Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/100/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216217238
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216217238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

SoneZmekovejaJUDr.DenisyŠaligovejvprávnejvecižalobcu:RCollectorss.r.o.,sosídlomDvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy 4.282,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10Csp/130/2016-65 zo dňa 06.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 10Csp/130/2016-65 zo dňa
06.02.2018 konanie v časti 200 eur, ako aj v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej
sumu 4.232,02 eura od 23.10.2017 do 20.11.2017, v časti 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy
prevyšujúcej sumu 4.182,02 eura od 21.11.2017 od 20.12.2017, v časti 5,15 % úroku z omeškania
ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.132,02 eura od 21.12.2017 do 21.01.2018, v časti 5,15 % úroku
z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 4.082,02 eura od 22.01.2018 do zaplatenia zastavil.

Rozhodol, že žalobcovi vráti zo súdneho poplatku za žalobu sumu 5,30 eura prostredníctvom Slovenskej
pošty, a.s. po právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.273,46
eura s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.473,46 eura od 01.09.2016 do 22.10.2017, s 5,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.423,46 eura od 23.10.2017 do 20.11.2017, s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.373,46 eura od 21.11.2017 do 20.12.2017, s 5,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.323,46 eura od 21.12.2017 do 21.01.2018, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2.273,46 eura od 22.01.2018 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po

50 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2.273,46 eura ako aj v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania, v časti dlžného úroku z istiny vo výške 1.960,81 eura a v časti zmluvného
úroku vo výške 19 % ročne od 01.09.2016 do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie vo veci samej súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 181 ods. 2, § 295, § 145 ods. 2, § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9, §
11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 si
Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca, uplatnila voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške
4.282,02 eura s dlžným úrokom vyčísleným do 31.08.2016 vo výške 1.960,81 eura, s 19 % úrokom ročne

zo sumy 4.282,02 eura od 01.09.2016 do zaplatenia, s 5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4.282,02 eura od 01.09.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že
17.09.2012 uzavrela so žalovanou zmluvu o úvere č. 0432153312, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú o.i.
Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky pre spotrebiteľský úver. V dôsledku omeškania
žalovanej Poštová banka, a.s. vyhlásila dňa 29.12.2014 úver za predčasne splatný. Súd prvej inštancie

mal za to, že napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej
bola žalovaná v postavení spotrebiteľa. Súd teda daný vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy.

3. Súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a v súlade
s § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol, že žalobcovi zo zaplateného súdneho poplatku za
žalobu vracia sumu 5,30 eura zodpovedajúcu časti, v ktorej bolo konanie zastavené, po krátení o sumu
6,70 eura, a to cestou Slovenskej pošty, a.s.

4. Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že pokiaľ v zmluve o úvere nie sú uvedené žiadne
poplatky za upomienky, veriteľ žalovanej s poukazom na § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch
nemohol od žalovanej ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Veriteľovi
žalovanej nevznikol ani nárok na poistné, keďže dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam §
788 a nasl. OZ o poistných zmluvách. Žalobca nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen

vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalovanej a vôbec nepreukázal existenciu
poistenia. V písomnom vyhotovení úverovej zmluvy absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy, ale
aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť žalovanou čerpaného úveru. Navyše, pokiaľ žalovanou čerpaný úver bol splatný 72

splátkami po 110,85 eura, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 3.481,20 eura (72 x 110,85 - 4.500),
ale určite nie vo výške 3.024,20 eura, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje údaj o
celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní
úveru vo výške 4.500 eur a pri 72 splátkach po 110,85 eura predstavuje sumu vo výške 7.981,20 eura,

kým po pripočítaní nákladov vo výške uvedenej v úverovej zmluve žalovanej (3.024,20 eura) k výške
čerpaného úveru (4.500 eur) by celková čiastka, ktorú by mala žalovaná uhradiť, predstavovala (len)
sumu 7.024,20 eura, čo je pri počte splátok a ich výške matematicky vylúčené. Z uvedeného je zrejmé,
že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch použité
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úveroch, ale nižšie náklady (bez poistenia).

