Uznesenie – Odmietnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sa/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200428
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8019200428.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. U.. F. L., bytom F. O. XXX/X, D., 2. Q. L., bytom F. kE.
XXX/X, D., 3. P.. D. L., bytom F. O. XXX/X, D., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice,
Zádielska 2, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/J zo dňa 04.04.2019
takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a žalobu.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 18.6.2019 doručenou správnemu súdu dňa 24.6.2019 sa žalobcovia

domáhali, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa č. J./J zo dňa 04.04.2019 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie Petra Gabrika (nar. 1962, zom. 9.6.2019) zamietol
a potvrdil rozhodnutie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. F zo dňa 1.10.2018, ktorým
nebol zomrelému priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so

zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

3. Žalobcovia sú dedičmi zomrelého Petra Gabrika (deti a manželka).

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v úvode uviedol, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie správnej žaloby, pretože v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. pri prechode nároku na peňažný

príspevok na kompenzáciu, nemajú postavenie účastníka konania, univerzálnej sukcesia žalobcov do
hmotných práv účastníka konania nenastala, lebo išlo o neprenosné práva. Navrhol správnu žalobu
odmietnuť. V ďalšej časti sa venoval vecnej stránke správnej žaloby.

5. Žalobcovia v replike uviedli, že zomrelému F. L. vzniklo ešte za života právo v zákonom stanovenej
lehote podať žalobu v sociálnych veciach, tak o tom bol poučený, a tohto práva nikoho nemožno

zbaviť. Keďže k úmrtiu došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, do jeho práva podať
správnu žalobu vstúpili ako univerzálni sukcesori jeho právni nástupcovia. Právna úprava, na ktorú
poukázal žalovaný (§ 49 ods. 1, 2, 3 zák. č. 447/2008 Z. z. ) je irelevantná, pretože vec podlieha
úpraveobčianskehoprávaprocesnéhoahmotného.Vďalšejčastisavyjadrilikvecnejstránkežalobných
dôvodov.

6. Správne súdnictvo je upravené zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),
ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016.7. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

9. Úlohou správneho súdnictva v zmysle vyššie uvedených ustanovení je ochrana tých práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb, o ktorých sa koná pred orgánom verejnej správy,
na ktoré nejakým spôsobom pôsobí činnosť orgánu verejnej správy alebo ktoré v konečnom dôsledku
orgán verejnej správy upravuje, zasahuje do nich rozhodnutím, opatrením, zásahom a pod.

10. V skúmanom administratívnom konaní žalovaný a orgán prvého stupňa konal v zmysle zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

11. Podľa § 3 ods. 1 tohto zákona účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú a) fyzická osoba,

ktorá je 1. občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo
prechodný pobyt.

12. Podľa § 38 ods. 1 tohto zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených

výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
b) súvisiace 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

13. Podľa § 49 ods. 1 tohto zákona nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu nemožno postúpiť.

14. Podľa § 49 ods. 2 tohto zákona nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti
fyzickej osoby, ktorej sa poskytoval.

15. Podľa § 49 ods. 3 tohto zákona ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu priznal pred smrťou
fyzickej osoby, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa jej smrti, sa nevyplatia. To neplatí na peňažný

príspevok na osobnú asistenciu za hodiny osobnej asistencie vykonané a nevyúčtované do dňa smrti
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý sa vyplatí osobnému asistentovi.

16. V prvom rade poukazuje správny súd na to, že predmetom administratívneho konania pred orgánmi
verejnej správy oboch stupňov bol nárok zomrelého F. L. na peňažný príspevok na kompenzáciu

jeho ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa konalo o jeho právach a právom chránených záujmoch
vzhľadom na istú telesnú, zdravotnú danosť.

17. Z citovaných ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, že tieto nároky jednak nemožno
postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento peňažný príspevok zaniká smrťou, a že v

prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá naň mala nárok, sa
nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do dňa smrti tejto osoby.

18. Evidentne tak v prípade nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 nie je možné,
aby sa iná osoba domáhala správnou žalobou ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá

zomrela.

19. Z uvedených skutočností potom vyplýva, že žalobcovia, hoci ide o dedičov po zomrelom F. L., nie
sú osobami oprávnenými podať správnu žalobu v tejto veci. S istým zjednodušením vyjadrené sa ňou
v podstate domáhali zrušenia napadnutých rozhodnutí a následného pozitívneho rozhodnutia orgánov

verejnej správy o existencii konkrétneho nároku osoby (ktorá už nežije) v čase kedy ešte žila.

20. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že aj v prípade, ak osoba mala konkrétny nárok priznaný,
tento nárok zanikol smrťou oprávnenej osoby. Teda nebolo možné preniesť ani nárok, ani právo uplatniťprocesný nástroj na domáhanie sa takéhoto nároku na iné osoby. V tejto veci však bolo orgánmi verejnej
správy dokonca rozhodnuté, že nárok ani nevznikol. Preto ak pri priznanom nároku a neskoršej smrti
oprávnenejosobynedochádzakprechodujehoniekdajšiehonárokuaanižiadnehoprocesnéhonástroja

na jeho uplatňovanie na iné osoby, o to viac to platí, ak k priznaniu nároku ani nedošlo. V takom prípade
nemožno preniesť procesné právo uplatniť procesný nástroj na iné osoby (hoci predtým bol uplatniteľný
osobou, ktorej nárok sa skúmal), lebo by sa ním domáhali nároku, ktorý už nepatrí nikomu.

21. Názor žalobcov, že vec sa má spravovať normami občianskeho práva hmotného nebol správny.

Dotknutý nárok zomrelého F. L. nijako nevyplýval z noriem občianskeho práva, ale išlo o inštitút práva
sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou verejného práva, a tak rozdiely v konkrétnych princípoch
súvisiacich s prechodom práv medzi nositeľmi práv sú prítomné, a tento je jeden z nich. Explicitne zákon
č. 447/2008 Z. z. stanovuje, že niektoré nároky sú nepostupiteľné, teda (odlišne od noriem občianskeho
práva hmotného) vylučuje sukcesiu konkrétne do niektorých práv kedysi oprávnených osôb. Na tom už
nič nemení skutočnosť, že k úmrtiu oprávnenej osoby došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej

žaloby, ktorú mala k dispozícii osoba domáhajúca sa nároku podľa osobitného zákona.

22. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

23. Správny súd na základe uvedených zistení a právnej úpravy nemal inú možnosť a podľa § 98 ods.
1 písm. e) SSP odmietol žalobu.

24. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci.