode na motorovom vozidle zo dňa 27.10.2016
vypracovanom spoločnosťou KPMG Slovensko Advisory, k.s., podľa ktorého v prípadoch, kedy je
základom pre výpočet poistného plnenia suma motorového vozidla s DPH, pričom poškodený je
platiteľom DPH, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH na vstupe v plnej výške, dochádza k poskytnutiu
plnenia, ktoré môže prevýšiť skutočnú majetkovú ujmu poškodeného. Môže tak dôjsť k porušeniu tzv.
odškodňovacej zásady, ktorá je jednou zo základných zásad neživotného poistenia. Plnenie poskytnuté

nad rámec škody zistenej z účtovníctva je pre poškodeného výnosom. Z tejto správy vyplýva tiež záver,
s ktorým sa súd stotožňuje: z podstaty totálnej škody vyplýva, že pri nej nedochádza k dodaniu tovaru
na účely DPH, pretože vlastník vozidla neprevádza na nikoho dispozičné právo k vozidlu. V prípade
vznikutotálnejškodynamotorovomvozidletedanejdeotransakciu,ktorájedodanímtovaru(predmetom
dane) a nevzniká povinnosť odviesť DPH na výstupe. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný postupoval

správne, keď žalobcovi uhradil refundáciu len vo výške 6.631,18 eura a neuhradil mu sumu 928,36 eura,
predstavujúcu DPH, a to aj napriek tomu, že žalobca poškodenému túto sumu ako súčasť poistného
plnenia uhradil. Samotné tvrdenie žalobcu, že poistné plnenie poškodenému plnil aj s DPH v danom
prípade na úspech v konaní nie je postačujúce. Poškodený bol a je platcom DPH a v prípade nákupu
hmotného majetku, teda aj poškodeného vozidla, na ktorý sa uplatňuje DPH, si mal a zrejme aj znížil

o uvedenú DPH svoju daňovú povinnosť na platenie DPH, resp. ak si ju neznížil, tak mu daňový úrad
uvedenú DPH vrátil. DPH tak pri nákupe vozidla nepatrí do majetku poškodeného.

15. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že jednak bol nárok žalobcu premlčaný a jednak má za to, že
žaloba žalobcom nebola podaná dôvodne, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
podľa ktorého žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, má nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však
žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.