Potom veriteľ žalovanej v úverovej zmluve uviedol RPMN v nižšej výške (20,74 %) oproti jeho skutočnej
výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu. Aj z uvedeného dôvodu je úverová
zmluva bezúročná a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

5. Pokiaľ je úver bezúročný a bez poplatkov a žalovaná na takto čerpaný úver uhradila celkom sumu vo
výške 2.226,54 eura, dlh žalovanej na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 2.273,46
eura, kým pred úhradou sumy 200 eur žalovanou po podaní žaloby predstavoval záväzok žalovanej na
bezúročnom a bezpoplatkovom úvere sumu 2.473,46 eura. V konaní bolo preukázané, že dlh žalovanej
na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere k 23.01.2015, kedy žalovaná uznala dlh, predstavoval len

sumu vo výške 2.473,46 eura, pričom žalovaná po uznaní dlhu uhradila svojmu veriteľovi sumu vo
výške 200 eur. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 2.273,46 eura titulom dlžnej istiny
(4.500 - 2.026,54 - 200). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 2.273,46 eura ako aj v časti
vyčísleného úroku vo výške 1.960,81 eura a v časti ďalšieho 19 % úroku ročne od 01.09.2016 do
zaplatenia, súd žalobu zamietol. Z dlžnej sumy istiny vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania.

Žalovaná k 01.09.2016 dlhovala so sumou vo výške 2.473,46 eura až do 20.11.2017, keď v dôsledku
úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.423,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná
dostala do omeškania od 23.10.2017 až do 20.11.2017, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol
dlh žalovanej na sumu 2.373,46 eura, s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 21.11.2017až do 20.12.2017, keď v dôsledku úhrady vo výške 50 eur klesol dlh žalovanej na sumu 2.323,46 eura,
s úhradou ktorej sa žalovaná dostala do omeškania od 21.12.2017 až do 21.01.2018, keď v dôsledku
úhradyvovýške50eurklesoldlhžalovanejnasumu2.273,46eura,súhradouktorejsažalovanádostala

do omeškania od 22.01.2018 až do jej zaplatenia.

6.Lehotunaplneniesúdžalovanejurčilvsúlades§232ods.3CSP,pričomjejpovolilplniťvpravidelných
mesačných splátkach, vo výške ako plnila pred rozhodnutím súdu, keď súd túto výšku splátok považuje
za primeranú možnostiam a schopnostiam žalovanej, ktorej priemerný čistý mesačný príjem je okolo

400 eur a z tohto hradí nielen nájom, ale aj svoju výživu a potreby dvoch detí.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak,
že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol len čiastočne úspešný (39,62 %),
vrátane procesného zavinenia žalovanej na čiastočnom zastavení konania, pričom neúspech žalobcu v
časti istiny, ale aj v časti 19 % úroku - vrátane vyčísleného, či úroku z omeškania je úspechom žalovanej

(60,38 %), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu.

8. Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne

právne posúdenie. Namietal nepriznanie poplatkov za upomienky, keďže Sadzobník poplatkov bol
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a žalované svojím podpisom potvrdila, že sa so Sadzobníkom
oboznámila. Zotrval na závere, že zmluva o úvere vyjadrovala správny údaj o RPMN banky, súd
vychádzal pravdepodobne z internetovej kalkulačky, ktorú nemožno považovať za relevantnú. Súd
nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. Poistné je

potrebné započítať do celkových nákladov len v tom prípade, pokiaľ jeho uzatvorenie bolo podmienkou
na uzatvorenie zmluvy o úvere. Podľa zmluvy o úvere je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru
na 20.02.2022. Namietal, že súd nesprávne právne posúdil absenciu celkovej čiastky úveru, ktorej
absencia nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012 sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Zmluva o
úvere bola preukázateľne uzatvorená v písomnej forme. Z uvedeného vyplýva, že nebola splnená
jedna z dvoch podmienok, kumulatívne potrebných pre možnosť sankcionovania úveru bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou. Zotrval na tom, že zmluva o úvere obsahuje všetky požadované náležitosti a

celková čiastka úveru je uvedená v správnej výške v bode 3.1 zmluvy. Záver súdu o poistení považoval
za nesprávny. Nárok na úhradu poistného vznikol žalobcovi v súlade s čl. 3 zmluvy o úvere, kde je
uvedený rozsahu poistenia. V tejto súvislosti zdôraznil, že nemal možnosť sa počas konania vyjadriť k
dôvodom zamietnutia žaloby, pričom by ich vedel preukázateľne vyvrátiť. Záverom podaného odvolania
dodal, že súd sa uznaním dlhu vôbec nezaoberal.

