Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304112798
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4304112798.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: Q.. X.
D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., G. XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so
sídlom Bratislava, Prievozská 14/A, IČO: 36 860 484, proti žalovanej: H.. U. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom B. I. XXX, zastúpená JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach žalobcu aj žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. marca 2018 č. k. 8C/11/2004-842 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

I. Z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalovanej:
AKTÍVA:
A/ sumu 90.000 eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu za prevod rodinného domu so súp. č. XXX, postavený
na parc. č. 323/70, zapísaný na LV č. XXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území P. I., obec B. I., okres
Levice;

B/ pozemok parcely registra „E“ parc. č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXX,
kat. úz. P. I., obec B. I., okres Levice v hodnote 978,45 eura;
PASÍVA:
A/ úver č. 402/6128/1998 vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania v Bratislave, ktorý bol ku dňu 06.
07. 2001 vo výške 19.916,35 eura.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť zostatok úveru č. 402/6128/1998 poskytnutého Štátnym fondom rozvoja
bývania v Bratislave vo výške 8.136,64 eura.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalobcovi vyrovnávací podiel v sume 5.399,04 eura do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z predmetu konania vo výške 1.364,75 eura na účet: W VS: 5532961207, ŠS: 4346446018,
KS: 0999 podľa položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
patria:

I. Aktíva:
- rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. 323/70, zapísaný na LV č. XXX,
nachádzajúci sa v katastrálnom území P. I., obec B. I., okres Levice v hodnote 90.000 eur,
- pozemok parcely registra "E" s par. č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXX
pre k. ú. P. I., obec B. I., Okres Levice v hodnote 978,446 eur

Pasíva:
- úver č. 402/6128/1998 vedený v Štátnom fonde rozvoja bývania Bratislava, ktorý ku dňu 06. 07. 2001
predstavuje výšku 19.916,35 eura.
II. Súd do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal:
- pozemok parcely registra "E" s par. č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná pôda, zapísaný na LV č. XXX
pre k. ú. P. I., obec B. I., okres Levice v hodnote 978,45 eura;

- a žalovanej prikázal splácať zostatok úveru č. 402/6128/1998 voči Štátnemu fondu rozvoja bývania
v Bratislave vo výške 8.136,64 eura.
III. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 5.888,37 eura do 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

V. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z predmetu konania vo výške 176,65 eura na účet: W VS: 5532961207, ŠS 4346446018, KS:
0999 podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 391 ods. 2 CSP, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150, § 145 ods.
1 a § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo
právoplatne rozvedené dňa 06. 07. 2001, kedy došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Medzi stranami sporu nedošlo k vyporiadaniu dohodou, preto súd vykonal vyporiadanie na návrh
žalobcu. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán sporu súd na základe zhodných tvrdení
strán a listinných dôkazov zahrnul nehnuteľnosť - pozemok vedený na LV č. XXX pre k. ú. P. I.,
parcely registra "E" evidovanej ako parc. č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná pôda, dlh voči ŠFRB
vo výške ku dňu právoplatnosti rozvodu. Súd, viazaný právnym názorom krajského súdu, zahrnul do

masy BSM aj nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, na parcele č. 323/70, vedený na LV č. XXX,
k. ú. P. I., obec B. I., okres Levice, ktorý však bol v priebehu konania prevedený kúpnou zmluvou
V-3906/2010 zo dňa 15. 10. 2010 na rodičov žalovanej - ako kupujúcich X. W., nar. XX. XX. XXXX a
B. W., rod. V., nar. XX. XX. XXXX. Vychádzajúc z ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a ustálenej judikatúry (napr. NS ČSSR R15/1964, NS ČR R8/1977, NS SR 3Cz 51/1980, Vrchní súd

v Prahe 5Cmo 604/1994, NS ČR 22Cdo 3005/1999, NS SR 2Cdo 50/2000) žalovaná ako prevodca
rodinného domu ako spoločnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle §
145 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre platný prevod inej než bežnej veci potrebovala súhlas žalobcu.
Žalobca sa však relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v spore ani žalobou nedomáhal. Preto súd tento
právny úkon považuje za platný, pretože súd ex offo nemôže prihliadať na relatívnu neplatnosť právneho

úkonu, to je možné len na námietku. Dôsledkom predaja spoločnej veci patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, t.j. predaj rodinného
domu žalovanou má právne účinky právneho úkonu, ktoré sa prejavia vo sfére spoločných vecí tým, že
ide o tzv. transformáciu majetku patriaceho do bezpodielového vlastníctva manželov a súd vezme pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu hodnotu tohto majetku, t.j. sumu 90.000

eur na strane aktív, ktorá suma v prejednávanej veci predstavuje výťažok z kúpnej ceny rodinného domu.
Súdmalvedomosťocenezapredajnehnuteľnosti-rodinnéhodomu zč.l.IIIkúpnejzmluvy(č.l.314)zo
dňa 12. 10. 2010. Súd nevychádzal zo stanovenej všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej v znaleckom
posudku č. 57/2012, keďže súd mal za to, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,trebavychádzaťzjejvšeobecnejcenyurčenejvzávislostiod

situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava (NS SR 4Cdo 113/2000). Kúpna cena nehnuteľnosti bola zmluvnými stranami
dohodnutá na 90.000 eur a súd mal za to, že takto dohodnutá kúpna cena odrážala trhovú hodnotu
nehnuteľnosti - rodinného domu v súlade s podmienkami na voľnom trhu. Žalobca s kúpnou cenounehnuteľnosti, t.j. so sumou 90.000 eur súhlasil, preto ju súd mal za nespornú a to bez ohľadu na
znalecký posudok č. 57/2012.

1.2. Pri vyporiadaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch bývalých manželov. Do výlučného
vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti: 1. rodinný dom so súp. č. XXX na parc. č. 323/70, vedený
na LV č. XXX pre k. ú. P. I. v hodnote 90.000 eur a 2. pozemok parc. č. 323/36 s výmerou 1645 m2
- orná pôda vedený na LV č. XXX v hodnote 978,446 eura, aktíva žalovanej tak činia 90.978,446 eura.
Dlh voči ŠFRB preberie podľa zhodného tvrdenia strán žalovaná, a to ku dňu právoplatnosti rozvodu vo

výške19.916,35eura.Podľa§150Občianskehozákonníka,ktorýstanovujezásadyvyporiadania,každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo so svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. V zmysle uvedených zásad súd prihliadol

na finančný prínos žalovanej na nadobudnutí spoločného majetku vo výške 59.749,05 eura (1.800.000
Sk) titulom daru od rodičov žalovanej. Súd vzal za preukázané, a to najmä z výpovede žalovanej, z
výpovede svedkov B. W. a X. W. - rodičov žalovanej (č. l. 76 - 80), z čestného prehlásenia zo dňa 31.
12. 2000 a zo dňa 28. 09. 2012 (č. l. 592), že rodičia žalovanej v priebehu výstavby rodinného domu
darovali finančnú čiastku vo výške 1.800.000 Sk žalovanej. Uvedený záver vo svojom rozhodnutí vyslovil

aj odvolací súd (č. l. 705). Súd konštatuje, že nebolo v konaní sporné, že v čase výstavby rodinného
domu bol žalobca študentom, hral futbal na regionálnej úrovni a žalovaná bola na materskej dovolenke.
Súd konštatuje, že okrem úveru zo ŠFRB nemali finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu a
súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovanej, že rodičia žalovanej pomáhali
finančne pri výstavbe rodinného domu, a to konkrétnou sumou 1.800.000 Sk, ktorú sumu darovali

žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd od sumy aktív žalovanej 90.978, 446 eura odpočítal jej finančný
prínos na nadobudnutí majetku vo výške 59.749,05 eura. Súd od aktív žalovanej ďalej odpočítal pasíva,
ktoré predstavujú výšku úveru zo ŠFRB, to ku dňu právoplatnosti rozvodu vo výške -19.916,35 eura,
pričom strany sporu zhodne uviedli, že žalovaný predmetný dlh neplnil. Pasíva žalovanej tak činia sumu
79.665,40 eura. Súd žalovanej prikázal splácať zostatok úveru č. 402/6128/1998 voči Štátnemu fondu

rozvoja bývania v Bratislave vo výške 8.136,64 eura, keďže strany sporu zhodne uviedli, že žiadajú,
aby úver naďalej splácala žalovaná. Súd zistil daný zostatok úveru ku dňu 21. 02. 2018 z oznámenia
ŠFRB, aktuálna mesačná splátka je 53,41 eura a ŠFRB neeviduje žiadnu dlžnú sumu. Na žalobcovej
strane aktíva neboli. Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (č. l. 706), prihliadol na finančný
prínos žalobcu na nadobudnutí spoločného majetku vo výške 463,48 eura (80.000 HUF), ktorú sumu

pripísal na stranu pasív žalobcu. Ide o hodnotu cenných papierov v nominálnej hodnote 80.000 HUF,
ktoré mu boli darované starým otcom. Pasíva žalobcu tak činia 463,48 eura. Rozdiel medzi aktívami a
pasívami žalovanej činí 11.313,26 eura (90.978,446 eura - 79.665,40 eura) a rozdiel medzi
aktívami a pasívami žalobcu je 463,48 eura. Rozdiel medzi hodnotami, ktoré dostanú strany je vo výške
11.776,74 eura v prospech žalovanej, takže žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť polovicu tejto sumy,

t.j. 5.888,37 eura do 90 dní od právoplatnosti, ktorú lehotu považuje súd, vzhľadom na výšku sumy a
fakt, že to odôvodňujú rodinné a finančné pomery žalovanej, za primeranú.

1.3. Keďže žalovaná bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov, súd uložil žalobcovi zaplatiť súdny
poplatok za vypooriadanie BSM z predmetu konania podľa položky 6 písm. b/ sadzobníka zákona č.

71/92 Zb. 3% zo sumy vyrovnávacieho podielu, t. j. zo sumy 5.888,37 eura a uložil sumu 176,65 eura
žalobcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP a § 262 ods. 1 CSP, a vzhľadom
k tomu, že konanie o vyporiadanie BSM je špecifickým konaním obsahujúcim prvky tak sporového, ako

aj mimosporového procesu, súd, vzhľadom na charakter konania a skutočnosť, že pomer úspechu a
neúspechu strán nie je možné určiť, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
nárok.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal vo

výroku III. jeho zmeny tak, že žalovaná bude zaviazaná zaplatiť mu na vyrovnanie jeho podielu sumu
25.545,10 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1
písm. e/ CSP, keď súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Žalobca nesúhlasí so skutkovým zisteným súdu prvej inštancie, podľa ktorého účastníci konania,
okrem úveru zo ŠFRB, nemali finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu, a preto sa stotožnil
s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej, že rodičia žalovanej pomáhali pri výstavbe rodinného
domu, a to konkrétne sumou 1.800.000 Sk, ktorú darovali žalovanej a z ktorého dôvodu súd od aktív
žalovanej 90.978,446 eura odpočítal jej finančný prínos na nadobudnutí majetku vo výške 59.749,05

eura. V procese dokazovania namietal a odporoval tvrdeniam vypočutých svedkov - rodičov žalovanej,
že títo v čase, keď mala byť takáto vysoká suma darovaná výlučne len žalovanej, takouto sumou
nedisponovali, a preto navrhol vykonať dokazovanie na preukázanie ich tvrdení. Navrhoval, aby uvedení
svedkovia predložili aspoň jeden doklad na preukázanie svojich tvrdení a rovnako navrhoval, aby súd
zameral dokazovanie na odvedenie dane z darovanej sumy 1.800.000 Sk. Napriek jeho návrhom, súd
dokazovanie týmto smerom vôbec nezameral, a takýmto konaním zaťažil vydané rozhodnutie vo výroku

III.vadamiuvedenýmiv§365ods.1písm.e/,f/CSP.Inaprieknevykonanýmdôkazompodľajehonázoru
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení o postupom prebratí finančných prostriedkov
formou darovania od svojich rodičov v sume 1.800.000 Sk v čase od roku 1993 do 31. 12. 2000.

2.2. Poukázal ďalej na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ako aj na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, v ktorých sa konštatuje, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo riadne
odôvodnené. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní dôsledne neriadil ustanoveniami
Dohovoru, Ústavou SR, Občianskym zákonníkom, ale ani judikatúrou ESĽP a z odôvodnenia rozsudku
nie je možné bez pochybností zistiť, akými ďalšími relevantnými právnymi úvahami bol súd vedený,
keď zo zisteného skutkového stavu v časti preukazujúceho vážne pochybnosti o tvrdeniach žalovanej

a svedkov - rodičov žalovanej o poskytnutí daru výlučne žalovanej v tak vysokej čiastke - 1.800.000
Sk vyvodil právny záver, na základe ktorého od sumy aktív žalovanej 90.978,446 odpočítal jej finančný
prínos na nadobudnutí majetku vo výške -59.749,05 eura. Závery súdu prvej inštancie sú podľa jeho
názoru nelogické, založené na ľubovôli, bez akejkoľvek racionálnej opory v platnej právnej úprave a v
zistenom skutkovom stave veci.

2.3. Na základe uvedených skutočností po rozdelení sumy 90.000 eur na podiel žalobcu a žalovanej v
rovnakom rozsahu, a to na 45.000 eur pre každého účastníka konania a jeho znížení o 18.957 eur, by
bol podiel žalobcu v sume 26.043 eura a po záverečnej úprave znížením o kúpnu cenu pozemku v sume
30.000Skpoprepočtekonverznýmkurzomvsume995,80eura(995,80eur:2=497,90),pozaokrúhlení

497,90 eura by podiel žalobcu bol v sume 25.545,10 eura (26.043 eur - 497,90 eura = 25.545,10 eura).

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním aj žalovaná, ktorá navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodov uvedených v odvolaní zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Dôvodila tým, že je nesporné, že medzi ňou a kupujúcimi X. W. a B. W. došlo dňa 20.

