Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200292
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116200292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: Mgr. Ľubica Gregušková,
správca úpadcu SK INVEST, a.s. v konkurze, so sídlom: Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 34 122 524,
so sídlom kancelárie správcu: Markušovská cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves, zn. správcu: S1720,
práv. zastúpená: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o., so sídlom: M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský
Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: IP Invest, s.r.o., so sídlom: Panenská 24, 811 03 Bratislava,
IČO:36816183,práv.zastúpený:IŠ,s.r.o.,sosídlomkancelárie:Floriánska19,04001Košice-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 861 472, v konaní o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.6.2017 č.k. 31Cbi/1/2016-164 takto

r o z h o d o l :

I. Konanie n e p r e r u š u j e.

II. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2017 č.k. 31Cbi/1/2016-359.

III. M e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom určil, že Dohoda
o započítaní vzájomných pohľadávok, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 7.10.2014, ktorej
predmetom bolo započítanie vzájomných pohľadávok vo výške 624.559,40 eur, je voči veriteľom úpadcu
neúčinná; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 563.437,08 eur;
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 11.1.2016, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil, že Dohoda
o započítaní vzájomných pohľadávok, uzavretá medzi úpadcom a žalovaným dňa 7.10.2014, ktorej
predmetom bolo započítanie vzájomných pohľadávok vo výške 624.559,40 eur je voči veriteľom úpadcu
neúčinná; uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 563.437,08 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Dôvodil, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/75/2014 zo dňa 11.3.2015, zverejnenom

v Obchodnom vestníku č. 53/2015 dňa 18.3.2015, vyhlásil na majetok dlžníka SK INVEST, a.s., so
sídlom Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 34 122 524 konkurz. Zmluvami o kúpe akcií zo dňa 23.9.2014
a 2.10.2014 (ďalej len Zmluva I, Zmluva II) úpadca odpredal žalovanému IP Invest s.r.o. svoje akcie
v celkovej hodnote 563.437,08 eur, pričom nadobúdateľ akcií je v súlade s § 9 ods. 1 písm. e/) ZKRspriaznenou osobou. Kúpnu cenu za predaj akcií podľa Zmlúv o prevode akcií I. a II. žalovaný úpadcovi
neuhradil, ale započítal Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014 s inými
pohľadávkami žalovaného voči úpadcovi. Žalobca tvrdí, že táto dohoda je odporovateľným právnym

úkonom a zároveň ju možno považovať aj za zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ods. 1, 2 ZKR a
ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že kúpna cena zanikla jednostranným právnym úkonom -
započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014.

4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2.12.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2015 zo
dňa 2.1.2015 začal konkurzné konanie na majetok dlžníka. Uznesením sp. zn. 26K/75/2014 zo dňa
11.3.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 53/2015 dňa 18.3.2015, vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka SK INVEST, a.s., Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 34 122 524 (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“)
a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Atilu Bohácsa, Hlavná 714/168, Kráľovský Chlmec.

Uznesením sp. zn. 26K/75/2014 zo dňa 22.4.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2015 dňa
28.4.2015 bol správca podstaty JUDr. Atila Bohács odvolaný z funkcie správcu a do funkcie nového
správcu bola ustanovená Mgr. Ľubica Gregušková, Ing. Kožucha 12, 052 01 Spišská Nová Ves.
Zmluvou o kúpe akcií zo dňa 23.9.2014 (ďalej len „Zmluva I“) úpadca ako predávajúci odpredal
žalovanému svoje akcie v spoločnosti HS - INGREAL a.s., so sídlom Bellova 3, 040 01 Košice za

kúpnu cenu 159.434,05 eur. V jej čl. II bode 2.3 bolo dohodnuté: „Kúpna cena bude vysporiadaná
medzi predávajúcim a kupujúcim najneskôr do 90 pracovných dní odo dňa, kedy budú všetky predávané
akcie riadne, neodvolateľné a s plnou účinnosťou prevedené na kupujúceho, a to zápočtom vzájomných
pohľadávok. Pokiaľ by sa tak nestalo a kúpna cena by nebola vysporiadaná resp. uhradená inak je
ktorákoľvek strana oprávnená od tejto zmluvy odstúpiť.“ Zápis zmeny akcionára bol v Centrálnom

depozitary cenných papierov Sk, a.s. vykonaný dňa 26.9.2014.
Zmluvou o kúpe akcií zo dňa 2.10.2014 (ďalej len „Zmluva II“) úpadca ako predávajúci odpredal
žalovanémusvojeakcievspoločnostiCEVASERVISa.s.,sosídlomCementárska15,90031Stupavaza
kúpnu cenu 404.003,03 eur. V čl. II bode 2.3 bolo dohodnuté: „Kúpna cena bude vysporiadaná najneskôr
do 90 pracovných dní odo dňa, kedy budú všetky predávané akcie riadne, neodvolateľne a s plnou

účinnosťou prevedené na kupujúceho, a to zápočtom vzájomných pohľadávok. Pokiaľ by sa tak nestalo
a kúpna cena by nebola vysporiadaná, resp. uhradená inak je ktorákoľvek strana oprávnená od zmluvy
odstúpiť.“ Zápis zmeny akcionára bol v Centrálnom depozitary cenných papierov Sk, a.s. vykonaný dňa
2.10.2014.
Z listiny žalovaného označenej ako „Započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014“ súd prvej

inštancie zistil úmysel žalovaného započítať s úpadcom ich vzájomné pohľadávky, pričom pohľadávka
žalovaného bola definovaná vo výške 624.559,40 eur titulom pôžičky/pôžičiek a ich úrokov. Pohľadávka
úpadcu bola definovaná vo výške 624.559,40 eur titulom kúpnej ceny, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť
úpadcovi na základe Zmluvy I a Zmluvy II. Uvedená listina je opatrená podpisom a s uvedeným dátumom
prevzatia 7.10.2014; bez špecifikácie, kto danú listinu prevzal a za koho.

Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014 (ďalej len „Dohoda o započítaní“)
uzavretej medzi žalovaným a úpadcom zistil, že dohodnuté kúpne ceny za predaj akcií podľa Zmlúv
I a II vo výške 159.434,05 eur a 404.003,03 eur (spolu vo výške 563.437,08 eur) - uvedené ako
pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 2 tejto dohody, boli započítané s inými pohľadávkami žalovaného
voči úpadcovi špecifikovanými v Prílohe č. 1 dohody. Splatnosť kúpnych cien na základe Zmluvy I a II

bola uvedená 23.12.2014.
Z prihlášky č. 1 pohľadávky veriteľa Barling Investments Limited č. 1 uplatnenej do konkurzného konania
vedeného pod sp. zn. 26K/75/2014 vo výške 413.198,53 eur je zistené, že jej právnym dôvodom je
Zmluva o pôžičke zo dňa 20.7.2004. Pohľadávka bola úpadcom ako dlžníkom uznaná Dohodami o
uznaní dlhu zo dňa 17.12.2007, 8.12.2011 a 20.10.2014 a bola postúpená jej pôvodným veriteľom

na terajšieho veriteľa Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.12.2014; postúpenie bolo pôvodným
veriteľom oznámené dlžníkovi listom zo dňa 15.12.2014.
Mal za preukázané, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 8.12.2014, doručenom súdu 10.12.2014
dlžník deklaroval svoje predĺženia. Zo Zoznamu záväzkov zo dňa 8.12.2014 tvoriaceho prílohu k návrhu
zistil, že splatnosti pohľadávok jednotlivých veriteľov sú uvedené od roku 2002, 2003, 2004, 2007, 2008,

