Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/146/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218202811
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218202811.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: ARRIVA Nové
Zámky, akciová spoločnosť, so sídlom Nové Zámky, Považská 2, IČO: 36 545 317, proti žalovanému:
B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpený pestúnom: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX,
o zaplatenie 182,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 13C/35/2018-77 zo dňa 26. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
173,15 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 90,22 % náhradu trov konania do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia (III. výrok).

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 760, § 772 prvá veta zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 14 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 4 zákona č. 56/2012
Z. z., čl. 8, § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 06. 06. 2018 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 182,05 eura a
náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že ako prevádzkovateľ verejnej cestnej hromadnej
dopravy bol spoločnosťou Transdata s.r.o., ktorá spravuje čipové karty vydané žalobcom, informovaný

o nelegálnej manipulácii s dopravnými kartami žalobcu a o tom, že čipové karty žalobcu sa plnia aj
na neautorizovaných zariadeniach. Žalovaný, ktorý vykonal vklad na kartu vo výške 5 eur, pričom v
časti ZOSTATOK sú neadekvátne prírastky, bol v súvislosti s odhalením neautorizovaného plnenia
za obdobie od 01. 01. 2016 - 30. 06. 2017 vyzvaný na úhradu bezdôvodného obohatenia vo výške
182,05 eura v lehote 5 dní od doručenia oznámenia. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalobca podal aj
trestné oznámenie, pričom bolo začaté trestné stíhanie ČVS: ORP-677/2- VYS-NZ-2017 vo veci zločinu
neoprávneného obohatenia spáchaného formou spolupáchateľstva.

1.4. Žalovaný napadol odporom platobný rozkaz z 25. 06. 2018, ktorým súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Žalovaný uvedený odpor odôvodnil tým, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
potrebuje sprievod lebo v detstve ochorel mozgovou obrnou. Navštevuje osobitnú školu v SvätomPetri a permanentne stráca veci, aj čipové karty. Stratená karta, napriek nahláseniu jej straty, nebola
zablokovaná, keďže jedna stratená karta sa našla a naďalej fungovala. Súd uznesením z 25. 07. 2018
zrušil platobný rozkaz a pokračoval v konaní.

1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa účtu karty žalovaného počiatočný stav na účte karty dňa
21.09.2016bol0,00eurazostatokdňa29.06.2017predstavovalsumuvovýške8,90eur,pričommedzi
uvedenými dňami žalovaný čerpal na cestovnom sumu vo výške 178,15 eura, pričom na kartu realizoval
vklad zálohy len dňa 22. 09. 2016 vo výške 5 eur. Pokiaľ žalovaný realizoval výbery cestovného vo výške

178,15 eura, pričom na tieto spotreboval aj svoj kredit vo výške 5 eur z 22. 09. 2016, žalovaný sa s
poukazom na § 451 ods. 1, 2 OZ bezdôvodne obohatil vo výške 173,15 eura (178,15 - 5), bez ohľadu
na skutočnosť, že žalobca evidoval neautorizované dobitia karty vo výške 182,05 eura. Žalovaný bez
autorizovaného dobitia, teda finančného krytia, vyčerpal na cestovnom sumu 173,15 eura, pričom toto
cestovné žalobcovi neuhradil.

1.6. Žalobca v danom prípade poskytol žalovanému plnenie v hodnote 173,15 eura bez právneho
dôvodu, keďže žalovaný použil dopravný prostriedok žalobcu bez úhrady určeného cestovného, teda
v rozpore s § 760 OZ a § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z., v dôsledku čoho sa žalovaný
bezdôvodne obohatil o sumu 173,15 eura. V predmetnom konaní žalovaný nepreukázal pravdivosť
svojho tvrdenia o strate čipovej karty v rozhodnom období od 01. 01. 2016 - 30. 06. 2017 a ani

nepreukázal, že čipovú kartu dobíjal autorizovaným spôsobom a ani nepreukázal, že mu v období od
01. 01. 2016 do 30. 06. 2017, resp. do zablokovania karty dňa 17. 07. 2017, bola vydaná iná karta
skôr ako to tvrdil žalobca, teda pred 13. 09. 2017. Rovnako žalovaný v konaní nepreukázal, že by v
dôsledku tvrdenej straty čipovej karty žiadal o jej zablokovanie v súlade s článkom 8 ods. 3 Tarify, najmä
keď o zablokovanie karty je potrebné požiadať žalobcu. Karta žalovaného bola zablokovaná dňa 17. 07.