09. 2010 k predaju rodinného domu, ktorý bol vedený na liste vlastníctva ako jej výlučné vlastníctvo, a
to za sumu 90.000 eur. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že kúpna cena pozostávala z troch súm,
a to sumy 59.749,05 eura, t. j. dar, ktorý bol poskytnutý výlučne jej osobe počas trvania manželstva a
suma 29.874,52 eura ako poskytnutá pôžička zo strany jej rodičov, ktorá týmto bola vrátená, a teda táto
pôžička nebola zahrnutá do pasív BSM, keďže z tejto pôžičky, ktorá jej bola poskytnutá, boli vykonané

aj dokončovacie práce na rodinnom dome, a teda rodinný dom mal vyššiu hodnotu.

3.1. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že rodinný dom v čase rozvodu manželstva nebol úplne
dokončený a bolo potrebné urobiť dokončovacie práce v rozsahu, ako bolo uvedené v súdnom konaní,
avšak tým, že rodinný dom predala rodičom za trhovú obvyklú cenu v mieste bydliska v čase predaja,

ktorú je možné porovnávať s ponukami viacerých realitných kancelárií v regióne aj v súčasnej dobe, kde
už boli zahrnuté predmetné dokončovacie práce, ktoré boli financované z uvedenej pôžičky, bolo preto
nesprávne, že tieto dokončovacie práce neboli zahrnuté do pasív BSM, resp. súd zobral do úvahy len
predajnú trhovú cenu nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, a nie trhovú cenu nehnuteľnosti, t. j. v
akom stave existoval rodinný dom ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželov.

3.2. Žalobca nenapadol prevod rodinného domu z jej strany v zákonom stanovenej lehote a nevzniesol
žiadne relevantné námietky voči tomu, že na výstavbu rodinného domu jej poskytli rodičia sumu
1.800.000 Sk a po rozvode manželstva jej požičali sumu 900.000 Sk na dokončenie rodinného domu.Je nelogické, že na jednej strane súd prvej inštancie akceptoval to, že jej rodičia poskytli dar vo výške
1.800.000 Sk, ale nezohľadnil už sumu 900.000 Sk, t. j. 29.874,52 eura. Stotožňuje sa s rozhodnutím
súdu prvej inštancie a s odôvodnením rozsudku v tej časti, kde súd považoval prevod nehnuteľnosti

za platný právny úkon s tým, že je nespochybniteľné, že jej rodičia darovali čiastku 1.800.000 Sk
na výstavbu rodinného domu. Opätovne preto pripojila predmetnú kúpnu zmluvu, ktorej súčasťou
je aj kúpna cena a zápočet vrátenia uvedenej pôžičky, ktorá jej síce bola poskytnutá po rozvode
manželstva, ale slúžila na financovanie dokončovacích prác na rodinnom dome, a teda z vlastných
finančných prostriedkov po rozvode manželstva tento rodinný dom zhodnotila a táto skutočnosť mala

byť zohľadnená pri rozhodovaní súdu, čo sa nestalo.

3.3. Okrem uvedeného, súd prvej inštancie, napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu, nezohľadnil sumu
30.000 Sk, ktorú jej darovali rodičia na kúpu pozemku, ktorý zahrnul súd do BSM, hoci finančné
prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti pochádzali výlučne od jej rodičov, ktorí tieto prostriedky darovali
jej osobe, a preto súd mal zohľadniť v jej prospech sumu 995,817 eura. Ďalej namietala, že súd jej

prikázal do výlučného vlastníctva uvedený pozemok, avšak tento je zaťažený viacerými exekúciami,
ktoré sa vedú voči žalobcovi a v podstate tento pozemok nemá žiadnu hodnotu, pretože pokiaľ by ho
nadobudla do výlučného vlastníctva, tak tam predmetné exekúcie a záložné práva zostanú. Podľa jej
názoru, súd mal zisťovať aj výšku dlhov, ktoré spôsobil žalobca, a pokiaľ nadobudla tento pozemok,
túto skutočnosť nemal zahrnúť do aktív BSM, keďže pozemok má hodnotu, ako uviedla Obec Z. I.,

len pokiaľ by nebol zaťažený exekučnými záložnými právami a v tomto konaní už bola poškodená z
hľadiska výpočtu súdu prvej inštancie ohľadne povinnosti vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky z titulu
vyporiadania BSM.

3.4.Podľajejnázoru,súdnesprávnerozhodolajotrováchkonaniavbode29.rozsudku,kdekonštatoval,

že vzhľadom na charakter konania, nie je možné určiť pomer úspechu a neúspechu, a preto rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Poukázala na dôvod rozvratu manželstva,
ako aj na samotné správanie žalobcu voči jej osobe, ako aj tú skutočnosť, že mala prevažný úspech,
ktorý možno vyjadriť percentuálne v hlbokom nepomere voči nárokom žalobcu voči jej osobe odhadom
90 : 100, a preto jej mal súd priznať trovy konania tohto súdneho sporu, ktoré bola nútená vynaložiť

na bránenie svojich práv. Poukázala aj na tú skutočnosť, že spor trvá 14 rokov a žalobca podal žalobu
o vyporiadanie BSM tri mesiace pred uplynutím 3-ročnej lehoty od rozvodu manželstva. Spoločnú
domácnosť opustil začiatkom decembra 2000 a od tej doby sa nepodieľal na stavbe rodinného domu,
napriek tomu vedel, že je vedená ako výlučná vlastníčka tohto domu, nikdy sa nedomáhal toho, aby
bol vedený na liste vlastníctva, a pokiaľ ide o pôžičku zo ŠFRV, túto splácala výlučne ona a spláca ju

aj v súčasnej dobe za pomoci rodičov. Ak súd teda porovná petit návrhu žalobcu ohľadne vyporiadania
BSM a ako rozhodol súd, je v tom diametrálny rozdiel, a pokiaľ sa týka trov konania, je zrejmé, že
výrok o náhrade trov konania je nepreskúmateľný a nejasný, pretože súd z prednesu právneho zástupcu
žalobcu a z podaní vedel, aké požiadavky žalobca voči jej osobe má a z akého titulu, a neprihliadal
ani na konkrétne skutkové okolnosti konania žalobcu voči jej osobe. Bola nútená brániť svoje záujmy,

ale aj záujmy vtedy ešte maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva a je preto zrejmé, že
žalobca parazitoval už v čase trvania manželstva na tom, že jej rodičia boli solventní a poskytli finančné
prostriedky na stavbu rodinného domu, na ktorom sa žalobca nepodieľal, a preto aj v tomto smere mal
súd zohľadniť túto skutočnosť pri vyporiadaní BSM.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá považuje odvolanie žalobcu
za nedôvodné. Podstatou jeho odvolania je tá skutočnosť, že súd prvej inštancie uznal, že jej rodičia
darovali na výstavbu rodinného domu sumu 1.800.000 Sk a žiada zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie
vo výške vyrovnávacieho podielu na sumu 25.545,10 eura. Poukázala na to, že ohľadne sumy
1.800.000 Sk sa súd prvej inštancie riadil názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplynulo, že uniesla dôkazné bremeno ohľadne preukázania finančného
daru 1.800.000 Sk. Žalobca po zrušení prvoinštančného rozsudku v konaní nevyvinul žiadnu snahu o
predkladanie dôkazov, hoci bol podľa CSP poučený a nenavrhol žiadne dôkazy a na otázku súdu uviedol
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,ženemážiadnenávrhynadoplneniedokazovania.Mázato,
že vykonaným dokazovaním, a najmä výsluchom svedkov, ako aj listinnými dôkazmi, bolo preukázané,

že v čase výstavby rodinného domu bola na rodičovskej dovolenke a žalobca študoval a preukázateľne
nemali žiadne finančné prostriedky, preto je logické, že niekto musel stavbu financovať, pričom bolo
preukázané, že jej rodičia darovali finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu a zároveň im bolposkytnutýúverzoŠFRB.Aksarodinnýdompostavil,bolotojedinezfinančnýchprostriedkovjejrodičov,
ktoré jej boli darované a z predmetnej pôžičky.

5. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na dôvodoch svojho odvolania
a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť v bode III. tak, že žalovaná je povinná mu zaplatiť
na vyrovnanie jeho podielu sumu 25.545,10 eura. Opätovne uviedol, že napriek jeho návrhom, aby
svedkovia - rodičia žalovanej preukázali okrem tvrdení aj inak, že v uvedenom období disponovali
tak vysokou sumou, žalovaná strana žiaden takýto dôkaz nepredložila. V priebehu konania navrhol

predložiť vierohodnosť tvrdení svedkov a žalovanej, že dar prevzala a aj zaplatila daň z darovania.
Poukázal nálezy Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých, ak všeobecný súd vyhodnotil skutkový stav
iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, jeho postupom boli
porušené základné práva na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa jeho názoru, ohľadne daru a pôžičky,
započítania ktorej do masy BSM sa žalovaná domáha, sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní dôsledne
neriadilustanoveniamiDohovoru,ÚstavouSR,Občianskymzákonníkom,CSP,aleanijudikatúrouESĽP,

ktorátvoríprameňprávaajezáväznáprevšetkysúdyaorgányverejnejmoci,aplikujúcaprávnepredpisy
v konkrétnych prípadoch. Z doposiaľ zisteného skutkového stavu nie je možné priznať žalovanej zápočet
daru a pôžičky do masy BSM, lebo v tomto smere neuniesla, vzhľadom na jeho námietky, dôkazné
bremeno ohľadne tvrdenia ich získania a prevzatia. Návrh žalovanej priznať aj zápočet pôžičky, ktorý
mala prevziať od rodičov za účelom dokončenia stavby, je v rozpore s ust. § 366 písm. d/ CSP, lebo

žalovaná mala možnosť túto novotu uplatniť pred súdom prvej inštancie, a hoci jej v tom nebránila žiadna
ináobjektívnaskutočnosť,tútoskutočnosťakokoľvekneurobilapredmetomdokazovania.Rovnakýzáver
možno urobiť aj ohľadne návrhu žalovanej započítať dar rodičov 30.000 Sk, ktorú jej mali údajne darovať
na kúpu pozemku.

6. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca svoje tvrdenie
neustále opakuje a táto vyplýva z koncepcie presadzovania jeho záujmov v súdnom konaní. Vo veci
bolo jednoznačne zaujaté stanovisko Krajského súdu v Nitre ohľadne namietaných skutočností, pričom
napriek jasnému, zreteľnému, logickému stanovisku odvolacieho súdu, žalobca neustále tvrdí a opakuje
to, že nebolo preukázané, že by jej rodičia darovali na výstavbu rodinného domu uvedenú sumu a

že nepredložila žiadne dôkazy. Tvrdenia žalobcu v tomto smere považuje za účelové a zavádzajúce.
Poukázala na to, že žalobca nikdy netvrdil, že by mal iné finančné prostriedky, ako bolo deklarované v
samotnom súdnom konaní, a preto jeho tvrdenia sú účelového charakteru so snahou získať bezdôvodné
obohatenie na jej úkor. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že žije usporiadaným spôsobom života, toto nie
je pravdou, pretože usporiadaný spôsob života znamená aj to, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť

voči svojim potomkom, čo sa v minulosti nestávalo a o spôsobe jeho života svedčia viaceré exekúcie.
Žalobca bol ten, kto opustil rodinu, nezaujímal sa o to, či má spolu s maloletým dieťaťom v tom čase z
čoho žiť, či má kde bývať a ako už uviedla, neplnil si ani vyživovaciu povinnosť. Chcel len profitovať z
jej úsilia a z úsilia jej rodičov, ktorí jej pomohli v najťažších chvíľach, a spochybňuje, bez akýchkoľvek
relevantných podkladov, že sa jej rodičia preukázateľne podieľali značnou mierou na tom, aby mohol

byť dostavaný rodinný dom.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len
„CSP“), ktorý nahradil a zrušil dovtedy platný procesný predpis, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
(zákon č. 99/1963 Zb. v znení noviel). Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, svojím posledným

(tretím) rozhodnutím rozhodol už v tejto veci po 1. júli 2016, a preto postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Uvedené znamená, že nová zákonná právna úprava dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti

procesných právnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a
to aj na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového a mimosporového poriadku.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania strán boli podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), a po skonštatovaní, že odvolania majú zákonné náležitosti a odvolatelia použili zákonné
prípustnéodvolaciedôvodypreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancie,bezohľadunarozsahodvolania
(§ 379 písm. c/ CSP v spojení s § 150 OZ), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazanýskutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie,
ani pre zrušenie súdu prvej inštancie, a preto ho odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil.

9. Pred pristúpením k preskúmaniu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje

naustanovenia§379písm.c/CSP,vzmyslektoréhojeodvolacísúdviazanýrozsahomodvolania,okrem
prípadov, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V danom
prípade spôsob vyporiadania BSM vyplýva z ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Preto, pokiaľ ide
o rozsah prieskumu, odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pričom
jeho odvolací prieskum bol striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v oboch odvolaniach
strán sporu.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych

práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo
je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej
veci, čím sa odlišuje bezpodielové spoluvlastníctvo od podielového spoluvlastníctva. Bezpodielovosť
účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto
spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a

rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý
z nich nadobudol za trvania manželstva, okrem výnimiek uvedených v § 143 a § 143a OZ. Vznik,
trvanie a zánik BSM sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Predmetom
BSM sú všetky hmotné veci, hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom

dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva s
výnimkou veci získaných dedičstvom, darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec do vlastníctva pred uzavretím manželstva, alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Do bezpodielového spoluvlastníctva

nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov pred uzavretím manželstva; rozhodujúcim je
okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle k získanej veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené.
Veci získané výmenou za vec alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z
manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci). Z tejto všeobecnej zásady
platia výnimky. V prípade, keď je kúpna cena zaplatená celkom z výlučných prostriedkov jedného z

manželov, ale kupujúcimi sú obaja manželia a obaja jasne prejavia vôľu nadobudnúť kúpenú vec do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v takomto prípade výlučne investujúci manžel nekupuje vec
pre seba, ale prejavuje vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom konania
je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov - strán sporu.

12. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové
spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Pri vyporiadaní sa vychádza
z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to,

ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej
domácnosti (§ 150 OZ). Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých
manželov, nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití
vecí. Ďalšou je zásada rozdelenia jednotlivých častí majetku tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov

povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov, bola pokiaľ možno najnižšia.