2009, 2011, 2013, 2014, 2015 a splatnosť záväzkov úpadcu voči žalovanému je v sume 6.100,00 eur
splatná dňa 31.12.2014 vo zvyšku 31.12.2015.
Zo Zoznamu pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní 26K/75/2014 zistil splatnosť pohľadávok
veriteľov:BarlingInvestmentsLimitedvovýške413.198,53eurdňa31.12.2004,Slovenskákonsolidačnáa.s. vo výške 287,91 eur a 236,56 eur dňa 30.4.2014, City Holding a.s. celkovo vo výške 30,84 eur dňa
31.12.2013, HS - INGREAL a.s. vo výške 30.000,00 eur dňa 31.12.2012.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
len „ZKR“), a to jeho §§ 3, 9, 14, 23, 203a, 57, 59, 60, 62, 63 a §§ 39, 580, 581 OZ, § 30 zák. č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a §§ 450 a 340 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ObZ)
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Po zistení, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný a
žaloba bola podaná včas, sa úpadca následne zaoberal skutočnosťou, ktorým právnym úkonom došlo

k zániku pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny z vyššie uvedených zmlúv, a to; či Dohodou
o započítaní vzájomných pohľadávok uzavretou dňa 7.10.2014 alebo jednostranným započítaním -
započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014 (ako to tvrdil žalovaný).

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že Oznámenie zo dňa 7.10.2014 je absolútne neplatným právnym
úkonom, pretože pohľadávka žalovaného nie je dostatočne určitá, čo je v rozpore s § 580 ods. 1 a §

581 ods. 2 OZ.

7. Následne sa zaoberal skutočnosťou, či sú splnené zákonom stanovené podmienky na to, aby mohol
určiť neúčinnosť právneho úkonu - Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014.
V konaní bola nesporná skutočnosť, že žalovaný a úpadca sú spriaznenými osobami v zmysle § 9

ods. 1 ZKR. Z Dohody o započítaní vzájomných pohľadávok mal za preukázané, že došlo k zániku
pohľadávky žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny predaných akcií, pričom splatnosť kúpnych cien na
základe Zmlúv I a II bola stanovená dňom 23.12.2014. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že splatnosť kúpnych cien predaných akcií nastala dňa 7.10.2014. Dospel totiž k záveru,
že zmluvné strany si nestanovili presný deň splatnosti kúpnych cien, stanovili si iba lehotu, do kedy má

byť kúpna cena najneskôr kupujúcim uhradená. V tejto súvislosti pre úplnosť uviedol, že sám žalovaný
v Prílohe č. 1 tejto dohody uviedol, že splatnosť kúpnych cien na základe Zmluvy I a II je 23.12.2014.
Dospel k záveru, že Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok je právny úkon, ktorým dlžník úplne
alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok
neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo

inakneodôvodnenezvýhodnilsvojhoveriteľaoprotiinýmsvojimveriteľom,pričomžalovanýdostatočným
spôsobom nepreukázal, že by nebol v úpadku a zároveň nepreukázal, že v rozhodnom čase nebol
ani v predĺžení. Tvrdenie žalovaného, že tým, že správca podstaty úpadcu nepodal návrh na uloženie
povinnosti štatutárnemu zástupcovi úpadcu v zmysle § 11 ods. 4 ZKR v spojení s § 74a ZKR má sa
za to, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol dlžníkom podaný včas - neobstojí, nakoľko takýto návrh

podáva správca podstaty úpadcu a v prípade, ak tento návrh neodôvodnene nepodá, je to zodpovednosť
voči konkurzným veriteľom. Nepodanie návrhu samo o sebe nepreukazuje, že dlžník v rozhodnom čase
nebol v úpadku. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že dohoda je aj ukracujúcim právnym úkonom,
pretože bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tejto úmysle bol druhej strane známy,
nakoľko žalovaný nepreukázal opak. Zároveň súd prvej inštancie v súlade s § 63 ods. 2 ZKR uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 563.437,08 eur.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
úspešnému žalobcovi.

9. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, že nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté
stranami sporu, pretože dôkazy, z ktorých vychádzal, boli dostatočné na zistenie skutkového stavu
relevantného pre rozhodnutie vo veci samej.

10. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/,

d/, e/, f/ a h/ CSP.