2017, po tom ako spoločnosť Transdata s.r.o., ktorá spravuje čipové karty žalobcu, informovala žalobcu
o nelegálnej manipulácii s kartami. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobu považoval za
dôvodnú do výšky 173,15 eura a v časti prevyšujúcej uvedenú sumu súd žalobu zamietol.

1.7. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (95,11 %), pričom neúspech žalobcu je úspechom

žalovaného (4,89 %), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol
s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu
žalobcovi priznal 90,22 % náhradu trov konania.

2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný. V odvolaní uviedol, že tlačivo o hlásení

straty čipovej karty a jej zablokovaní nebolo žalobcom predložené, i keď B. P., ako dieťa s ŤZP-S, karty
často stráca a ich strata bola riadne nahlásená a boli tiež podané žiadosti o vydanie nových čipových
kariet. Toto im však ani raz nebolo vydané , preto nevedia preukázať pravdivosť svojich tvrdení. V
tomto prípade žalobca vystupuje ako silnejšia strana. Keďže „Hlásenie o strate a zablokovaní čipových
kariet“ nevydávala, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Nevedia preukázať lístky o dobíjaní, pretože ich

technológia neumožňuje ich dlhodobé uskladnenie. Lístky boli vždy 2x ročne odovzdávané do ZŠ na
vyúčtovanie, kde im bola podľa zákona časť cestovného preplácaná a tak im v rukách nič neostalo.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na dôvodoch žaloby. Na doplnenie uviedol, že
v celom období od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 bola predmetná karta používaná na tých istých spojoch/

trasách, čo vyplýva z kolónky „Strojček“, ktorá je identifikátorom spoja. Uvedené je súčasťou dôkazu -
ÚČTU KARTY, ktorý bol prílohou žalobného návrhu, a taktiež súčasťou oznámenia zo dňa 17. 07. 2017,
ktorý bol žalovanému doručený už pred podaním žalobného návrhu. Uvedeným je preukázateľné, že
aj v čase kedy žalovaný uvádza, že mu karta bola odcudzená - stratená, bola používaná na rovnaký
účel, na rovnakej trase. Pravdivosť tvrdení žalovaného s poukazom na uvedené ponechal na posúdenie

súdu. K ostatným vyjadreniam žalovaného obsiahnutých v odvolaní zo dňa 17. 04. 2019 sa nevyjadril,
nakoľko ich považoval za irelevantné; stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v rozsudku č. k.
13C/35/2017-77 a preto navrhol aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v

ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods. l CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval sito dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo
výške 182,05 eura na strane žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tak, že žalovaný v období od 01. 01.
2016 - 30. 06. 2017 dobíjal cestovnú čipovú kartu na neautorizovaných zariadeniach. Z výpisu z karty je
zrejmé, že na karte bol autorizovaným spôsobom zaznamenaný vklad na kartu 5 eur a v časti zostatok
sú napriek tomu neadekvátne prírastky na karte, pričom zostatky na seba vôbec nenadväzujú.

6. Súd prvej inštancie považoval medzi stranami nesporné využívanie dopravy žalobcu maloletým
žalovaným. Spornou skutočnosťou bolo dobíjanie karty a stotožnenie karty na ktorej malo dôjsť k
neautorizovanémudobíjaniusožalovanýmmaloletým.Žalovanýtvrdil,žedošlokustratetrochažštyroch
čipovýchkarietmaloletého,pričomtvrdil,žestratakarietbolanahlásená,avšakmubolopovedané,žena
AUS v Komárne nevystavujú potvrdenia o nahlásení straty (č. l. 48). Taktiež uviedol, že raz sa im stalo,

že šofér autobusu im po troch mesiacoch vrátil prvú stratenú kartu. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení o stotožnení karty, ktorej účet bol pripojený k žalobe so žalovaným
maloletým a aby uviedli, či na meno maloletého žalovaného boli v období od 21. 09. 2016 do 29. 06.
2017 vydané viaceré karty, pokiaľ áno, aby uviedli s akými číslami a kedy. Taktiež mali uviesť dôvody
prečo boli vydané viaceré karty a či predchádzajúca karta bola zablokovaná a pokiaľ nie, prečo.