Súd by mal zobrať do úvahy aj hľadiská vyplývajúce z § 150 OZ, najmä potreby maloletých detí a zásluhy
manžela na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku. Do istej miery možno prihliadnuť aj na to, ktorýz manželov po zániku BSM vec užíva. Vec môže byť pri vyporiadaní prikázaná niektorému z bývalých
manželov aj proti jeho vôli. Vo výroku rozsudku, ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite
uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané alebo, aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu.

Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo
bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do
výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

13. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov správne súd prvej inštancie vychádzal z

princípu parity, teda rovnosti podielov, kedy výnimku z tejto zásady vo veci nezistil.

14. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že strany sporu uzavreli
manželstvo dňa 11. 09. 1993, ktoré bolo rozsudkom OS Levice zo dňa 31. 05. 2001 č. k. 6C/82/01-18
rozvedené, pričom rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 06. 07. 2001. Keďže
k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva dohodou nedošlo, žalobca sa návrhom

podaným na súde prvej inštancie ešte dňa 23. 03. 2014 domáhal vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to: 1. rodinného domu nachádzajúceho sa v obci B. I., kat. úz. P.
I., postaveného na parc. č. 323/70, zapísaného na LV č. XXX, 2. nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci
B. I., zapísaná na LV č. XXX ako parc. č. 323/36 o výmere 1645 m2, ako aj zostatku pasív vo vzťahu k
ŠFRB, ktoré vznikli na základe zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku

zo dňa 26. 04. 2000. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným úradom Levice, odbor životného
prostredia dňa 20. 05. 1998 vyplýva, že stavebné povolenie na novostavbu uvedeného rodinného domu
bolo vydané žiadateľom X. D. a jeho manželke U., rod. W.. Z kolaudačného rozhodnutia vydaného
Okresným úradom Levice dňa 28. 05. 2001, právoplatného dňa 30. 05. 2001 vyplýva, že návrh na jeho
vydanie podala U. D., ktorej týmto rozhodnutím bolo povolené užívanie novostavby rodinného domu

na pozemku parc. č. 323/70 v kat. úz. P. I.. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že dňa 19. 03.
1998 strany sporu v postavení kupujúcich uzatvorili kúpnu zmluvu s predávajúcou H.. U. B., predmetom
ktorej bola kúpa nehnuteľnosti - pozemku parc. č. 323/36 - orná pôda o výmere 1645 m2, zapísaná
na LV č. XXX, nachádzajúca sa v kat. úz. P. I.. Kúpna cena uvedenej nehnuteľnosti bola stanovená
znaleckým posudkom, pričom výška tejto kúpnej ceny bola 30.000 Sk. Kúpnou zmluvou zo dňa 12. 10.

2010 žalovaná vedená v KN ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc.
č. 323/70, zapísaného na LV č. XXX predala uvedený rodinný dom svojim rodičom X. W. a B. W. do ich
bezpodielového spoluvlastníctva za kúpnu cenu 90.000 eur. Z oznámenia ŠFRB doručeného súdu dňa
27.02. 2018 (č. l. 840) vyplýva, že výška poskytnutého úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu, t. j. k 06.
07. 2001 bola 19.916,35 eura.

15. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
26. júna 2014 č. k. 9Co/201/2013-694) zaujal názor, že rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č.
323/70, zapísaný na LV č. XXX, nachádzajúci sa v kat. úz. P. I., patrí do BSM strán sporu. Poukázal na
skutočnosť, že strany sporu ako manželia započali výstavbu rodinného domu na základe stavebného

povolenia vydaného Okresným úradom v Leviciach, odbor životného prostredia dňa 20. 05. 1998, z
ktorého je zrejmé, že bolo vydané žiadateľom X. D. a jeho manž. U., rod. W.. Vo svojom rozhodnutí
odvolací súd zdôraznil, že rozhodujúcim bol zhodný prejav vôle oboch vtedajších manželov, vyjadrený
v žiadosti o vydanie stavebného povolenia na oboch účastníkov konania. Predmetná nehnuteľnosť bola
za trvania manželstva i skolaudovaná, pričom z hľadiska posúdenia právneho režimu k nehnuteľnosti

nebolo rozhodujúce, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané žalovanej ako žiadateľke o jeho vydanie.
Skutočnosť, že rodinný dom tvorí predmet BSM, bola zrejmá i z výpovede samotnej žalovanej, ktorá pred
súdom prvej inštancie vypovedala a prezentovala vôľu oboch vtedajších manželov k spoločnej výstavbe
predmetnej nehnuteľnosti.

Odvolací súd v uvádzanom predchádzajúcom rozhodnutí ustálil záver i ohľadne nehnuteľnosti pozemku
parc. č. 323/36 - orná pôda o výmere 1645 m2 zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúca sa v kat. úz.
P. I. v tom smere, že aj táto nehnuteľnosť tvorí predmet BSM. Táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá
účastníkmi konania za trvania ich manželstva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19. 03. 1998 do
ich bez bezpodielového spoluvlastníctva a ako bezpodielové spoluvlastníctvo je evidovaná na LV č.

XXX. Nesporná skutočnosť, že kúpna cena za uvedenú nehnuteľnosť vo výške 30.000 Sk bola v
celom rozsahu uhradená z daru rodičov žalovanej, nemá za následok nadobudnutie nehnuteľnosti do
výlučného vlastníctva žalovanej, keďže bola zrejmá vôľa oboch účastníkov konania nadobudnúť túto
nehnuteľnosť do jej bezpodielového spoluvlastníctva.16. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne postupoval v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP,
súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a správne stanovil rozsah BSM, keď určil, že do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí nehnuteľnosť - pozemok vedený na LV č. XXX pre
kat. úz. P. I., parcela registra „E“ evidovaná ako parc. č. 323/36 vo výmere 1645 m2 - orná pôda,
ďalej dlh voči ŠFRB vo výške 19.916,35 eura ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode. Potrebné
však bolo vyhodnotiť zmenu vlastníctva nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc.
č. 323/70, vedený na LV č. XXX, kat. úz. P. I., obec B. I., keď v konaní bolo preukázané, že kúpnou

zmluvou V-3906/2010 zo dňa 15. 10. 2010 žalovaná previedla uvedený rodinný dom na svojich rodičov
- X. W., nar. XX. XX. XXXX a B. W., rod. V., nar. XX. XX. XXXX. Napriek tomu, že uvedená domová
nehnuteľnosť patrila do BSM - strán tohto sporu a žalovaná predala domovú nehnuteľnosť bez súhlasu
žalobcu, správne konštatoval, že žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v spore, ani v inom
konaní nedomáhal. Preto považoval tento právny úkon za platný, pričom súd vzal pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu hodnotu tohto majetku, t. j. sumu 90.000 eur na strane

aktív, ktorá suma predstavuje výťažok z kúpnej ceny rodinného domu.

17. K odvolaciemu dôvodu formulovanému žalobcom v podanom odvolaní podľa § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP (podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný

tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej
stránkeaktorénemajúvpodstatnejčastioporuvovykonanomdokazovaní.Ďalejsútoskutkovézistenia,
ktoré nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo
ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo by malo byť zistené

spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a nasl. CSP. Odvolací súd po vyhodnotení uvedeného odvolacieho
dôvodu dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynulo, alebo inak nevyšli za konania najavo, alebo by nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,

príp. že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 191 a nasl. CSP.

