Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/447/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219994
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Adamečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1216219994.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v právnej veci žalobcu:

A.C.M. s.r.o., so sídlom Trenčianska 23, 821 09 Bratislava, IČO: 44 592 931, zast. MCGA legal, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662 proti žalovanému
v 1. rade: ARWIS a.s., so sídlom Miletičova 23, 821 08 Bratislava, IČO: 45 481 415 a žalovanému
v 2. rade: Y.. Ľ. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XXX/XX, XXX XX S. zast. Advokátska kancelária
Urbaničová s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 708 867 o zaplatenie 67.608,- EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 67.608,- EUR spolu s úrokom z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72.608,- EUR od 01.01.2012 do 11.04.2012 a s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 67.608,- EUR od 12.04.2012 do zaplatenia a náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovanému v 2. rade sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia, v ktorom súd uloží
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 67.608,- EUR spolu s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom uzavrel ako veriteľ dňa

13.04.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému v 1. rade sumu vo výške
222.000,- EUR s lehotou splatnosti dňa 30.06.2010 (ďalej tiež ako "Zmluva o úvere"). K predmetnej
zmluve bol uzavretý dodatok (ďalej tiež ako "Dodatok č. 1"), na základe ktorého sa zmluvné strany
dohodli, že:
a) žalovaný v 1. rade uhradí žalobcovi dlžnú sumu v lehote do 31.12.2011, a zároveň odo dňa podpísania
tohto dodatku a zmluvy o prevzatí dlhu po dobu čerpania finančných prostriedkov z poskytnutého úveru
alebo ich časti úrok vo výške 5 %; a súčasne

b) záväzok žalovaného v 1. rade zo Zmluvy o úvere jeho prevzatím preberateľom 1 a preberateľom 2
zaniká vo výške 145.216,- EUR, pričom vo zvyšnej časti, t.j. vo výške 76.784,- EUR záväzok žalovaného
v 1. rade voči žalobcovi naďalej trvá a lehota splatnosti pohľadávky sa posúva na deň 31.12.2011.V článku IV bod 4.2 Dodatku č. 1 sa zmluvné strany dohodli, že tento dodatok nadobudne účinnosť v
okamihu splnenia podmienok uvedených v článku IV bod 4.2 Dodatku č. 1. Dňa 02.09.2011 zmluvné
strany Dodatku č. 1 podpísali potvrdenie o splnení podmienok z Dodatku č. 1, a teda Dodatok č.

1 nadobudol platnosť a účinnosť. Dňa 14.07.2011 podpísal žalobca a žalovaný v 2. rade podľa §
303 a nasl. Obchodného zákonníka ručiteľské vyhlásenie, na základe ktorého sa žalovaný v 2. rade
zaviazal, že za žalovaného v 1. rade uhradí žalobcovi pohľadávky, ktoré vznikli zo Zmluvy o úvere,
a to vo výške 72.608,- EUR s príslušenstvom (ďalej tiež ako "Ručiteľské vyhlásenie"). Podľa článku
III ods. 1 Ručiteľského vyhlásenia sa žalovaný v 2. rade zaviazal, že za žalovaného v 1. rade uhradí

žalobcovi pohľadávky, pokiaľ nebudú žalovaným v 1. rade splnené riadne a včas a žalovaný v 1. rade
ich nesplní ani v dodatočnej lehote 30 kalendárnych dní od ich písomného uplatnenia žalobcom. Za
deň uplatnenia sa považuje deň, kedy bola výzva na úhradu zaslaná žalovanému v 2. rade. Výzva na
uhradenie dlžnej sumy bola žalovanému v 1.rade zaslaná dňa 12.11.2015, pričom dňa 18.11.2015 sa
vrátilaakoneprevzatá.Dňa11.04.2012žalovanýv2.radezaplatilžalobcovisumuvovýške5.000,-EUR,
predmetné čiastočné plnenie zo strany žalovaného v 2. rade žalobca započítal na istinu pohľadávky.

Vo zvyšnej časti, t.j. v sume 67.608,- EUR nie je pohľadávka do dnešného dňa uhradená. V zmysle
ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka má čiastočné plnenie záväzku účinky uznania zvyšku
záväzku. Na základe čiastočného plnenia zo strany ručiteľa ako žalovaného v 2. rade došlo k uznaniu
celej dlžnej sumy žalovaným v 2. rade.