7. V nadväznosti na túto výzvu žalobca súdu zaslal vyjadrenie, že čipová karta na ktorej boli vykonané
neautorizované vklady, bola zablokovaná dopravcom dňa 17. 07. 2017, pričom neeviduje hlásenie straty
čipovej karty a nová karta bola vystavená dňa 13. 09. 2017 na základe žiadanky žiadateľa. Z dôvodu, že
neeviduje nahlásenie straty pôvodnej karty, táto nebola zablokovaná. V súlade s prepravným poriadkom

spoločnosti ARRIVA Nové Zámky, a.s. v súvislosti s hlásením straty dopravnej karty uviedol, že originál
tlačivazostávamajiteľovikartyakópiutlačivaohlásenístratykartyzostávadopravcovi.Žalobcapredložil
súdu kópiu žiadosti o vydanie čipovej karty zo dňa 13. 09. 2016.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmavajúc rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP) po prejednaní veci dospel k záveru, že
odvolacie dôvody žalovaného nie je dôvodné.

9. Právne významnou námietkou odvolateľa spochybňujúcou žalobcom uplatnený nárok bola tá
skutočnosť, že žalovaný čipové karty stráca a údajne malo dôjsť k strate až 4 kariet, pričom straty kariet

boli riadne nahlásené a tiež bolo požiadané o vydanie nových kariet. Namietal, že hlásenie o strate a
zablokovaní čipových kariet im nebolo vydané, preto túto skutočnosť nemajú ako preukázať. Taktiež
nemôžu preukázať ani dobíjanie karty, pretože lístky boli 2x ročne odovzdávané ZŠ na vyúčtovanie, kde
im mala byť časť cestovného preplácaná. Teda tvrdil, že v čase od 01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 bola
čipová karta žalovaného stratená, a teda mohla byť zneužitá.

10. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností
účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy

právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú
podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť

všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako
žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu

cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné
len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná,
žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne
brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na miesteobrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti
účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo

okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

11. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,

t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totižnemožnospravodlivožiadať,abypreukázalreálnuneexisteciuurčitejprávnejskutočnosti.Napríklad
od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze. V
takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.

12. V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný v rozhodnom období, t. j. od

01. 01. 2016 do 30. 06. 2017 používal čipovú kartu č. 173173255; SNR: 177 694 1806 a dobíjanie
predmetnej karty realizoval na neautorizovaných zariadeniach. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú
povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu zo zmluvy o preprave osôb,
poskytnutie dopravných služieb žalovanému a že žalovaný za poskytnutie dopravných služieb riadne
a včas nezaplatil. Tieto skutočnosti žalobca preukázal účtom z príslušnej karty, z ktorého je zrejmé, že

výška vkladov na karte bola v rozhodnom období 5 eur, pričom výbery z čipovej karty boli uskutočnené
vo výške 173,15 eura. Pokiaľ sa žalovaný proti žalobe bránil tvrdením, že v rozhodnom období kartu
stratil a výbery z karty neuskutočnil on, bolo jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať. Žalovaný
v tomto smere nepredložil súdu prvej inštancie žiadny dôkaz.

13. Žalovaný v konaní nespochybnil, že bol majiteľom čipovej karty č. 173173255; SNR: 177 694 1806.
Z účtu karty na č. l. 3 - 6 vyplýva, že predmetná čipová karta bola najčastejšie využívaná dieťaťom do 15
rokov na tých istých trasách, pričom žalovaný má toho času 14 rokov a nespochybnil, že by v rozhodnom
čase nevyužíval dopravné služby poskytované žalovaným.

14. Keďže žalovaný v konaní nepreukázal, že by v rozhodnom období nevyužíval dopravné služby
žalobcu alebo že by v tom čase používal inú kartu, odvolací súd tak vyššie uvedené tvrdenia odvolateľa
považuje za tendenčné, v snahe sa vyhnúť sa svojmu dlhu, keďže nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi
dôkazmi. Žalobca vo vyjadrení na č. l. 54 uviedol, že čipovú kartu zablokoval dňa 17. 07. 2017 bez

toho, aby žalovaný evidoval hlásenie stratenej čipovej karty, pričom nová karta bola vystavená dňa 13.
09. 2017 na základe žiadosti žalovaného zo dňa 13. 09. 2017. K zablokovaniu príslušnej čipovej karty
došlo v období letných prázdnin, kedy je karta vo všeobecnosti menej využívaná a teda logicky mohlo
dôjsť k situácii, že ak mal žalovaný zablokovanú kartu od 17. 07. 2017 vystavenie novej karty riešil až
s nástupom nového školského roku dňa 13. 09. 2017.

15. Keďže žalovaný nepreukázal, že v rozhodnom období čipovú kartu nevyužíval za účelom
úhrady prepravných služieb poskytovaných žalobcom a rovnako nepreukázal, že dobíjanie kreditu na
predmetnejčipovejkartevykonávalautorizovanýmspôsobom,odvolacísúdrozhodol takakojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byťv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).