Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204980
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8814204980.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v spore žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zast. SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti
žalovanému: W. T., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXXX, A. C. D., o zaplatenie 663,95 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 663,95
€ s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 663,95 € za obdobie odo dňa 18.06.2011 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO:
35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako
postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný
prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný ako záujemca uzavrel
s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej
len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikácie, teda právny predchodca

žalobcu od účinnosti Zmluvy poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil
žalovanému uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla,
udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné
služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaný sa zaviazal riadne
odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory
prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval

žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami
s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa
17.06.2011, znejúca na sumu 663,95 €. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy
a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil, resp. nezaplatil ich pomernú časť, čím porušil
povinnosti mu vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovaného voči
žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností predstavuje sumu 663,95 €. V prípade,
ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre, žalovaný vykonal čiastočnú úhradu u

právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne a včas sa žalovaný
vo vzťahu k žalobcovi dostal v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a
žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov
za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.2. Podľa § 297 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., civilný sporový poriadok, ďalej len CSP), pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať ak, a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b)

ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 €.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a preto súd rozhodol na základe listín predložených žalobcom a to
faktúrami čl. 3-4, dodatok k zmluve o pripojení čl. 5-6, zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ čl. 10-16

a zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ( ďalej len „ST“ ) ako poskytovateľ a žalovaný ako
účastník a nájomca uzavreli zmluvu o poskytovaní služby dňa 01.06.2010, ktorou sa poskytovateľ
zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanému službu Magio TV s tým, že v ďalšom boli uvedené parametre
produktov poskytnutých žalovanému s uvedením spôsobu ich dodania a aktivácie. Nájomca sa zaviazal

mesačneplatiťSTcenunájmuKZ(nájomné)podľaplatnéhoCenníkaSTavprípadenájmuniektoréhoz
nižšie uvedených KZ aj jednorazový poplatok za jeho aktiváciu. Nájomca sa zaviazal v prípade výpovede
zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátení KZ a príslušenstva uhradiť zmluvnú pokutu
stanovenú v tejto zmluve alebo podľa cenníka na prenájom KZ účinného v čase podpisu zmluvy.

5. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy, táto zmluva sa riadi platnými Všeobecnými podmienkami
ST, a.s. na predaj a nájom KZ, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a obidve zmluvné strany
sa ich zaväzujú dodržiavať. Ceny nájmu sú určené podľa platného Cenníka ST.

6. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 17.06.2011, znejúcu na sumu

805,95 €

7. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

8. Podľa § 42 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „zákon“ ), účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

9. V zmysle § 43 ods. 1 zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný

prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 43 ods. 2 zákona podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí,

že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

11. Ako vyplýva z § 43 ods. 3 zákona zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

12. V zmysle § 43 ods. 5 zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

13. Podľa § 43 ods. 6 zákona účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú
z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

14.Vzmysle§43ods.7zákonapodnikmôževypovedaťzmluvuopripojení,akďalejnemôžeposkytovať
verejnúslužbuvdohodnutomrozsahualebovpotrebnejkvalitezdôvodovtechnickejneuskutočniteľnosti
ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu
modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa
uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej,
technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,

inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

17. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne

nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

18. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť

akúkoľvek zmenu.

19. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

20.Vzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka, spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené

v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.23. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

25. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

26. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

27. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ, na základe ktorej zmluvy boli žalovanému
právnym predchodcom žalobcu poskytované služby, tak ako boli vyúčtované vyššie uvedenou faktúrou,
pričom žalovaný sumu za tieto služby neuhradil.

31. Nárok žalobcu predstavuje nárok na zaplatenie sumy vyúčtovanej vo faktúre č. XXXXXXXXXX,
ktorou bola žalovanému právnym predchodcom žalobcu vyúčtovaná Magio Sat pokuta v sume 299 €,
pokuta za nevrátenie HAG v sume 165,97 € a suma 340,82 € za ostatné služby, pričom sa jednalo o
pokutu za Magio Box v sume po 150 €, pokuta za diaľkový ovládač v sume 20 €, pokuta za ostatné

príslušenstvo v sume 20 €.

32. Jednou z uplatňovaných zmluvných pokút je Magio Sat pokuta vo výške 299 €.

33. Žalobca si uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo

vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( napr. rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 10C/117/2014, Okresný súd Dunajská Streda sp. zn. 11C/380/2014 ). V predmetných rozhodnutiach
bol predmetom konania mimo iného aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 199 eur v súvislosti
s poskytovaním služby Magio Sat právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
pričom aj keď predmetné dojednania boli naformulované odlišne od dojednania v tejto právnej veci,

svojoupodstatoupostihovalikonaniežalovanýchakoúčastníkovvrámciposkytovanejslužbyMagioSat,
preto má súd za to, že sa jedná o podmienku s rovnakým významom tak ako to predpokladá ustanovenie
§ 53a Občianskeho zákonníka.

34. Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.35. Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským
štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

36. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

37.SohľadomnarelevantnújudikatúruSúdnehodvoraEurópskejúniebynemalibyťžiadnepochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má

považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

38. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je
neplatná,jednásaoabsolútnuneplatnosť (§53ods.5Občianskehozákonníka).Jejďalšímpoužívaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej

zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd
je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu

povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,
majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

39. S ohľadom na vyššie nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty v sume 299 € nemožno
žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky určenej

súdom, preto žalobu v tejto časti spolu s príslušenstvom zamietol.