3. Dňa 21.09.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe, v ktorom uviedol, že
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že úhradou sumy vo výške 5.000,- EUR došlo k uznaniu celého zvyšku
záväzku, nakoľko čiastočnou úhradou vykonanou pred tým, ako bol formálne vyzvaný na plnenie, nie
je možné usudzovať, že uznal celý záväzok. Zároveň vzniesol námietku premlčania a poukázal, že
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka mal žalobca svoje právo na zaplatenie splatného

záväzku uplatniť na súde prvý krát dňa 01.01.2012, pričom toto právo sa premlčalo v 4 - ročnej lehote, t.j.
dňom 31.12.2015. Žalobca si svoje právo uplatnil až po uplynutí tejto premlčacej doby, a to doručením
žaloby na súd dňa 22.12.2016. Aj keby čiastočnou úhradou malo dôjsť k uznaniu celého dlhu (čo
žalovaný v 2. rade popiera), premlčacia doba v takomto prípade začala plynúť dňom úhrady sumy
vo výške 5.000,- EUR, t.j. 11.04.2012 a uplynula dňa 12.04.2016, t.j. pred podaním žaloby zo strany

žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2. rade žiada, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 01.12.2017 k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného
v 2. rade uviedol, že k uvedenej platbe došlo po nadobudnutí účinnosti Ručiteľského vyhlásenia,

pričom žalobca ako veriteľ bol v zmysle ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka povinný prijať aj
čiastkové plnenie záväzku. Úhradou žalovaný v 2. rade vedel o svojom záväzku voči žalobcovi, z jeho
konania je možno usudzovať, že uznal zvyšok záväzku a takéto čiastočné plnenie neodporuje povahe
záväzku a hospodársky účel, ktorý tým žalobca ako veriteľ sledoval bol v čase uzavretia Ručiteľského
vyhlásenia známy. K námietke premlčania žalobca uvádza, že prvý krát v tejto veci podal žalobu, ktorá

bola doručená súdu dňa 30.12.2015 (sp. zn. 42 Cb/521/2015). Dňa 04.02.2016 súd vydal Uznesenie
o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zo strany žalobcu, pričom uznesenie
nadobudlo právoplatnosť koncom februára 2016. Podaním tejto žaloby došlo k spočívaniu premlčacej
doby v dôsledku konania žalobcu, ktorý za účelom dosiahnutia svojho práva toto uplatnil v súdnom
konaní. Skončenie súdneho konania bez rozhodnutia vo veci samej, spôsobuje skončenie spočívania

premlčacej doby, a to dňom skončenia konania. Môže však nastať situácia, ako tomu je aj v tomto
konaní, že premlčacia doba uplynula počas konania (t.j. dňa 31.12.2015), pričom v takomto prípade
zákon v záujme ochrany veriteľa ustanovuje, že premlčacia doba sa predlžuje o jeden rok odo dňa
skončenia súdneho konania, a to za predpokladu, ak premlčacia doba už uplynula alebo do jej skončenia
zostáva menej ako jeden rok. Žalobca podal žalobu počas plynutia predĺženej premlčacej doby v zmysle

ustanovenia § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný v 2. rade v súvislosti s uznaním dlhu
čiastočným plnením zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. K námietke premlčania uviedol,
že ochrana veriteľa v zmysle § 405 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa predlžuje premlčacia
doba má na mysli prípady, ak by zo strany veriteľa bola napr. podaná žaloba na nepríslušnom súde
resp. ide o prípady procesných chýb veriteľov a ochrany ich následného včasného odstránenia. Podľa

ustálenej súdnej praxe uplynutím práva na súde nenastane spočívanie premlčacej doby vtedy, ak v
dôsledku konania veriteľa, a to späťvzatia návrhu, dôjde k zastaveniu konania. Napriek tomu, že žalobca
neurobil úkon späťvzatia, analogicky môžeme usudzovať v súlade s judikatúrou a právnou teóriou, že
nie chybou, ale úmyselným konaním žalobcu ako veriteľa sa súdne konanie skončilo zastavením prenezaplatenie súdneho poplatku. Žalobca sa sám rozhodol, že súdny poplatok nezaplatí. Ak by zo strany
žalobcu došlo iba k opomenutiu úhrady súdneho poplatku bez úmyslu zastaviť súdne konanie, mohol
žalobca podať odvolanie a dodatočne uhradiť súdny poplatok, pričom konanie by bolo obnovené. Zo