11. Odvolateľ dôvodí, že:
- nesúhlasí s posúdením jednostranného započítania zo dňa 7.10.2014 ako absolútne neplatného
právneho úkonu z dôvodu, že došlo k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok, ktoré v čase

7.10.2014 neboli splatné (t.j. pohľadávka úpadcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnych cien podľa
zmlúv o kúpe akcií ešte nebola splatná). V tejto súvislosti poukazuje na § 359 Obchodného zákonníka,
ktorý je prelomením všeobecnej zásady ustanovenej v Občianskom zákonníku (§ 581 ods. 2), že proti
splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku. V zmysle tohto zákonného ustanoveniatotiž ak existuje dlžník, ktorý nie schopný plniť svoje peňažné záväzky a ten má splatnú pohľadávku
voči inej osobe, takáto iná osoba môže spôsobiť zánik svojho splatného dlhu prostredníctvom zápočtu
vzájomnej a ešte nesplatnej pohľadávky voči spomenutému dlžníkovi. Teda dlžník neschopný plniť svoje

peňažné záväzky nedostane svoju splatnú pohľadávku kvôli zápočtu a zároveň bude odbremenený od
svojho v budúcnosti splatného dlhu, ktoré úhrada by bola neistá vzhľadom na pozíciu dlžníka. Tým skôr
musí byť pripustené, aby voči takému dlžníkovi bol vykonaný zápočet pohľadávky proti nemu, ktorá je
už splatná a teda vymáhateľná oproti pohľadávke takéhoto dlžníka, ktorá sa ešte len stane splatnou.
- nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti pohľadávok žalovaného určených na

jednostranné započítanie. Argumentuje, že jednostranný zápočet je jednostranným právnym úkonom,
na ktorý sa aplikujú výkladové pravidlá a ustanovenia § 266 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je
prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Dôvodí, že v dokumente - Započítanie vzájomných
pohľadávok zo dňa 7.10.2014 je v poslednom odseku uvedené, že je k nemu pripojená príloha -
Návrh dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, kde prílohou tohto návrhu bola aj dostatočná

špecifikácia pohľadávok. Táto príloha je teda identifikácia pohľadávok žalovaného, preto nie je možné
tvrdiť, že pohľadávky žalovaného, určené na započítanie, neboli určiteľné. Preto z pohľadu interpretácie
jednostranného zápočtu ako právneho úkonu a okolností, za ktorých bol vykonaný, je nesporné, že dané
pohľadávky boli jednoznačne určiteľné a teda boli aj určité a takto boli bezosporu žalovaným a úpadcom
aj chápané. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal interpretáciou

vôle a úmyslom žalovaného ako konajúcej osoby a úpadcu ako adresáta jednostranného zápočtu v
zmysle už vyššie uvedeného § 266 a nasl. Obchodného zákonníka. Pri náležitom zohľadnení všetkých
okolností, za ktorých bol právny úkon vykonaný nemožno totiž dospieť k inému záveru ako tomu, že
jeho adresát (úpadca) bezpochyby vedel, akých pohľadávok žalovaného sa jednostranný zápočet týka.
- nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, kto jednostranné započítanie prevzal

a za koho. Tvrdil, že podľa svojho obsahu je jednoznačne podpísané za žalovaného konateľkou p. G. O.
a bolo adresované úpadcovi. V závere predmetného dokumentu sa totiž nachádza rukou dopísaný text
„prevzal“, pričom logickou interpretáciou je možné dospieť k záveru, že dokument prevzal adresát, teda
úpadca s dátumom prevzatia 7.10.2014 a je opatrený podpismi dvoch vtedajších členov predstavenstva
úpadcu, a to p. G. O. a p. Ing. A. G..

