Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201748
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8518201748.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. L., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX
XX M., T. XX/XX v konaní o zaplatenie 356,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190,35 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne:
zo sumy 39,83 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 150,51 eur od 26.11.2015 do zaplatenia, to
všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 6,76 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť
žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 24.10.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 356,55 eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo súm: 39,83 eur
od 27.10.,2015 do zaplatenia, zo sumy 150,51 eur od 26.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania s tým, že ide o postúpenú pohľadávku zo záväzkového vzťahu žalovaného a spoločnosti Slovak

Telecom a.s. založenou zmluvou o poskytovaní verejných služieb predmetom, ktorej bolo poskytovanie
mobilných služieb.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 12.12.2018
písomne nevyjadril.

3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 356,55 eur, pričom ide o otázku jednoduchého

právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný
nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie
nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 29.4.2019 o 10.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovom stránke
súdu dňa 28.3.2019.

4. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov - Zmluvou o poskytovaní verejných

služieb Fix zo dňa 6.6.2013 a jej Dodatkom zo dňa 14.9.2013, Všeobecnými podmienkami pre
poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Cenníkom pre poskytovanie služieb
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 a jej Dodatkom
č. 1 zo dňa 11.9.2017 ako aj jej prílohami, Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl.Občianskeho zákonníka zo dňa 9.10.2017, faktúrami č. 7509671265, č. 76039867765, č. 7508832375,
výzvou k úhrade ako aj ostatným spisovým materiálom.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:
5. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzatvoril dňa 6.6.2013 so
žalovanýmZmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebFixadňa14.9.2015Dodatokkzmluveoposkytovaní
verejných služieb. V zmysle predmetnej zmluvy aj Dodatku zriadil právny predchodca žalobcu ako

poskytovateľtelekomunikačnýchslužiebžalovanémuprístupkprogramomslužiebMagioGo,aodpredal
mobilnýtelefón/zariadenieLenovoA6000zaktorésažalovanýzaviazalriadneavčaszaplatiťdohodnutú
cenu. V dodatku sa právny predchodca žalobcu a žalovaný dohodli na dobe viazanosti zmluvou v
dĺžke 24 mesiacov. V bode 3 dodatku bol dojednaný záväzok viazanosti a zmluvná pokuta. Účastník
(žalovaný) sa v Dodatku zaviazal, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 mesiacov odo dňa uzavretia
tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo

vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny
úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku je a) výpoveď zmluvy účastníkom,
ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti,
a) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom ani do 45dní po jej splatnosti, na základe

ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“).
Podnik a účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej
funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré podnik poskytol účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi

sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za zriadenie a poskytovanie služby (vrátane
doplnkových služieb) podľa cenníka ako aj zľava ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel
medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol účastníkovi na základe tohto dodatku mobilný
telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1 tohto
Dodatku alebo v cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je

sumašpecifikovanávtabuľkeč.1,ktorázohľadňujebenefityposkytnutéúčastníkovipodľatohtoDodatku
(ďalej len základ pre výpočet). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
zmluvy v dôsledku porušenie záväzku viazanosti podľa písm. a) predchádzajúceho bodu tohto dodatku
alebo do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm.

b) predchádzajúceho tohto dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet - (počet
dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet). Zmluvná pokuta
je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je účastníkovi vyúčtovaná. Uhradenie zmluvnej pokuty
zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti
zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku

viazanosti pre prípad, ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta len vo výške presahujúcej
sumu zmluvnej pokuty. V zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb právny predchodca žalobcu
vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby a poplatky faktúrou č. 7509671265 zo dňa 8.11.2015
splatnou dňa 25.11.2015 sumu 155,51 eur (v konaní si uplatnil sumu len 150,51 eur), faktúrou č.
7508832375 zo dňa 8.10.2015 splatnou dňa 26.10.2015 sumu 39,83 eur a faktúrou č. 7603986765

zo dňa 8.5.2016 splatnou dňa 25.5.2016 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 166,21 eur.
Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s., postúpil žalobcovi pohľadávky voči žalovanému v
rozsahu, ako si ich žalobca uplatňuje v tomto konaní. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu
neuhradil.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a, b), ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách,podnikmáprávonaúhraduzaposkytnutúverejnúslužbu,nanáhraduškodyspôsobenej
na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. Účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na

základe predloženej faktúry.

7. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti aleboposkytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

8. Podľa § 44 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách Ak sa účastník, ktorým

je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia,
nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24
mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie
platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky
a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

9. Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú na dobu neurčitú z
akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

10. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18.Podľa§191ods.1C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

19. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Súd dospel k právnemu záveru:
20. Žalobcom predložené zmluvy o poskytovaní verejných služieb spĺňajú náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sú vymedzené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore právnypredchodca žalobcu je dodávateľom - právnickou osobou, podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci obchodnej činnosti.