18. Rovnako odvolací súd nepovažoval za dôvodný ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.
1 písm. h/ CSP (nesprávne právne posúdenie veci), keď pod právnym posúdením súdna prax zjednotila

činnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Ani so zreteľom na zmeny, ktoré priniesla právna úprava účinná od 1. júla

2016 nie je žiaden dôvod pre odklon od uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia
vo veci (III. ÚS 357/2018 zo dňa 11. 09. 2018).

19. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy na
preukázanie, že rodičia žalovanej disponovali tak vysokou sumou peňazí (1.800.000 Sk), nevykonal

dokazovanie na preukázanie tak vysokej sumy, buď na účet žalovanej, alebo darovacou zmluvou,
prípadne dokladmi o nákupe stavebného alebo iného materiálu, a navyše, súd nevykonal dokazovanie,
ktoré navrhoval na preukázanie odvedenia dane z darovanej sumy 1.800.000 Sk. Preto má za to, že
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o postupnom prevzatí finančných prostriedkov formou daru od
svojich rodičov vo výške 1.800.000 Sk.

Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke poukazuje na výpovede rodičov žalovanej, ktorí vypovedali
ako svedkovia (B. W. č. l. 76, X. W. č. l. 79), ktorí sa podrobne vyjadrili k priebehu stavby rodinného
domu stranami sporu, keď táto sa realizovala z pôžičky zo ŠFRB vo výške 650.000 Sk, pričomzvyšok financovali obaja ako rodičia žalovanej, ktorej celkovo na stavbu rodinnému domu poskytli okolo
2.000.000Sk.Svedkoviavkonanívypovedali,žebolisolventní,malivtomčasehospodárstvo,naktorom
im pomáhal aj žalobca, pričom otec žalovanej 12 rokov robil ako kamionista, kde zarábal slušné peniaze,

ako aj diéty. Svedkovia v konaní vypovedali, že mali našetrené peniaze a z tohto hradili stavbu rodinného
domu. Svedok X. W. uviedol, že o darovaní peňazí výlučne ich dcére (žalovanej) spísali aj notársku
zápisnicu, žalobca o tomto nevedel, tieto peniaze boli dané dcére, nie žalobcovi. Niečo však žalobca
o tom musel vedieť, pretože veci, ktoré sa na stavbu objednávali, hradili oni. V konaní bol vypočutý
aj svedok X. W. (č. l. 81 - brat žalovanej), ktorý uviedol, že faktúry a všetky záležitosti okolo stavby

rodinného domu financovali jeho rodičia. Peniaze darovali iba jeho sestre (žalovanej), pretože žalobca
bol stále pre nich cudzí človek, celý dom financovali jeho rodičia, pretože žalobca to nemal z čoho
financovať. Žalobca musel vedieť, že stavbu financujú rodičia žalovanej, pretože on to nemal z čoho
financovať. Svedok ďalej uviedol, že rodičia, tak ako dali peniaze jeho sestre (žalovanej), tak aj jemu
pomáhali. Z čestného prehlásenia zo dňa 30. 12. 2000 (č. l. 23) vyplynulo, že rodičia žalovanej B. W. a
jej manžel X. W. prehlasujú, že darovali svojej dcére (žalovanej) postupne finančnú hotovosť vo výške

1.800.000 Sk, pričom tento finančný obnos darovali výlučne ich dcére na stavbu rodinného domu a na
nákup bytového zariadenia a bytových doplnkov. Finančné dary boli výlučne poskytnuté v prospech ich
dcéry od roku 1998 do roku 2000, kedy ich dcéra začala stavať rodinný dom so svojím manželom, ktorý
vedela postaviť a kompletne zariadiť výlučne len z ich finančných darov. Podpisy na uvedenom čestnom
prehlásení sú overené dňa 30. 12. 2000. Samotný žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 11.

03. 2010 (č. l. 224) uviedol, že si pamätá, že financovanie výstavby rodinného domu bolo dojednané so
Štátnym fondom rozvoja bývania. Podľa neho zrejme boli čerpané prostriedky z tohto fondu, on však na
stavbe pracoval a o papierovanie a vybavovanie peňazí sa nestaral. Preto ani nevedel povedať, čo bolo
platené z úveru z fondu, resp. z toho, čo poskytli rodičia žalovanej. Uviedol, že nijaké ďalšie finančné
zdroje nemal, tak ako to aj v minulosti uznal a väčšinu finančných prostriedkov dávali svokrovci.

19.1. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, ktorý spochybňoval žalobca nevykonaním
navrhovaných dôkazov na preverenie tvrdení žalovanej, ako aj svedkov - rodičov žalovanej a k výhrade
neunesenia dôkazného bremena o postupnom prevzatí finančných prostriedkov formou darovania od
svojich rodičov žalovanou, odvolací súd nepovažuje, vzhľadom na vykonané dokazovanie uvedenú

odvolaciu námietku za dôvodnú. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 zo
dňa 09. 06. 2015 spochybňovanie objektívnych výpovedí svedkov a strán sporu iba na základe ich
rodinného, či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali iné objektívne
zdokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď jediným dostupným prostriedkom je
práve iba výpoveď strán sporu, či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti

uniesť dôkazné bremeno žalobcom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie
nepravdivosti“ svedeckých výpovedí. Úmysel darcu (rodičov žalovanej), že chceli finančné prostriedky
darovať len svojej dcére (žalovanej) je potrebné vyhodnotiť aj z okolností, za ktorých k darovaniu došlo.
Nepostačí pritom iba posúdenie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny, alebo len jednému
z manželov, ale je nutné vychádzať z úmyslu darcu (stanovisko NS ČR uverejnené pod R 42/1972).

Úmysel darcov bol preukázaný výpoveďou rodičov žalovanej, ktorí vypovedali ako svedkovia, poučení
o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať, ako aj o trestno-právnych následkoch krivej výpovede.
O úmysle darcov svedčí aj čestné prehlásenie rodičov žalovanej zo dňa 30. 12. 2000, z ktorej vyplýva,
že výlučne žalovanej ako ich dcére poskytli finančný dar na výstavbu rodinného domu, ako aj na
nákup ďalších hnuteľných vecí. Aj vzhľadom na odvolacím súdom vyššie uvádzanú výpoveď samotného

žalobcu je zrejmé, že tento sa nestaral o financovanie rodinného domu, vedel, že finančné prostriedky
poskytujú rodičia žalovanej a aj táto jeho nevedomosť je dôkazom o tom, že darovanie finančných
prostriedkov darcami (rodičmi žalovanej) sa týkalo výlučne žalovanej. Pokiaľ žalobca tvrdí, že na stavbu
spoločného majetku sa vynaložilo niečo aj zo spoločného majetku (resp. z finančných prostriedkov
patriacich do BSM), v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol, pričom žalovaná dôkazmi

vykonanými v konaní uniesla dôkazné bremeno a preukázala, že zo strany rodičov jej bol poskytnutý
finančný dar na stavbu rodinného domu minimálne v rozsahu 1.800.000 Sk v tom čase.