žaloby ako aj z vyjadrenia žalobcu je však zrejmé, že zo strany žalobcu úmyselne nebol zaplatený súdny
poplatok a žalobca sa sám rozhodol, že konanie bude zastavené. Žalobca zneužil svoje právo a sám
spôsobil, že sa v konaní podľa návrhu, ktoré bolo podané deň pred premlčaním (t.j. 30.12.2015) nemohlo
v konaní pokračovať a rozhodnúť. Ako sa uvádza v rozsudku NS SR z roku 1999, pre posúdenie veci
treba dospieť k záveru, že konaním veriteľa sa riadne nepokračovalo v konaní, z čoho vyplýva, že k

spočívaniu premlčacej doby nedošlo.

5. Na základe návrhu žalovaného v 2. rade bolo predmetné konanie Uznesením zo dňa 14.08.2018,
č.k. 42 Cb/447/2016 - 119 prerušené do právoplatného skončenia konania v sporovej veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7C/424/2015 dňa 30.07.2019. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2019, č. k.

3Cob/201/2018 - 146. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III bolo skončené rozsudkom zo
dňa 07.03.2019, č. k. 7C/424/2015 - 77, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2019.
V konaní vedenom pod sp.zn. 7C/424/2016 na Okresnom súde Bratislava III sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 14.07.2011, avšak súd žalobu zamietol, nakoľko
žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na tomto určení.

6. Žalovaný v 1. rade sa v priebehu celého konania k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril a bez
ospravedlnenia sa nedostavil ani na nariadené predbežné prejednanie sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah
spisu vedeného v tomto konaní ako aj s obsahom listinných dôkazov doložených do súdneho konania

vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 42 Cb/521/2015, ktorý si súd na návrh žalobcu pripojil, pričom
súd z vykonaného dokazovania a prednesu právnych zástupcov žalobcu a žalovaného v 2. rade ustálil
skutkový stav nasledovne:

Dňa 13.04.2010 žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom zmluvu o úvere, na

základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky v celkovej výške
222.000,- EUR, a to na obdobie 24 mesiacov odo dňa pripísania celej dlžnej sumy na účet dlžníka.

Dňa 14.07.2011 bol medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, p. X. Š. ako
Preberateľom 1 a p. B. A. ako Preberateľom 2 uzavretý Dodatok č. 1, na základe ktorého došlo zo strán

Preberateľa 1 a Preberateľa 2 k prevzatiu časti dlhu žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere, pričom výška nesplateného dlhu žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vyplývajúceho
zo Zmluvy o úvere bola znížená na sumu 145.216,- EUR.

Podľa článku IV ods. 4.2 Dodatku č. 1 k Zmluve o úvere a Zmluvy o prevzatí časti dlhu sa zmluvné strany

dohodli, že tento Dodatok č. 1 a Zmluva sa uzatvára s odkladacou podmienkou a nadobúda účinnosť
za predpokladu kumulatívneho splnenia tam uvedených podmienok. V bode 4.3 článok IV Dodatku č. 1
k Zmluve o úvere a Zmluvy o prevzatí časti dlhu sa zároveň zmluvné strany dohodli, že všetky uvedené
odkladacie podmienky musia byť splnené najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tohto Dodatku č. 1 a
Zmluvy. V opačnom prípade sa na ustanovenia tohto Dodatku č. 1 a Zmluvu neprihliada a záväzkový

vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa bude riadiť výlučne ustanoveniami Zmluvy o úvere a všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Dňa 02.09.2011 zmluvné strany Dodatku č. 1 podpísali potvrdenie o
splnení podmienok z Dodatku č. 1, a teda Dodatok č. 1 nadobudol platnosť a účinnosť.