- nesúhlasí s určením splatnosti kúpnych cien za predaj akcií súdom prvej inštancie. Argumentuje, že s
poukazom na § 327 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka uskutočnil voľbu spôsobu plnenia záväzku
a vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok. Uplatnenie voľby vo forme jednostranného
zápočtu zároveň znamená podľa odvolateľa aj zosplatnenie kúpnej ceny s prihliadnutím na ust. § 341
Obchodného zákonníka. Dohoda o započítaní predstavuje len snahu žalovaného smerom k dosiahnutiu

právnej istoty a bola len formou ako strany deklarovali uskutočnený zápočet, pričom nebolo ich úmyslom
vniesť do ich právneho vzťahu právnu neistotu, práve naopak, vytvoriť stav právnej istoty. Nie je preto
možné považovať Dohodu o započítaní za odporovateľný právny úkon, za zvýhodňujúci právny úkon
podľa § 59 ZKR a ani za ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR, nakoľko predmetné pohľadávky zanikli
už skôr a to momentom účinnosti jednostranného zápočtu žalovaného t.j. dňom 7.10.2014, kedy sa

započítací právny úkon žalovaného dostal do sféry dispozície úpadcu.

12. Na základe uvedeného sa odvolateľ domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť argumentujúc skutočnosťami uvádzanými už
v priebehu konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že je dôvodné.

15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

18. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

19. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvejinštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2019 o 09.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

22. Pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP)

ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP) odvolací súd ho zmenil (§ 388 CSP) a to bez nariadenie pojednávania,
pretože neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie uvedené v § 385 CSP.

23. K záveru súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti jednostranného započítania zo dňa 7.10.2014
odvolací súd udáva:

24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že toto oznámenie je absolútne neplatné pre svoju neurčitosť
- keď je pohľadávka žalovaného voči žalobcovi špecifikovaná len výslednou sumou 624.559,40 eur s
uvedením právneho dôvodu pôžička/pôžičky a ich úroky.

25. Započítanie možno charakterizovať ako spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa
a dlžníka a to buď jednostranným právnym úkonom (aj proti vôli druhej strany) alebo dohodou, a to za
splnenia podmienky, že ide o pohľadávky vzájomné, pohľadávky rovnakého druhu, platné a splatné,
pričom ide o pohľadávky, ktoré nie sú zákonom zo započítania vylúčené, a to za splnenia predpokladu,
že jeden z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, t.j. kompenzačný (započítací)

prejav. Započítací prejav je prejav vôle, smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok, ktorý musí
spĺňať všetky náležitosti pre platný právny úkon, t.j. musí byť aj dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 OZ),
teda musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške, proti akej pohľadávke a v akej
výške smeruje, čo musí byť zrejmé bez akýchkoľvek pochybností. Jedným kompenzačným prejavom
možno započítať aj viac vzájomných pohľadávok, musí však byť určite a zrozumiteľne uvedené, ktoré

pohľadávky a v akej výške zanikajú započítaním.

26. Právny úkon je určitý, ak nie je zákonom rozporný jeho obsah. Neurčitý je (a teda aj nezrozumiteľný)
vtedy, pokiaľ je prejav vôle z jazykovej stránky síce zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný
obsah, čím je neurčitý a túto neurčitosť nie je možné odstrániť ani výkladovými pravidlami. Ustanovenie

§ 266 ods. 1 OBZ vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, a to, že význam vôle má
prednosť pred jazykovým prejavom (t.j. opačne ako v občianskoprávnych vzťahoch). Prvoradý je teda
úmysel konajúceho, avšak za splnenia predpokladu, že tento úmysel bol strane, ktorej je určený, známy.
Ak teda prejav vôle je nejakým spôsobom nepresný alebo rozporný, podľa vyššie uvedeného pravidla
má prednosť úmysel konajúcej osoby (ak je druhej strane známy).