40. Žalobca si vo faktúre č. XXXXXXXXXX uplatnil aj ďalšie zmluvné pokuty a to pokutu za nevrátenie
HAG 165,97 €, za Magio Box v sume 2x po 150 €, pokutu za diaľkový ovládač v sume 20 € a pokutu
za ostatné príslušenstvo v sume 20 €.

41. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie týchto zmluvných pokút, žalobca toto právo odvíja od
zmluvy, cenového výmeru, tarify a cenníka s odkazom na Obchodné podmienky, pričom čo sa jedná
zmluvy, tak táto je typovou zmluvou, ktorá je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje

a preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie a rovnako pokiaľ sa jedná o cenový
výmer, tarifu či cenník, ktoré boli súčasťou zmluvy. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná
za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách ako aj v cenníku, tarife a cenovom výmere. Súd ďalej
konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,

pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi
účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho
poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky.42. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 bral zreteľ
na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci
dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú. Zmluvné pokuty boli dojednané pre prípad porušenia povinnosti žalovaného
ako zákazníka vrátiť všetky zariadenia odovzdané mu žalobcom ako poskytovateľom ako aj v dôsledku
ich poškodenia, odcudzenia čo straty. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje
boli vpísané zástupcom spoločnosti a súčasťou takto uzavretej zmluvy sa stali aj cenník, tarify a cenový

výmer.

43. Tak ako to vyplýva z jednotlivých vyššie citovaných ustanovení predmetné zariadenia boli
nevyhnutné pre poskytovanie dojednaných služieb, no neboli jej integrálnou súčasťou, boli vo vlastníctve
poskytovateľa a žalovanému boli poskytnuté do dočasného užívania a nájmu, za ktorý sa žalovaný ako
nájomca zaviazal platiť mesačne cenu nájmu.

44. Tu súd poukazuje na to, že žalobcovi ako vlastníkovi veci poskytuje ochranu ustanovenie § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Zákon v citovanom ustanovení poskytuje vlastníkovi súdnu ochranu proti tomu, kto

neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho,
kto ju neprávom zadržuje a to podaním žaloby na vydanie veci.

45.Vlastníckemuprávusaposkytujeochranaajprostredníctvomtrestnoprávnychpredpisov,sútonajmä
príslušné ustanovenia Trestného zákona o spáchaní, resp. naplnení skutkovej podstaty trestného činu

krádeže, sprenevery, neoprávneného používania cudzej veci alebo poškodzovania cudzej veci.

46. Žalobca ako vlastník veci, nepreukázal, aby využil niektorú z týchto foriem ochrany, keďže zo
žalobného návrhu ani predložených listín nevyplýva, žeby si takéto právo uplatnil na ochranu svojho
vlastníckeho práva si zvolil dojednanie o zmluvnej pokute postihujúcej zákazníka, čo môže navodzovať

dojem, že jeho skutočným záujmom nebolo opätovne ako vlastník aj vec držať a nakladať s ňou, ale že
tu bola len zvolená možnosť získania náhrady za takúto vec prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty.

47. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana,
ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť

určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.

48. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj
rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale
lensúčasťousamotnejspotrebiteľskejzmluvy,tedalistiny,naktorejspotrebiteľpripájasvojpodpis.(nález

Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)

49. V ďalšom súd poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby zariadenia boli síce vrátené, avšak poškodené, pričom právny predchodca žalobcu ako

poskytovateľ naplnenie týchto podmienok, resp. vyhodnotenie takéhoto stavu nikde nekonkretizoval,
preto sa možno domnievať, žeby bolo len na voľnej úvahe a posúdení žalobcu alebo jeho pracovníkov,
či by žalovanému ako zákazníkovi takáto povinnosť vznikla. Ako už bolo uvedené vyššie ohľadom
predmetných zariadení súvisiacich s poskytovaním služby Magio Sat boli žalovanému poskytnuté do
nájmu, pričom Občiansky zákonník v ustanovení § 681 v prípade skončenia nájmu ukladá nájomcovi

prenajatú vec vrátiť v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci a ak sa spôsob
užívania nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, no právny
predchodca žalobcu v rámci dojednania nájmu predmetných zariadení a s tým súvisiacich zmluvných
pokút takúto skutočnosť nezohľadňoval, no napriek tomu dojednal ako jeden z predpokladov vzniku
nároku na zmluvné pokuty aj poškodenie predmetného zariadenia.

50. Pre úplnosť, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte uvádza, že v danom prípade žalobca
nepreukázal, že by dojednanie o zmluvných pokutách v sume bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ
pripája svoj podpis.51. V súvislosti s „dojednaním“ nárokov na zmluvné pokuty v rámci Cenníka a Tarify, súd poukazuje na
už vyššie vyslovený názor, že právo na zmluvnú pokutu môže byť len súčasťou samotnej spotrebiteľskej

zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.

52. Vzhľadom na uvedené súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti nároku na zmluvné pokuty v sume
364,97 €.

53. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V tomto konaní súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, čo predstavuje plný úspech
žalovaného, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

55. Do konania na strane žalovaného vstúpilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, Bratislava a to oznámením doručeným súdu 09.09.2014, t. j. za účinnosti z. č. 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 93 ods. 2, 3 cit. zákona, „ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom

činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na
výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.“ Úspech vedľajšieho účastníka závisí od
úspechu účastníka, na ktorého strane vystupuje. Občianskemu združeniu tak vzniklo právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.