Právny predchodca žalobcu obdobné zmluvy uzatváral vo viacerých prípadoch a žalovaný - spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Obsah tejto zmluvy vrátane všeobecných obchodných
podmienok nie je výsledkom rokovania strán, ale bol právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom
vzhľadom k jeho postaveniu silnejšej strany v danom vzťahu určený vopred bez toho, aby žalovaný mal
možnosť individuálne ovplyvniť znenie zmluvy.

21. Z obsahu žalobcom predložených zmlúv o poskytnutí verejných služieb vyplýva, že ich
uzavretím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému mobilné služby
a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná
jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si
svoju povinnosť zo zmlúv o poskytnutí verejných služieb splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytol,

čo preukázal predloženými faktúrami (faktúra č.7509671265, č. 7508832375). Žalovaný túto povinnosť
uhrádzať cenu za poskytnuté služby nijako v priebehu konania nenamietal. Žalovaný poskytnuté mobilné
služby čerpal, pričom svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté mobilné služby v dohodnutej lehote
splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 190,34 eur žalobcovi nezaplatil, ani
ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté mobilné služby

vo výške 190,34 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu.

22. V danej veci žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 166,21 eur vyúčtovanú faktúrou č.
77603986765. Preto, aby mohol byť priznaný takýto nárok, súd musí mať preukázané uzavretie zmluvy
o zmluvnej pokute. Súd poukazuje na skutočnosť, že fakturovaním zmluvnej pokuty zásadne nárok na

jej zaplatenie nevzniká. Faktúra je len účtovný doklad, ktorým nemožno založiť hmotné právo. Zmluvná
pokuta môže vzniknúť len za základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením zmluvnej
povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.
z., o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify. Nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní

obsiahnutých v dodatku. Podľa uvedeného bodu Dodatku, sa žalovaný zaviazal, že po dobu viazanosti
24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať
služby podniku, nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a bude riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytované služby. Porušením záväzku viazanosti je výpoveď zmluvy účastníkom,
ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti,

nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku
právo od zmluvy odstúpiť. Porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči účastníkovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej
pokuty medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom v znení
vyššie uvedenom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa - žalovaného, ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovaného na jeho právach, ktoré mu
vyplývajú priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. Nárok na zmluvnú pokutu okrem prípadu
porušenia povinností na strane účastníka - žalovaného tým, že včas a riadne neuhradí svoj splatný
záväzok voči žalobcovi, je dojednaný aj pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu zo strany žalobcu

formou výpovede počas doby viazanosti, pre, čím zo strany žalobcu dochádza k značnému zásahu do
jeho práv, nakoľko uplatnenie týchto zákonných práv zo strany žalovaného je sankcionované zo strany
žalobcu zmluvnou pokutou. Okrem uvedeného, dojednanie o zmluvnej pokuty je súčasťou formulárovej
zmluvy vyhotovenej právnym predchodcom žalobcu a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaný
mal možnosť privodiť jeho zmenu, nakoľko žalovaný tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem

o poskytovanú službu, musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom -
právnym predchodcom žalobcu vrátane ustanovení o zmluvnej pokute. Takéto dojednanie zmluvnej
pokuty preto nie je možné považovať podľa názoru súdu ani za individuálne dohodnuté v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Aj z týchto dôvodov súd má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu vo výške
166,21 eur a ani na úrok z omeškania z uvedenej sumy.23. Nezaplatením ceny poskytnutých mobilných služieb v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených
faktúrach, ktorými bola vyúčtovaná sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona vznikla
povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ich ceny 190,35 eur aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania

ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník v § 517.
Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu tak ako bola vyúčtovaná vo
faktúrachatovlehoteichsplatnostit.j.sumu:150,52eurdo25.11.2015asumu 39,83eurdo26.10.2015
do zaplatenia. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením
svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi

aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o
5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v týchto dňoch, bola vo výške 0,05 %,
žalobcovipretovznikolnároknaúrokzomeškaniavsadzbe5,05%ročne,vktorejsihopodanoužalobou

aj uplatnil. Omeškanie žalovaného so zaplatením sumy 190,34 eur trvá, preto súd uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy: 150,52 eur od
26.11.2015 do zaplatenia, 39,83 eur od 27.10.2015 do zaplatenia. V časti žaloby, ktorá bola zamietnutá
súd žalobcovi nepriznal ani úrok z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol:
24. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný, keďže súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia sumy
190,35 eur (53,38 %), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 166,62 eur (46,62 %) však
súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Žalobca tak bol konaní úspešný v rozsahu 6,76 %
(rozdiel medzi úspechom žalovaného 53,38 % a úspechom žalobcu 46,62 %). Súd priznal žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 6,76 % podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.