27. Odvolací súd dospel k záveru, že započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 7.10.2014 nie je
absolútne neplatným právnym úkonom pre svoju neurčitosť (pokiaľ ide o žalovaným započítavanú
pohľadávku proti pohľadávke žalobcu). Bolo totiž v konaní preukázané (čo žalobca napokon ani
nespochybnil), že k tejto listine bola pripojená aj príloha - vznik Dohody o vzájomnom započítaní, kde

v Prílohe č. 1 boli pohľadávky špecifikované konkrétnymi faktúrami (s uvedením ich čísla, dátumu
splatnosti, sumy na ktorú boli vystavené a právneho dôvodu ich vzniku).28. Vychádzajúc z už vyššie uvedených výkladových pravidiel obsiahnutých v § 266 OBZ, s prihliadnutím
na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle (t.j. započítaním vzájomných pohľadávok zo dňa
7.10.2014), správaním strán sporu v súvislosti so Zmluvami o kúpe akcií, keď priamo v nich bolo

dohodnuté zaplatenie kúpnej ceny započítaním, nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že úmyslom
žalovaného (teda jeho vôľou)ako konajúcejosoby bolo započítať vyššie uvedené konkrétne pohľadávky,
špecifikované v Prílohe č. 1 ako súčasti Dohody o započítaní, ktorá bola prílohou Oznámenia a tento
úmysel bol žalobcovi známy.

29. Taktiež nemožno dôjsť k inému záveru ako tomu, že úmyslom žalovaného bolo spôsobiť zánik
pohľadávky jednostranným započítaním, ktorá skutočnosť je nepochybná z obsahu tohto právneho
úkonu, kde je výslovne konštatované, že iba pre prípad, ak by tento právny úkon bol neplatný kvôli
zákonným obmedzeniam platným pre jednostranné zápočty, je v prílohe pripojená Dohoda o započítaní.
Je rovnako nepochybné (vzhľadom na časť textu jednostranného započítania, viď vyššie), že tento
úmysel bol druhému adresátovi právneho úkonu známy.

30. Pokiaľ ide o ďalší dôvod neplatnosti listiny uvádzaný súdom prvej inštancie - neidentifikácia osoby,
resp. osôb, ktorí ju prevzali, odvolací súd udáva:

31. Predmetná listina je opatrená poznámkou „prevzal 7.10.2014“ a dvoma nečitateľnými podpismi.

32. Jak OBZ, tak OZ nepredpisujú doručenie zásielky obsahujúcej započítací prejav do vlastných rúk
druhého účastníka, preto postačí, ak sa táto zásielka ocitne vo sfére jeho dispozície s tým, že získa
možnosť sa oboznámiť s jej obsahom. Nie je pri tom vždy nevyhnutné, aby sa s jej obsahom skutočne
oboznámil, rozhodujúce je, aby mal objektívnu možnosť poznať jej obsah. Bolo v konaní preukázané,

že do dispozičnej sféry úpadcu sa sporná listina dostala, nakoľko je podpísaná preberajúcou osobou. V
zmysle vyššie uvedeného je preto právne irelevantné, aké postavenie osoby preberajúce jednostranné
započítanie v spoločnosti úpadcu mali, rozhodujúce je, že sporná zásielka sa do jeho dispozície dostala
(že sa do dispozície úpadcu dostala, nerozporuje ani on sám).

33. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či týmto jednostranným započítaním došlo
k započítaniu pohľadávok, ktorých započítanie je prípustné, t.j. či ide o pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

34. Podľa § 581 ods. 2 druhá veta OZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá

ešte nie je splatná. Nesplatnú pohľadávku teda nemožno použiť na započítanie do splatnej pohľadávky.
Úkon smerujúci k započítaniu (t.j. kompenzačný prejav) možno teda účinne urobiť len vtedy, ak je
pohľadávkaosoby,ktorátentoúkonrobí,vdobe,kedykompenzačnýprejavdôjdeadresátovi,užsplatná.

35. Kompenzačný prejav žalovaného bol žalobcovi doručený dňa 7.10.2014. Pre jeho účinnosť je v

zmysle vyššie uvedeného potrebné, aby pohľadávky žalovaného voči žalobcovi boli splatné k tomuto
dňu. Z Prílohy č. 1 k Dohode o započítaní zo dňa 7.10.2014 vyplýva, že žalovaný mal voči úpadcovi
pohľadávky v celkovej výške 624.559,40 eur tak, ako sú v prílohe špecifikované. Je pravdou tvrdenie
žalobcu, že z pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré započítava oproti pohľadávke žalobcu na
zaplatenie kúpnej ceny, nebola v čase, kedy bol kompenzačný prejav žalovaného doručený žalobcovi

(t.j. 7.10.2014) splatná pohľadávka a to pôžička - istina zo dňa 19.12.2007 so započítavaným zostatkom
vo výške 207.691,11 eur (splatná až dňa 31.12.2015).