9.Žalovanávovyjadreníkodvolaniunavrhujúcnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.Uviedla,
že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu v časti uplatnenia poplatkov. Pri výpočte RPMN súd nevychádzal
z internetovej kalkulačky, ale z úverovej zmluvy. Poukázala na skutočnosť, že uznanie dlhu je absolútne
neplatným právnym úkonom, jeho obsah je v neprospech spotrebiteľa a veriteľ jeho obsahom žalovanú

uviedol do omylu. Nie je možné voči spotrebiteľovi uplatniť dlh vo vyššej výške, než umožňuje zákon.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.

1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Výroky o zastavení časti
konania, o vrátení súdneho poplatku a o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.273,46
eura s príslušenstvom, v dôsledku absencie odvolania nadobudli právoplatnosť.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si v predmetnom spore uplatňoval nároky zo zmluvy o poskytnutí
úveru, ktorá bola uzavretá ako úverová zmluva upravená Obchodným zákonníkom (tzv. absolútny
obchod),pričomzároveňideozmluvuspotrebiteľskú.ZákladprávnejúpravyjevObchodnomzákonníku,

no na daný spotrebiteľský vzťah sa aplikujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane
spotrebiteľa.Zmluvaoúverejespotrebiteľskouzmluvou,pretožezmluvnýmistranamisúnajednejstrane
veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov
a ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej subjekt, t.j. dlžník,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe otvoril priestor pre aplikáciu ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa,
a tiež priestor na aplikáciu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa. V ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú
upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri
absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.

13. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že úver je potrebné považovať za

bezúročný a bez poplatkov z dôvodu v zmluve nesprávne uvedenej RPMN, absencie doby trvania
zmluvy a údaju o celkovej čiastke. RPMN nebola správne vypočítaná z dôvodu, že právny predchodca
žalobcu nezahrnul do nákladov aj splátky poistného. Žalobca v odvolaní namietal, že poistenie nepatrí
do celkových nákladov spojených s úverom, pretože nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere.
V zmluve však žalovaná nemala na výber, či poistenie prijať alebo nie. V bode 2. zmluvy je vo

vzťahu k poisteniu uvedené - „žiadam o poistenie schopnosti splácať úver“. K tomuto textu dal veriteľ
spotrebiteľovi len dve možnosti označenia: „základný súbor poistenia“ a druhá „komplexný súbor
poistenia“. Z textu zmluvy nevyplýva, že by bola spotrebiteľovi daná aj tretia možnosť pre prípad,
že o poistenie záujem nemá. Takto formulovaný obsah zmluvy svedčí pre záver, že poistenie bolo
podmienkou uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru. Navyše, ak súčasťou mesačnej splátky bola aj platba

poistného, táto skutočnosť mala vyplývať aj zo zmluvy. Spotrebiteľovi by malo byť zrejmé, aká je výška
mesačnej splátky a akú sumu uhrádza mesačne na poistnom. Keďže žalobca nepreukázal, že veriteľ
poskytol spotrebiteľovi možnosť uzavrieť zmluvu bez toho, aby musel zároveň prijať aj podmienky
poistenia úveru, musel odvolací súd konštatovať, že náklady na poistenie ako doplnkovú službu mali
byť súčasťou nákladov zahrnutých do výpočtu RPMN (§ 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch).

AvšakajkebysatietonákladynezohľadňovaliprivýpočteRPMN,tátojevzmluveuvedenávneprospech
spotrebiteľa aj z ďalšieho dôvodu. V bode 2. zmluvy o úvere je drobným písmom uvedené, že celkovú
čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Výška úveru
predstavuje podľa zmluvy sumu 4.500 eur a celkové náklady spojené s úverom sumu 3.024,20 eura.
Súčet týchto dvoch súm teda mal predstavovať celkovú čiastku úveru, t.j. 7.524,20 eura. Táto suma

je však v rozpore s tým, čo mal spotrebiteľ uhradiť v 72 mesačných splátkach po 110,85 eura, teda
7.981,20 eura. Pokiaľ teda veriteľ nezahrnul poistné do nákladov a pri výpočte RPMN vychádzal
len z celkovej výšky nákladov podľa zmluvy (3.024,20 eura), evidentne nemohla byť RPMN správne
vypočítaná ani z toho dôvodu, že náklady predstavovali až 3.481,20 eura (7.981,20 eura - 4.500 eur).
Pri takýchto zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol vedieť

spočítať, aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť. Od celkovej výšky nákladov sa odvíja
aj výška RPMN a keďže veriteľ pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnej výšky nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom, nezahrnul do nich poistné, potom bola RPMN nesprávne vypočítaná, a
to v neprospech spotrebiteľa, čo malo za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. K námietke žalobcu, že RPMN počítal