20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
nevykonal ním navrhované dokazovanie (doklady preukazujúce vlastníctvo finančných prostriedkov

rodičov žalovanej, resp. doklady o nákupe stavebného a iného materiálu, či odvedenie dane z darovanej
sumy). Odvolací súd k uvedenému uvádza, že nie je povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy, ale sám
súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nový procesný poriadok, ktorým je Civilný sporový
poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní,a teda aj vykonávaní dôkazov. Súd však nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd
však vždy musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový

poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Pokiaľ
však žalobca tvrdil, že súd napriek niekoľkoročnej dĺžke konania, nevykonal ním navrhnuté dôkazy, je
potrebné poukázať na pojednávanie pred súdom prvej inštancie dňa 23. 02. 2018, kedy sa strany sporu
(vrátane žalobcu) vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd dospel k záveru, že ani prípadné nevykonanie dôkazov navrhnutým žalobcom, na vykonaní

ktorých už na poslednom pojednávaní netrval a nenavrhoval žiadne dôkazy, nie je možné považovať za
postup, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom (R 37/1993).

21. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že kúpnou zmluvou zo dňa 20. 09. 2010 došlo k predaju
rodinného domu za kúpnu cenu 90.000 eur, pričom kúpna cena pozostávala z troch súm, a to sumy
59.749,05 eura, t. j. dar, ktorý bol poskytnutý výlučne jej osobe počas trvania manželstva a sumy

29.874,52 eura, ktorá suma jej bola poskytnutá ako pôžička zo strany jej rodičov. Dôvodila tým, že
rodinný dom v čase rozvodu manželstva nebol úplne dokončený a práve na dokončovacie práce si
zobralaodrodičovpôžičkuvsume29.874,52eura.Namietala,žezatiaľčosúdprvejinštancieakceptoval
skutočnosť, že rodičia jej darovali sumu 1.800.000 Sk, na druhej strane nezohľadnil sumu 900.000 Sk,
t. j. 29.874,52 eura, ktorú použila na dokončenie rodinného domu. Odvolací súd uvedenú námietku

žalovanej nepovažuje za dôvodnú.

22. Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z procesno-právnych ustanovení je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho
procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom
postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie
dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v
spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov.

22.1. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vyporiadať pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto pohľadávky a dlhy
nepatria pod ust. § 143 OZ do BSM. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia
majetkových vzťahov sa zásadne vysporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti,

vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ.
Predpokladom vysporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom
a že v dobe jeho zániku aj existujú. V rámci vyporiadania BSM teda nie je možné vyporiadavať
majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, avšak nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým

spoluvlastníctvom, okrem, ak ich sami rozvedení manželia neurobia predmetom vyporiadania. Treba
však zdôrazniť, že vyporiadanie spoločných práv a povinností sa týka len vzťahov medzi manželmi a
nezasahuje do práv a povinností tretích osôb.

23. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súdom

prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala poskytnutie
pôžičky zo strany jej rodičov v sume 29.874,52 eura. Žalovaná tvrdila, že uvedenú pôžičku použila na
dokončovacie práce rodinného domu, ktorý v priebehu konania predala svojim rodičom za trhovú cenu
obvyklú v mieste a čase predaja. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kolaudačné rozhodnutie
na predmetný rodinný dom bolo žalovanej vydané dňa 28. 05. 2001, právoplatné dňa 30. 05. 2001. Z

odôvodnenia samotného kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že neboli zistené žiadne také nedorobky
a vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu stavby a účastníci stavebného konania súhlasili s užívaním
stavby. Žalobca v konaní tvrdil, a toto tvrdenie nerozporovala ani žalovaná, ani vypočutí svedkovia,
že sa so žalovanou rozišiel dva dni pred nasťahovaním sa do nového rodinného domu s tým, že mali
naplánované, že na druhý deň kúpia spálňu, keď dom bol kompletne postavený a boli vykonané všetky

murárske, tesárske, vodoinštalačné a iné práce. Potrebné bolo dom už len dozariaďovať (výpoveď
žalobcu na č. l. 50). Samotná žalovaná na pojednávaní konanom ešte dňa 14. 10. 2005 uviedla, že v
tom roku (2005) si zobrala pôžičku 400.000 Sk, aby mohla dokončiť schody, dvere a vnútorné zariadenie
domu, pričom robila aj zateplenie domu, musela vymeniť kotol a celý systém. Vypočutá svedkyňa B.W. (matka žalovanej - č. l. 76 spisu) tvrdila, že po tom, ako žalobca opustil spoločnú domácnosť so
žalovanou, si žalovaná zobrala ešte pôžičku 500.000 Sk, z ktorej dokončievala dom. Z výpovede otca
žalovanej X. W. na pojednávaní dňa 14. 04. 2011 (č. l. 460 - 462) vyplynulo, že žalovanej po kolaudácii na

dokončenie rodinného domu pomohli ďalšími 900.000 Sk. Právny zástupca žalovanej uviedol, že suma
900.000 Sk mala byť pôžička pre žalovanú od jej rodičov. Samotná žalovaná proti druhému rozsudku
súdu prvej inštancie v podanom odvolaní žiadala zohľadniť iba jednu sumu, a to dar rodičov v sume
1.800.000 Sk. Samotné rozdielne tvrdenia žalovanej ohľadne skutočnej výšky poskytnutej pôžičky zo
strany jej rodičov na dokončenie rodinného domu, i vzhľadom na vydanie právoplatného kolaudačného

rozhodnutia, spochybňuje vôbec rozsah dokončovacích prác, ktoré, či vôbec, resp. v akom rozsahu
bolo potrebné vykonať. Žalovaná preto podľa názoru odvolacieho súdu neuniesla dôkazné bremeno o
poskytnutí pôžičky vo výške 29.874,52 eura zo strany jej rodičov a nepreukázala ani tú skutočnosť, aký
rozsahuvedenejpôžičkyinvestovaladorodinnéhodomu,ktorýpatrildobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov. Z uvedených dôvodov odvolací súd k poskytnutej pôžičke zo strany rodičov žalovanej
neprihliadol.

Podľa názoru odvolacieho súdu preto nie je dôvodná námietka žalovanej ohľadne kúpnej ceny v zmluve
zo dňa 31. 08. 2007, ktorou predala žalobkyňa svojim rodičom predmetný rodinný dom za sumu 90.000
eur,keďuvedenákúpnacenabolaurčenánazákladezmluvnejvoľnosti,výškutejtokúpnejcenyžalobca,
keďže nebol účastníkom zmluvy, nemohol ovplyvniť a vyplatenie kúpnej ceny, resp. jej zápočty vo výške

29.874,52 eura titulom pôžičky, ako aj 1.800.000 Sk, t. j. sumou 59.749,05 eura, čo tvoril dar rodičov
žalovanej, nemajú podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené závery, pre právne
posúdenie v danej veci relevantný význam.

24. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, keď namietala, že súd prvej

inštancie nezohľadnil sumu 30.000 Sk, t. j. 978,45 eura, ktoré finančné prostriedky pochádzali výlučne
z vlastníctva jej rodičov na zakúpenie nehnuteľnosti parcely č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná
pôda zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. P. I., obec B. I.. Skutočnosť, že finančné prostriedky na kúpu
uvedenej nehnuteľnosti poskytli v celom rozsahu rodičia žalovanej, nerozporoval v konaní ani žalobca,
ktorý sám v podanom odvolaní navrhuje znížiť jeho podiel o kúpnu cenu uvedeného pozemku. Pokiaľ

žalovaná namietala, že súd jej prikázal do výlučného vlastníctva uvedenú parcelu č. 323/36, ktorá
je zaťažená viacerými exekúciami, odvolací súd uvádza, že žalovaná v priebehu konania navrhovala
uvedenú nehnuteľnosť prikázať do jej výlučného vlastníctva a navrhovala tak i v podanom odvolaní.
Z uvedeného dôvodu súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol na exekučné a záložné práva viaznuce k
uvedenej nehnuteľnosti, a túto nehnuteľnosť neprikázal ani žalobcovi.

25. Podstatným odvolacím dôvodom oboch strán sporu bol nesúhlas so stanovením výšky
vyrovnávacieho podielu, ktorú má žalovaná z titulu vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi.

Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného stavu súdom prvej inštancie a po vyporiadaní sa s odvolacími

námietkami oboch strán, dospel k záveru, že z majetku patriaceho do BSM je potrebné prikázať do
vlastníctva žalovanej sumu 90.000 eur, ktorá predstavuje kúpnu cenu za prevod rodinného domu, keď
v priebehu konania o vyporiadanie BSM bola uvedená nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 15. 10.
2010 pod V 3906/2010 prevedená ako predávajúcou žalovanou na kupujúcich jej rodičov X. W. a B. W..
Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže už domová nehnuteľnosť v čase vyporiadania BSM nebola vo

vlastníctve strán sporu, bolo potrebné do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať práve kúpnu cenu
za prevod rodinného domu patriaceho do BSM. Ďalej bolo potrebné prikázať do výlučného vlastníctva
žalovanej aj parc. č. 323/36 o výmere 1645 m2 - orná pôda zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. P. I., obec
B. I. v hodnote 978,45 eura, ako aj pasívum - úver č. 402/6128/1998, vedený v Štátnom fonde rozvoja
bývania v Bratislave, ktorý bol ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov konania. t. j. ku dňu

06. 07. 2001 vo výške 19.916,35 eura. Žalovanej, ktorá predmetný úver splácala od počiatku, súd uložil
zaplatiť zostatok tohto úveru, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol vyčíslený na sumu
8.136,64 eura.

Pri stanovení vyrovnávacieho podielu odvolací súd zohľadnil ako finančný prínos žalovanej na

nadobudnutom spoločnom majetku, a to sumu 59.749,05 eura ako dar rodičov žalovanej (v tom čase
1.800.000 Sk). Rovnako zohľadnil sumu 978,45 eura, ktorú na zakúpenie nehnuteľnosti parc. č. 323/36
o výmere 1645 m2 poskytli rodičia žalovanej a ktorú sumu opomenul súd prvej inštancie pri stanovenívyrovnávacieho podielu zohľadniť v prospech žalovanej. Ďalej bolo potrebné zohľadniť výšku úveru zo
ŠFRB, ktorý ku dňu právoplatnosti rozvodu predstavoval sumu 19.916,35 eura.

25.1. Hodnota aktív patriacich do BSM tak predstavuje sumu 90.987,45 eura (90.000 eur kúpna cena
za domovú nehnuteľnosť + 987,45 eura kúpna cena za parcelu č. 323/36 zaplatená rodičmi žalovanej)
a od tejto sumy bolo potrebné odpočítať finančný prínos žalovanej na nadobudnutom majetku vo výške
59.749,05 eura (dar od rodičov), ďalej úver zo ŠFRB vo výške 19.916,35 eura, ako aj hodnotu pozemku
vo výške 978,44 eura. Podiel aktív žalovanej po odpočítaní hodnoty výlučného prínosu žalovanej

(predstavuje 10.334,606 : 2) predstavuje výplata vyrovnávacieho podielu 5.167,303 eura + ku ktorej
sume je potrebné pripočítať prínos žalobcu 80.000 HUF, ktoré boli darované žalobcovi starým otcom
= 463,48 : 2. Celková výška, ktorú tak žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako vyrovnávací podiel predstavuje sumu 5.399,04 eura,
ktorú sumu, vzhľadom na jej výšku, odvolací súd povolil žalovanej zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti
rozsudku.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol nanovo i o súdnom poplatku za

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

27.1. Podľa § 1 písmeno b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je: obe strany
sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa
rozhodnutia súdu.

27.2. Podľa § 2 odsek 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe
alebo jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný
alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však nemá žalovaný alebo odporca
v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo určenie neexistencie manželstva, ak súd tak

rozhodne, alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi a v konaní pred správnym súdom.

27.3. Podľa § 7 odsek 8 citovaného zákona, v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

27.4. Podľa položky 6 písmeno b/ Sadzobníka súdnych poplatkov za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania. Ak sa konanie skončilo
rozsudkom 3% a ak sa konanie skončilo zmierom 1%, najmenej 66 eur, najviac 16.596,50 eura.

Za vyporiadanie BSM tak rozhodnutím odvolacieho súdu vznikla obom stranám povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za vyporiadanie BSM podľa § 2 ods. 1 písm. b/, avšak vzhľadom na to, že žalovaná bola v
konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
BSM žalobcu iba v jeho rozsahu, a to vo výške 1.364,75 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet súdu prvej inštancie (3% z čistej hodnoty BSM 90.987,45 eura : 2).

28. Podľa § 396 odsek 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodne aj o
nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

28.1. Podľa § 255 odsek 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

28.2. Podľa § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov CSP
neobsahuje žiadne výslovné pravidlo, ktoré by v konaní vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje.
Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne.
Pri podaní BSM je teda namieste vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásadaúspechu vo veci. Pre úvahu súdu o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch
nie je viazaný návrhom na vyporiadanie, a teda môže veci, ktoré procesné strany navrhli, zahrnúť do
BSM, vykladať inak a má táto skutočnosť samozrejme pri úvahe súdu o náhrade trov konania význam.

Podľa stanoviska najvyššieho súdu Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ
súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, akého veľkého podielu sa im
zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na
vyporiadanie BSM viazané pri rozsahu zisťovania BSM a jeho vyporiadania.

Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní.
Je tiež potrebné prihliadnuť i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyrovnávacieho podielu a
zohľadní výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Pri rozhodovaní o
náhrade trov je možné prihliadať aj na postoj oboch strán v priebehu súdneho sporu.

Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov zohľadnil samotný charakter tohto konania, v ktorých súd nie je viazaný návrhom na
vyporiadanie, ale aj postojom oboch strán k samotnej veci. Zatiaľ čo žalobca v konaní spochybňoval
dar žalovanej, resp. jej rodičov vo výške 1.800.000 Sk v tom čase a žiadal vyplatiť vyrovnávací podiel
bez zohľadnenia tohto daru, žalovaná v priebehu konania tvrdila, že žalobcovi neprináleží žiaden podiel
z titulu vyporiadania BSM. Na týchto stanoviskách zotrvali strany sporu až do vyhlásenia dokazovania

za skončené. V danom prípade nebolo možné konštatovať jednoznačný úspech alebo neúspech tej-
ktorej strany, a keďže predmetom bolo vzájomné vyporiadanie vzťahov zo zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ale aj vzhľadom na samotný postoj strán v priebehu konania, odvolací súd
rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).