36. V tejto súvislosti odvolací súd udáva:

37. Ako už bolo uvedené vyššie, podľa OZ nemožno nesplatnú pohľadávku použiť na započítanie
do splatnej pohľadávky. Z tejto zásady ustanovuje ale § 359 OBZ výnimku, pretože uvádza, že v
obchodných vzťahoch proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide
o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky, t.j., ak je platobne
neschopný. Je nepochybné, že úpadca v čase 7.10.2014 bol platobne neschopný, čoho dôkazom je

návrh úpadcu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 8.12.2014, v ktorom sám uvádza, že je v úpadku, ako aj
zoznam príloh podaných k tomuto návrhu. Uvedené skutkové zistenie súdu prvej inštancie o úpadku
dlžníka je vecne správne. Ak teda úpadca nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky, bolo právom
žalovaného započítať proti pohľadávkam žalobcu voči nemu aj svoju nesplatnú pohľadávku.38. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že § 581 ods. 2 druhá veta OZ a § 359 OBZ upravujú len zákaz
započítania vlastnej nesplatnej pohľadávky proti splatnej pohľadávke; nemožno z neho automaticky

vyvodiť, že by nepripúšťal opačnú situáciu, t.j. započítanie splatnej pohľadávky dlžníka proti nesplatnej
pohľadávke veriteľa. Preto je úkon smerujúci k započítaniu, ktorým osoba započítala svoju splatnú
pohľadávku voči nesplatnej pohľadávke platným právnym úkonom. V zmysle vyššie uvedeného je preto
skutočnosť, kedy bola pohľadávka úpadcu voči žalovanému splatná, t.j. kedy nastala splatnosť kúpnych
cien na základe uzavretých zmlúv o kúpe akcií právne irelevantná. Opäť len pre úplnosť ale odvolací

súd aj k uvedenému dáva:

39. Je správne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že spôsob zaplatenia kúpnej ceny, bol v čl. 2
bode 2.3 upravený následovne: „kúpna cena bude vysporiadaná medzi predávajúcimi a kupujúcimi
najneskôr do 90 pracovných dní odo dňa, keď budú všetky predávané akcie riadne, neodvolateľne a s
plnou účinnosťou prevedené, na kupujúceho, a to započítaním vzájomných pohľadávok. Pokiaľ by sa

tak nestalo a kúpna cena by nebola vysporiadaná, resp. uhradená inak, je ktorákoľvek strana oprávnená
od tejto zmluvy odstúpiť.“

40. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že splatnosť kúpnych cien nastala dňa 23.12.2014, pričom
vychádzal (zrejme) z 90-dňovej lehoty uvedenej v cit. ustanovení zmluvy a Prílohy č. 1 k Dohode, kde

sám žalovaný uviedol splatnosť týmto dňom.

41. Odvolací súd konštatuje, že s týmto záverom súdu prvej inštancie nie je možné sa stotožniť. Z
citovaného ustanovenia zmluvy je zrejmé, že začiatok plynutia 90-dňovej lehoty je určený dňom, kedy
budú akcie prevedené na kupujúceho. K zápisu zmeny akcionára do zoznamu akcionárov došlo dňa

26.9.2014 a k účinnosti uvedených zmlúv dňa 7.10.2014 v súlade s ustanovením § 59a ods. 1 OBZ a
§ 30 ods. 1 ZoCP, t.j. dňom ich uloženia do zbierky listín.

42. Podľa § 327 ods. 1 prvá veta OBZ, ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť
spôsob plnenia dlžník, ak zo zmluvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi.