Dňa 14.07.2011 vyhlásil žalovaný v 2. rade ako ručiteľ v Ručiteľskom vyhlásení, že za žalovaného v 1.

rade uhradí žalobcovi splatné peňažné pohľadávky, ktoré mu vznikli z Úverovej zmluvy, a to do istiny
vo výške 72.608,- EUR s príslušenstvom. Podľa článku III ods. 1 Ručiteľského vyhlásenia, Ručiteľ sa
týmto zaväzuje, že za Dlžníka (žalovaného v 1. rade) uhradí pohľadávky Veriteľa (žalobcu), pokiaľ tieto
nebudú Dlžníkom (žalovaným v 1. rade) splnené riadne a včas a Dlžník (žalovaný v 1. rade) Pohľadávky
Veriteľa (žalobcu) nesplní ani v dodatočnej lehote 30 kalendárnych dní od ich písomného uplatnenia

Veriteľom (žalobcom). Za deň uplatnenia Pohľadávky Veriteľa (žalobcu) u Dlžníka (žalovaného v 1. rade)
sa považuje deň, keď bola písomná výzva na zaplatenie odoslaná Dlžníkovi (žalovanému v 1. rade)
na adresu uvedenú v záhlaví Úverovej zmluvy. V prípade zániku Dlžníka (žalovaného v 1. rade) aleboprebiehajúceho konkurzu na Dlžníka (žalovaného v 1. rade) nie je Veriteľ (žalobca) povinný vyzývať
Dlžníka (žalovaného v 1. rade).

Žalobca si svoj nárok voči žalovaným uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2016. Nárok uplatnený
žalobcom v tomto konaní si žalobca uplatnil aj predo dňom začatia tohto konania, a to žalobou podanou
na tunajšom súde dňa 30.12.2015. Na základe uvedenej žaloby žalobcu bolo na tunajšom súde
vedené konanie pod sp. zn. 42 Cb/521/2015, ktoré bolo zastavené Uznesením zo dňa 04.02.2016,
č.k. 42 Cb/521/2015 - 29 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 09.03.2016.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej tiež ako "Zmluva o úvere"), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu
nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 306 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len

v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na

ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na
započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže
použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa 387 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby

ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa § 405 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až
404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

Podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského
konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej
ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo
súdne alebo rozhodcovské konanie.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová
štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová
premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka,akdlžníkplníčiastočnesvojzáväzok,mátotoplnenieúčinky
uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

9. Súd po vykonanom dokazovaní, s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych
predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodná a vo vzťahu
k žalovanému v 2. rade je žaloba žalobcu nedôvodná.

10. V danom konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená Zmluva
o úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému v 1. rade poskytnúť peňažné prostriedky vo
výške 222.000,- EUR. Na základe Dodatku č. 1 k predmetnej zmluve a Zmluvy o prevzatí časti dlhu došlo
kzmenesplatnostiúveruatiežkzmenevýškydlhužalovanéhov1.radevočižalobcovivyplývajúcehozo
Zmluvy o úvere. Tiež nebolo sporné, že v Ručiteľskom vyhlásení vyhlásil žalovaný v 2. rade ako ručiteľ,

že za žalovaného v 1. rade uhradí žalobcovi splatné peňažné pohľadávky, ktoré mu vznikli z Úverovej
zmluvy, a to do istiny vo výške 72.608,- EUR s príslušenstvom. Nakoľko bol žalovaný v 1. rade počas
celého konania nečinný, k žalobe žalobcu sa žiadnym spôsobom nevyjadril a teda žiadne zo žalobcom
tvrdených skutočností nerozporoval, súd z predložených listinných dôkazov a tvrdení žalobcu dospel k
záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade je dôvodný.

11. Pokiaľ ide o nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, súd v prvom rade poukazuje
na to, že žalovaný v 2. rade ako ručiteľ môže voči veriteľovi v súlade s ustanovením § 306 ods.
2 Obchodného zákonníka uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Súd
považoval za rozhodujúcu námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného v 2. rade. Účelom

právnej úpravy inštitútu premlčania je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil
(vykonal)svojeprávovstanovenejpremlčacejdobe,atedavčas.Účinnévznesenienámietkypremlčania
práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje
východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu práva zo

strany oprávneného subjektu a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna
neistota, resp. hrozba, že povinný subjekt, resp. druhá strana právneho vzťahu, môže byť vystavená
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo
vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú;
alebo inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny

postup - obranu proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe dôjde k uplatneniu určitého práva, na druhej
strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) oprávnený subjekt k včasnému vykonaniu svojho práva.
Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu
premlčania.

