Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200561
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v právnej veci žalobcu L.. A. N., bytom Z. XX,
proti žalovanému Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, Prešov, Slovenská 40, v konaní o žalobe
na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 27.03.2018 č. spisu KaPO 1N8644/2018, ČRZ: 40929/2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný rozhodnutím z 27.03.2018 č. spisu: KaPO 1N8644/2018 ČRZ: 40929/2018 nepriznal

žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podal žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci v konaní pred súdom v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že z
predložených dokladov a vyjadrení žalobcu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.

zn. 17CoE/149/2017 zo dňa 30.11.2017, ktoré si podľa poznámky na jeho kópii žalobca prevzal dňa
30.01.2018, bolo odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 08.12.2016
č.k. 9Er/1180/2015-217 vo veci oprávneného Mesto Spišské Podhradie o vymoženie 124,74 eur
s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslava Kešeľaka,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, pod sp. zn. Ex1911/15R od žiadateľa (žalobcu) ako povinného
odmietnuté. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh povinného (žalobcu) na zastavenie
exekúcie zamietol, a zároveň povolil odklad exekúcie do právoplatného skončenia konaní vedených

Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 7S/106/2014, 6S/120/2014, 6S/10/2016, 7S/32/2011,
7S/135/2015, 6S/121/2015, 7S/66/2016 a 8S/56/2016.

3. Žalobca uviedol, že ide o nezákonnú exekúciu v prospech Mesta Spišské Podhradie o vymoženie
124,75 eur. Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd v Košiciach rozhodli o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie, a zároveň mu povolili odklad exekúcie. Žalobca s uvedeným rozhodnutím
nesúhlasí, a preto mieni podať proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach dovolanie na Najvyšší súd

SR.

4. Žalovaný konštatoval, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na centrum obrátil, je vo výške 124,74
eur. Ide o istinu, ktorá sa má vymôcť v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora Mgr. Ing.Radoslava Kešeľaka. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením
vlády SR č. 278/2017 Z.z., t.j. sumu 480,-- eur, a preto má žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu
podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená.

5. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.11.2016 sp. zn. 10Sžo/371/2015, ktorým
bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015. Týmto
rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, ktorá v
obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu

trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci
z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

6. Podmienky poskytnutia bezplatnej právnej pomoci sú uvedené v § 6 ods.1, 2 zákona č. 327/2005
Z.z. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci
má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti

kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa
žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal.

7. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie tohto rozhodnutia a žiadal, aby súd toto
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V žalobe namietal nesprávnosť poučenia v napadnutom rozhodnutí a jeho rozpor s ustanovením § 181
ods.1 Správneho súdneho poriadku.

8. Konštatoval, že žalovaný nemal absolútny prehľad, o čo v jeho žiadosti ide, keďže zo žiadosti, ani

zo zaslaného uznesenia krajského súdu nevyplýva, o akú sumu v konaní sa má rozhodnúť. Žalovaný
nerešpektuje viaceré judikáty Najvyššieho súdu SR, ktoré sa vzťahujú na právnu pomoc osobám v
materiálnej núdzi pre podanie dovolania. Žalobca konštatoval, že hodnotu predmetného prípadu nie je
možné vyčísliť, pretože ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Žalobca poukázal
na to, že v žiadosti ide o dovolanie, teda o povinné zastúpenie, a preto rozhodnutie o nepriznaní nároku

na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie
práva na súdnu a inú právnu ochranu garantovaného ústavou.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie obsahuje správne poučenie vzhľadom na to,
že zákon č. 327/2005 Z.z. má voči Správnemu súdnemu poriadku postavenie osobitného zákona (lex

specialis), v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní
odo dňa jeho doručenia. Žalovaný preto považuje túto námietku žalobcu za irelevantnú.

10. V spojitosti so splnením zákonných podmienok na poskytovanie právnej pomoci žalovaný uviedol,
že vo veci, s ktorou sa na neho žalobca obrátil, nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok

na priznanie nároku na právnu pomoc. S odkazom na odôvodnenie napádaného rozhodnutia a z
administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na centrum obrátil,
predstavuje sumu 124,74 eur ako istinu, ktorá sa má vymôcť v exekučnom konaní, teda hodnota sporu
neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením vlády SR č. 278/2017 Z.z. Preto má
centrum za to, že podmienka hodnoty sporu podľa uvedeného zákonného ustanovenia nie je splnená.

Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015,
s ktorým sa stotožnil aj Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016.
Žalovaný poukázal na to, že aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 z 19.05.2015
vyplýva,že:„Úlohoucentrajefiltrovaťšikanózne,neopodstatnenéabadateľnénávrhysvojichžiadateľov,
čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto centrum určitým spôsobom aj chráni žiadateľov

pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní...“

Hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní
právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne
vyrubená“. Efektívnosť štátom vynaložených peňažných prostriedkov je teda minimálna, pričom

žalovanýdalsúdudopozornosti,žežalobcasaobracianažalovanéhosobdobnýmiprípadmiopakovane
viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom je úspešnosť jeho sporov minimálna.11. Skutočnosť, že v konaní, v ktorom žiada žiadateľ o právnu pomoc, vyžaduje procesný právny predpis
povinné zastúpenie advokátom, nemá vplyv na posúdenie podmienok priznania nároku na poskytnutie
právnej pomoci, a to z dôvodu, že žalovanému zákon č. 327/2005 Z.z. na takú skutočnosť prihliadať

neukladá.Rovnakonemožnosúhlasiťstvrdenímžalobcu,žemužalovanýtaktobránikonaťpredsúdom.
Ktokoľvek sa vždy môže bez ohľadu na rozhodnutie centra právnej pomoci obrátiť na akéhokoľvek
advokáta a požiadať ho o právnu službu. Žalobca nie je nútený žiadať žalovaného o právnu pomoc, je
to len jeho možnosť. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.

12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

13. Súd rozhodoval v neprítomnosti žalobcu, ktorý žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu, že zdravotný
stav jeho manželky si vyžaduje doprovod na odborné vyšetrenie a kolidujúcim termínom s iným
pojednávaním na krajskom súde. Žalobca však k žiadosti nepripojil žiadny dôkaz o tom, že jeho

manželka skutočne v deň pojednávania musela absolvovať lekárske vyšetrenie, na ktoré je potrebný
doprovod. Pojednávanie na krajskom súde sa malo uskutočniť vo veci 8S/91/2018 o 8:30 hodine.
Žalobca teda nepreukázal dôležité dôvody, pre ktoré by mal súd odročiť pojednávanie na iný termín, a
z toho dôvodu súd pojednával v neprítomnosti žalobcu.

14. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:
a) v občiansko-právnych veciach, obchodno-právnych veciach, pracovno-právnych veciach, rodinno-
právnych veciach, v konaniach o oddĺžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom
súdnictve, a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom SR (ďalej len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občiansko-právnych veciach, obchodno-právnych veciach, pracovno-

právnych veciach a v rodinno-právnych veciach,
c) v azylových veciach v konaní o administratívnom vyhostení, a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve, a v konaní pred Ústavným súdom SR,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte, a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovno-právneho úkonu podľa osobitného predpisu
v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak:

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom, a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
podľa odseku 1 písm.a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej
pomoci.

16. Zákonom č. 327/2005 Z.z. štát vytvoril systém poskytovania právnej pomoci v rozsahu, ktorý
stanovuje uvedený zákon fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať
právnu službu na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, a tak prispieť k predchádzaniu právnych
sporov. Štát v prevažnej miere sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci týmto osobám. V
takom prípade je potrebné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým

osobám patriť, predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil
podmienky pre vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti v § 6 ods.1 písm.a),
b), c) kumulatívne, t.z., že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je
nevyhnutné splniť všetky zákonné podmienky. Jednou z podmienok, ktorá navyše musí byť splnená
počas celého trvania poskytovania právnej pomoci, je hodnota sporu, ktorá musí byť vyššia ako hodnota

minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období.

17. V preskúmavanom prípade je hodnota sporu 124,74 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje istinu,
ktorá sa má vymôcť v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora Mgr. Radoslava Kešeľaka,Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, pod sp. zn. Ex1911/15R. Keďže táto suma neprevyšuje hodnotu
minimálnej mzdy za rok 2018 ustanovenej nariadením vlády SR č. 278/2017 Z.z., t.j. sumu 480,-- eur,
nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc.

18. V obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 26.06.2019 č.k. 2Sžk/11/2019, ktorý
konštatoval v bode 26 odôvodnenia rozsudku:
„zákon č. 327/2005 Z.z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti
tohto zákona podľa § 3 ods.1, a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods.1 písm.a) je

vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania
alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj
mimosúdne (správne) konania, a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem
„spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu
„hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napríklad konania v
rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady

v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o
poskytnutie právnej pomoci, potrebné posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v § 6 ods.1
zákona č. 327/2005 Z.z., a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm.c), t.j. hodnoty sporu. Samozrejme,
za predpokladu, že sa hodnota sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch“.

V obdobnej veci rozhodol rovnako Najvyšší súd SR už rozsudkom z 29.11.2016 sp. zn. 10Sžo/371/2015,
v ktorom bola konštatovaná správnosť postupu žalovaného pri posudzovaní hodnoty sporu. Aj v tomto
prípade nebola žalobcovi priznaná právna pomoc v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho
orgánu z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

Súd sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedený v citovaných rozhodnutiach, a preto
žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

19. Ani žalobná námietka ohľadom nesprávneho poučenia nie je dôvodná vzhľadom na to, že v
preskúmavanom prípade neplatí všeobecná lehota dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby podľa

§ 181 ods.1 Správneho súdneho poriadku, keďže tá platí iba v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Týmto osobitným zákonom je zákon 327/2005 Z.z., ktorý v § 10 ods.5 stanovuje 15-dňovú lehotu
na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.

20. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku tak, že

neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca

od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby

bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len
"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.