43. Podľa § 450 ods. 1 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu,
keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo
s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

44. Ako už bolo uvedené vyššie; 7.10.2014 bola splnená podmienka ustanovená v § 450 ods. 1 OBZ a
začala plynúť 90-dňová lehota, kedy (kedykoľvek počas nej) mohol žalovaný vysporiadať kúpnu cenu a
tozápočtomvzájomnýchpohľadávok.Spôsobvysporiadaniakúpnejcenyzápočtomzahŕňadvaspôsoby
plnenia a to: jednostranný zápočet a dohodu o zápočte. S poukazom na už vyššie uvedený § 327 ods.
1 uskutočnil žalovaný voľbu spôsobu plnenia - jednostranný zápočet, pričom uplatnenie tejto voľby

znamená aj zosplatnenie kúpnej ceny. Na základe uvedeného je preto nesprávny záver súdu prvej
inštancie, že dňom splatnosti je 23.12.2014. Uvedený deň je totižto dňom, kedy končí časové obdobie,
dokedy bolo možné záväzok splniť. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že po jeho uplynutí mohol
nastúpiť sankčný mechanizmus - odstúpenie od zmluvy.

45. Zhrnúc vyššie uvedené súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jednostranný zápočet
žalovaného ako absolútne neplatný právny úkon, pretože tento spĺňa všetky záležitosti stanovené § 580
a nasl. OZ a § 359 OBZ a nie postihnutý žiadnou vadou spôsobujúcou jeho neplatnosť.

46. Zánik započítavaných pohľadávok teda nastal dňa 7.10.2014 a to okamihom ich stretnutia -

okamihom účinnosti (t.j. doručením) právneho úkonu smerujúceho k započítaniu.

47. Na základe uvedeného, pretože nie je možné započítavať dohodou pohľadávky, ktoré zanikli skorším
právnym úkonom (t.j. pohľadávky neexistujúce) odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

48. K svojmu procesnému postupu - neprerušeniu konania odvolací súd udáva:

49. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Cbi/1/2016-164 zo dňa 12.6.2017 rozhodol, že elektronické
doručenie rozsudku zo dňa 12.6.2017 žalovanému je neúčinné (§ 33 zák. č. 305/20163 Z.z. velektronickejpodobevýkonupôsobnostiorgánovverejnejmociaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
- ďalej zákon o e-Governmente).

50. Na základe odvolania žalobcu bolo uznesenie Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím,
uznesením zo dňa 30.11.2017 č.k. 2CoKR/42/2017-376 zmenené tak, že návrh žalovaného na
vyslovenie neúčinnosti elektronického doručenia rozsudku bol zamietnutý. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 15.1.2018.

51. Uznesením zo dňa 8.8.2018 právoplatým dňa 12.6.2018 č.k. 3Cbi/1/2016-534 súd prvej inštancie
odpustil žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku. V nadväznosti na toto
uznesenie podal žalobca návrh na prerušenie odvolacieho konania, nakoľko proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o odpustení zmeškania lehoty podal ústavnú sťažnosť zo dňa 6.8.2018, vedenú na Ústavnom
súde SR pod sp. zn. Rvp 1577/2018 kde (po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie) žiadal, aby Ústavný
súd SR vyslovil nález, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 31Cbi/1/2016 zo dňa 8.6.2018 bolo

porušené základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR, právo na súdnu a inú právnu ochranu
zaručenú čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na rovnosť účastníkov podľa čl. 37 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 bod 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

52. Keďže Ústavný súd SR uznesením zo dňa 27.3.2018 sp. zn. I. ÚS 101/2019-13 ústavnú sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú, odvolací súd konanie neprerušil, lebo nie je daná žiadna zo
skutočností ustanovených v § 162 CSP odôvodňujúcich iný jeho procesný postup.

53. O zrušení uznesenia zo dňa 13.11.2017 č.k. 31Cbi 1/2016-359, ktorým bolo nariadené
zabezpečovacie opatrenie odvolací súd rozhodol podľa § 335 ods. 2 CSP.

54. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v konaní úspešný žalovaný.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný.

56. O výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym

úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).

57.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).