12. S ohľadom na právne postavenie sporových strán, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že nárok žalobcu
uplatnený v tomto konaní vyplýva zo zmluvy o úvere, súd má za to, že na premlčanie nároku žalobcu
uplatneného v tomto konaní sa vzťahuje úprava podľa Obchodného zákonníka. Pre začiatok plynutia
všeobecnej štvorročnej premlčacej doby pri práve na vrátenie úveru je rozhodný deň, keď sa právo
mohlo uplatniť na súde po prvý raz, t.j. v danom prípade deň nasledujúci po dojednanej splatnosti úveru

- 01.01.2012. Zo strany žalovaného v 2. rade došlo k čiastočnému plneniu, ktoré súd s poukazom na
ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka posúdil tak, že toto čiastočné plnenie má účinky
uznania zvyšku dlhu. K uvedenému záveru súd dospel predovšetkým s poukazom na popis transakcie
uvedený na potvrdení o čiastočnej úhrade, ktorý bol podľa vyjadrení žalovaného v 2. rade dopísaný na
pokyn samotného žalovaného v 2. rade a z ktorého nesporne vyplýva, že sa jedná o splátku istinu (nie

iba tej časti istiny, ktorú žalovaný v 2. rade uznáva) z titulu ručenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
má súd s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka za to, že odo dňa čiastočného
plneniazostranyžalovanéhov2.rade,t.j.ododňa11.04.2012začalaplynúťnováštvorročnápremlčacia
doba, pričom tá uplynula dňa 11.04.2016. Žalobca si však svoj nárok uplatnil žalobou doručenou súdudňa22.12.2016,t.j.pouplynutípremlčacejdoby.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,
že námietka žalovaného v 2. rade je dôvodná a preto žalobcovi nárok na plnenie proti žalovanému v
2. rade nepriznal. Nakoľko v danom prípade na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo, z

námietky premlčania môže mať prospech iba ten spoločník, ktorý ju vzniesol, a teda žalovaný v 2. rade.
Z uvedeného dôvodu námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného v 2. rade žiadnym spôsobom
neovplyvnila postavenie resp. nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

13. K predlženiu premlčacej doby podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka, na ktoré poukazoval

žalobca súd uvádza, že v danom prípade označené ustanovenie Obchodného zákonníka nie je možné
uplatniť. Podľa § 405 ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že ak v čase skončenia súdneho alebo
rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia
zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa,
keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. Podmienkou aplikovania tohto ustanovenia však
je, aby veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva vykonal akýkoľvek právny úkon, ktorý

sa považuje za začatie súdneho konania alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Avšak súd
poukazuje na to, že nestačí konanie podľa predchádzajúcej vety iba začať, ale je potrebné, aby v ňom
veriteľ aj riadne pokračoval. V danom prípade však pôvodné konanie, v ktorom si mal žalobca pôvodne
uplatniť svoj nárok a v priebehu ktorého malo dôjsť k uplynutiu premlčacej doby (konanie vedené na
tunajšom súde pod sp.zn. 42 Cb/521/2015) bolo zastavené z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku zo

strany žalobcu, čo nie je možné považovať za riadne pokračovanie v začatom konaní. Žalobca svojím
vlastným konaním resp. nekonaním, keď napriek výzve súdu poplatok neuhradil, spôsobil, že došlo
k zastaveniu konania. Navyše, podľa vtedy platnej právnej úpravy žalobca mohol voči uzneseniu o
zastavení konania podať odvolanie a v lehote na podanie odvolania zaplatiť súdny poplatok a tak docieliť
pokračovanie v konaní. No žalobca nevyužil ani túto možnosť, riadne v konaní nepokračoval a preto sa

súd nestotožnil s uvedenou obranou žalobcu ohľadom predlženia premlčacej doby.

14. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodná a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade
je žaloba žalobcu nedôvodná.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní
plný úspech voči žalovanému v 1. rade a nakoľko mal žalovaný v 2. rade plný úspech voči žalobcovi, súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v 1. rade, ale aj žalovanému v

2. rade náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

16. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).