súd prvej inštancie prostredníctvom internetovej kalkulačky odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
pri výpočte RPMN nevychádzal z výpočtov internetovej kalkulačky, ale z celkovej výšky nákladov na
úver, ktorá bola v zmluve uvedená v nižšej výške ako v skutočnosti bola, a teda aj pri výpočte RPMN
bola použitá nesprávna (nižšia) výška celkových nákladov na úver, čo zapríčinilo v zmluve nesprávny
výpočet nižšej RPMN ako v skutočnosti bol.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že písomná forma zmluvy a náležitosti zmluvy
musia byť splnené kumulatívne, inak nie je možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Zákonodarca iste takýto absurdný záver nesledoval, pretože pri takomto výklade zákona by postačovalalen písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to aj bez náležitostí uvedených § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y). Zmluva by síce bola vyhotovená v písomnej forme, avšak bez tých najpodstatnejších
náležitostí, ktoré spotrebiteľa fakticky informujú, koľko ho požičanie peňazí bude stáť. Takáto zmluva by

podľa tvrdení žalobcu uvádzaných v odvolaní bola v poriadku a nespôsobila by ani bezúročnosť a ani
bezpoplatkovosť úveru, lebo bola dodržaná písomná forma zmluvy. S takýmto výkladom zákona nie je
možné sa stotožniť, pretože je potrebné vychádzať predovšetkým z účelu zákona, čo ním zákonodarca
sledoval. Cieľom tohto ustanovenia bolo zabezpečiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pokiaľ v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je povinne písomná, nebudú obsiahnuté náležitosti uvedené v § 9 ods. 2

písm. a) až k), r), y) zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Žalobca ďalej namietal, že v bode 3.1. zmluvy o úvere sa nachádza uvedenie správnej celkovej
čiastky úver. Takýto bod sa však v zmluve o úvere nenachádza a celková čiastka úveru nie je vyčíslená
ani v žiadnom inom bode zmluvy. V bode 2. zmluvy je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku
úverupredstavujesúčetvýškyúveruacelkovýchnákladovspojenýchsúverom.Takátodefiníciajepodľa

žalobcu postačujúca, avšak odvolací súd dodáva, že pri zmätočných údajoch uvádzaných v zmluve,
na ktoré poukázal odvolací súd v predchádzajúcom odseku, si spotrebiteľ v žiadnom prípade nemohol
spočítať - ako sa žalobca mylne domnieva - aká bude skutočná suma, ktorú má veriteľovi uhradiť.
Odvolanísúdpovažovalnámietkužalobcuohľadnepoistnéhotaktiežzanedôvodnú.Žalobcavpodanom
odvolaní uviedol, že nárok na úhradu poistného mu vznikol v súlade s článkom 3 zmluvy o úvere. Takýto

článok, resp. bod zmluvy, v ktorom je konštatovaný rozsah poistenia, sa v zmluve nenachádza. V zmluve
jelenminiatúrnympísmomkonštatované,ževšetkyinformácieopoisteníapodmienkypoistenia,vrátane
poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícii na každom Obchodnom mieste,
a že klient vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil. Ako už odvolací súd uviedol, v zmluve
žalovaná nemala na výber, či poistenie prijať alebo nie, mala len na výber základný súbor poistenia

alebo komplexný súbor poistenia, preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že veriteľovi nevznikol
nárok na poistné, keďže dojednanie poistného je v rozpore s ustanovením § 788 a nasl. OZ. Odvolací
súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa poplatkov za upomienky, pričom odvolací
súd poukazuje na správne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Všeobecné obchodné podmienky,
Obchodné podmienky pre úver a Sadzobník poplatkov žalovanou popísané neboli, preto nemožno mať

za to, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu týchto poplatkov, navyše ich vznik v konaní pred súdom
prvej inštancie ani nepreukázal. V súvislosti s námietkou doby trvania úveru odvolací súd dodáva, že
v zmluve o úvere je uvedený dátum konečnej splatnosti úveru na deň 17.09.2018, pričom doba trvania
úveru je čas od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, z čoho vyplýva, že v zmluve
o úvere bola uvedená doba trvania úveru, ohraničená dátumom 17.09.2018. Uvedený záver však nič

nemení na skutočnosti, že ostatné náležitosti uvedené vyššie v zmluve o úvere absentujú, čo má za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto by jej podľa § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada
trov odvolacieho konania. Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli a ani si žiadne trovy
neuplatnila, odvolací súd jej nárok na náhradu týchto trov nepriznal (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).